Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/19/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 36 586 584, proti žalovaným: 1/ VH consulting, s.r.o., so sídlom Prešov, Bardejovská 25, IČO: 36 506 338, 2/ U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F., U. M. XX, o zaplatenie 54.222,94 eurs príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.11.2013 pod č. k. -113, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.383,03 eurdo 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 54.222,94 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.000,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia, s tým, že v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.253,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.930,06 eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Vychádzal z podaného návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 54.222,94 eur s 15,90 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.000,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 45.827,93 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Návrh zdôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným v 1. rade bola dňa 19.2.2010 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný v 2. rade toho istého dňa podpísal Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 917,- eur, s dátumom prvej splátky dňa 10.3.2010 a konečnou splatnosťou úveru dňa 10.2.2013. Splátky boli dohodnuté vždy k 10. dňu toho-ktorého mesiaca. Žalovaný v 1. rade si povinnosti zo zmluvy o úvere neplnil. Proti platobnému rozkazu vydanému okresným súdom podal žalovaný v 2. rade odpor, v ktorom uviedol iba to, že dňa 25.6.2010 Zmluvou o prevode obchodného podielu previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 1. rade na nadobúdateľku Q. M., ktorá sa mu ústne zaviazala, že bude pokračovať v splácaní vyššie uvedeného úveru. O tom, že úver žalobcovi nie je splácaný, nemal žiadnu vedomosť. Zároveň v odpore namietal, že žalovaná istina nemá

oporu v hmotnom práve, pretože zakazuje úroky z úrokov, čo žalobca nerešpektuje. Výška dohodnutých úrokov musí zodpovedať zásadám poctivého obchodného styku.

S použitím § 497 a násl., § 502 ods. 1, 2, § 503 ods. 1, 2, 3, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je proti žalovaným v 1. a 2. rade dôvodný v zmysle prvého výroku rozsudku. Priznaná suma pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 33.000,- eur, úrokov z úveru vo výške 15,90 % ročne odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov od 19.2.2010 do 28.2.2010 vo výške 12.687,39 eur, ako aj skapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 8.395,01 eur. Ďalej pozostáva zo sumy 140,54 eur z titulu poplatku za správu úveru, pričom vyššie uvedené sumy vyplývajú z účtovných kníh žalobcu.

Žalobca v návrhu požadoval priznať aj zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 15,90 % ročne zo sumy 33.000,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia. V tejto časti súd návrh považoval za nedôvodný, pretože po konečnej splatnosti úveru žalobcovi tieto zmluvne dohodnuté úroky z úveru neprináležia, prináležia mu len úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Preto v tejto časti návrh zamietol. Za dôvodný považoval len úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 33.000,- eur.

Ďalej žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 45.827,93 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, pričom táto suma má pozostávať z nezaplatenej časti istiny vo výške 33.000,- eur, riadnych úrokov vo výške 12.687,39 eur, ako aj poplatkov vo výške 140,54 eur. Aj v tejto časti súd prvého stupňa návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 24.3.2004.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa , keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 3.253,- eur pozostávajúcu zo súdneho poplatku z podaného návrhu a trov právneho zastúpenia vo výške 2.930,06 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol zaviazaný na plnenie žalobcovi a na náhradu trov konania, podal žalovaný v 2. rade odvolanie, ktorým žiadal v napadnutej časti zrušiť rozsudok a v rozsahu zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 21.10.2013, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti. Taktiež sa nezúčastnil ani ďalšieho pojednávania nariadeného na deň 28.11.2013 z dôvodu dlhodobo plánovanej pracovnej cesty.

Čo sa týka tohto odvolacieho dôvodu žalovaného v 2. rade, tento nie je možné uznať. Z predloženého spisu vyplýva, že podaním zo dňa 17.10.2013 (č. l. 95) sa žalovaný v 2. rade ospravedlnil z pojednávania nariadeného na deň 21.10.2013 zo zdravotných dôvodov pre práceneschopnosť. Doklad o práceneschopnosti však nepripojil. Taktiež sa nezúčastnil nariadeného pojednávania na deň 28.11.2013 z dôvodu dlhodobo plánovanej pracovnej cesty od 26.11.2013 do 30.11.2013, pričom ani tento dôvod ničím nedoložil. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že ospravedlnenie z pojednávania nariadeného na deň 21.10.2013 neobsahuje náležitosti v zmysle . Ak okresný súd na nariadených pojednávaniach vo veci riadne konal i v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, týmto postupom súdu nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, z dôvodu čoho nebolo potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa tak, ako to predpokladá ustanovenie .

Ďalej žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal nesprávne vyčíslenie dlžnej istiny a z nej vyplývajúcich úrokov z úveru, kapitalizovaných úrokov z omeškania, ako aj úrokov z omeškania vo výške 8 % z nesprávne uvedenej istiny vo výške 33.000,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia. V tejto súvislosti poukazoval na dôvody podaného odporu proti platobnému rozkazu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade zo dňa 21.2.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade podľa zásad uvedených v , , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa oboch žalovaných zaviazal na plnenie žalobcovi spoločne a nerozdielne v zmysle zaväzujúcej časti rozsudku, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd v tejto časti plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom ( ).

Žalovaný v 1. rade proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie nepodal, z tohto dôvodu je rozsudok vo vzťahu k nemu právoplatný.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a k dôvodom jeho odvolania odvolací súd dopĺňa:

Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade bola dňa 19.2.2010 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere, ktorej platnosť počas konania nikto z účastníkov nenamietol. Žalovaný v 2. rade v tejto zmluve pristúpil na základe Dohody o pristúpení k záväzku podľa § 533 Obč. zákonníka toho istého dňa ako pristupujúci dlžník.

Ako už bolo vyššie uvedené, o dôvodnosti a výške priznaného nároku žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade ani odvolací súd žiadne pochybnosti nemal, pričom rozsudok v jeho zaväzujúcej časti a vo výroku o trovách konania je vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade právoplatný.

Žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 19.2.2010 (č. l. 12), a to podľa § 533 Obč. zákonníka.

Podľa § 533 Obč. zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 531 ods. 4 Obč. zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Z výsledkov doterajšieho dokazovania nevyplýva, aby pôvodný dlžník (žalovaný v 1. rade) počas konania vzniesol ohľadom predmetu sporu námietky proti žalobcovi ako veriteľovi. Keďže zo strany pôvodného dlžníka (žalovaného v 1. rade) takéto námietky absentujú, nemôže ich uplatniť ani osoba, ktorá dlh prevzala, v tomto prípade žalovaný v 2. rade. Z tohto dôvodu jeho námietky uvedené v odpore proti platobnému rozkazu a v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa nemožno uznať. Inými slovami, dlh (pohľadávka žalobcu) je ustálený právoplatným rozsudkom vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, čo znamená, že na jeho výške ani dôvodnosti nič nemôžu zmeniť ani prípadné námietky žalovaného v 2. rade ako pristupujúceho dlžníka. Teda aj z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom povinností žalovaného v 2. rade plniť žalobcovi správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako vecne správny ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 2 úkony právnej služby - 1./ vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.2.2014 a 2./ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 29.5.2014 á 532,77 eur, t.j. 1.065,54 eur, + prislúchajúci režijný paušál 2 x 8,04 eur (16,08 eur). Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj

náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 29.5.2004 (O. - F. - O.) za 4 začaté polhodiny x 13,40 eur, t.j. 53,60 eur, uplatnenú náhradu cestovného vo výške 20,77 eur a cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z O. do F. a späť á 37 km, osobným motorovým vozidlom HYUNDAI s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 6,6 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,486 eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 eur/km. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal mu odvolací súd aj DPH vo výške 20 % zo sumy 1.135,22 eur, t.j. 227,04 eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 1.383,03 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.