Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/327/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o zaplatenie 125,- Eur a 330,- Eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -34 zo dňa 17.02.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v I. výroku zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania zo dňa 17.02.2014, v II. výroku zamietol návrh a v III. výroku nepriznal odporkyni náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 27.09.2012 sa proti odporkyni domáhala zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a sumy 330,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy ako náhrady trov konania z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní.

Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. preukázané, že súdny exekútor dňa 12.01.2009 podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX 11036/2008 vo veci proti povinnému Pavlovi Olašákovi, pre vymoženie 1.797,12 Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06983/08 zo dňa 28.08.2008. Okresný súd dňa 16.01.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Citujúc príslušné zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody. Z vykonaného dokazovania okresný súd nemal preukázané tvrdenia navrhovateľky, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená dňa 12.01.2009. O žiadosti okresný súd rozhodol v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, nakoľko dňa 16.01.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z daného vyplýva, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako tvrdila navrhovateľka. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej podmienky pre založenie zodpovednosti odporkyne za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky

sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok. Okresný súd preto návrh navrhovateľky zamietol.

K návrhu navrhovateľky na prerušenie konania zo dňa 17.02.2014 z dôvodu objektívneho porušenia práv na zákonného sudcu a nestranný súd, okresný súd uviedol, že dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľka predostrela už v návrhu, pričom predpísaným postupom podľa bola táto výhrada už vyriešená nadriadeným Krajským súdom v Žiline uznesením č.k. -18 zo dňa 20.03.2013, ktorým krajský súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo JUDr. Miriam Srogončíková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Vzhľadom na uvedené okresný súd nevidel dôvod na prerušenie konania, preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnila tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (, v spojení , v konaní došlo k vadám uvedeným v O.s.p - rozhodoval vylúčený sudca ( v spojení , v konaní došlo k vadám uvedeným v O.s.p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( v spojení s , súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy (, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (. K dôvodom odvolania bližšie uviedla, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporkyne (správne zrejme má byť navrhovateľky pozn. krajského súdu) a jej splnomocneného zástupcu postupujúc podľa , pretože sa navrhovateľka bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila, tak poukazuje na to, že podala súdu návrh na zrušenie pojednávania a uviedla dôležité dôvody a predložila súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľka uskutočnila podanie obsiahnuté v texte návrhu, ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelené systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľky a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že návrh trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Navrhovateľka tiež tvrdila, že nemala možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred súdom. V konkrétnostiach napríklad uviedla, že nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala možnosť sa k týmto vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie keď bolo potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu keď sa odporkyňa nevyjadrila k návrhu a ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu aby predložila písomné vyjadrenie, mal súd rozhodnúť podľa . Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ) z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľka trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemala možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred súdom, odvolací súd k uvedeným námietkam uvádza: Preskúmaním spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho, bolo zistené, že na deň 17.02.2014 vo veci súd nariadil pojednávanie, pričom dňa 14.02.2014 o 18:29 hod. doručila navrhovateľka návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pričom poukázala na ust. . Zákonná sudkyňa sa vyjadrila, že sa necíti byť zaujatá a to ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom alebo ich zástupcom. Nakoľko neboli v prejednávanej veci zistené okolnosti, ktoré by predstavovali relevantné dôvody na vylúčenie konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania v súdenej veci, odvolací súd uvedené odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné.

K odvolacej námietke, že súd prejednal vec v jej neprítomnosti pričom uskutočnila podania (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. -18 zo dňa 20.03.2013, ktorým krajský súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo JUDr. Miriam Srogončíková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa je potrebné uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 17.02.2014. Právny zástupca navrhovateľky, predvolanie prevzal dňa 23.01.2014 (č.l. 23 spisu). Tým, že na pojednávanie sa navrhovateľka ani jej právny zástupca nedostavili potom neobstojí jej námietka, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby jej umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle ust. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 17.02.2014 prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým navrhovateľke možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sama zbavila tým, že sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola na pojednávanie včas predvolaná viac ako 5 dní pred termínom pojednávania ( ). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľkou nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie v zmysle ust. . Tým si navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. ako aj v zmysle ust. , ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom). Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Podľa ust. , súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom ( ).

V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným ustanovením . Navrhovateľka nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jej strane brániacej jej v účasti na pojednávaní (-3 ), požiadala o zrušenie pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené vyššie) nebol dôvodný. Taktiež k námietkam o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, odvolací súd uvádza, že s nimi sa už podrobne vysporiadal okresný súd a z tohto dôvodu ich nepovažuje za dôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.