Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/183/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: TRANSERVICE EUROPA SK, s.r.o., so sídlom Pod Kalváriou 52/A, 080 04 Prešov, IČO: 36 686 042, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, s adresou pracoviska Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, proti žalovanému: ZETTRANSPORT Slovakia, s.r.o., so sídlom Priemyselná 2998, 085 01 Bardejov, IČO: 44 239 289, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlem Novotným, advokátom, so sídlom Radlinského 46, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 36.316,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -124 zo dňa 11. júna 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -124 zo dňa 11. júna 2013 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na žalobu, doručenú súdu 04.09.2012, ktorou žalobca voči žalovanému uplatnil peňažný nárok na náhradu škody vo výške 36.316,80 Eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 36.316,80 Eur od 01.12.2010 do 01.02.2011 a zo sumy 24.211,20 Eur od 02.03.2011 do 30.03.2011 a trovy konania. Podľa žaloby žalobca v zmysle objednávky zo 17.05.2010 sprostredkoval pre spoločnosť GGP Slovakia s.r.o. so sídlom v Poprade, IČO: 36 514 179 (ďalej len „GGP Slovakia, s.r.o.“) dopravu výrobkov do Veľkej Británie pre odberateľa GGP U.K. Ltd, Bell Closse-Newham Ind. Estate, Plympton, Plymoth, Devon. Objednávkou z 18.05.2010 objednal žalobca u žalovaného prepravu vecí s dátumom nakládky 02.05.2010. Podľa Náložného listu z 20.05.2010, bolo naložených 288 ks kosačiek typu ESL 464 RM 45-HP 474 v bezchybnom stave. Žalovaný oznámil žalobcovi, že celý náklad mu bol odcudzený počas prepravy do Veľkej Británie, na území Belgicka. Listom z 19.08.2010 oznámil žalobca žalovanému, že za túto krádež nesie zodpovednosť, a že žalobca si z nej bude voči žalovanému uplatňovať nároky; žalobca o vyčíslenie škody požiadal vlastníka prepravovaného a odcudzeného tovaru - spoločnosť GGP Slovakia, s.r.o., ktorá faktúrou č. 3010002286 z 30.11.2010, adresovanou žalobcovi, vyčíslila škodu na prepravovanom tovare v sume 36.316,80 Eur. Žalobca v prílohe listu z 01.12.2010 zaslal žalovanému faktúru č. 2010127 na sumu 36.316,80 Eur, ktorou žalovanému fakturoval predmetnú škodu. Žalobca tvrdil, že škodu nahradil spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o. v plnom rozsahu.

S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav veci, vyvodené závery a za aplikácie ustanovenia čl. 3, 4, 17, 32 Vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí č. o Dohovore

o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR“), a nasl. ( v znení neskorších predpisov; ďalej len „OBZ“), , okresný súd prijal záver o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu a v nadväznosti na to i o premlčaní uplatneného nároku, z ktorých dôvodov žalobu zamietol. Podľa žalobcu medzi GGP Slovakia, s.r.o. a žalobcom ako dopravcom došlo, prijatím objednávky GGP Slovakia s.r.o. zo 17.05.2010, k uzavretiu prepravnej zmluvy, predmetom ktorej bola okrem iného i preprava 288 ks kosačiek (ďalej aj „tovar“) s nakládkou č. 299184648/BQ. Medzi odosielateľom zásielky (tovaru) a príjemcom zásielky bola záväzne dojednaná medzinárodná doložka INCOTERMS CIP, pričom v čase vzniku zmluvného vzťahu boli v účinnosti doložky INCOTERMS 2000, platné do 01.01.2011, odkedy sú platné doložky INCOTERMS 2010. Okolnosť dojednania uvedenej doložky medzi predávajúcim (odosielateľom tovaru) a kupujúcim (príjemcom tovaru), bola žalobcovi známa z objednávky GGP Slovakia, s.r.o. zo 17.05.2010 a obom účastníkom bola známa aj z dokladu - Baliaceho listu PACKING LIST (z 20.05.2010, č.l. 110 spisu). Dojednaná doložka CIP rieši prechod nebezpečenstva straty a poškodenia zásielky tak, že nebezpečenstvo prechádza z predávajúceho na kupujúceho v okamihu odovzdania tovaru predávajúcim prvému dopravcovi alebo inej osobe, menovanej predávajúcim, pričom predávajúci je povinný dojednať prepravnú zmluvu a zaplatiť náklady spojené s prepravou zásielky do dohodnutého miesta určenia, a tiež je povinný dojednať poistenie kryjúce riziko straty. Žalobca nerealizoval prepravu sám, ale uzavrel zmluvný vzťah na zabezpečenie prepravy so žalovaným, ktorý následne prepravu zabezpečil cez maďarského dopravcu S.O.S. TRAILER KFT. Uvedená okolnosť bola žalobcovi známa, akceptoval ju, čo vyplýva i z nákladného listu CMR č. 986449, potvrdeného žalobcom, ktorý bol pri nakládke zásielky dňa 20.05.2010. Podľa okresného súdu, keďže zásielka bola prepravovaná zo Slovenskej republiky (Matejovce) do Veľkej Británie (Leeds), na prepravnú zmluvu medzi predávajúcim a žalobcom a na následné zmluvné vzťahy medzi účastníkmi, či medzi žalovaným a maďarským dopravcom, sa (primárne) nevzťahuje právna úprava prepravnej zmluvy v ( až ), ale Dohovor CMR. V súvislosti s okolnosťou krádeže tovaru počas prepravy v Belgicku a následnej korešpondencie účastníkov okresný súd medzi účastníkmi sporný list žalovaného z 30.09.2010 v otázke, či ním (ne)došlo k uznaniu žalovaného záväzku s poukazom na uvedený list nevyhodnotil ako uznanie záväzku žalovaným. Podľa okresného súdu z dokazovania vyplynulo, že žalobca nezaplatil uplatnenú škodu 36.316,80 Eur spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., ale podľa potvrdenia na č.l. 17 uplatnený záväzok mal zaniknúť postupným započítaním vzájomných pohľadávok medzi GGP Slovakia, s.r.o., pričom pohľadávka bola započítaná dňa 01.02.2011 vo výške 12.105,60 Eur a v rovnakých výškach aj dňa 01.03.2011 a 30.03.2011. Odosielateľ zásielky GGP Slovakia, s.r.o. neuplatnil svoju pohľadávku na zaplatenie ceny tovaru voči kupujúcemu - príjemcovi zásielky (GGP U.K.), ale vo výške ceny strateného, resp. odcudzeného tovaru, ktorý bol predmetom zásielky, si uplatnil škodu u žalobcu faktúrou zo dňa 30.11.2010 (č. 2010127). Otázku aktívnej legitimácie okresný súd odvodzoval od posúdenia, ktorému subjektu ako prvému vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s odcudzením, či stratou prepravovanej zásielky. Keďže medzi kupujúcim a predávajúcim bola záväzne dojednaná medzinárodná obchodná doložka INCOTERMS 2000 CIP, tak v dôsledku tejto doložky prechádza riziko straty na zásielke z predávajúceho na kupujúceho nie v okamihu dodania zásielky kupujúcemu ako jej príjemcovi, ale už okamžikom dodania zásielky prvému dopravcovi alebo osobe menovanej predávajúcim, t.j. v tomto prípade prešlo toto nebezpečenstvo na kupujúceho už dňa 20.05.2010 po zrealizovanej nakládke tovaru. Od tohto okamihu už nezodpovedal za stratu zásielky predávajúci a právo domáhať sa náhrady škody v dôsledku straty na zásielke u dopravcu, ktorý zodpovedá za stratu zásielky v zmysle čl. 17 Dohovoru CMR, prešlo odovzdaním zásielky dopravcovi, na príjemcu. Preto, pokiaľ si tento nárok uplatnil predávajúci voči dopravcovi, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu, t.j. voči žalobcovi, tak šlo o neoprávnený nárok, a pokiaľ dopravca túto neoprávnenú pohľadávku plnil, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, keďže náhrady škody sa po prechode nebezpečenstva za stratu zásielky mohol domáhať v súlade so záväznou doložkou CIP len príjemca zásielky. Žalobca teda plnil zápočtom neoprávnenému subjektu a teda mu následne nemohol vzniknúť nárok na náhradu tohto plnenia voči žalovanému ako svojmu zmluvnému partnerovi, ktorý mal dopravu realizovať. Z uvedených dôvodov okresný súd posúdil vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ako dôvodnú. Okresný súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku premlčania. Uviedol, že premlčanie nárokov z medzinárodných cestných prepráv sa vzťahuje úprava uvedená v čl. 32 Dohovoru CMR, ktorá stanovuje ročnú premlčaciu lehotu a ktorá začala v tomto prípade straty zásielky plynúť od 19.07.2010 (60-tym dňom po prevzatí zásielky dopravcom, k čomu došlo 20.05.2010) a uplynula 19.07.2011, pričom žaloba bola na súd podaná až 04.09.2012. K pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty nedošlo, pretože prvá reklamácia týkajúca sa straty zásielky, v dôsledku ktorej bola uplatnená i náhrada škody, bola uskutočnená zo strany GGP Slovakia, s.r.o. voči žalobcovi ako dopravcovi. Išlo ale o reklamáciu neoprávneným subjektom, keď

nároky vyplývajúce zo straty zásielky bol oprávnený v dôsledku záväznej CIP uplatňovať len kupujúci GGP U.K. a tento subjekt reklamáciu dopravy a nárok na náhradu škody v dôsledku straty zásielky neuplatnil. Len v prípade, že by ju tento subjekt uplatnil voči dopravcovi, za súčasnej akceptácie reklamácie bez jej vrátenia, by mohlo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty. Okresný súd teda zamietol žalobu v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a v dôsledku premlčania uplatneného nároku. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby okresný súd ďalšie dokazovanie navrhnuté zástupcom žalobcu na pojednávaní 21.05.2013 (uloženie povinnosti žalovanému predložiť poistnú zmluvu uzavretú s poisťovňou Biuro Brokerskie STRATEG) ako nadbytočné a nehospodárne, zamietol. O trovách konania súd za aplikácie vyslovil, že o ich náhrade rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, hoci v podanom písomnom odvolaní z 27.06.2013 (č.l. 136-137 spisu) sa nesprávne označoval aj ako „odporca“. Žalobca naďalej trval na tom, že jeho aktívna legitimácia je daná, keďže okresný súd nesprávne právne posúdil daný stav veci, predovšetkým v nesprávnej aplikácii podmienok INCOTERMS CIP. Podmienky CIP, ktoré sú v tomto konaní smerodajné a na základe ktorých okresný súd dospel k danému rozhodnutiu, nie je možné aplikovať na právny stav medzi žalobcom a žalovaným, keďže zaväzujú len predávajúceho a kupujúceho v súvislosti s medzinárodnou prepravou, avšak nie sú záväzné pre dopravcu. V zmysle týchto podmienok prechádza nebezpečenstvo škody na prepravovanom tovare na kupujúceho až dodaním tovaru, avšak v danom prípade bol tovar odcudzený, a teda kupujúcemu nebol vôbec dodaný. Až dodaním tovaru vzniká povinnosť kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny za tovar. Podľa žalobcu treba rozlišovať zmluvné vzťahy, ktoré vznikli v súvislosti s odcudzeným tovarom, a to zmluvný vzťah uzavretý medzi predávajúcim a kupujúcim, na ktorý sa vzťahujú podmienky INCOTERMS CIP a vzťah medzi predávajúcim a jednotlivými dopravcami alebo medzi dopravcami navzájom, na ktorý sa vzťahuje Dohovor CMR, kde v zmysle čl. 34 Dohovoru CMR druhý a každý ďalší dopravca sa stáva prevzatím zásielky a nákladného listu zmluvnou stranou za podmienok určených nákladným listom. Žalobca súčasne poukázal na čl. 36 Dohovoru CMR o tom, že nároky za stratu zásielky, za jej poškodenie alebo za prekročenie dodacej lehoty sa môžu okrem prípadov vzájomnej žaloby alebo námietok v spore o nároky uplatnené na podklade tej istej prepravnej zmluvy, uplatniť žalobou len proti prvému dopravcovi, poslednému dopravcovi, alebo proti dopravcovi, ktorý vykonal tú časť prepravy, počas ktorej došlo k udalosti, ktorá je príčinou straty zásielky, jej poškodenia alebo prekročenia dodacej lehoty. To znamená, že poškodený, teda spoločnosť GGP Slovakia si v zmysle tohto Dohovoru uplatnila svoju vzniknutú škodu voči prvému dopravcovi, ktorým bol žalobca a ktorý túto škodu aj uhradil, pričom v zmysle čl. 37 Dohovoru má dopravca, ktorý nahradil vzniknutú škodu právo postihu proti dopravcom, ktorí sa zúčastňovali na tejto preprave, a to v zmysle čl. 37 písm. c), kde ak sa nedá zistiť, ktorý z dopravcov má zodpovednosť, rozdelí sa náhrada v pomere uvedenom pod písm. b) toho istého článku medzi všetkých dopravcov, a to v zmysle ich jednotlivých podielov na prepravnom. Z uvedeného mal žalobca za to, že všetci prepravcovia, ktorí sa podieľali na danej preprave, sú povinní solidárne nahradiť vzniknutú škodu žalobcovi, ktorý v celosti túto škodu uhradil spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., ako predávajúcemu, a tým žalovaný ako jeden z prepravcov zodpovedá za vzniknutú škodu do výšky podielu na prepravnom, a to v zmysle ustanovení Dohovoru CMR. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným žalobca uviedol, že nebola dôvodná, k premlčaniu nedošlo a lehota na podanie žaloby zostala zachovaná „v zmysle príslušných právnych predpisov, ktoré sa k tomuto prípadu vzťahujú“. Žalobca bol názoru, že „zo strany prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže súd v konkrétnych vyššie uvedených prípadoch nesprávne aplikoval jednotlivé ustanovenia podmienok INCOTERMS CIP a Dohovoru č. a na základe toho vo veci samej nesprávne rozhodol“. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 144-145 spisu). Žalovaný odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Podľa žalovaného okresný súd rozhodol vecne správne. Hoci dodacie podmienky INCOTERMS a ich doložka CIP zaväzujú predávajúceho a kupujúceho, v danom prípade mali bezprostredný význam pre určenie aktívne legitimovanej osoby v spore, keďže doložka CIP definuje, že nebezpečenstvo straty a poškodenia tovaru prechádza z predávajúceho na kupujúceho (príjemcu) okamihom odovzdania tovaru (prvému) dopravcovi. Okresný súd teda správne uviedol, že dňa 20.05.2010 (okamihom odovzdania tovaru maďarskému dopravcovi) došlo k prechodu nebezpečenstva straty a poškodenia

zásielky z predávajúceho (GGP Slovakia s.r.o.) na kupujúceho (GGP U.K. Ltd). Nie je pravdou, že by nebezpečenstvo škody na tovare prechádzalo na kupujúceho až dodaním tovaru, pričom na prechod nebezpečenstva škody na prepravovanom tovare z predávajúceho na kupujúceho nemá vplyv skutočnosť, že tovar nebol kupujúcemu v dôsledku krádeže tovaru dodaný. Pokiaľ si predávajúci nárok uplatnil u žalobcu, tak išlo o neoprávnený nárok, keďže náhrady škody sa mohol domáhať iba kupujúci. Z týchto dôvodov žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaný. Pokiaľ žalobca poukazoval na čl. 34 CMR, tento sa v danom prípade neaplikuje, keďže prepravu nevykonávali postupne niekoľkí cestní dopravcovia, ale iba jeden dopravca. Ani čl. 36 a 37 CMR v danom prípade nie sú namieste, nakoľko žalovaný nebol ani prvým ani posledným dopravcom, a tiež nebol dopravca, ktorý vykonal tú časť prepravy, počas ktorej došlo k udalosti, ktorá je príčinou straty zásielky. Naviac žalovaný v danom prípade nevystupoval ako dopravca v zmysle žiadneho z vyššie uvedených článkov CMR, ale vystupoval iba ako špeditér. Žalovaný sa tak skutočne nemôže podieľať na náhrade vzniknutej škody, nakoľko sa na preprave nijakým spôsobom nepodieľal a ani neporušil žiadnu právnu povinnosť. Žalovaný nebol v tomto konaní ani pasívne vecne legitimovaný. Vo vzťahu k premlčaniu žalovaný odkázal na čl. 32 CMR s tým, že okresný súd správne vyhodnotil, že zásielka bola prostredníctvom maďarského dopravcu prevzatá dňa 20.05.2010 v sklade žalobcu. Keďže došlo k úplnej strate zásielky a dodacia lehota nebola bližšie špecifikovaná, premlčacia lehota začala plynúť 60-tym dňom po prevzatí zásielky dopravcom. Zohľadnením skutočnosti, že deň, ktorým premlčacia lehota začala plynúť, sa do premlčacej lehoty nepočíta, tak premlčacia lehota začala plynúť 19.07.2010. Keďže k zastaveniu plynutia premlčacej doby nedošlo, nakoľko voči žalovanému nebola uplatnená reklamácia oprávneným subjektom v zmysle CIP doložky, t.j. kupujúcim - spoločnosťou GGP U.K., premlčacia lehota uplynula 19.07.2011, pričom žaloba bola na okresný súd podaná až 04.09.2012. Za daných okolností tak podľa žalovaného je nárok uplatnený žalobou aj premlčaný. Žalovaný navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Súčasne si uplatnil a vyčíslil i náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , postupom bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa , v spojení s a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie.

Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená zákonná úprava. Z podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že nosným odvolacím dôvodom bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Preskúmaním veci odvolací súd vo vzťahu k relevantnému záveru okresného súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nezistil uvedenú vadu prvostupňového konania.

S odkazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu ( , , ), odvolací súd vyhodnotil rozsah a relevantné dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od nosných logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so

správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k relevantnému záveru okresného súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nezistil opodstatnenosť posudzovaných odvolacích dôvodov žalobcu. Za uzavretého skutkového stavu veci zisteného okresným súdom v prvostupňovom konaní, ktorým bol v zmysle krajský súd viazaný, krajský súd konštatoval, že okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec v nosnej otázke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu i právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, odvolací súd v zmysle potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie a v zmysle krajský súd primárne odkazuje na dôvody napadnutého prvostupňového rozhodnutia vyjadrené v jeho odôvodnení vo vzťahu k relevantnému záveru okresného súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že v danom prípade k relevantnému záveru okresného súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nezistil vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá by spočívala v nesprávnom právnom posúdení veci. Nosné pre rozhodovanie okresného súdu bolo vyhodnocovanie (ne)existencie aktívnej legitimácie žalobcu k predmetu sporu, ktorým bol nárok na náhradu škody za úplnú stratu (krádež) na prepravovanej zásielke v zmysle úpravy Dohovoru CMR. Pokiaľ ide o primárne subsumovanie zisteného skutkového stavu pod právnu úpravu Dohovoru CMR, je vo všeobecnosti potrebné uviesť, že spory, ktoré vznikajú z prepráv podliehajúcich Dohovoru CMR, sa týkajú najmä nárokov na náhradu škody za stratu, poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty v zmysle článku 17 Dohovoru CMR. Môžu sa však týkať aj ďalších s prepravou súvisiacich nárokov a môžu byť uplatňované nielen medzi stranami prepravnej zmluvy, teda medzi odosielateľom a dopravcom, ale tiež medzi príjemcom a tretími osobami navzájom. Podmienkou riešenia sporov, ktoré priamo nevyplývajú z Dohovoru CMR, je, že priamo súvisia s medzinárodnou prepravou tovaru.

Vychádzajúc z preukázaných okolností danej veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd prijal správny záver o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu, ak medzi predávajúcim a kupujúcim nepochybne bola dojednaná predmetná doložka INCOTERMS CIP, podľa ktorej nebezpečenstvo straty na tovare prešlo na kupujúceho (príjemcu tovaru) momentom prevzatia tovaru maďarským dopravcom nakládkou zásielky 20.05.2010. V tomto smere nebolo relevantné, že v konečnom dôsledku tovar nebol kupujúcemu reálne dodaný (odovzdaný), keď na území Belgicka došlo k úplnej strate (krádeži) tovaru. Dôležitým v právnej rovine, resp. v rovine právneho posúdenia vzniku nároku na náhradu škody v rovine aktívnej legitimácie, bol v súvislosti s dojednanou doložkou INCOTERMS CIP moment a okolnosť odovzdania tovaru prvému dopravcovi, ktorým bol maďarský prepravca S.O.S. TRAILER KFT. Žalobca vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky z tvrdenej okolnosti, že mu vznikla škoda vo forme skutočnej škody, ktorá sa mala prejaviť v jeho majetkovej sfére úbytkom vo výške započítanej pohľadávky predávajúceho voči žalobcovi. Samotná okolnosť, že žalobca pristúpil na tento zápočet s predávajúcim ešte neznamená, že na jeho strane existovala aktívna legitimácia na uplatňovanie škody voči žalovanému, ak nebezpečenstvo škody na tovare prešlo na kupujúceho (20.05.201) a teda v prvom rade bolo potrebné preukázať, že toto právo kupujúceho vyplývajúce z prechodu nebezpečenstva škody na tovare svedčilo v čase zápočtu so žalobcom, predávajúcemu. Ak však v konaní žalobcom nebolo tvrdené ani preukázané, že kupujúci svoje právo vyplývajúce z doložky INCOTERMS CIP v súvislosti s prechodom nebezpečenstva škody na tovare preniesol na predávajúceho, tak potom nebolo možné konštatovať v rovine aktívnej legitimácie súvislosť a preukázané právo predávajúceho žiadať náhradu škody od žalobcu a následne žalobcu od žalovaného (dopravcu).

Odvolací súd zdôrazňuje, že pod aktívnou vecnou legitimáciou je potrebné rozumieť to, či účastníkovi na strane žalobcu patrí v hmotno-právnom zmysle právo, ktorého sa domáha žalobou. Žalobca cez dôkazy produkované v prvostupňovom konaní existenciu svojej aktívnej vecnej legitimácie nepochybne nepreukázal. Z obsahu spisového materiálu nebolo sporné, že medzi GGP Slovakia, s.r.o., teda predávajúcim a GGP U.K. Ltd., teda kupujúcim, došlo k dojednaniu doložky INCOTERMS CIP - Carriage and Insurance Paid to (preprava a poistenie platené do... dohodnuté miesto určenia). Dojednanie doložky CIP znamená, že predávajúci má rovnaké povinnosti ako v prípade doložky CPT - Carriage Paid

to (preprava platená do dohodnutého miesta určenia - znamená, že predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému). Predávajúci musí zaplatiť náklady a prepravné, potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého miesta určenia, ale nebezpečenstvo straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Okrem toho predávajúci musí zabezpečiť aj poistenie tovaru, ktorým poistením kryje kupujúceho proti riziku straty alebo poškodenia tovaru počas prepravy. INCOTERMS predstavujú dodacie podmienky používané pri medzinárodnom obchodovaní s hmotným tovarom, pričom zmluvným stranám určujú, aké sú ich vzájomné povinnosti, vzhľadom na prepravu tovaru od predávajúceho ku kupujúcemu a na colné konanie pri dovoze a vývoze. Vysvetľujú tiež, ako sa delia náklady a nebezpečenstvá medzi zmluvné strany. Pokiaľ ide o doložku skupiny C, ku ktorým patrí aj doložka CIP, ich účelom je, aby predávajúci zaistil na svoje náklady prepravu, ktorá však už prebehne na riziko kupujúceho. Doložky skupiny CIP sú určené predovšetkým predávajúcim, ktorí majú možnosť obstarať prepravu výhodnejšie ako kupujúci, ale nie sú ochotní brať na seba riziko poškodenia alebo straty tovaru počas prepravy. Riziko poškodenia alebo straty tovaru môže kupujúci znížiť práve voľbou doložky CIP, ktorá obsahuje povinnosť poistenia. Keďže v danej veci bolo nebezpečenstvo poškodenia alebo straty tovaru počas prepravy (k čomu v prejednávanej veci došlo), od počiatku prenesené na kupujúceho, a to momentom odovzdania tovaru na prepravu prvému dopravcovi, ktorým dopravcom bola maďarská spoločnosť S.O.S TRAILER Kft, tak bez ďalšieho na strane žalobcu nebol daný ani preukázaný voči žalovanému hmotno-právny nárok na náhradu škody - ten svedčil primárne kupujúcemu. Žalobca z vykonaných dôkazov nepreukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie voči žalovanému, keďže existencia jeho aktívnej vecnej legitimácie bola vylúčená dojednaním medzinárodnej obchodnej doložky INCOTERMS CIP medzi predávajúcim prepravovaného tovaru a jeho kupujúcim.

K námietke žalobcu v odvolaní v rovine poukazu na neaplikovanie čl. 34, 36, 37 písm. c) Dohovoru CMR odvolací súd poukazuje, že z obsahu spisového materiálu nevyplývalo, že by prepravu tovaru vykonávalo niekoľko dopravcov (predpokladom vzniku takejto situácie je uzatvorenie jednej prepravnej zmluvy a jedného priebežného nákladného listu). Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o dopravcu, tak pod dopravcom je potrebné rozumieť osobu takto označenú v nákladom liste CMR. Z nákladného listu na č.l. 8 spisu vyplývalo, že danú prepravu vykonal (len) maďarský dopravca S.O.S. TRAILER KFT, teda išlo len o jedného a nie niekoľkých dopravcov.

Pokiaľ ide o otázku premlčania, tak okresný súd dôvodne túto námietku vyhodnocoval vo väzbe na konštatovaný nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu v rovine jej nepreukázania. Je však potrebné uviesť, že súd pri posudzovaní reklamácie prepravy pri úplnej strate zásielky musí prihliadať, že aby došlo k účinkom reklamácie vo vzťahu k behu premlčacej lehoty podľa čl. 32 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Dohovoru CMR, zákonná úprava vyžaduje reklamáciu riadnu, teda písomnú, podanú oprávnenou osobou, obsahovo dostačujúcu a doručenú osobe podľa Dohovoru CMR skutočne určenej na jej prijatie. K osobe reklamujúcej odvolací súd poukazuje, že tak ako čl. 17 Dohovoru CMR neuvádza, voči komu je dopravca zodpovedný za stratu zásielky (alebo za jej poškodenie, či za prekročenie dodacej lehoty), nemožno ani z čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR priamo vyvodiť, kto môže byť osobou oprávnenou na uplatnenie reklamácie. Podľa odvolacieho súdu vo všeobecnosti oprávneným na uskutočnenie reklamácie je tak odosielateľ tovaru ako aj jeho príjemca, avšak tieto osoby musia svoju legitimáciu na uskutočnenie reklamácie nesporne preukázať. Nie je tiež vylúčené, že reklamáciu voči dopravcovi budú vznášať tiež ďalšie osoby, a to najmä vlastník tovaru, príkazca zasielateľa, príp. držitelia rôznych iných (napr. záložných) práv k tovaru, teda osoby, ktoré z akéhokoľvek legitímneho dôvodu môžu odvodiť svoj priamy či nepriamy nárok voči dopravcovi. Všeobecne však platí, že každý, kto uplatňuje nároky, či už v rámci reklamácie, či v rámci súdneho konania, musí svoju aktívnu legitimáciu jednoznačne preukázať, predovšetkým u osôb odchylných od odosielateľa alebo príjemcu tovaru. Dôležité tiež je to, aby príslušná osoba bola oprávnená na uplatnenie reklamácie v okamihu, kedy túto voči dopravcovi vznáša.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že tým, že prešlo nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, neznamenalo to vylúčenie jeho povinnosti zaplatiť za dodaný tovar, povinnosť zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu, keďže k strate zásielky (tovaru) došlo až po prechode nebezpečenstva škody na tovare, a to odovzdaním (a aj k plneniu došlo odovzdaním) tovaru prvému dopravcovi. Žalobca však netvrdil ani nepreukazoval, či kupujúci kúpnu cenu predávajúcemu zaplatil, resp. či boli uplatnené poistné nároky vo vzťahu ku krádeži - strate zásielky a k náhrade tohto poistného plnenia a komu a či teda v rovine práva

predávajúceho na náhradu škody mohol žalobca, ak túto náhradu škody predávajúcemu dobrovoľne sanoval, vzniknúť nárok na náhradu škody v rovine vzniku aktívnej legitimácie na uplatnenie tohto nároku voči žalovanému. Tieto okolnosti neboli žalobcom ani tvrdené a bez ich preukázania nebolo možné zo strany okresného súdu prijať iný záver, než záver o nepreukázaní aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý samotný postačoval pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby.

V rámci uzavretého skutkového stavu a vymedzených odvolacích dôvodov odvolací súd nemal priestor na odchýlne posudzovanie postavenia žalobcu než cez Dohovor CMR, hoci otvárala sa tu aj otázka, či žalobca vo vzťahu k predávajúcemu nemal postavenie zasielateľa ( a nasl. ). V konečnom dôsledku by to však na vecnej správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby pre konštatovaný nedostatok aktívnej legitimácie v rovine jej nepreukázania na uplatňovanie predmetnej náhrady škody na strane žalobcu, nemalo žiaden relevantný vplyv.

Z vyššie uvedených dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle , ako vo výroku vecne správneho rozhodnutia.

Krajský súd napokon za potrebné považuje poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Keďže okresný súd vo vzťahu k trovám konania postupoval v zmysle , tak s odkazom na úpravu v o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.