Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-19-2014.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 36 586 584, proti žalovaným: 1/ VH consulting, s.r.o., so sídlom Prešov, Bardejovská 25, IČO: 36 506 338, 2/ U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F., U. M. XX, o zaplatenie 54.222,94 eurs príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.11.2013 pod č. k. 7Cb/54/2013-113, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.
Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.383,03 eurdo 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 54.222,94 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.000,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia, s tým, že v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.253,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.930,06 eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Vychádzal z podaného návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 54.222,94 eur s 15,90 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.000,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 45.827,93 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Návrh zdôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným v 1. rade bola dňa 19.2.2010 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný v 2. rade toho istého dňa podpísal Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 917,- eur, s dátumom prvej splátky dňa 10.3.2010 a konečnou splatnosťou úveru dňa 10.2.2013. Splátky boli dohodnuté vždy k 10. dňu toho-ktorého mesiaca. Žalovaný v 1. rade si povinnosti zo zmluvy o úvere neplnil. Proti platobnému rozkazu vydanému okresným súdom podal žalovaný v 2. rade odpor, v ktorom uviedol iba to, že dňa 25.6.2010 Zmluvou o prevode obchodného podielu previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 1. rade na nadobúdateľku Q. M., ktorá sa mu ústne zaviazala, že bude pokračovať v splácaní vyššie uvedeného úveru. O tom, že úver žalobcovi nie je splácaný, nemal žiadnu vedomosť. Zároveň v odpore namietal, že žalovaná istina nemá
oporu v hmotnom práve, pretože Obchodný zákonník zakazuje úroky z úrokov, čo žalobca nerešpektuje. Výška dohodnutých úrokov musí zodpovedať zásadám poctivého obchodného styku.
S použitím § 497 a násl., § 502 ods. 1, 2, § 503 ods. 1, 2, 3, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je proti žalovaným v 1. a 2. rade dôvodný v zmysle prvého výroku rozsudku. Priznaná suma pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 33.000,- eur, úrokov z úveru vo výške 15,90 % ročne odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov od 19.2.2010 do 28.2.2010 vo výške 12.687,39 eur, ako aj skapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 8.395,01 eur. Ďalej pozostáva zo sumy 140,54 eur z titulu poplatku za správu úveru, pričom vyššie uvedené sumy vyplývajú z účtovných kníh žalobcu.
Žalobca v návrhu požadoval priznať aj zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 15,90 % ročne zo sumy 33.000,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia. V tejto časti súd návrh považoval za nedôvodný, pretože po konečnej splatnosti úveru žalobcovi tieto zmluvne dohodnuté úroky z úveru neprináležia, prináležia mu len úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Preto v tejto časti návrh zamietol. Za dôvodný považoval len úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 33.000,- eur.
Ďalej žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 45.827,93 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, pričom táto suma má pozostávať z nezaplatenej časti istiny vo výške 33.000,- eur, riadnych úrokov vo výške 12.687,39 eur, ako aj poplatkov vo výške 140,54 eur. Aj v tejto časti súd prvého stupňa návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24.3.2004.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 3.253,- eur pozostávajúcu zo súdneho poplatku z podaného návrhu a trov právneho zastúpenia vo výške 2.930,06 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol zaviazaný na plnenie žalobcovi a na náhradu trov konania, podal žalovaný v 2. rade odvolanie, ktorým žiadal v napadnutej časti zrušiť rozsudok a v rozsahu zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 21.10.2013, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti. Taktiež sa nezúčastnil ani ďalšieho pojednávania nariadeného na deň 28.11.2013 z dôvodu dlhodobo plánovanej pracovnej cesty.
Čo sa týka tohto odvolacieho dôvodu žalovaného v 2. rade, tento nie je možné uznať. Z predloženého spisu vyplýva, že podaním zo dňa 17.10.2013 (č. l. 95) sa žalovaný v 2. rade ospravedlnil z pojednávania nariadeného na deň 21.10.2013 zo zdravotných dôvodov pre práceneschopnosť. Doklad o práceneschopnosti však nepripojil. Taktiež sa nezúčastnil nariadeného pojednávania na deň 28.11.2013 z dôvodu dlhodobo plánovanej pracovnej cesty od 26.11.2013 do 30.11.2013, pričom ani tento dôvod ničím nedoložil. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že ospravedlnenie z pojednávania nariadeného na deň 21.10.2013 neobsahuje náležitosti v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p.. Ak okresný súd na nariadených pojednávaniach vo veci riadne konal i v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, týmto postupom súdu nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, z dôvodu čoho nebolo potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa tak, ako to predpokladá ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Ďalej žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal nesprávne vyčíslenie dlžnej istiny a z nej vyplývajúcich úrokov z úveru, kapitalizovaných úrokov z omeškania, ako aj úrokov z omeškania vo výške 8 % z nesprávne uvedenej istiny vo výške 33.000,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia. V tejto súvislosti poukazoval na dôvody podaného odporu proti platobnému rozkazu.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade zo dňa 21.2.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa oboch žalovaných zaviazal na plnenie žalobcovi spoločne a nerozdielne v zmysle zaväzujúcej časti rozsudku, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd v tejto časti plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Žalovaný v 1. rade proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie nepodal, z tohto dôvodu je rozsudok vo vzťahu k nemu právoplatný.
Na zdôraznenie správnosti rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a k dôvodom jeho odvolania odvolací súd dopĺňa:
Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade bola dňa 19.2.2010 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere, ktorej platnosť počas konania nikto z účastníkov nenamietol. Žalovaný v 2. rade v tejto zmluve pristúpil na základe Dohody o pristúpení k záväzku podľa § 533 Obč. zákonníka toho istého dňa ako pristupujúci dlžník.
Ako už bolo vyššie uvedené, o dôvodnosti a výške priznaného nároku žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade ani odvolací súd žiadne pochybnosti nemal, pričom rozsudok v jeho zaväzujúcej časti a vo výroku o trovách konania je vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade právoplatný.
Žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 19.2.2010 (č. l. 12), a to podľa § 533 Obč. zákonníka.
Podľa § 533 Obč. zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 531 ods. 4 Obč. zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Z výsledkov doterajšieho dokazovania nevyplýva, aby pôvodný dlžník (žalovaný v 1. rade) počas konania vzniesol ohľadom predmetu sporu námietky proti žalobcovi ako veriteľovi. Keďže zo strany pôvodného dlžníka (žalovaného v 1. rade) takéto námietky absentujú, nemôže ich uplatniť ani osoba, ktorá dlh prevzala, v tomto prípade žalovaný v 2. rade. Z tohto dôvodu jeho námietky uvedené v odpore proti platobnému rozkazu a v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa nemožno uznať. Inými slovami, dlh (pohľadávka žalobcu) je ustálený právoplatným rozsudkom vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, čo znamená, že na jeho výške ani dôvodnosti nič nemôžu zmeniť ani prípadné námietky žalovaného v 2. rade ako pristupujúceho dlžníka. Teda aj z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom povinností žalovaného v 2. rade plniť žalobcovi správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 2 úkony právnej služby - 1./ vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.2.2014 a 2./ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 29.5.2014 á 532,77 eur, t.j. 1.065,54 eur, + prislúchajúci režijný paušál 2 x 8,04 eur (16,08 eur). Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj
náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 29.5.2004 (O. - F. - O.) za 4 začaté polhodiny x 13,40 eur, t.j. 53,60 eur, uplatnenú náhradu cestovného vo výške 20,77 eur a cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z O. do F. a späť á 37 km, osobným motorovým vozidlom HYUNDAI s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 6,6 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,486 eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 eur/km. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal mu odvolací súd aj DPH vo výške 20 % zo sumy 1.135,22 eur, t.j. 227,04 eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 1.383,03 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.