Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43Cob-152-2014.pdf
PDF · 123.93 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/152/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi E. M., trvale bytom XXX XX R. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.234,- Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/130/2013-81 zo dňa 05. decembra 2013, v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/130/2013-81 zo dňa 05. decembra 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zamietol Okresný súd Zvolen návrh navrhovateľa v plnom rozsahu a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike si v návrhu uplatnil voči odporcovi pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Pohľadávku uplatnil navrhovateľ titulom zmenky vo výške istiny 1.234,-Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.284,- Eur od 10.06.2009 do 25.03.2010 vo výške 927,69 Eur a zo sumy 1.234,- Eur od 26.03.2010 do zaplatenia, ročným úrokom 6% zo zmenkovej sumy 1.284,- Eur od 24.08.2009 do 25.03.2010, čo predstavuje 45,29 Eur a zo sumy 1.234,- Eur od 26.03.2010 do zaplatenia, a zmenkovou odmenou vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy, teda 4,28 Eur a náhrady trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 30.01.2009 na zmenkovú sumu 1.284,- Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 10.06.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ neuhradil žiadnu časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou “bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj originál zmenky a výpis z Obchodného registra navrhovateľa.
Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že odporca sa k veci písomne nevyjadril, zásielku s Tlačivom C na odpoveď prevzal dňa 26.08.2013 a na uvedenú zásielku žiadnym spôsobom nereagoval. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že v konaní považuje za nespornú skutočnosť, že odporca ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru. Za nespornú považoval tiež skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy bol vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu zmluvy, nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia.
Rovnako za nespornú považoval skutočnosť, že zmenka od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní má povahu zabezpečovacej zmenky. Súd vyhodnotil, že Zmluva o úvere, ktorú uzavrel odporca a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z. z., v znení účinnom do 11.06.2010 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch).
S prihliadnutím na možnosť iného právneho posúdenia veci súd prvého stupňa považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 841/2007/ES), ktoré nariadil na deň 14.11.2013. Na pojednávaní súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru poukázal okresný súd na ust. § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ mal prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Uviedol, že dohoda uzavretá v článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi. Takéto zmluvné dojednanie, ktoré mení vzťah medzi účastníkmi na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou, teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Súd vyhodnotil zmenku ako absolútne neplatný právny úkon. Preto nebol daný právny základ nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky.
Keďže navrhovateľ ako indosatár si uplatnil nárok zo zmenky, ktorú súd úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky a súd preto jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysel ktorého odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Pretože odporca si v konaní žiadne trovy neuplatnil, súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p.), v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Navrhovateľ požiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím, k porušeniu práva EÚ, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 (ďalej len „Nariadenie“). Tvrdil, že súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov konania len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Uviedol, že pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácii od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok, upravený v čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Pojednávanie nemožno nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia, alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ, prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III. Nariadenia (tlačivo „C“ na žalobnú odpoveď). Navrhovateľ ďalej uviedol, že v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s ust. § 45 a nasl. O. s. p. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo uskutočniť,
a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. § 167 a nasl. O. s. p., čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky a ovplyvnilo rozhodnutie súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.
V odvolaní tiež namietol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3, alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti pohľadávke.
K odôvodneniu prvostupňového súdu, v ktorom tento uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že on a podľa dostupných informácii ani odporca, dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa navrhovateľa tak bolo porušené ust. § 120 O. s. p., podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Vykonať iné dôkazy umožňuje § 120 ods. 1 O. s. p. in fine iba výnimočne, ak je vykonanie týchto dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nijakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Navrhovateľ však upozornil, že v danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o veci práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania, vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na skutočnosť, že súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úpravu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov, nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne preloženie originálu zmenky. Zmenka je vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3, alebo 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust. § 120 ods. 1 veta 1 in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdny konanie. Navrhovateľ tiež poukázal, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tomto smere aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil odporcu v tomto konaní. Navyše odporca o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto podporu odporcovi prakticky nanútil bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované č. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou prísl. ustanovení o zmenke, upravených v zák. č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Navrhovateľ zároveň zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí, súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Prvostupňový súd predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zmenkového zákona z ktorého vyplýva, že odporca vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca, tým menej tak môže činiť sám súd. Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu ani na ne upozorniť (ust. § 5 ods. 1 O. s. p.). V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O. s. p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možno prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonávané bez návrhu.
Navrhovateľ zároveň v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a uznesenie Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 5Cmo 14/1997. Záverom uviedol, že vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný.
Odporca sa k odvolaniu, ktoré mu bolo súdom prvého stupňa doručené dňa 10.02.2014, nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.03.2013 uplatnil na Okresnom súde Zvolen svoju pohľadávku vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým s ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle návrhu si navrhovateľ uplatňoval zmenovú sumu vo výške 1.234,- Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.284,- Eur od 10.06.2009 do 25.03.2010 vo výške 927,69 Eur a zo sumy 1.234,- Eur od 26.03.2010 do zaplatenia, ročným úrokom 6% zo zmenkovej sumy 1.284,- Eur od 24.08.2009 do 25.03.2010, čo predstavuje 45,29 Eur a zo sumy 1.234,- Eur od 26.03.2010 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy, teda 4,28 Eur a náhradu trov konania. Navrhovateľ pripojil k návrhu aj originál zmenky vystavenej odporcom. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku previedol na navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu nežiadal aby bolo nariadené pojednávanie.
Odporca prevzal dňa 26.08.2013 tlačivo C na odpoveď v zmysle čl. 5 bod 3 Nariadenia, súdu ho však vyplnené nevrátil. Na pojednávaní nariadenom súdom prvého stupňa dňa 14. 11. 2013 sa odporca osobne zúčastnil a uviedol, že od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava mal len jeden úver, ktorý už splatil v sume okolo 65.000,- Sk, čo vie predložiť aj listinnými dôkazmi, ktoré má doma. Súd pojednávanie dňa 14.11.2013 odročil na 05.12.2013 z dôvodu poskytnutia lehoty odporcovi na predloženie listinných dôkazov o splácaní úveru a vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa k tvrdeniam odporcu o úhrade úveru. Na odročené pojednávanie dňa 05.12.2013 sa odporca nedostavil, neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie z vážnych dôvodov. Súd prvého stupňa na tomto pojednávaní prejednal v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec v neprítomnosti odporcu. Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne trval na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu o čiastočnej úhrade dlhu, predložila do spisu prehľad platieb na zmenku č. XXXXXXX, ktorý bol navrhovateľovi poskytnutý pôvodným majiteľom zmenky, Pohotovosť s. r. o. Bratislava a z ktorého prehľadu vyplýva, že odporca z dlhovanej sumy zaplatil dňa 26. 03. 2010 sumu 50,- Eur. Úhrada 50,- Eur zo strany odporcu už navrhovateľom bola v podanom návrhu zohľadnená, odporca žiadne doklady preukazujúce zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľovi nepredložil.
Podľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti, týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania
Podľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.
Podľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie.
Podľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ZŠZ) vlastná zmenka obsahuje: 1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3.) údaj zročnosti; 4.) údaj miesta kde sa má platiť; 5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6.) dátum a miesto vystavenia zmenky; 7.) podpis vystaviteľa
Podľa čl. I § 5 ods. 1 ZŠZ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 5 ods. 2 ZŠZ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 5 ods. 3 ZŠZ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.
Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZŠZ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I § 10 ZŠZ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmenne zákona o obchodnej inšpekcii, v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Odvolací súd sa zaoberal námietkami navrhovateľa, uvedenými v odvolaní a skúmal, či postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu § 205 ods. 2 písm. b), § 221 ods. 1 a § 205 ods. 2 písm. f), teda či v konaní došlo k vadám v dôsledku ktorých bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom a či rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v odvolaní odôvodnene upozorňuje, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd správne zistil, že zmenka, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nároky v konaní, bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Správne tiež zistil, že zmenka bola pri vydaní neúplná. V čase vydania zmenky nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako súd správne zistil, že navrhovateľ si svoje právo zo zmenky uplatňuje ako indosatár po tom, ako bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Z odôvodnenia prvostupňového súdu nevyplýva, že by prvostupňový súd vyhodnotil zmenku z hľadiska zmenkového zákona ako neplatnú. Keďže zmenka, ktorú navrhovateľ predložil, má všetky náležitosti platnej zmenky, v zmysle Zákona zmenkového a šekového, ide o zmenku platnú.
Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie sumy uvedenej v zmenke a to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom, prípadne od osôb, ktoré sú regresnými zmenkovými dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky muselo byť nespochybniteľné a preto na jeho preukázanie muselo stačiť predloženie zmenky. Preukazovať okolnosti, za akých bola zmenka vystavená ( napr. dôvod vystavenia, postavenie dlžníka, vzťah medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky) nebolo žiaduce a v čase, kedy sa zmenka vyvinula, ani dosť dobre možné. Z uvedených dôvodov sú predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách zhodné v tom, že pre vystavenie zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá, ale tiež v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle. Napriek tomu aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom, ktorý voči dlžníkovi nekoná v dobrej viere. Ako príklad je možné uviesť čl. I § 10 ZŠZ, ktorý umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, alebo čl. I §17, ktorý v prípade postúpenia zmenky zachováva možnosť uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky založené na vzťahu medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky. V oboch prípadoch však Zákon zmenkový a šekový uvedené práva dlžníka výslovne opiera o vznesenie námietok dlžníkom a o preukázanie skutočnosti, že majiteľ, ktorý si zmenku voči nemu aktuálne uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou (čl. I § 10), alebo že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka (čl. I. §17). Vo všetkých ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto mu predloží zmenku v čase jej splatnosti. V čase vystavenia zmenky pritom nemôže vedieť, kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho bude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda so zachovaním prípadných kauzálnych námietok dlžníka.
Je zrejmé, že dlžník na to, aby mohol kvalifikovane využívať všetky možnosti ktoré mu zmenkové právo ponúka (aplikácia vhodných doložiek, vznesenie kvalifikovaných námietok a pod.) musí mať aspoň základnú orientáciu v zmenkovom práve. V prípade bežného občana sú na mieste pochybnosti o tom, či disponuje potrebnými informáciami. Samotná neznalosť zmenkového práva však neospravedlňuje. Presne z tohto dôvodu vyžaduje zmenkové právo, aby na listine na ktorej je zmenka vystavená, bolo výrazne uvedené, že je to zmenka a teda nie je možné zameniť ju s bežným uznaním dlhu (v minulosti dlžobným úpisom). Ako je známe už z reálii dvadsiatych rokov minulého storočia, aj v komunite jednoduchých a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju musieť na vyzvanie zaplatiť. Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše alebo uprednostní inú formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh. V súčasnosti už náš právny poriadok nepripúšťa vystavenie zmenky v súvislosti so zabezpečením spotrebiteľského úverového
vzťahu. V čase vystavenia predloženej zmenky to však prípustné bolo a preto je nevyhnutné nahliadať na subjekty zmenkového vzťahu v zmysle vtedy účinných predpisov. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila osobitná skupina subjektov (spotrebitelia) u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali inak, ako pre všetky ostatné subjekty (napr. pokiaľ ide o zmenky vystavené v bežných občianskych vzťahoch, v ktorých nevystupuje ani podnikateľ ani spotrebiteľ) o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho zmenkového práva.
Zmenka ako taká pritom nie je v našom právnom poriadku novým inštitútom, Zákon zmenkový a šekový č.191/1950 Sb. vychádza zo ženevských konvencií prijatých na Konferencii o zjednotení zmenkového práva, ktorá sa konala v Ženeve už v roku 1930.
Zmenková prísnosť sa prejavuje nielen pri nárokoch na náležitosti zmenky, ale aj v konaní, ktorým majiteľ uplatňuje svoje právo zo zmenky. V zmenkovom konaní je súd predovšetkým povinný rešpektovať rovnosť strán. Vykonanie dokazovania sa riadi procesnými pravidlami upravenými v Občianskom súdnom poriadku a v danom prípade aj Nariadením, ktoré má z procesného hľadiska povahu lex specialis. Ani jedna z týchto procesných noriem pritom nepripúšťa, aby súd iniciatívne nahrádzal procesnú aktivitu strán vlastnými návrhmi na dokazovanie. I keď v zmysle §120 ods.1 O.s.p. súd je oprávnený výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, takéto dokazovanie súd vykonáva za účelom preukázať tvrdenia, ktoré účastníci v konaní uviedli. Citované ustanovenia nezakladá súdu právo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu, pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k návrhu na začatie konania nevzniesol, alebo dokonca vyjadril súhlas s tvrdeniami uvedenými v návrhu. Prvostupňový súd napriek tomu nariadil pripojenie spisov odkazujúcich na kauzálny vzťah medzi odporcom (ako zmenkovým dlžníkom) a prvým majiteľom zmenky. Takýto postup súdu nemá oporu v platnom práve a zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Spájanie navrhovateľa (ktorý zmenku nadobudol indosamentom) s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I §10 a čl. I §17 ZŠZ. Vtedy by bol súd povinný vyhodnocovať kauzálny vzťah medzi pôvodnými zmenkovými subjektmi a vyvodzovať z neho prípadné dôsledky. Nie je ale oprávnený urobiť to za dlžníka. Postup súdu, ktorý takto narušil procesnú rovnosť strán, považuje odvolací súd za nesprávny.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že zmenková suma bola vyplnená vo výške, ktorá presahuje podmienky pre vyplňovanie zabezpečovacích zmeniek v zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého by zmenka ako zabezpečovací inštitút poskytnutého spotrebiteľského úveru mala byť vyplnená. Keďže spôsob vyplnenia zmenky odporuje podľa názoru prvostupňového súdu zákonu o spotrebiteľských úveroch a zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou, teda neplatnou zmluvnou podmienkou, prvostupňový súd z toho vyvodil, že zmenka je absolútne neplatným právnym úkonom.
Odvolací súd v tejto súvislosti pripúšťa, že úkony ktoré sa vzťahujú na zmenku sú právnymi úkonmi a preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník (prípadne aj Obchodný zákonník, v závislosti od povahy daného vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje inak, z hľadiska vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať §39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna. Zmenkový zákon pritom predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu (a teda posúdenie otázky platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor s ktorýmkoľvek právnym predpisom) je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v čl. I §17 ZŠZ. V danom konaní však dlžník námietku v zmysle čl. I §17 nevzniesol, takže následne ani nedokazoval naplnenie tam uvedených skutočností (konanie nadobúdateľa zmenky vedome na škodu dlžníka). Prvostupňový súd preto nemal možnosť začať vyhodnocovať kauzálny úverový vzťah a prísť k záveru, že zmenka je pre rozpor s niektorým z právnych predpisov neplatným právnym úkonom.
Citovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v § 4 ods. 6 v znení účinnom v čase poskytovania spotrebiteľského úveru obsahuje ustanovenie, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je max vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ustanovuje tiež, že zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch určoval pravidlá pre vyplnenie tzv. zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré podľa vtedy platnej legislatívy boli prípustné. Porušenie tohto postupu však nemalo podľa citovaného zákona za následok sankciu neplatnosti zmenky, ktorá by bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6. Ako výslovne ustanovuje § 4 ods. 7 cit. zákona, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého bola zmenka vystavená, porušil povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, zodpovedá pôvodný veriteľ spotrebiteľovi, ktorý má právo uplatniť si voči nemu náhradu škody. Vyplnenie zmenky v rozpore s §4 ods.6 citovaného zákona však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako takej. Nie je preto možné vyvodiť, že porušením zákonom stanovených pravidiel vyplňovacieho práva je zmenka právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor so zákonom.
Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zamietol nárok navrhovateľa z predloženej zmenky v plnom rozsahu, neodôvodnil, na základe akého ustanovenia zákona posudzoval dodržanie pravidiel vyplnenia zmenky v rozsahu v akom bola vystavená ako nevyplnená. Podľa čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Ako už bolo vyššie uvedené, toto ustanovenie zmenkového zákona má zabrániť majiteľovi zmenky aby zneužil skutočnosť, že blankozmenka nebola pri vystavení úplne vyplnená tým, že dopíše údaje v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Vystavenie neúplnej zmenky predstavuje pre dlžníka vždy určitý stupeň rizika. V čase jej podpísania totiž táto listina ešte nie je zmenkou, tou sa stáva až keď sú do nej doplnené chýbajúce údaje. Vystaviteľ (teda v tomto prípade zmenkový dlžník) zároveň s podpisom zmenky musí udeliť nadobúdateľovi nevyplnenej zmenky vyplňovacie právo. Uzavretie dohody o vyplňovacom práve nemusí byť nutne písomné, aj keď jeho písomná forma chráni dlžníka pred zrejmým zneužitím. Táto ochrana však nie je ani absolútna, ani časovo neohraničená. V princípe trvá do doby, kým oprávnená osoba vyplňovacie právo nevyužije. Nemusí to byť nevyhnutne prvý majiteľ zmenky, aj blankozmenku je možné prevádzať (do doby vyplnenia spolu s dohodou o vyplnení). V momente, ako oprávnená osoba využije svoje vyplňovacie právo, sa z vystavenej listiny stane zmenka. Na jej prevod už nie je nutné postupovať pôvodnú dohodu o vyplňovacom práve. Následne sa ďalší nadobúdatelia zmenky ani nemajú ako dozvedieť, že zmenka, ktorú nadobudli, bola pôvodne vydaná ako neúplná a že ju niektorý z jej predchádzajúcich majiteľov vyplnil a akým spôsobom. Pokiaľ je zmenka vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dlžník to musí namietnuť a následne uniesť dôkazné bremeno, že majiteľ zmenky ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Inak majiteľ zmenky nezodpovedá za to, že niektorý z predchádzajúcich majiteľov vyplnil zmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. V každom prípade pri uplatňovaní práv zo zmenky zaťažuje povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, resp. iné námietky súvisiace so zmenkou, výlučne zmenkového dlžníka. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť, či zmenka má všetky náležitosti predpísané pre určený typ zmenky, v tomto prípade pre vlastnú zmenku, žiadne ustanovenie zmenkového práva nepredpokladá oprávnenie súdu vznášať námietky voči zmenke z úradnej povinnosti konajúcim súdom.
Zamietnutie návrhu súd prvého stupňa odôvodnil záverom, že pokiaľ zmenka mohla byť v zmysle platnej úpravy Zák. č. 258/2001 Z.z. maximálne v sume 780,- Eur, bola však vyplnená vo výške 1.284,- Eur, bola vyplnená v rozpore so zákonom, a podľa súdu prvého stupňa zmenka je neplatným právnym úkonom. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvého stupňa nesúhlasí, ako bolo vyššie uvedené, vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods.6 Zák. č. 258/2001 Z.z. nespôsobuje neplatnosť samotnej zmenky, a preto nie je možné vyvodiť, že navrhovateľom predložená zmenka je právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor so zákonom.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil na ďalšie konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto prvostupňový súd v ďalšom konaní bude procesne postupovať v zmysle Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, predovšetkým v intenciách jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého účelom je zjednodušenie a zrýchlenie celkového konania. Z hľadiska hmotného práva bude postupovať v zmysle Zákona zmenkového a šekového, a to tak, že posúdi nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje právo z predloženej zmenky ktorú nadobudol titulom rubopisu. Následne zváži vyjadrenia odporcu, ktoré doposiaľ uviedol a posúdi ich v zmysle čl.I §10 a §17 ZŠZ. Nebude pritom nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo sporových strán. Uplatnený nárok celkove posúdi v zmysle Zákona zmenkového a šekového.
V zmysle § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci. O trovách odvolacieho konania z tohto dôvodu odvolací súd nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.