Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-154-2014.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/154/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: W.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B. XX/XX, proti odporcom: 1. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. N. XXXX, 2. W. B., nar. XX. XX. XXXX, t. č. O. O., K. XXX, J. republika, o zaplatenie sumy X.XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/163/2012-70 zo dňa 13. augusta 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 1.082,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne za čas od 8.2.2013 do zaplatenia, všetko do 31.12.2013. Druhým výrokom konanie o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.082,19 eura vo výške 8 % ročne za čas od 1.8.2011 do 31.8.2011 pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou v tejto časti zastavil. Tretím výrokom návrh na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.082,19 eura za čas od 1.9.2011 do 7.2.2013 zamietol. Napokon štvrtým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že odporcom uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 64,50 eura do 31.12.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 563, § 663 , § 671 ods. 1, § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že navrhovateľka ako prenajímateľka a odporcovia ako nájomcovia uzatvorili dňa 1.8.2010 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej navrhovateľka odporcom odovzdala do užívania byt nachádzajúci sa v Z. N. na prízemí domu súpisného čísla XXX, pozostávajúci z 3 obytných miestností a príslušenstva. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca sa zaviazal platiť nájomné mesačne v sume 70 eur mesačne , do rúk prenajímateľke, vždy do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca . Súčasne bolo dohodnuté, že nájomca bude platiť okrem nájomného aj úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu a to mesačne 80 eur za elektrinu, 70 eur za plyn, do rúk prenajímateľky vždy do 25. dňa v mesiaci a za ďalšie služby (vodu, odvoz odpadov, čistenie žumpy) podľa počtu osôb . Rovnako mal za preukázané, že odporcovia v predmetnom byte bývali v období od 01.08.2010 do 31.08.2011. Súd mal za to, že medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia pohľadávky, keď obaja odporcovia uviedli, že sú ochotní zaplatiť pohľadávku, avšak odporkyňa 1. rade len jej polovicu, zatiaľ čo odporca 2. rade bol ochotný uhradiť celú pohľadávku, ale nie naraz. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že odporcovia nájomnú zmluvu podpísali obaja ako nájomcovia a preto navrhovateľka ako prenajímateľka sa môže domáhať , aby jej pohľadávku zaplatili odporcovia spoločne a nerozdielne a nie delene, každý v polovici. Podľa názoru súdu, bez súhlasu navrhovateľky nie je možné, aby povinnosť zaplatiť spoločnú pohľadávku prevzal len odporca 2. rade. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa považoval oboch odporcov za spoludlžníkov navrhovateľky a preto ich zaviazal zaplatiť žalovanú pohľadávku spoločne a nerozdielne. Pokiaľ išlo o výšku uplatnenej pohľadávky, súd vychádzal z výpočtu predloženom navrhovateľkou, ktorý považoval za súladný s dohodou účastníkov v nájomnej zmluve ako aj s obsahom faktúr, ktorými boli vyfakturované nedoplatky týkajúce sa celého domu a následne navrhovateľkou rozpočítané na jednotlivé byty. Odporcovia sú tak
povinní zaplatiť z titulu nedoplatku za plyn sumu 789,89 eura, z titulu nedoplatku za spotrebu vody sumu 64,80 eura. Okrem toho sú odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľke aj polovicu poplatku, ktorý musela zaplatiť SPP za uzavretie splátkového kalendára , ako výdavok spojený s užívaním bytu (v sume 15 euro). Súd prvého stupňa považoval za dôvodný návrh aj v časti o zaplatenie sumy 220 eur ako neuhradeného nájomné za august 2011 v sume 70 eur, a zálohových platieb za elektrinu v sume 80 eur a plyn 70 eur , pretože v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, v zmysle ktorej by táto povinnosť odporcov v uvedenom mesiaci neexistovala, resp. že by už zanikla. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa zaviazal odporcov zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke sumu v celkovej výške 1.082,19 eura (789,89+ 64,80 +7,50 +220=1082,19 eura) a návrh v časti zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.082,19 eura za čas od 1.9.2011 do 7.2.2013 zamietol. Ďalej navrhovateľke priznal aj úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1.082,19 eura za čas od 8.2.2013 do zaplatenia. Mal za to, že odporcovia s prihliadnutím na ust. § 563 OZ boli povinní splniť dlh prvého dňa po tom, čo ich o plnenie navrhovateľka požiadala, pričom za deň takejto výzvy súd považoval deň doručenie návrhu v tejto veci - 7.2.2013, pretože nebolo preukázané, že odporcom pred týmto dňom bola riadne doručená výzva na splnenie dlhu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a navrhovateľke, ktorá mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti (ohľadne príslušenstva pohľadávky), priznal plnú náhradu trov konania v sume 64,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh. Proti tomuto rozsudku do vyhovujúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade, namietajúc správnosť výšky pohľadávky z dôvodu, že súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval správne, pretože si nevyžiadal od plynárni a elektrárni výpis platieb, ktoré navrhovateľka mesačne platila ako zálohy na plyn a na elektrinu a neporovnal ich so skutočne vynaloženými nákladmi navrhovateľky za celý dom podľa ročného zúčtovania, a neporovnal ich so zaplatenými platbami odporcami. Navrhovateľka v konaní predložila len faktúry za nedoplatok. Mal za to, že navrhovateľka od nich ako nájomcov vybrala zálohu na plyn 140 eur mesačne, ale platila len 70 eur mesačne, za elektrinu vybrala zálohu 160 eur mesačne, ale platila len 80 eur mesačne. Poukázal na to, že sa osobne informoval v plynárňach o tom , akú zálohovú čiastku navrhovateľka platí mesačne, pričom mu bolo oznámené, že platí len 70 eur mesačne. Záverom dodal, že je ochotný zaplatiť nedoplatky do 13.05.2011, t.j. do dňa ,kedy bol vzatý do výkonu trestu a súčasne trval na tom, aby odporkyňa v 1. rade bola vylúčená z povinnosti platiť akýkoľvek nedoplatok. Navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade sa k odvolaniu odporcu v 2. rade písomne nevyjadrili. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok v napadnutom výroku a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa nebol výrok o zastavení konania a zamietajúci výrok, ktoré neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť ( § 206 ods. 2 OSP). Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľka domáha od odporcov zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 1.082,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne za čas od 1.8.2011 do zaplatenia a trov konania . Návrh odôvodnila tým, že dňa 1.8.2010 uzatvorila s odporcami nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu v Z.. V zmysle zmluvy odporcovia okrem nájomného mali hradiť aj úhrady spojené s užívaním bytu, pričom tak nerobili. Žalovaná sumy pozostáva z nedoplatku za úžitkovú vodu v sumu 64,80 eura ( od 13.4.2011 do 27.7.2011), vypočítanú podľa počtu osôb v byte, vychádzajúc z faktúry za vodné a stočné zo dňa 29.7.2011 . Ďalej zo sumy 789,89 eura ako nedoplatku za plyn. Podľa vyučtovacej faktúry za celý dom č. XXXXXXXXXX SPP zo dňa 23.6.2011 bol nedoplatok vyčíslený v sume 2.418,79 eura. Odporcovia platili mesačne preddavok za plyn 70 eur a za fakturačné obdobie od 11.11.2010 do 18.6.2011 takto zaplatili celkovo 630 eur, potom nedoplatok pripadajúci na odporcov predstavuje sumu 789,89 eura. Ďalšia položka v sume 7,50 eura predstavuje polovicu poplatku zaplateného navrhovateľkou plynárňam za spísanie dohody o splátkovom kalendári, pretože nebola schopná uhradiť faktúru jednorazovo. Okrem uvedených súm si navrhovateľka uplatnila voči odporcom aj sumu 220 eur ako nezaplatené zálohové platby za mesiac august 2011 (nájomné 70 eur, preddavok na plyn 80 eur a preddavok na elektrinu 70 eur). Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkových záverov, nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, súd prvého stupňa sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne nezaoberal námietkami odporcov uvádzaných v priebehu konania poukazujúc na skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na výšku žalovanej sumy.
Vzhľadom na žalované obdobie (od 1.8.2010 do 31.8.2011) bolo potrebné zamerať dokazovanie najskôr na skončenie nájomného vzťahu s oboma odporcami, pretože každý z nich tvrdil, že skončil nájomný vzťah k inému dátumu ( odporca v 2. rade mal v byte bývať do 13.5.2011 a odporkyňa v 2. rade do 20.6.2011 ). Otázka skončenia nájmu bytu je podstatná pre ustálenia obdobia trvania nájomného vzťahu a s tým súvisiace povinnosti odporcov ako nájomcov a ich prípadné nedoplatky súvisiace s nájmom bytu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že navrhovateľka sa môže domáhať od odporcov len nedoplatkov podľa vyúčtovania skutočne vynaložených nákladov spojených s nájmom bytu v súvislosti so zaplatenými zálohovými platbami, pretože zálohové platby je možné žalovať len dovtedy, kým nie je urobené vyúčtovanie skutočných nákladov za to-ktoré účtovné obdobie. Rozhodnutie súdu o priznaní žalovanej sumy z titulu nedoplatkov zálohových platieb za mesiac august 2011 v sume 220 eur nie je vecne správne, ak už boli vyúčtované skutočné náklady za užívanie bytu v príslušnom roku. Z obsahu spisu nie je zrejmé, koľko zaplatili odporcovia navrhovateľke za obdobie trvania nájomného vzťahu nájomné a zálohové platby za plyn a elektrinu a aké zálohové platby za celý dom zaplatila navrhovateľka, čo ničím nepreukázala, navyše ak išlo o spornú skutočnosť. Z vyučtovacích faktúr ktoré predložila navrhovateľka nie je možné tieto skutočnosti zistiť a súd ich nezisťoval ani výsluchom účastníkov. Z obsahu nájomnej zmluvy nie je jednoznačné, či dohodnuté nájomné a zálohové platby za dodávku energií mal platiť každý z odporcov alebo spolu. Na túto okolnosť súd prvého stupňa tiež nevypočul účastníkov, hoci podľa výpovede odporcu platili nájomné a zálohové platby mesačne každý sám v dohodnutej výške. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa nájomnej zmluvy ( § 663, § 671, § 677 ), ale ich neaplikoval na zistený skutkový stav. Nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi posúdil ako nájomnú zmluvu podľa § 663 OZ, čo je všeobecné ustanovenie o nájomnej zmluve. V tomto prípade však ide o osobitný druh nájomnej zmluvy a to zmluvy o nájme bytu ( § 685 až 716), podľa ktorých súd tento právny vzťah neposúdil. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporcu v 2. rade dospel k záveru, že pre rozhodnutie v tejto veci bolo podstatné posúdenie trvania nájomnej zmluvy a následne otázky, či a v akej výške platili odporcovia navrhovateľke nájomné a preddavkové platby za obdobie trvania nájmu bytu a zároveň či a v akej výške navrhovateľka platila za uvedené obdobie preddavkové platby za dodávku plynu a elektriny. Súd prvého stupňa sa vecou v tomto smere nezaoberal. Nezisťoval, v akej výške navrhovateľka platila mesačne za obdobie trvania nájomného vzťahu účastníkov preddavkové platby na plyn a elektrinu a v akej výške jej ich poukazovali za sporné obdobie odporcovia. V tomto smere nechal súd prvého stupňa bez povšimnutia a nezaoberal sa tvrdením odporcu v 2 . rade v písomnom vyjadrení zo dňa 05.11.2012 (č.l. 46 spisu) o nutnosti doloženia výpisov platieb za elektrinu, za ktorú navrhovateľke zálohovo mesačne platili 160 eur (80 eur a 80 eur ) a za plyn zálohovo mesačne 140 eur (70 eur a 70 eur). Pokiaľ súd prvého stupňa bez ďalšieho uzavrel, že výpočet uplatnenej pohľadávky v alikvotnej časti nedoplatku na poplatkoch za dodávku plynu a vody vykonaný navrhovateľkou, je súladný s dohodou účastníkov pojatej do nájomnej zmluvy ako aj s obsahom vyučtovacích faktúr , treba tento záver súdu prvého stupňa považovať za predčasný. V danom prípade bolo potrebné skúmať, koľko z titulu zálohových platieb zaplatili odporcovia navrhovateľke za obdobie trvania nájmu a v akej výške navrhovateľka reálne uhrádzala mesačne preddavkové platby na plyn a elektrinu dodávateľom týchto služieb a teda či boli rovnaké ako jej ich poukazovali odporcovia. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správny právny predpis ( použiť správne ustanovenie neznamená iba opísať jeho dikciu, ale priradiť ho k zistenému skutkovému stavu) Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa na preukázanie alebo vyvrátenie vyššie uvedených skutočností nevykonal dostatočné dokazovanie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku a v nadväznosti na to i výrok o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní preto bude ustáliť, v akej výške vznikol odporcom nedoplatok, po zistení koľko zaplatili navrhovateľke z titulu preddavkov za dodávku služieb spojených s užívaním bytu , koľko zaplatila navrhovateľka preddavkových platieb dodávateľom služieb v spornom období a porovnať ich s vyúčtovacími faktúrami. Navrhovateľka je povinná tieto skutočnosti preukázať, pretože ona má dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia, o ktoré opiera žalobu. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne. Zároveň sa vysporiada s otázkou či ide o nerozlučné spoločenstvo na strane odporcov a teda či možno odporcov zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne alebo delene, pričom tento záver aj náležite odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.