Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/5/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci navrhovateľa: U. R., R. E. X, R. štátna občianka Slovenskej republiky právne zast. JUDr. Annou Besedičovou, advokátkou so sídlom v Ivanke pri Dunaji, Dlhá 7 proti odporcovi: C.. G. R., R. M. XX, R., štátny občan Slovenskej republiky právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Oxana Báreková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palisády 33 o vrátenie daru takto

rozhodol:

Návrh v plnom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 08.01.2012 proti odporcovi domáha, aby súd odporcovi uložil povinnosť vrátiť navrhovateľke dar: spoluvlastnícky podiel 2/3 na vlastníctve bytu č. XX na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na E. Z. Č.. X v Bratislave, postavený na parcele č. XXXX/X o výmere 258 m2 druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, k.ú. E. G., okres Bratislava 1, mestská časť Bratislava

- E. G., zapísaný na liste vlastníctva XXXX, vedený Správou katastra pre hl. m. SR Bratislava, k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 1027/10000 a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 1027/10000, na ktorom je bytový dom postavený a na spoluvlastníckom podiely vo veľkosti 304/10000 na priľahlom pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 1722 m2, k.ú. E. G., O. R. X, Bratislava - mestská časť Bratislava - E. G., zapísaný na liste vlastníctva XXXX, vedený Správou katastra pre hl. m. SR Bratislava (ďalej aj Nehnuteľnosť).

Svoj návrh po vecnej stránke odôvodnila tým, že Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX darovala odporcovi dar: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 na vlastníctve Nehnuteľnosti. Po uzavretí Darovacej zmluvy sa vzťahy odporcu s navrhovateľkou začali zhoršovať, čo spočívalo v tom, že odporca prestal javiť záujem o navrhovateľku ako matku, keďže odporca je synom navrhovateľky (podľa a 117 sa jedná o osoby blízke). Celá situácia vyústila v roku 2009 v žiadosť navrhovateľky, aby odporca zriadil v prospech navrhovateľky vecné bremeno spočívajúce v práve navrhovateľky na doživotné bezplatné užívanie - bývanie v predmetnom byte a to do konca života. Toto vecné bremeno nebolo doteraz zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností na základe dokumentu, ktorý spoločne s odporcom podpísali. Podľa informácie toto vecné bremeno jednak nebolo nikdy podané odporcom do katastra a jednak nemohlo byť ani zapísané do katastra nehnuteľností vzhľadom na to, že nebolo zriadené právnou formou, ktorú predpisuje zákon. Odporca ako právnik musel vedieť aké sú všetky potrené právne náležitosti na zriadenie tohto vecného bremena a preto je presvedčená, že ju vtedy úmyselne uviedol do omylu pri podpise dokumentu - Zriadenie vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX v snahe

odporcu zabezpečiť si výhradné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam darovaných na základe Darovacej zmluvy tzn. bez akýchkoľvek ďalších záväzkov - tiarch. A preto z uvedených dôvodov hrubo porušil dobré mravy voči jej osobe. V súčasnosti odporca o ňu nejaví žiadny reálny záujem a po prepise jej podielu na predmetnom byte na jeho osobu sa nespráva k nej v súlade s dobrými mravmi, hrubo ich porušuje, neposkytuje jej náležitú starostlivosť keďže má už 87 rokov, nestará sa o ňu. Navyše je často odkázaná na starostlivosť a pomoc cudzích ľudí. Syn je taktiež nijako finančne nepodporuje. Dňa 21.09.2011 zaslala odporcovi doporučený list, v ktorom ho žiadala o vrátenie darovaných nehnuteľností podľa . Po doručení listu dňa 26.09.2011 jej odporca v doobedňajších hodinách zavolal. Okrem urážok, ktoré v živote nezažila jej oznámil, že nie je jeho matka, nechce mať s nič mať, je rád, že bude mať od nej pokoj a nepraje si aby mu viac telefonovala. Vôbec ho nezaujímalo, čo mu chcela povedať. Vrátenie daru jej navrhol on sám. To bola jediná reakcia na jej list. To o čo ho v liste žiadala úplne odignoroval, ako by sa jeho táto vec nedotýkala. Bol to jej najhorší deň jej života a nechcelo sa jej už viac žiť. Pomohla jej priateľka z klubu dôchodcov, ktorá jej situáciu poznala a nahovorila ju, aby s ňou a priateľmi išla na rekreáciu koncom týždňa do Starej Ľubovne. Pobyt v kúpeľoch bol pre ňu ako balzam na dušu.

Z návrhu ďalej vyplýva, že 14.12.2011 vo večerných hodinách v byte spadla tak nešťastne, že si zlomila ľavé rameno, rozrezala čelo a celý jeden bok mala poudieraný. Tvár a celý bok bola jedna veľká podliatina. Po zavolaní záchranky jej navrhli ostať v nemocnici, ale ona žiadala, aby ju poslali domov. Prvé dva týždne po úraze sa bez pomoci nemohla obliecť, umyť, navariť si , bola úplne odkázaná na pomoc cudzích. Pomohla jej známa, ktorá prvé dni denne chodila k nej umyť je a navariť. Dcéra (na PN po dvoch operáciách chrbtice) tiež prišla a priniesla nákup a niečo navarené a s manželom ju vozili na kontrolu do nemocnice. Syn sa nikdy nespýta ako sa má a i je zdravotne v poriadku a či vládze ísť vôbec k lekárovi. Nikdy sa neospravedlnil za urážajúce a ponižujúce slová, ktorej jej povedal dňa 26.09.2011, takže jeho telefonáty, keď občas zavolá ju vždy viac rania ako potešia. Na základe právom uznaného dôvodu ako navrhovateľka jednostranne odvoláva poskytnutá dar a súčasne žiada o vrátenie daru tak ako ho poskytla na základe Darovacej zmluvy.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.03.2012 s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z nasledovných dôvodov: navrhovateľkine tvrdenia sú zavádzajúce a zmätočné. Dôležité je vedieť viac o skutkovom a osobnom pozadí celého prípadu, keď po smrti otca odporcu v roku 2004 sa rodinné vzťahy medzi odporcom a navrhovateľkou na jednej strane a sestrou odporcu B.. Y. R., rodenou R. na strane druhej začali postupne zhoršovať, čo vyústilo až do podania trestného oznámenia a žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia B.. R. na navrhovateľku na Okresnom súde Bratislava I vedenej pod spis. zn. („Žaloba“). V zmysle návrhu bol aj odporca neskôr súdom určený ako odporca v 2. rade. Podstata celého problému tkvela v neochote navrhovateľky akceptovať obsah notárskej zápisnice osvedčenia o dedičstve -36, zo dňa 22.11.2004, ktorá nadobudla účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 7.12.2004. Odporca rešpektoval navrhovateľku ako svoju matku a jej vôľu ponechať si všetky finančné prostriedky, ktoré boli predmetom dedičstva vo forme hnuteľností, snažil sa pochopiť jej myšlienkové pochody, vnútorné pohnútky a pozadie celej záležitosti, resp. pôvod finančných prostriedkov, keďže tie pochádzali z vojnových reparácii za to, že navrhovateľka pracovala v pracovných táboroch ako občianka bývalého Sovietskeho zväzu na území dnešného Rakúska a Nemecka v čase druhej svetovej vojny. Na základe týchto dôvodov odporca súhlasil s tým, že ani jemu nebude vyplatená prislúchajúca časť finančných prostriedkov vo výške 1/3. B.. Y. R. bola napokon vyplatená suma vo výške 1/3 tak ako jej prislúcha podľa obsahu notárskej zápisnice dňa 14.10.2008 poštou.

Pod vplyvom týchto okolností, prebiehajúceho trestného konania vedeného na základe trestného oznámenia podaného B.. R. na navrhovateľku, prebehajúceho súdneho konania iniciovaného Žalobou, celkový negatívny postoj B.. R. a jej vydieraného správania voči navrhovateľke, bol odporca navrhovateľkou požiadaný o prípravu darovacej zmluvy, ktorej predmetom nebolo len darovanie bytu, ale aj garáže tak ako je bližšie špecifikované v predmetnej darovacej zmluve tvoriacej prílohu návrhu. Za účelom upokojenia celej situácie zapríčinenej konaním B.. Y.M. R. voči navrhovateľke a odporcovi a zároveň s cieľom nezhoršovať zdravotný stav navrhovateľky, ktorý pod vplyvom konania jej dcéry sa výrazne zhoršoval, sa odporca rozhodol navyše darovať B.. R. garáž, ktorá bola taktiež predmetom darovania v darovacej zmluve s tým, že B.. R. Y. zoberie žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia

späť v plnom rozsahu a prestane s invektívami nielen na osobu navrhovateľky, ale ja na osobu odporcu. Za týmto účelom bola medzi nimi uzavretá darovacia zmluva, ktorej predmetom darovania bola vyššie spomenutá garáž. Taktiež odporca, navrhovateľka a B.. R. uzatvorili dohodu o mimosúdnom vysporiadaní na základe ktorej sa zaviazali uzatvoriť predmetnú darovaciu zmluvu, podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností a stiahnuť žalobu v plnom rozsahu späť.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal odporca za to, že celá situácia je vyriešená k spokojnosti všetkých zúčastnených strán a nároky všetkých sú v plnej miere uspokojené.

K meritu veci ďalej uviedol, že sa spolu so svojou manželkou riadne a príkladne staral o navrhovateľku tak ako to vyplýva z priloženého rozpisu nákladov na predmetný byt a rozpis nákladov súvisiacich so starostlivosťou o navrhovateľku. Odporca starostlivosť o matku bral ako samozrejmosť a necítil potrebu sa do budúcnosti istiť a zaznamenávať každý svoj čin a krok súvisiaci so starostlivosťou o navrhovateľku. Odporca vo všeobecnosti uhrádzal nájom, UPC, pevnú linku, elektrinu, správcovské, poistku, daň z nehnuteľnosti, odvody do fondu opráv. Odporca zároveň zabezpečoval aj náklady súvisiace s liečením navrhovateľky, uhrádzal platby za mobilný telefón a kupoval, zabezpečoval do domácnosti menšie hnuteľné veci ako napr. televízny prijímač, vysávač, fotelku, posteľ a pod..

Následne sa situácia a vzťah medzi odporcom a navrhovateľkou začali postupne zhoršovať, keďže navrhovateľka bola pod čoraz väčším vplyvom svojej dcéry. Uvedené vyústilo v priebehu roka 2010 do požiadavky navrhovateľky, že bude sama uhrádzať náklady (UPC, nájom, elektrina) spojené s užívaním predmetného bytu, v ktorom navrhovateľka býva. Napriek uvedenému rozhodnutiu navrhovateľky odporca však naďalej platil a platí poistenie domácnosti a daň z nehnuteľnosti. Nie odporca, ale B.. R. bola tou osobou, ktorá podala na navrhovateľku trestné oznámenie a Žalobu a správala sa k navrhovateľke ako k nie vlastnej matke. Z dôvodu pracovnej vyťaženosti odporca aj napriek požiadavke navrhovateľky nezavkladoval návrh na zriadenie vecného bremena. Do dnešného dňa a ani v minulosti žiadnym spôsobom odporca navrhovateľku neinzultoval, nikdy nezadal navrhovateľke príčinu resp. dôvod nato si myslieť, že ju chce vysťahovať z predmetného bytu. Správanie odporcu, ani správanie jeho syna alebo odporcovej manželky nikdy v žiadnom prípade nekonvertovalo týmto smerom. Odporca so svoju manželkou ako aj jeho synom majú otázku bývania v dostatočnej miere vyriešenú a to prostredníctvom vlastníctva rodinného domu, bytu v Bratislave a ďalších nehnuteľností v rekreačných oblastiach Slovenska. V súlade s vyššie uvedeným odporca súhlasil s vrátením daru navrhovateľke za podmienky, že navrhovateľka odporcovi uhradí späť všetky náklady spojené s prevádzkou predmetného bytu a súčasne keď B.. R. vráti dar - garáž odporcovi v zmysle DZ1.

K právnej stránke veci odporca tiež uviedol, že návrh nemá oporu v hmotnom práve. Darovacia zmluva nie je synalagmatickým záväzkom, nakoľko ide o záväzok, z ktorého vznikajú práva v podstate iba obdarovanému, pričom správanie obdarovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi sa musí javiť objektívne a nie na základe subjektívnych pocitov darcu. Poukázala v tejto súvislosti na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 61/1997, R 88/1998, R 31/1999. Pripustil, že v období okolo r. 2011 došlo k zhoršeniu vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom, ale to neoprávňuje navrhovateľku, aby sa dôvodne domáhala vrátenia daru, pretože nešlo o také správanie odporcu, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu hrubého porušovania dobrých mravov, ktoré by bolo značnej intenzity a dlhého trvania. Odporca sa o matku príkladne staral, poskytoval jej v rámci svojich možností štandardnú starostlivosť.

Súd vykonal všetky účastníkmi označené a predložené dôkazy.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z výpovede navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, z výpovedí svedkov: B.. Y. R., K. W. a nasledujúcich listín:

č.l. 6 - Darovacia zmluva,

č.l. 10 - dodatok k Darovacej zmluve,

č.l. 11 - listina označená ako Zriadenie vecného bremena,

č.l. 12 - Vrátenie darovanej nehnuteľnosti - písomná výzva navrhovateľky adresovaná odporcovi,

č.l. 14, 15 - lekárska ambulantná správa,

č.l. 35 - vyjadrenie odporcu k návrhu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia pod spis. zn. vedenej pred Okresným súdom Bratislava I,

č.l. 37 - Darovacia zmluva uzatvorená medzi C.. G. R. (odporcom) a B.. Y. R. predmetom ktorej bola garáž,

č.l. 39 - návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti,

č.l. 40, 41, 42 - späťvzatie žaloby, uznesenie o zastavení konania, rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva,

č.l. 43 - 45 - Dohoda o mimosúdnom vysporiadaní,

č.l. 47 - prehľad výdavkov odporcu pre navrhovateľku,

č.l. 50 až 86 - listiny, ktoré dokladujú úhradu elektriny, poplatkov spojených s užívaním bytu navrhovateľkou na Sokolskej 6, Bratislava a rôzne bankové prevody, faktúry UPC, ZSE, príspevky do fondu opráv, vklady v hotovosti na poistenie domu a pod.,

č.l. 144, 150, 175 - Nepomenovaná zmluva uzatvorená podľa a nasl. o poskytnutí doživotnej starostlivosti,

č.l. 153, 155 - čiastočný výpis z listu vlastníctva XXXX,

č.l. 157 - uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava o stíhaní U. R. ako obvineného z trestného činu poškodzovania cudzích práv,

č.l. 159 - uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I o osvedčení U. R.L. v skúšobnej dobe,

č.l. 174 - poskytnutie informácie H., a.s.,

č.l. 179 - vyúčtovanie platieb odporcom.

Pri hodnotení dôkazov sa súd riadil nasledovnými úvahami: obligatórne hodnotil každý dôkaz podľa svojej úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pravosť a pravdivý obsah súdom vykonaných (súkromných) listín nebol medzi účastníkmi konania sporný. Ohľadom pravosti verejných listín súd nemal žiadne pochybnosti, nakoľko ide o verejné listiny a listiny vydané štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci. Preto potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal. Pokiaľ ide o ich pravdivosť, v konaní nebol preukázaný opak, preto dosvedčujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z toho, že informácie podávané z ostatných listín sú pravdivé aj z toho dôvodu, že o týchto listinách a o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti.

Výpovede svedkýň a účastníkov konania súd hodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom v kontexte poznatkov získaných zhodnotením aj listinných dôkazov dospel k záveru, že v konaní nevyšli najavo skutočnosti takého závažného charakteru, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru o správaní sa odporcu voči navrhovateľke spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.

Zmeneným návrhom, ktorý súd pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 09.04.2014 sa navrhovateľka kvôli dosiahnutia možnej zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom v podiele 2/3 - iny na tejto Nehnuteľnosti. Týmto

v zmysle odôvodnila naliehavý právny záujem na takto požadovanom určení, nakoľko vlastník akejkoľvek nehnuteľnosti, ktorý daroval podiel na tejto nehnuteľnosti, má po uplatnení práva na vrátenie daru vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Z titulu vlastníctva ideálneho podielu nie je možné požadovať vypratanie celej nehnuteľnosti a vypratanie ideálneho podielu nie je možné práve tak, pretože tento diel nie je určený.

Podľa , /OZ/, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Ustanovenie rieši osobitný spôsob zániku vzťahu z darovacej zmluvy keď jednostranným právnym úkonom darcu sa domáha vrátenia daru. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom (ex nunc) sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok , možno urobiť v akejkoľvek forme. To platí aj v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.

Súčasne platí, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. (R 31/1999) Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií.

Z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok na vrátenie daru, práve tento právny rámec vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia. Preto za preukázané skutočnosti, ktoré sú podstatné z hľadiska uplatňovaného nároku súd považoval:

Platne dojednanou Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (vklad povolený dňa XX.XX.XXXX) navrhovateľka, ktorá je matkou odporcu, darovala odporcovi dar: spoluvlastnícky podiel 2/3 na vlastníctve bytu č. 06 na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na E. Z. Č.. X H. R., postavený na parcele č. XXXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a k tomu prislúchajúci príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu. Spoluvlastnícky podiel darcu na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje 4/6 (2/3) ideálneho podielu spoluvlastníckeho podielu a ako taký predstavuje jednu časť predmetu daru, ktorý darca bezodplatne prenechal do vlastníctva obdarovanému. Individuálne spoluvlastnícke podiely obdarovaného (odporcu) a jeho sestry (svedkyne) B.. Y.M. R. zhodne predstavujú každý 1/6 ideálneho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach (článok II. bod 3 Darovacej zmluvy).

Listom zo dňa 18.09.2011 navrhovateľka požadovala od odporcu vrátenie darovanej nehnuteľnosti podľa . Dôvody vymedzila tak, že vzhľadom na to, že sa v roku 2008 začali robiť kroky voči nej krajne nepriaznivé ponukami na možnosť jej presťahovania do odporom vyhliadnutého jednoizbového bytu v cudzom prostredí, zhoršilo sa jej zdravie natoľko, že sa musela právne zabezpečiť, aby ju (odporca)

nemohol vysťahovať a aby sa mohla v pokoji dožiť v prostredí, kde má priateľky, známych a pomoc v prípade núdze. Bola to jej základná podmienka daru nechať ju v pokoji dožiť v byte desaťročia v ňom bývajúcej. Na jej mnohé naliehania odporca konečne podpísal pár riadkov o zriadení vecného bremena vo forme doživotného bezplatného užívania bytu dňa XX.XX.XXXX, avšak mesiace doteraz sa vyhováral, že nemá čas podať na katastrálny úrad žiadosť o zriadenie vecného bremena. Keď sa začiatkom roka vybrala na katastrálny úrad s podpísaným dokladom, bolo jej povedané, že doklad je neplatný. Pritom všetky náklady bývania si stále hradí sama. Pretože je chorá na srdce a nemá istotu pokojného bývania v byte, jedine vrátenie daru ju upokojí, čo žiada od odporcu touto žiadosťou.

Na základe dokumentu, ktorý spoločne navrhovateľka s odporcom podpísali 21.08.2009, sa malo zriadiť v prospech navrhovateľky k darovanej nehnuteľnosti vo forme doživotného bezplatného užívania (t.j. bývania v predmetnom byte do konca života) vecné bremeno. Takéto vecné bremeno nebolo zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností a nebol podaný ani návrh na jeho zápis.

Účelom zmlúv, ktorými rodičia darujú svojmu dieťaťu nehnuteľnosť, ktorú doposiaľ výlučne užívajú, so súčasným zriadením práva doživotného užívania prevádzaných nehnuteľností je, aby nadobúdateľ získal istotu, že v dobe do smrti darcu ale ani v dôsledku dedenia, prevádzané nehnuteľnosti neprejdú na inú osobu, pričom darca má zaistené užívanie nehnuteľnosti v doterajšom rozsahu. Darcovia teda právom očakávajú, že po strate ich vlastníctva sa na výkonu ich doterajších užívacích práv fakticky nič nezmení a v obvyklom uplynulom užívaní darovanej nehnuteľnosti budú nerušene pokračovať.

Aj keď povinnosť zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve doživotného užívania predmetného bytu v prospech navrhovateľky z Darovacej zmluvy pre odporcu nevyplývala, z prevedených dôkazov nepochybne rezultuje, že výkon vlastníckeho práva odporcu ako väčšinového spoluvlastníka (5/6) na predmetných nehnuteľnostiach bol charakteristický a prakticky až dosiaľ sa vyznačuje tým, že ako obdarovaný je s perspektívou obmedzeného výkonu vlastníckeho práva uzrozumený tak, ako keby došlo k platnému zriadeniu vecného bremena. Navrhovateľka v obvyklom uplynulom užívaní darovanej nehnuteľnosti nerušene od r. 2005 až doposiaľ pokračuje a na výkone jej doterajších užívacích práv sa fakticky ani po r. 2009 nič nezmenilo, nedošlo ani k jej presťahovaniu do iného jednoizbového bytu.

Za hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle nemožno považovať stav, kedy obdarovaný (odporca) hoci aj s právnickým vzdelaním, nezriadil právo doživotného bezplatného užívania nehnuteľností v prospech darkyne právne relevantným spôsobom. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry (R 14/1988, R 12/1988) pokiaľ je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (odporca v podiele 5/6 a jeho sestra B.. Y. R. 1/6), musia byť účastníkmi zmluvy o zriadenie vecného bremena, ktoré sa týka celej nehnuteľnosti všetci spoluvlastníci. Inými slovami, podľa platného právneho stavu odporca nebol individuálne, bez súčinnosti ďalšej spoluvlastníčky hmotnoprávne legitimovaný zriadiť vecné bremeno zhora uvedeného obsahu, nakoľko zaťaženie predmetného bytu vecným bremenom predstavuje nakladanie (dispozíciu) s nehnuteľnosťou a každý zo spoluvlastníkov môže s ňou takto disponovať iba v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov.

Možno konštatovať, že ďalšie dôvody, pre ktoré sa navrhovateľka domáhala vrátenia daru od odporcu (zhoršenie zdravia, neistota pokojného bývania, neposkytnutie starostlivosti), nepredstavujú skutočnosti takého závažného charakteru, sústavného trvania alebo intenzity, ktoré by odôvodňovali naplnenie skutkovej podstaty správania sa odporcu voči navrhovateľke spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Svedkyňa K. W. vypovedala, že navrhovateľka bola a je (s výnimkou poúrazových stavov) čiperná, sebestačná pokiaľ išlo o domácnosť, varenie, hygienu a pod., nie je odkázaná na cudziu pomoc. Svedkyňa sa s navrhovateľkou najmä rozpráva a poskytuje jej najmä psychickú podporu.

K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu. Navrhovateľka najprv v návrhu uviedla v čom spočívalo správanie odporcu tak, ako to definuje a opísala konkrétne skutky, ktoré podľa jej presvedčenia predstavujú hrubé porušenie dobrých

mravov a nakoniec odkázala na doporučený list zo dňa 21.09.2011, ktorým odporcu požiadala o vrátenie daru. Tento obsah žaloby v spojení s kópiou zmieneného listu /č.l. 12/, ktorý bol k návrhu pripojený celkom jednoznačne vyjadruje vôľu navrhovateľky domáhať sa z presne špecifikovaných dôvodov vrátenia daru. List bol odporcovi riadne doručený do vlastných rúk a pokiaľ by boli splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru podľa , obnovilo by sa týmto dňom vlastnícke právo navrhovateľky k darovaným nehnuteľnostiam.

Presné označenie konkrétneho správania obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy je dôležité pre následné vymedzenie predmetu konania pred súdom ohľadom skúmania splnenia hmotnoprávnych podmienok na vrátenie daru. Predmetom súdneho prieskumu sa stáva to správanie obdarovaného voči darcovi, ktorým žalobca odôvodňoval opodstatnenosť podmienok na vrátenia daru už v písomnej výzve príp. v žalobnej narácii, pokiaľ jej nepredchádzala písomná výzva.

Zmenou žaloby sa rozumie aj zmena spočívajúca v tom, že navrhovateľ síce požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu, než ho opísal v návrhu na začatie konania a to buď celkom nového, alebo doplneného o ďalšie rozhodujúce skutočnosti.

Predpokladom úspešného vymáhania nároku na vrátenie daru pri súčasnom splnení zákonom stanovených podmienok pritom je, aby opísanie rozhodujúcich skutočností ktoré tvorí skutkový základ uplatneného nároku a ktoré obsahuje špecifikáciu správania, ktorým sa žalovaný voči žalobcovi dopustil hrubého porušenia dobrých mravov, korešpondovalo s obsahom písomnej výzvy v ktorej darca odôvodňoval splnenie podmienok na vrátenie daru. Resp. pokiaľ podanej žalobe nepredchádzal prejav vôle darcu voči obdarovanému o vrátenie daru, možno tento právny úkon učiniť až v súvislosti s podanou žalobou.

V prejednávanom prípade, navrhovateľka oproti pôvodnej žalobnej narácii a písomnej výzve na vrátenie daru rozširovala v priebehu súdneho konania svoje dôvody na vrátenie daru o ďalšie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa správania odporcu, ktoré sú obsahom jej písomného podania zo dňa 11.12.2013 (č.l. 169). Tieto sa však z vyššie uvedených dôvodov nestali skutkovým podkladom uplatneného nároku na vrátenie daru. Navyše v konaní sa ich existencia nepodarila ani preukázať, lebo uvedené tvrdenia priamo vyvracajú listinné dôkazy: č.l. 157 - uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava o stíhaní U. R. ako obvineného z trestného činu poškodzovania cudzích práv, č.l. 159 - uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I o osvedčení U. R. v skúšobnej dobe, č.l. 174 -písomná informácia z VÚB, a.s..

Z rovnakých dôvodov ani prípadné neplnenie záväzkov odporcu z Nepomenovanej zmluvy o poskytnutí všestrannej doživotnej starostlivosti (č.l. 144, 150, 175), ktorú uzavreli medzi sebou navrhovateľka a odporca, nemôže byť podkladom na skúmanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na vrátenie daru.

Po dôkladnom zvážení skutkových okolností zistených vykonaným dokazovaním preto súhrnne možno prijať záver, že v dôsledku nadviazania opätovného kontaktu navrhovateľky so svojou dcérou a jej priania, aby sa majetkové záležitosti v rodine medzi súrodencami a medzi súrodencami a matkou dali opäť „do poriadku“, vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom po r. 2011 ochladli a pre odporcovu zdržanlivosť nadobudli menej vrúcny charakter ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Odporca sa napriek tomu neprejavovaním pravidelnej starostlivosti o navrhovateľku, nepravidelnými nákupmi a tzv. „nedoriešením“ vecného bremena nedopustil takého správania, ktoré by bolo možné objektívne hodnotiť ako hrubo porušujúce dobré mravy. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Odporca nežiadal v prípade úspechu priznať náhradu trov konania. Z ustanovenia vyplýva, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodovanie o náhrade trov konania je teda návrhové. Pretože odporca nepodal v priebehu konania návrh na rozhodnutie o trovách konania, súd mu s poukazom na túto skutočnosť náhradu trov konania nepriznal aj napriek skutočnosti, že odporca mal vo veci plný úspech a podľa by mal inak právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.