Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/59/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu a prísediacich Mgr. Andreja Sepešiho a Jána Falata, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. mája 2014 v Košiciach, v trestnej veci D. K. nar. X.X.XXXX v J., obžalovaného pre trestný čin pre trestný čin týrania zverenej osoby a blízkej osoby podľa , , , (účinného v čase spáchania skutku), takto

rozhodol:

Podľa oslobodzuje obžalovaného D. K. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.: zo dňa 2.6.2011, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin týrania zverenej osoby a blízkej osoby podľa , , , (účinného v čase spáchania skutku), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v Košiciach, v mieste svojho bydliska na ul. L. č. XX, v presne nezistenom čase od apríla roku 2002 do mája roku 2003 ako manžel G. K. a otec dcér D. K. nar. XX. XX. XXXX a F. K. nar. 2. XX. XXXX tieto fyzicky a psychicky týral tým, že s nimi pohŕdavo zaobchádzal, vyvolával v nich strach a stres opakovanými vyhrážkami zabitím a ublížením na zdraví, ponižovaním, bránil im v riadnom užívaní bytu a to odpojením elektriny, vody, bránil im v oddychu a vzdelávaní sa, fyzicky ich napádal, násilne ich izoloval a citovo ich vydieral;

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Košice II podal obžalobu na obvineného D. K. pre trestný čin týrania zverenej osoby a blízkej osoby podľa , , , (účinného v čase spáchania skutku), ktorého sa mal dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, navrhovaných svedkov

- poškodených G. K., D. K., F. K. (t.č. B.), svedkov T. A. a Q. B., L. V., znalcov, prečítaním zápisníc o výpovedi maloletých osôb a listinných dôkazov, na podklade ktorých rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Obžalovaný spáchanie trestného činu poprel. Uviedol, že veľmi ľutuje čo urobil, nedopustil sa však skutku v takom rozsahu, aby ho bolo možné kvalifikovať ako týranie. Svedčí o tom aj skutočnosť, že s bývalou manželkou G. K. a dcérou D. aj v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti. Priznal, že v roku 2002-2003 dochádzalo medzi nimi k hádkam, keď G. K. zistila, že má 2 deti mimo manželstva a to bol aj jeden z dôvodov, pre ktorý sa rozviedli. Ďalším dôvodom bol jeho byt na adrese trvalého pobytu, ktorý získal ešte pred uzatvorením manželstva a na ktorý si robila nárok aj jeho manželka. Ich vzťahy sa upokojili po rozvode manželstva a potom, čo vlastnícke právo k bytu previedol na ich dcéru D..

Poškodená G. K. na hlavnom pojednávaní pripustila, že keď podala trestné oznámenie na obžalovaného, niektoré veci zveličila. V prejednávanej veci bola vypočutá už veľmi dávno a preto si na všetko čo povedala, presne nespomína. F. podania trestného oznámenia na bývalého manžela bol jeho nadmerný konzum alkoholu. Keď prišiel domov opitý, mala z neho strach a chcela uchrániť svoje deti D. a F., ktoré v tom čase ešte chodili do školy. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu agresívny, útočil na nich slovne aj fyzicky, napriek tomu na lekárskom ošetrení kvôli tomu nebola. Keďže sa obžalovaného bála, podávala na neho trestné oznámenia, čím riešila prejavy manželovho alkoholizmu. Keď obžalovaný vedel, že je trestne stíhaný, načas na upokojil. Niektoré trestné oznámenia sa niekedy dali "stiahnuť". Ich manželstvo bolo napokon rozvedené. Poškodená G. K. potvrdila, že nezhody s obžalovaným spôsobovala najmä jeho priateľka, ktorú si po rozvode vodil do bytu. Za násilie voči svojej bývalej priateľke, bol obžalovaný odsúdený a vtedy vo väzbe strávil asi pol roka. Od návratu z väzby obžalovaný vôbec nepije. Po rozchode s bývalou priateľkou býva s poškodenou v spoločnej domácnosti, ktorá má toho času s obžalovaným korektný vzťah, hoci sú rozvedení a naprieky si nerobia. Obžalovaný má dobrý vzťah aj s dcérami, F. navštevuje, v jej bydlisku v okrese Prešov. Dcéra D. býva s nimi v spoločnej domácnosti. Byt, ktorý pôvodne vlastnil, obžalovaný daroval dcére D.. Poškodená D. K. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať voči obžalovanému, ktorý je jej otcom. Potvrdila, že aj v súčasnosti s nim žije v spoločnej domácnosti. Svedkyňa Q. B., na hlavnom pojednávaní uviedla, že s G. K. boli aj sú veľmi dobré kamarátky a stále sa navštevujú. Vedela o tom, že G. K. mala v roku 2002 alebo 2003 s manželom nejaké problémy. O správaní sa obžalovaného mala iba sprostredkované informácie od G. K. alebo od jej dcéry. Iba z počutia vedela, že obžalovaný mal svoju manželku a dcéry biť, avšak žiadne zranenia na nich nevidela. Vedela aj o tom, že D. K. si našiel priateľku, ktorú si chcel nasťahovať do svojho bytu, ona ju však osobne nevidela. To bolo podľa názoru svedkyne príčinou hádok medzi obžalovaným a poškodenou. Aby poškodenú aj s dcérami obžalovaný donútil odísť, dal odpojiť plyn a elektrinu vo svojom byte. Z toho dôvodu asi mesiac poškodená varila u nej a aj deti sa chodili k nej učiť. Asi 5 krát sa stalo, že F. a D. u nej prespali, keď medzi obžalovaným a poškodenou došlo k hádke. Ich dcéry boli z toho vystresované, často plakali. Osobne nebola svedkom neadekvátneho správania obžalovaného voči svojej manželke a dcéram. Iba raz, keď bola u nich na návšteve, bola svedkom ako obžalovaný viedol divné reči ohľadom Mohameda. Vtedy však svojej manželke ani deťom neublížil. Na záver svedkyňa potvrdila, že D. K. v byte s rodičmi býva doposiaľ, dcéra F. s nimi bývala až kým sa nevydala. Svedkyňa L. V. (bývalá družka) uviedla, že obžalovaného pozná od roku 1999, majú spolu dvoch synov (vo veku 13 a 11 rokov). Bývali spolu v podnájme v rokoch 2000 - 2001. Podľa názoru svedkyne V. mal obžalovaný k dcéram pekný vzťah, s poškodenou vychádzal priateľsky. Nezhody však spôsobovali bytové problémy. Keby bol manželke a dcéram byt prenechal, všetko by bolo v poriadku. Svedkyňa potvrdila, že si ju obžalovaný vodil do bytu, hoci v ňom bývali jeho manželka a deti. Z pochopiteľných dôvodov sa to jeho manželke nepáčilo a vtedy volala políciu. Počas jej prítomnosti sa však obžalovaný manželke ani dcéram nevyhrážal a nikdy nebola svedkom, aby obžalovaný fyzicky napadol manželku, alebo svoje dcéry. Čo sa presne dialo po príchode policajných hliadok si vzhľadom na odstup času nepamätala. Obvykle išli na políciu, kde ich policajti vypočuli. Keď chodila na návštevu do bytu obžalovaného, elektrina v byte fungovala. V byte však nikdy nespala. V prípravnom konaní však potvrdila, že obžalovaný dal elektrinu aj plyn odpojiť. Rozpory vo výpovedi svedkyňa vysvetlila, že si s odstupom času od prejednávaných udalostí na to nepamätá. S obžalovaným sa rozišla, lebo začal piť a nechcel sa zamestnať. Asi pred desiatimi rokmi obžalovaný nemal kde bývať, nadmerne požíval alkohol a mal zákaz vstupu do svojho bytu. Z uvedeného dôvodu chodil vyzváňať jej, aby ho pustila k sebe do bytu. Keďže v tom čase už spolu nežili preto aj ona podala na obžalovaného trestné oznámenie, po ktorom obžalovaný bol vzatý do vyšetrovacej väzby, kde strávil 6 mesiacov. Toto trestné konanie už skončilo avšak o jeho výsledku nemala informácie. Svedok T. A. vo svojej výpovedi potvrdil, že býva v susedstve obžalovaného a poškodenej od roku asi 2007 alebo 2006. Bol svedkom asi dvoch hádok obžalovaného a poškodenej, ktoré hodnotil ako normálne hádky, nič výnimočné. Už v prípravnom konaní, bola pribratá znalkyňa z odboru psychiatrie PhDr. znalkyňa PhDr. Eva Kitková, ktorej vyšetreniu boli podrobené poškodené G. K. a F. K. (dňa 14.2.2005), D. K. (27.4.2007) a aj obžalovaný D. K. (vyšetrený 11.7.2005). Intelektuálne schopnosti G. K., F. K. a D. K., boli zdiagnostikované v pásme priemeru. Ich pamäťové funkcie boli neporušené. V osobnostnej štruktúre boli u nich v čase znaleckého vyšetrenia zaznamenané známky týrania, (str. 11 znaleckého posudku) a tiež symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, nie

však syndróm týranej osoby u D. K., (str. 6 a 7 znaleckého posudku z 27.4.2007). V ich osobnostnom profile neboli zaznamenané žiadne patologické chorobné prejavy, skóre lži bolo nízke, t.j. poškodené v čase znaleckého vyšetrenia nemali sklon klamať, situáciu v domácnosti opisovali autenticky a vierohodne. Posttraumatická stresová porucha vzniká u osôb, pri dlhodobom pôsobení rôznych rizikových faktorov, ktoré prekročia hranicu osobného zvládania záťaže a stresu, čo v tom čase bolo aktuálne. Symptómy alebo prejavy posttraumatickej stresovej poruchy u poškodených nie sú aktuálne evidentné. Symptómy posttraumatickej stresovej poruchy sa prejavujú zvýšenou úzkosťou, strachom, existenčným ohrozením, bezradnosťou aj pocitmi ohrozenia na živote a aj somatickým ochorením. V čase, keď boli poškodené vyšetrované boli vystavené dosť atypickým až bizarným situáciám v rodine, vzhľadom na pochybnosti znalkyne o narušeniu duševného stavu obžalovaného. Stres a prejavy posttraumatickej stresovej poruchy boli znásobené tým, že vlastne nerozumeli pokynom a celkove správaniu sa obžalovaného, pretože toto bolo pre nich nepochopiteľné (jeho narážky na Mohameda, ufónov a pod.). Rozvod manželstva obžalovaného a G. K. a žaloba D. K., aby poškodená vypratala byt, podľa vyjadrenia znalkyne mohli posttraumatický stresový syndróm u poškodených znásobiť. Poškodená G. K. si stále nechávala ilúziu, že jej vzťah s obžalovaným sa bude idealizovať. Skutočné správanie sa obžalovaného v tom čase bolo tak bizarné, že to vyvolávalo masívny stres a strach. Zo strany obžalovaného znalkyňa nezistila úmysel a motiváciu spôsobovať poškodeným osobám stresové konanie. Vyšetrením matky detí G. K. však zistila, že najzávažnejším prvkom a spúšťačom posttraumatickej stresovej poruchy bolo pre ňu nepochopiteľné a bizarné správanie obžalovaného hraničiace s jeho duševnou chorobou. Preto aj navrhovala vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, ktoré z jej pohľadu odôvodňovala u obžalovaného zistená heredita - psychotická záťaž v rodine obžalovaného. Tomuto nasvedčuje aj lekárska správa o vyšetrení obžalovaného z 13.3.2014 z ktorej vyplýva, že obžalovaný súhlasí s pokračovaním plánovaného (psychiatrického) liečenia. Aj napriek odlišnému názoru psychiatrov posudzujúcich duševný stav obžalovaného (viď nižšie), súd bol presvedčený o existencii prejavov psychotizmu obžalovaného, ktoré zistila znalkyňa z odboru psychológie. Podľa jej názoru prejavy správania obžalovaného ešte nemuseli nasvedčovať rozvinutému duševnému ochoreniu. Obžalovaný nemusel vnímať kriticky svoje bizarné správanie a psychické prejavy, avšak ich existencia bola v psychologickom vyšetrení preukázaná. Tieto prejavy v najväčšej miere ovplyvnili osoby poškodených vo význame posttraumatickej stresovej poruchy aj celkového zneistenia spolužitím s obžalovaným. Obžalovaný svoje bizarné správanie ovplyvniť nevedel. Znalecké posudky o vyšetrení duševného stavu obžalovaného nepotvrdili jeho závislosť na alkohole ani iných omamných látkach. Napriek preukázateľným tvrdeniam poškodených o bizarnom správaní sa obžalovaného odvolávajúceho sa na pokyny Mohameda a mimozemšťanov, napriek hospitalizácii obžalovaného na psychiatrickom oddelení v Nemocnici pre obvinených a odsúdených (od.14.7.2007 do 31.7.2007) a napriek tomu, že obžalovaný sa aj v súčasnosti podrobuje liečbe na psychiatrii, tak znalci z odvetvia psychiatrie nezistili u obžalovaného duševnú chorobu ani poruchu v čase jeho vyšetrenia, ani v čase spáchania skutku. Podľa záverov týchto posudkov osobnosť D. K. bola vyhodnotená ako nevyrovnaná s prejavmi afektívnej lability a dráždivosti v záťažových situáciách. Znaky trvalej agresie u obžalovaného zistené neboli. Boli zistené známky skrytej agresie, ktorá sa prejavila u obžalovaného iba po vystavení dlhodobo konfliktnému rodinnému prostrediu a v prostredí výkonu trestu, kde si chcel sám ublížiť. Ani vykonané listinné dôkazy obžalovaného zo spáchania trestného činu priamo neusvedčujú. Správa z miesta bydliska hodnotila obžalovaného iba všeobecne. Listinnými dôkazmi bolo objektivizované, že v inkriminovanom období obžalovaný požiadal o ukončenie odberu elektriny 21.3.2003 a o ukončenie odberu plynu 26.3.2003 vo vzťahu k bytu na ul. L. č. XX v Košiciach. Za 2 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči poškodenej G. K. bol potrestaný rozhodnutiami Obvodného úradu v Košiciach z 25.9.2002 uložením pokuty. Lekárska správa o vyšetrení G. K. sa nevťahuje na skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, ale na deň 9.3.2000, kedy ju mal obžalovaný údajne udrieť do tváre. Iné dôkazy o bití, či fyzickom napádaní poškodených neboli. Správa o psychologickom vyšetrení F. K. sa vzťahovala najskôr k roku 2001, v ktorom prebiehalo rozvodové konanie jej rodičov. Správy o návšteve školy F. K. (t.č. B.), ktorá bola žiačkou Strednej združenej školy na ul. Gemerskej č. 1 v Košiciach, vypovedajú o jej dobrých študijných výsledkoch, nízkom počte vymeškaných vyučovacích hodín, o jej zodpovednom a precíznom prístupe k plneniu školských povinností, slušnom správaní a vystupovaní. F. K. štúdium riadne ukončila v roku 2005.

Manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.: zo dňa 4.12.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.2.2003. Po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov prokurátorka prítomná na hlavnom pojednávaní navrhla, aby sú uznal obžalovaného vinným zo skutku uvedeného v obžalobe a aby mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obhajca obžalovaného navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby prokurátora, keďže konanie, pre ktoré je stíhaný, nie je možné považovať za trestný čin. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný aj poškodené zdieľali spoločnú domácnosť aj v súčasnosti a že trestné oznámenie podané na obžalovaného v roku 2003 bolo dôsledkom situácie, ktorá nastala v rodine po rozvode manželstva obžalovaného a poškodenej, kedy obžalovaný vo väčšej miere požíval alkoholické nápoje, kedy mal vidiny, pre ktoré sa poškodené cítili v strese. Pri tejto príležitosti poukázal na závery znaleckého posudku prednesené znalkyňou z odboru psychológie, ktorá podrobne popísala symptómy prejavujúce sa u poškodených. Trestného činu Týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ( pozn.: účinného do 31.8.2003) sa dopustí, (1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie najmä a) bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie, alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku, alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav, alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potresce sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov alebo zákazom činnosti. (2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, a) ak poruší činom uvedeným v odseku 1 osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo povinnosť, na ktorej plnenie sa osobitne zaviazal, b) ak spácha taký čin, hoci bol v posledných dvoch rokoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, c) ak spácha taký čin na viacerých osobách, alebo d) ak pokračuje v páchaní takého činu po dlhší čas.

Vo vzťahu k skutku, z ktorého je D. K. obžalovaný je potrebné vytknúť, že jeho popis nie je dôsledný do takej miery, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností posúdiť, či a akého protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil. Vykonaným dokazovaním súd zistil narušenie vzťahov obžalovaného a poškodených, ktoré sú typické po rozpade manželstva v období konania o rozvode manželstva. Vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou vyhrocovala hlavne nevera obžalovaného, vplyv vtedajšej družky L. V., prebiehajúce konanie o rozvode jeho manželstva a najmä z týchto problémov prameniaca nevyriešená bytová otázka. Obžalovaný v snahe usporiadať bytové potreby svojej novej rodiny podnikol opatrenia, ktoré vzťahy s poškodenými ešte viac vyhrocovali. Voči poškodenej podal dňa 7.5.2003 žalobu o vypratanie bytu, (ktorý nadobudol ešte pred uzavretím manželstva s poškodenou) a 6.10.2004 podal na súde žalobu voči poškodenej o zaplatenie 55.891,- Sk z dôvodu, že poškodená po rozvode manželstva neplatila za služby spojené s bytu, v ktorom bývala. Z návrhu vyplýva, že aj poškodená využila trestné stíhanie na vydanie predbežného opatrenia, ktorým bolo obžalovanému zakázané vstupovať do svojho bytu (Rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp.zn.: zo dňa 27.2.2004). V tom čase medzi nimi dochádzalo k viacerým protiprávnym skutkom, pri ktorých však iní vyšetrovatelia nezistili potrebu tieto posudzovať ako súčasť trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Za skutok zo dňa 7.3.2003 a 13.3.2003 kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi voči G. K., F. K. (t.č. B.) a D. K. bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: zo dňa 26.4.2005 na peňažný trest, ktorý zaplatil s účinkami zahladenia odsúdenia.

Napriek prebiehajúcemu vyššie uvedenému trestnému stíhaniu, ďalšie trestné oznámenie poškodenej G. K. na Okresnej prokuratúre Košice II z 27.3.2003 orgány činné v prípravnom konaní už vyhodnotili ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom jeho podstatou bolo najmä to, že obžalovaný dal vo svojom byte odpojiť elektrinu a plyn. Aj napriek existencii tohto neskončeného vyšetrovania za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby v prejednávanej veci, orgány činné v prípravnom konaní aj ďalšie útoky obžalovaného posudzovali samostatne. Za nebezpečné vyhrážanie voči L. V. (zo dňa 27.2.2007) a D. K., G. K. (zo dňa 24.4.2007) bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: zo dňa 26.10.2007 na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov. Od 4.5.2012 má aj toto odsúdenie účinky zahladenia. V tejto veci bol obžalovaný dokonca vo väzbe a to od 25.4.2007 do 26.10.2007. Aj keď to nebolo výslovne uvedené v skutkovej vete obžaloby, predloženými dôkazmi bola preukázaná iba tá nová skutočnosť, že obžalovaný bránil poškodeným v riadnom užívaní bytu odpojením elektriny a plynu. Motivácia jeho konania však nesmerovala ani v tomto prípade spôsobiť dotknutým osobám utrpenie, ale k tomu, aby zabezpečil potrebu bývania jeho novej rodiny, keďže reálne predpokladal, že byt, v ktorom dotknuté osoby žijú mu právom patrí. Hlavne tento fakt bol dôvodom na podanie trestného oznámenia G. K. na obžalovaného, ale stav, ktorý bol odpojením elektriny a plynu vytvorený, netrval tak dlho, aby ho bolo možné považovať za týranie, ako ho má na mysli ustanovenie a . Výhrady súdu (uvedené v uznesení o odmietnutí obžaloby sp.zn.: zo dňa 23. 10. 2009) ohľadom nejednoznačného popisu skutku, ani záväzné pokyny dozorujúcich prokurátorov, orgány činné v prípravnom konaní dôsledne nerešpektovali. To malo za následok, že nebolo možné vyhodnotiť, ako a čím obžalovaný bývalú manželku a svoje dcéry fyzicky a psychicky týral, ako s nimi pohŕdavo zaobchádzal, čím v nich vyvolával strach a stres, ako sa im opakovane vyhrážal zabitím a ublížením na zdraví, ako ich ponižoval, ako im bránil v oddychu a vzdelávaní sa, fyzicky ich napádal, násilne ich izoloval a citovo ich vydieral. Je vylúčené, aby súd vyhľadával, zosúlaďoval a dopasovával dôkazy, na existujúcu právnu vetu. Povinnosť súdu je posúdiť, či konanie páchateľa popisovaného v skutkovej v skutkovej vete obžaloby je možné podriadiť právnej kvalifikácii toho ktorého trestného činu. Popis skutku uvedeného v obžalobe zároveň obžalovanému zabránil riadne sa obhajovať, pretože nemal možnosť adekvátne reagovať na to, akým konkrétnym konaním spôsoboval poškodeným osobám utrpenie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako určitý trestný čin. Obžalovaný bol tak nútený priznať a oľutovať, že bol zdrojom hádok a konfliktov, ktoré vznikli, keď si chcel založiť novú rodinu. Na svoju obranu zdôraznil, že ani poškodené sa k nemu nesprávali korektne, donútili ho vysťahovať sa z vlastného bytu, neplatením nájomného mu spôsobili dlhy, rozširovali pochybnosti o jeho duševnom zdraví, napádali ho, čomu zodpovedajú (okrem vyššie spomínaných dôkazov) aj ním predložené lekárske potvrdenia o vyšetrení obžalovaného z Leteckej vojenskej nemocnice z 10.11.2004 a lekárske potvrdenie obžalovaného o vyšetrení popálenín z 8.3.2003. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného kladené mu v obžalobe za vinu nie je trestným činom. Na naplnenie zákonných znakov subjektívnej stránky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ustanovenia , , , sa vyžaduje preukázať, že konaním, ktoré je demonštratívne uvedené v citovanom ustanovení, páchateľ úmyselne chcel vyvolať psychické, alebo fyzické utrpenie poškodenej osoby. Za týranie sa považuje zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezohľadnosti, necitlivosti a určitou trvalosťou. Musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zadokumentovať prejavy fyzického týrania, ktoré boli zahrnuté do skutkovej vety obžaloby. Fyzické týranie popreli samotné poškodené. Známky psychického týrania na poškodených sa už aktuálne preukázať nedajú, hoci boli evidentné v čase ich psychologických vyšetrení. Tieto však zodpovedajú zároveň podobným prejavom, ako v prípade posttraumatického stresového syndrómu a nedajú sa jednoznačne odlíšiť. Prejavy posttraumatického stresového syndrómu u poškodených spôsobovalo najmä prebiehajúce rozvodové konanie, hrozba žalôb o vypratanie bytu, trestné udania z oboch strán a nevyriešená otázka bývania po tom, čo si obžalovaný založil novú rodinu. Neadekvátne prejavy bizarného správania obžalovaného a požívanie alkoholu, pocit strachu a stresu u poškodených iba znásoboval. Aj poškodené uviedli, že mali z obžalovaného strach najmä vtedy, keď tvrdil, že koná na podklade pokynov Mohameda, keď mal vidieť mimozemské bytosti a popisovať paranormálne javy.

Skúsenosti z doposiaľ prejednávaných prípadov nasvedčujú tomu, že páchateľ sa týrania dopúšťa s cieľom týranú osobu kontrolovať a ovládať. Prejavy psychického týrania sa v prejednávanom prípade nepotvrdili. Bývala manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní priznala, že niektoré okolnosti zveličila v neprospech obžalovaného. Dcéry obžalovaného na hlavnom pojednávaní využili právo proti obžalovanému nevypovedať. V súčasnosti vedú normálny spôsob života. G. K., D. K. so svojim dieťaťom, aj obžalovaný žijú stále v spoločnej domácnosti. Znalkyňa z odboru psychológie potvrdila, že psychické prejavy zistené u poškodenej sú poststresové reakcie na bizarné správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu. Zdôraznila, že obete týrania taký vzťah k páchateľovi obvykle nemajú. V prejednávanom prípade bol však zistený opak. Preto prejavy, ktoré znalkyňa opísala, napokon súd nehodnotil ako dôsledok týrania poškodenej. Motiváciou správania u obžalovaného nie je potreba ubližovať, ale je to potreba ventilovať nahromadené vnútorné emócie, teda obžalovaný nemá potrebu ubližovať iným, ale je afektívne dráždivý najmä vo vyhrotených situáciách. Toto zistenie je v súlade aj so závermi znaleckého posudku z odboru psychiatrie, kde znalci u obžalovaného v afektivite zistili instabilitu. V osobnosti obžalovaného bola zistená nevyrovnaná, emočne labilná povaha, bez príznakov duševnej choroby. Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nie je tento skutok trestným činom. Úmysel obžalovaného týrať manželku a deti sa nepreukázal. Hádky, ktoré v jeho rodine exitovali boli následkom rozpadu jeho rodiny. Jeho trestné stíhanie sa začalo na podklade trestného oznámenia poškodenej, ktorá týmto spôsobom chcela dosiahnuť, aby jej vzťah s obžalovaným sa opäť znormalizoval. Prejavy týrania sa vykonaným dokazovaním nepotvrdili. Nepreukázalo sa, aby obžalovaný svojim konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty iného trestného činu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. S odstupom času nie je možné konanie obžalovaného proti poškodeným posudzovať ani ako priestupok. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.