Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/410/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom PhD., v právnej veci navrhovateľov 1/ Gabriela Turňová, rod. Slobodníková, nar. 23.09.1980, bytom Brezno, L. Novomeského 1236/27, právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 2/ X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., T. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 3/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., A. XX/XX, právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 4/ S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., 9. J. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., 9. J. XXXX/ XX, 5/ G. K., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., T. XXX/XX, 6/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., J. 7, právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 7/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., M. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 8/ J. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U., T. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 9/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., O. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 10/ S. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., T. 7, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 11/ J. Koreňová, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., T. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou Oľgou Mlynarčíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 12/ J. Belková, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Q. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou Oľgou Mlynarčíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 13/ E. Y., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., T. XX, právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 14/ J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., X.. Q. XXX, právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 15/

H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., L. Q. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou Oľgou Mlynarčíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 16/ H. Piliarová, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XX/ W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., A. XX, XX/ J. A.ßl, rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. republika Q., Y. Y. XXB, J., právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 19/ P. X., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Q.. 1. J. XXX/X, XX/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., X. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 21/ J.. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. Q. XX, právne zastúpená JUDr. Marian Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 22/ J.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., X. XX, XX/ J.. J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XXX/XX proti odporkyniam 1/ X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., J. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Mária Stahovcová, AK so sídlom Brezno, ČSA 18, 2/ Q. J., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., J. XXX, o určenie vlastníckeho práva a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľnej veci, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.09.1999 sa navrhovatelia návrhom podaným pôvodne proti odporcom 1/ H. D., 2/ X. D. a 3/ X. D. ml. domáhajú, aby súd určil, že motorové vozidlo zn. O. Y., ev. č. BR - XXX AD, číslo motora: XX SN X B XXXXXXX, patrí do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1/ až 23/ a odporkyne 3/. Súčasne sa domáhajú priznania náhrady trov konania.

V návrhu v podstate uviedli, že dňa 19.06.1998 sa zúčastnila 4. A trieda z DOŠ Valaská - Piesok, žiačkou ktorej bola v tom čase aj dcéra odporcov X. D. ml., v Martine na zábavno - súťažnom programe POP SHOW PÁRTY. Ešte pred zahájením súťaže sa kolektív celej triedy dohodol, že akúkoľvek výhru, ktorú by sa niekomu z triedy podarilo vyhrať, predajú a peniaze si rozdelia. Počas zábavného programu hádzali z javiska do hľadiska rôznofarebné papierové lietadielka. Jedno z nich chytila aj jedna zo žiačok 4. A triedy. Toto lietadielko bolo výherné, a preto bolo treba ísť súťažiť na javisko. Vzhľadom na to, že táto žiačka mala trému a nechcela ísť na javisko, triedny profesor J.. J. S. poveril dcéru odporcov 1/ a 2/ X. D. ml., aby s týmto lietadielkom išla súťažiť za kolektív celej triedy. Keďže jej telefonický protihráč odpovedal nesprávne, X. sa automaticky stala víťazkou súťaže a vyhrala osobné motorové vozidlo zn. O. Y., ktoré sa malo podľa dohody predať a finančný výťažok rozdeliť kolektívu celej triedy. Odporcovia 1/ a 2/ ako zákonní zástupcovia svojej v tom čase ešte maloletej dcéry X. D. prevzali za ňu výhru - predmetné motorové vozidlo zn. O. Y., ktoré však kolektívu 4. A triedy nevydali napriek dohode, že akákoľvek výhra sa speňaží a finančný výťažok sa rozdelí kolektívu celej triedy. Navrhovatelia poukázali aj na to, že odporcovia boli pokusom o zmier zo dňa 10.12.1998 vyzvaní, aby dali automobil triednemu profesorovi J.. S., ktorý by bol vozidlo speňažil a výťažok by rozdelil rovnomerne všetkým žiačkam 4. A triedy, vrátane dcéry odporcov. Predmetný automobil mal v tom čase hodnotu 270 000,- Sk; v dobe podania návrhu jeho hodnotu navrhovatelia označili vo výške 240 000,- Sk.

Navrhovatelia súčasne spolu s návrhom vo veci podali aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal odporcom predmetné motorové vozidlo používať, nakladať s ním, scudziť ho, a to až do skončenia súdneho konania.

Navrhovatelia pripojili k návrhu listinné doklady.

Tunajší súd uznesením č.k. - 9 zo dňa 26.11.1999 nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcom 1/, 2/ a 3/ zakázal previesť, prenajať, založiť alebo inak zaťažiť osobné motorové vozidlo značky O. Saxo, pozn. značky BR - XXX AD, číslo motora: XX SN X B XXXXXXX. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2000.

Odporcovia sa k návrhu vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 08.12.1999, v ktorom uviedli, že s návrhom nesúhlasia; žiadali ho v plnom rozsahu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov konania. Dôvodili, že navrhovateľom nevzniklo vlastnícke právo k hnuteľnej veci, ktorá je predmetom sporu. Navrhovatelia sú bývalí spolužiaci odporkyne 3/, ktorí keď zistili, že odporkyňa nečakane vyhrala auto, vymysleli si akúsi dohodu o údajnom odpredaji auta a rozdelení z predaja utŕžených peňazí. S týmto návrhom navrhovatelia prišli až potom ako zistili, že odporkyňa 3/ auto vyhrala. Odporcovia 1/ a 2/ zároveň namietli svoju pasívnu legitimáciu v predmetnom spore.

Navrhovatelia zaplatili dňa 12.10.1999 súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 9 600,- Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. - 24 zo dňa 31.03.2000 potvrdil uznesenie tunajšieho súdu č.k. - 9 zo dňa 26.11.1999, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie na základe návrhu navrhovateľov tak, ako je uvedené vyššie.

Tunajší súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 23.06.2000, ktoré odročil na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Tunajší súd na pojednávaní dňa 14.09.2001 rozhodol tak, že pripúšťa zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení návrhu o zrušenie podielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/ až 23/ a odporkyne 3/ k motorovému vozidlu zn. O. Y., pozn. zn. BR - XXX AD, číslo motora: XX SN X B XXXXXXX a prikázanie veci do výlučného vlastníctva odporkyne 3/, ako aj uloženia jej povinnosti zaplatiť navrhovateľom 1/ až 23/, a to každému osobitne, sumu vo výške 10 695,80 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Súd následne pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Tunajší súd na pojednávaní dňa 19.10.2001 rozsudkom určil, že motorové vozidlo zn. O. Y. X,Xi pozn. zn. BR - XXX AD, číslo motora: XX FE X B XXXXXXX, číslo karosérie: B patrí do spoluvlastníctva navrhovateľov 1/ až 23/ a odporkyne 3/. Zároveň zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1/ až 23/ a odporkyne 3/ k vyššie uvedenému motorovému vozidlu, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne 3/. Zároveň odporkyňu 3/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľom 1/ až 23/, každému osobitne, sumu vo výške 10 695,80 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh voči odporcom 1/ a 2/ zamietol a súčasne rozhodol, že odporkyňa 3/ je povinná nahradiť navrhovateľom 1/ až 23/ trovy konania vo výške 9 600,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. - 110 zo dňa 18.06.2002 rozhodol o odvolaní podanom proti vyššie uvedenému rozsudku tak, že rozsudok tunajšieho súdu v časti, v ktorej určil spoluvlastníctvo a v ktorej zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo a odporkyni 3/ uložil nahradiť navrhovateľom 1/ až 23/ trovy konania potvrdil; vo zvyšnej časti ponechal rozsudok tunajšieho súdu nedotknutý. Navrhovateľom 1/ až 23/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Tunajší súd rozsudkom č.k. - 112 z 12.07.2002 rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Brezno - 70 zo dňa 19.10.2001 dopĺňa tak, že odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Generálny prokurátor SR podal na Najvyššom súde SR dňa 04.03.2003 mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. - 70 zo dňa 19.10.2001 okrem výroku o zamietnutí návrhu voči odporcom 1/, 2/ a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 110 zo dňa 18.06.2002, ktorým Krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Brezno vo výrokoch o určení spoluvlastníctva, jeho zrušení a vyporiadaní a o povinnosti odporkyne 3/ nahradiť navrhovateľom 1/ - 23/ náhradu trov odvolacieho konania. Generálny prokurátor navrhol obidva vyššie uvedené rozsudky v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie. Súčasne navrhol podľa odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. M Cdo 6/03 z 30.09.2003 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 18.06.2002 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. - 70 z 19.10.2001, okrem výroku o zamietnutí návrhu voči odporcom 1/, 2/, zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia NS SR uviedol, že základnou otázkou, ktorú je potrebné v danom prípade vyriešiť, je skutočnosť, či medzi účastníkmi sporu došlo k uzavretiu platnej zmluvy zakladajúcej ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 19.06.1998 sa zúčastnila trieda 4.A z DOŠ Valaská - Piesok zábavno- súťažného programu POP SHOW PÁRTY v Martine. Triedu tvorili navrhovateľky 1/ - 21/, odporkyňa 3/ a Q. X.. Počas zábavno-súťažného programu boli z pódia vhadzované do sály lístky rôznych farieb vo

forme lietadla. Moderátor ohlásil súťaž o osobný automobil zn. O. Y. a vyzval divákov z červenými a žltými lístkami, aby vystúpili na javisko. Lietadlo červenej farby pôvodne chytila navrhovateľka 6/, ale keďže táto nechcela ísť na pódium, postupne si lietadlo posúvali žiačky tried y; až na pokyn navrhovateľa 23/ zobrala lietadlo odporkyňa 3/ a išla súťažiť. Podľa vyhlásených pravidiel súťaže sa odporkyňa 3/ stala finalistkou súťaže a keďže druhý finalista - telefonický účastník vybranými súťažiacimi so žltými lietadlami nezodpovedal správne súťažnú otázku, bez ďalšieho sa stala víťazkou automobilu odporkyňa 3/; notár osvedčil jej výhru. Po skončení súťaže všetci navrhovatelia šli na javisko a radovali sa z výhry. Motorové vozidlo bolo pre neplnoletosť odporkyne 3/ odovzdané jej rodičom.

Najvyšší súd uviedol, že z výpovede navrhovateľa 23/ - triedneho učiteľa vyplýva, že pred internátnom, kde boli ubytovaní, navrhol svojim žiačkam, že prípadná výhra niektorej z nich sa rozdelí medzi všetkých. S týmto návrhom mali niektoré výslovne súhlasiť, iné súhlasiť pokynom hlavy; odporkyňa 3/ výslovný nesúhlas neprejavila. Navrhovateľky 4/, 6/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 16/, 17/, 21/ uviedli že k návrhu malo dôjsť pred internátom a následne pred športovou halou. Odporkyňa 3/ poprela existenciu akejkoľvek dohody. Q. X., žiačka 4.A triedy, v čestnom prehlásení uviedla, že sa od celého prípadu dištancuje a v čestnom prehlásení zo 06.03.2002 uviedla, že dohoda celého kolektívu triedy o predaji výhry a rozdelení peňažného výťažku neexistovala a o žiadnom podiele na výhre sa nedohodli.

Najvyšší súd SR poukázal, že za tohto skutkového stavu záver súdov nižších stupňov o tom, že účastníci uzavreli platnú zmluvu, ktorá zakladala ich podielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlu, nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Zostalo sporné miesto, kde k uzavretiu navrhovateľmi tvrdenej dohody malo dôjsť. Bez vypočutia Q. X. nebolo možné urobiť záver o existencii dohody a jej obsahu. Súdy navyše neprihliadli na skutočnosť, že účastníkmi dohody mal byť kolektív 4.A triedy. Kolektív triedy však rozhodne netvorí pedagogický dozor, teda navrhovatelia 22/ a 23/. V tejto súvislosti potom neriešili ani otázku, aké bolo postavenie navrhovateľa 23/, keď mal urobiť prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy.

Najvyšší súd prisvedčil generálnemu prokurátorovi aj v tom, že pokiaľ dospel súd k záveru o existencii vzniku podielového spoluvlastníctva účastníkov zábavno-súťažného programu POP SHOW PÁRTY k predmetnému vozidlu, nemohol prejednávať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bez účasti Q. X. v konaní. Pri veci patriacej viacerým spoluvlastníkom by rozhodnutie v takomto konaní vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov nemohlo byť účinné proti spoluvlastníkom, proti ktorým návrh nesmeroval (91 ods. 2 ).

Nesprávny je napokon aj záver súdov o výške primeranej náhrady, za ktorú prikázal vec odporkyni 3/. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva ( tretia veta ) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré boli prisúdené jednému spoluvlastníkovi. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na značke motorového vozidla, jeho vybavení, veku a opotrebení, ale i na záujme oň, t.j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu z nadobúdacej ceny vozidla. Do primeranej náhrady nemožno zahrnúť ani hodnotu neužívania vozidla ostatnými spoluvlastníkmi. V takom prípade by išlo o iný vzťah, ktorý sa medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva vytvoril.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR ako dovolací dospel k záveru, že odvolací súd rozhodol predčasne a bez toho, aby mal pre svoje rozhodnutie dostatok podkladov, ktoré sú nevyhnutné pre náležité posúdenie veci. Okrem toho je konanie odvolacieho súdu postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; jeho rozhodnutie spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a pre rovnaké vady zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Záverom Najvyšší súd poukázal na to, že v novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

Tunajší súd uznesením č.k. - 159 zo dňa 22.10.2009 rozhodol tak, že konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka 1/, ktorá zastupuje navrhovateľov 2/ až 23/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zobrala návrh v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť; späťvzatie návrhu odôvodnila tým, že podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp.zn. M Cdo 6/2003 zo dňa 30.09.2003 by bolo možné rozhodnúť o náhrade pri zrušení podielového spoluvlastníctva podľa časovej hodnoty veci. Osobné motorové vozidlo malo ku dňu späťvzatia návrhu hodnotu tak nízku, že priznaná náhradu z hodnoty veci by pre zvyšných 24 spoluvlastníkov bola tak nízka, že by nepostačovala ani na krytie nákladov, ktoré mali v súvislosti s týmto konaním. Preto tunajší súd vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou 1/, ktorá zastupuje aj navrhovateľov 2/ - 23/ zo dňa 29.04.2008, ktoré bolo súdu doručené 02.05.2008, konanie o predmetnom návrhu zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade vzhliadol v charaktere sporu, keď aj podľa názoru dovolacieho súdu primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré boli prisúdené jednému spoluvlastníkovi. Vzhľadom na vek motorového vozidla a jeho opotrebenie je zrejmé, že prípadná priznaná náhrada z hodnoty veci by pre 24 spoluvlastníkov bola tak nízka, že by v prípade úspechu navrhovateľov nepostačovala ani na krytie ich nákladov, ktoré mali v súvislosti s týmto konaním. Poukázal na to, že k späťvzatiu návrhu navrhovateľmi došlo z tohto dôvodu a v rámci súdnej úvahy je to dôvod hodný osobitného zreteľa, na ktorý je možné prihliadnuť v rámci rozhodovania ohľadom náhrady trov konania. Súd prihliadol aj na to, že odporkyňa 3/ mala motorové vozidlo vo svojej dispozícii, mohla ho užívať v plnom rozsahu a ohľadom práv k motorovému vozidlu nebola nijako ukrátená. Bolo by preto nespravodlivé, aby v prípade späťvzatia návrhu z dôvodu, že návrh nemá význam vzhľadom na uplynutie času, a tým aj stratu hodnoty veci, boli navrhovatelia povinní hradiť prípadné trovy konania odporkyni, ktorá nebola obmedzená v užívaní vozidla.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu tunajšieho súdu podali odvolanie odporcovia. Navrhli, aby krajský súd v prípade, že sa stotožní s odvolaním do výroku o zastavení konania, uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu, a teda aj rozhodnutie o trovách, a vyslovil právny názor týkajúci sa rozhodnutia o trovách konania. V prípade, ak bude odvolací súd považovať rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení konania za správne, navrhli, aby bol zmenený výrok o trovách konania tak, že navrhovatelia budú voči nim zaviazaní na náhradu trov prvostupňového konania tak, ako bola vyčíslená; v prípade úspechu žiadali, aby im odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. - 180 zo dňa 29.01.2010 rozhodol tak, že odvolanie odporcov 1/, 2/ odmietol; uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že konanie na Okresnom súde Brezno začalo na návrh 23 navrhovateľov proti 3 odporcom dňa 24.09.1999. Okresný súd Brezno rozsudkom č.k.

- 70 z 19.10.2001 návrh proti odporcom 1/ a 2/ zamietol. Rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí návrhu proti odporcom 1/ a 2/ bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 110 z 18.06.2002. O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcami 1/ a 2/ rozhodol Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. - 112 z 12.07.2002. Na dovolanie generálneho prokurátora SR, Najvyšší súd rozsudkom sp.zn. M Cdo 6/03 z 30.09.2003 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18.06.2002 sp.zn. vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania, a tiež zrušil rozsudok Okresného súdu Brezno z 19.10.2001 č.k. - 70 okrem výroku o zamietnutí návrhu

voči odporcom 1/ a 2/. Uvedené znamená, že rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. - 70 nadobudol právoplatnosť v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh proti odporcom 1/ a 2/. Rozsudok NS SR sp.zn. M Cdo 6/03 sa netýkal rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. - 112 z 12.07.2002, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/. V štádiu konania, keď súd prvého stupňa rozhodol uznesením č.k. - 159 z 22.10.2009 o zastavení konania, už teda odporcovia 1/ a 2/ neboli účastníkmi konania. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podľa môže podať účastník konania, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak odporcovia 1/ a 2/ dňa 22.10.2009 neboli účastníkmi konania, pretože vo vzťahu k nim skončilo konanie právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodnutím sp.zn. vo veci samej a rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. - 112 z 12.07.2002 v súvisiacom výroku o trovách konania, tak odporcovia 1/ a 2/ potom neboli oprávnení napadnúť uznesenie okresného súdu odvolaním. Preto krajský súd ako odvolací ich odvolanie podľa odmietol.

Krajský súd ďalej odvolanie odporkyne 3/ prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tej súvislosti uviedol, že navrhovatelia 2/ - 23/ podpísali splnomocnenie pre navrhovateľku E. Y. v znení: „Splnomocňuje týmto E. Y. na zastupovanie v súdom konaní proti H. D. a X. D., bytom J. XX, U., aby v našom mene podávala návrhy, vyjadrenia, opravné prostriedky a robila zmiery.“ V texte splnomocnenia nie je výslovne uvedené, že navrhovateľka 1/ môže v mene navrhovateľov 2/ - 23/ vziať návrh späť. Sú v ňom vymenované iba dispozičné úkony - podávanie návrhov, vyjadrení, opravných prostriedkov a uzatváranie zmieru. V splnomocnení nie je ani uvedené dokedy má trvať. Oprávnená je preto námietka odporkyne 3/, že splnomocnenec navrhovateľov 2/ - 23/ môže podľa konať iba osobne a navrhovateľkou 1/ udelená plná moc na zastupovanie v tomto konaní JUDr. Marianovi Holému zakladá právo advokáta konať len v mene navrhovateľky 1/, teda nie aj v mene navrhovateľov 2/ - 23/. Keď doba, po ktorú splnomocnenie navrhovateľky 1/ navrhovateľmi 2/ - 23/ trvá, nebola v splnomocnení vymedzená, je odvolací súd toho názoru, že právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. táto plná moc zanikla. Z rovnakého názoru vychádzal zrejme aj Najvyšší súd SR, keď v záhlaví rozsudku sp.zn. M Cdo 6/2003 navrhovateľku 1/ ako splnomocnenú zástupkyňu navrhovateľov 2/ - 23/ neuviedol a v súlade s týmto názorom konal aj súd prvého stupňa, ktorý dal pokyn pre kanceláriu, aby každého navrhovateľa zvlášť pod poradovým číslom 1/ - 23/ oslovil a zistil, či trvá na podanom návrhu, alebo ho berie späť. Na výzvu prvostupňového súdu odpovedali iba navrhovatelia 1/, 2/, 8/, 11/, 17/ a 23/. Časť navrhovateľov na výzvu súdu neodpovedala a deviatim navrhovateľom sa ani nepodarilo doručiť výzvu súdu. Žiadny z navrhovateľov neodpovedal prvostupňovému súdu, že ho v konaní naďalej zastupuje navrhovateľka 1/ E. Y..

Podľa názoru krajského súdu, ak by v neukladal súdu pri zastavení konania pre späťvzatie návrhu navrhovateľom podľa zisťovať stanovisko odporcu, mohol by súd zastaviť konanie o návrhu navrhovateľov 1/, /, /, /, / a /. Prvostupňový súd však nerešpektoval príkaz vyplývajúci z ust. a odporkyni 3/ sa ani nespýtal, či so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí.

Prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil v tom, či na základe úkonu navrhovateľky 1/, vykonaného prostredníctvom advokáta JUDr. Mariana Holého, môže zastaviť v celom rozsahu konanie podľa (zastavenie konania odôvodnil okresný súd práve tým, že navrhovateľka 1/, ktorá zastupuje navrhovateľov 2/ - 23/, vzala návrh späť). O návrhu tých navrhovateľov, ktorí nevzali návrh späť, musí súd prvého stupňa konať. Ani v prípade nerozlučného spoločenstva účastníkov nie je možné nikoho nútiť, aby v konaní vystupoval na strane navrhovateľa. Je na ostatných navrhovateľoch, či tých pôvodných navrhovateľov, ktorí už nemienia vystupovať na strane navrhovateľov, označia v konaní za účastníkov na strane odporcu. Od odporkyne 3/ musí prvostupňový súd vyžiadať súhlas so zastavením konania a v prípade jej nesúhlasu posúdiť, či ju k tomu vedú vážne dôvody.

Rozhodnutie o trovách konania medzi navrhovateľmi 1/ - 23/ a odporkyňou 3/ potom závisí od procesného spôsobu skončenia súdneho sporu. V prípade, ak by súd konanie opätovne zastavil, musí skúmať, či vznikol účastníkom konania nárok na náhradu trov konania podľa , ktorý

je vo vzťahu k ustanovením špeciálnym. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Odporkyňa X. D. oznámila súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 29.03.2010, že so zastavením konania nesúhlasí. Navrhla, aby súd vo veci rozhodol. Má vážny dôvod na to, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom spočívajúci v tej skutočnosti, aby jej vlastnícke právo nebolo v budúcnosti opäť napadnuté a aby medzi účastníkmi do ich právneho vzťahu bola vnesená právna istota. Nesúhlasila tiež s tým, aby jej neboli priznané trovy právneho zastúpenia, a to najmä s poukazom na jej úspech v konaní o mimoriadnom dovolaní, nemorálne správanie navrhovateľov a ujmu, ktorú utrpela v predmetnom súdnom konaní. Bolo by v rozpore s akýmikoľvek zásadami spravodlivosti, aby si znášala sama svoje trovy právneho zastúpenia.

Tunajší súd uznesením č.k. - 196 z 27.09.2010 rozhodol tak, že konanie o návrhu navrhovateľky 1/, 2/, 3/, 5/, 8/, 11/, 14/, 17/ a navrhovateľa 23/ zastavil. Odporkyni X. D. náhradu trov konania voči navrhovateľom 1/, 2/, 3/, 5/, 8/, 11/, 14/, 17/ a 23/ nepriznal.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. - 224 z 19.08.2011 rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Brezno vo výroku, ktorým konanie o návrhu navrhovateľov 1/, 2/, 3/, 5/, 8/, 11/, 14/, 17/ a 23/ zastavil, zmenil tak, že späťvzatie návrhu navrhovateľmi 1/, 2/, 3/, 5/, 8/, 11/, 14/, 17/ a 23/ nepripustil. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľom 1/, 2/, 3/, 5/, 8/, 11/, 14/, 17/ a 23/ nepriznal, krajský súd zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd vo svojom uznesení poukázal na dôvody, pre ktoré podala proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie odporkyňa.

Z jej vyjadrenia vyplýva, že žalobný návrh vzali späť iba niektorí z 23 navrhovateľov. Prvostupňový súd o takomto návrhu na zastavenie konania preto podľa odporkyne vôbec nemal rozhodovať. V konaní o určenie vlastníckeho práva a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa medzi navrhovateľmi zakladá vzťah nerozlučného spoločenstva. Pri nerozlučnom spoločenstve účastníkov podľa musí súhlas so späťvzatím návrhu vyjadriť každý z účastníkov stojacich na jednej strane. Pokiaľ by jeden z účastníkov konania (nerozlučný spoločník) vzal žalobný návrh späť, takýto procesný úkon by bol podľa jej vyjadrenia účinný iba v tom prípade, ak by s ním súhlasili aj všetci ostatní účastníci vystupujúci na jednej strane sporu. Podľa tvrdenia odporkyne prvostupňový súd nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v jeho rozhodnutí sp.zn. M Cdo 6/2003 vydanom v tejto konkrétnej veci. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd vytkol, že bez účasti Q. X. sa nemohlo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva viesť z dôvodu, že rozhodnutie v takomto konaní sa musí vzťahovať a byť účinné voči všetkým podielovým spoluvlastníkom. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu mal prvostupňový súd, ktorý je jeho právnym názorom viazaný, rozhodnúť vo veci rozsudkom a návrh zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. Súd prvého stupňa zastavením konania o návrhoch iba niektorých navrhovateľov pripustil, že nielen Q. X. nebude účastníčkou konania (čo tiež viedlo generálneho prokurátora k podaniu mimoriadneho dovolania), ale účastníkmi konania nebudú ani ďalší „spoluvlastníci“ motorového vozidla. Odporkyňa by opäť musela neprimerane dlhú dobu čakať, aby sa navrhovatelia, ktorí vzali návrh späť, za účastníkov konania označili na strane odporcu.

Podľa odporkyne neobstojí rozhodnutie okresného súdu ani vo výroku týkajúcom sa trov konania, podľa ktorého odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre takéto rozhodnutie súdu o trovách konania neboli totiž žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa zistené. Okresný súd svojim rozhodnutím v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR prejudikoval, že navrhovatelia by v spore o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu boli úspešní a bola by im prisúdená náhrada z hodnoty motorového vozidla. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že základ nároku navrhovatelia nepreukázali. Je preto v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak súd odporkyni neprizná právo na náhradu trov konania, hoci by bola v súdnom spore úspešná. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa musí súd podľa odporkyne vziať do úvahy majetkové a sociálne pomery všetkých účastníkov, a nielen toho, koho by povinnosť nahradiť trovy stíhala. Odporkyňa

bola správaním navrhovateľov poškodená. Navrhovatelia podali proti nej nedôvodný návrh a ona bola nútená v dôsledku nezákonných meritórnych rozhodnutí okresného a krajského súdu motorové vozidlo, ktoré v zábavno-súťažnom programe vyhrala, predať a navrhovateľom vyplatiť primeranú náhradu. Napriek tomu, že rozhodnutia súdov, na základe ktorých odporkyňa plnila, boli zrušené, odporkyňa sa už nedomohla od navrhovateľov vrátenia náhrady; niektorí navrhovatelia sú nemajetní, alebo sa zdržiavajú v cudzine. Odporkyňa bola poškodená aj tým, že na základe predbežného opatrenia okresného súdu nemohla motorové vozidlo predať a pre účely vyplácania sociálnych dávok bola považovaná za majetnú. Počas obdobia, kedy bola nezamestnaná, preto nemohla poberať žiadne dávky sociálnej pomoci. Preto navrhla predmetné uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne priznať jej náhradu trov konania.

Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia č.k. - 224 z 19.08.2011 uviedol, že prvý pokus o zastavenie konania pre späťvzatie návrhu v dôsledku úkonu navrhovateľky 1/ E. Y. nebol úspešný. Krajský súd v Banskej Bystrici totiž uznesením č.k. -180 z 29.01.2010 zrušil uznesenie Okresného súdu Brezno, ktorým konanie zastavil podľa z dôvodu, že takýto úkon (späťvzatie návrhu) nemohla navrhovateľka 1/ E. Y. uskutočniť v mene všetkých navrhovateľov. Odvolací súd v tomto uznesení vyslovil, že ani v prípade nerozlučného spoločenstva účastníkov vyplývajúcich z hmotného práva nie je možné nikoho nútiť, aby vystupoval na strane navrhovateľa a pre správne ustálenie okruhu účastníkov musia byť títo označení ako účastníci konania na strane odporcu. Okresnému súdu bolo tiež vytknuté, že v zmysle nezisťoval stanovisko odporkyne k späťvzatiu návrhu na začatie konania. Odvolací súd sa vyjadril aj k spôsobu rozhodnutia o trovách konania. Vyslovil pritom názor, že súd by musel skúmať, či podľa vznikol a ktorým účastníkom patrí nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd ďalej poukázal na to, že stanovisko odporkyne k späťvzatiu návrhu okresný súd žiadal prípisom z 22.03.2010. Právna zástupkyňa odporkyne JUDr. Mária Stahovcová súdu dňa 29.03.2010 oznámila, že nesúhlasí so zastavením konania a žiada, aby súd vo veci rozhodol. Za vážny dôvod pre rozhodnutie veci rozsudkom označila „aby nebolo jej vlastnícke právo v budúcnosti opäť napadnuté a aby medzi účastníkmi do ich právneho vzťahu bola vnesená právna istota“. Trvala pritom aj na náhrade trov konania. Krajský súd poukázal na to, že argumenty odporkyne, prečo súd nemá pripustiť späťvztie návrhu, okresný súd neuznal.

Krajský súd ďalej poukázal na ust. , a uviedol, že nedefinuje vážne dôvody, pre ktoré môže odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasiť. Či ide o vážne dôvody, musí preto súd posúdiť v každej konkrétnej veci. Odvolací súd súhlasí s názorom odporkyne, že po jedenástich rokoch súdneho sporu je potrebné rozhodnúť vec spôsobom, ktorý bude viesť k jeho rýchlemu skončeniu. Prvostupňovým súdom vyslovený argument, že v prípade späťvzatia návrhu zostane vlastnícke právo odporkyne k motorovému vozidlu (ktoré už odporkyňa podľa tvrdenia v odvolaní predala) zachované a nikto z navrhovateľov, ktorí si uvedomili, že žiadaný výsledok v spore po toľkých rokoch nedosiahnu, nebude mať dôvod podať ďalší žalobný návrh, neobstojí. Nesúhlas odporkyne so späťvzatím návrhu mal vyhodnotiť aj v súvislosti so zmeneným skutkovým stavom (či motorové vozidlo existuje, či je stále v držbe odporkyne, či vôbec ešte existuje predmet sporu).

Krajský súd ako odvolací vyslovil v predmetnom uznesení právny názor, že u odporkyne existujú vážne dôvody pre nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania. Tento záujem spočíva v tom, aby raz a navždy boli ustálené právne vzťahy medzi ňou a navrhovateľmi. Dôvera súdu, že navrhovatelia už v budúcnosti nebudú odporkyňu žalovať o žiadne nároky v súvislosti s výhrou motorového vozidla zn. O., nie je ničím podložená. Zastavenie konania o návrhu na rozdiel od rozhodnutia veci meritórne rozsudkom netvorí prekážku veci rozsúdenej.

Zastavenie konania pre späťvzatie návrhu navrhovateľom je podľa viazané na súhlas odporcu. Odvolací súd odporkyňou uvedené dôvody, že chce mať napevno ustálené po jedenástich rokoch súdneho sporu, či jej vznikla voči navrhovateľom určitá povinnosť alebo nie, považuje za vážne dôvody pre nesúhlas so späťvzatím návrhu. Preto krajský súd uznesenie Okresného súdu Brezno podľa

zmenil a podľa rozhodol, že späťvzatie návrhu navrhovateľmi 1/, 2/, 3/, 5/, 8/, 11/, 14/, 17/ a 23/ nepripúšťa.

Záverom uviedol, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd v konaní pokračovať. Doplnil, že bolo potrebné zrušiť aj súvisiaci výrok o trovách konania. Ak bolo rozhodnutie o trovách konania zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, nie je dôvod reagovať na námietky odporkyne vo vzťahu k aplikácii ustanovenia , pretože nie je možné predvídať, akým spôsobom sa skončí súdny spor a komu z účastníkov po rozhodnutí vo veci vznikne právo na náhradu trov konania.

Tunajší súd vytýčil vo veci termín pojednávania na 13.12.2012. Navrhovateľov a ich zástupcov vyzval, aby súdu v lehote 30 dní predložili prípadné návrhy na vykonanie dôkazov. Pojednávanie vo vyššie uvedený deň súd odročil z dôvodu, že ho nebolo možné vykonať pre potrebu šetrenia miesta bydliska navrhovateliek 3/ a 4/, resp. úkony súvisiace s ustanovením opatrovníka pre navrhovateľku 4/ S. U., ktorá podľa vyjadrenia OO PZ Brezno dlhodobo žije v USA.

Uznesením č.k. - 258 z 12.03.2013 súd ustanovil navrhovateľke 4/ S. U., nar. XX.XX.XXXX v zmysle ust. za opatrovníčku J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., . J. XXXX/ XX. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2013.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 12.09.2013, na ktoré predvolal účastníkov konania, resp. ich zástupcov.

Súdu bol dňa 12.07.2013 doručený návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U., D. XXX/XXX, štátnej občianky SR. Návrh bol odôvodnený v podstate tým, že v zmysle rozhodnutia NS SR je jednou zo základných prekážok ďalšieho postupu v konaní nedostatok aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov, pretože účastníkmi konania nie sú všetky osoby, ktorým má svedčiť spoluvlastníctvo k predmetu sporu. Preto je v zmysle potrebné, aby súd uznesením pripustil vstup ďalšieho, vyššie označeného účastníka, do konania na strane odporcu.

Tunajší súd uznesením č.k. - 272 z 05.09.2013 pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpil ďalší účastník, a to Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XXX, A. U. (t.č. trvale bytom W., Muránska XXX), ktorá bude v ďalšom konaní označovaná ako odporkyňa 2/. Súd súčasne zmenil termín pojednávania z dôvodu rozšírenia okruhu účastníkov konania na 31.10.2013, na ktoré predvolal účastníkov konania.

Pojednávanie vo vyššie uvedený deň súd odročil na 27.02.2014 z dôvodu, že navrhovateľka 12/ J. U. nemala riadne a včas vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Súd prostredníctvom polície od jej matky zistil, že J. U. sa nachádza v súčasnej dobe vo T., pričom nebol zistený telefonický kontakt na menovanú. Uznesením tunajšieho súdu - 301 bola preto navrhovateľke 1X/ J. U. v zmysle ustanovená za opatrovníčku K. Mlynarčíková, súdna tajomníčka Okresného súdu Zvolen. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2014.

Z procesných dôvodov súd zmenil termín pojednávania na 29.05.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania, resp. ich zástupcov.

Právna zástupkyňa odporkyne 1/ podala dňa 21.05.2014 na tunajšom súde vyjadrenie, z ktorého v podstate vyplýva, že návrh žiada zamietnuť. Opätovne poukázala na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v jeho rozhodnutí sp.zn. M Cdo 6/2003. Dôvodila, že žalobný návrh podali navrhovatelia tvrdiac, že došlo k dohode o vzniku podielového spoluvlastníctva celého kolektívu 4.A triedy. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu toto nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní nižších súdov v predmetnej veci. Takúto dohodu Q. X. ako spolužiačka navrhovateľov poprela v čestnom vyhlásení vydanom pre tento spor. Jej vyhlásenie sa nachádza v súdnom spise.

Pre prípad úspechu v predmetnom konaní si odporkyňa 1/ uplatnila náhradu trov konania, ktorú dodatočne vyčísli. Poukázala tiež na skutočnosť že bola nútená v dôsledku meritórnych nezákonných rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu motorové vozidlo, ktoré vyhrala, predať a navrhovateľov vyplatiť. Keď ich zažalovala o vrátenie peňazí, pretože tieto rozhodnutia boli ako nezákonné zrušené, mnohí z navrhovateľov ani nevedeli, že boli vôbec účastníkmi tohto súdneho sporu; do dnešného dňa od všetkých navrhovateľov peniaze nevymohla. Bolo by preto v rozpore so zásadou spravodlivosti, aby bola povinná znášať si trovy konania sama.

Na pojednávaní dňa 29.05.2014 právny zástupca JUDr. Marian Holý, ktorý v predmetnom konaní zastupuje navrhovateľky 1/, 3/, 6/, 8/, 9/, 13/, 14/, 18/, 20/, 21/ uviedol, že navrhovateľky, ktoré v konaní zastupuje, na návrhu netrvajú a berú ho späť. Je si vedomý skutočnosti, že okrem navrhovateliek, ktorých v konaní zastupuje ako právny zástupca na základe plných mocí, v konaní vystupujú ďalší navrhovatelia, ktorí konajú buď osobne alebo prostredníctvom svojich súdom ustanovených zástupcov (opatrovníkov).

Späťvzatie návrhu právny zástupca JUDr. Holý odôvodnil tým, že z rozhodnutia NS SR sp.zn. M Cdo 6/2003 vyplýva, že došlo k zhojeniu nedostatku, pre ktorý boli zrušené predchádzajúce rozsudky, a síce, že bez účasti Q. X. sa nemohlo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva viesť z dôvodu, že rozhodnutie sa musí vzťahovať a byť účinné voči všetkým podielovým spoluvlastníkom. Tento nedostatok je zhojený, pretože Q. J. (predtým X.) je prítomná na pojednávaní a vystupuje v konaní ako účastník na strane odporcu (odporkyňa 2/).

Na výzvu súdu, aby objasnil dôvod späťvzatia návrhu navrhovateľkami, ktoré v predmetnom konaní zastupuje, uviedol, že nie je objasnená otázka, či predmet konania - motorové vozidlo zn. O. Y. vôbec k termínu pojednávania existuje. Ak aj existuje, poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí sp.zn. M Cdo 6/2003, z ktorého vyplýva, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov je potrebné vychádzať z hodnoty veci ku dňu rozhodovania súdu. Dôvodil, že ak by aj predmetné vozidlo existovalo, jeho hodnota môže byť podľa jeho odhadu maximálne približne 400,- Eur. Po pätnástich rokoch súdneho konania tak predmet konania stratil pre navrhovateľky akýkoľvek význam. Z tohto dôvodu v mene navrhovateliek, ktoré v konaní zastupuje, berie návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil.

Právna zástupkyňa odporkyne 1/ JUDr. Mária Stahovcová s návrhom na zastavenie konania nesúhlasila. Uviedla, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí už len z dôvodu celého charakteru tohto sporu, v ktorom došlo k nezákonným rozhodnutiam okresného, ako aj krajského súdu. Na základe nezákonných rozhodnutí súdov musela odporkyňa 1/, ktorú v konaní zastupuje, predať osobné motorové vozidlo, ktoré vyhrala, hoci jej vlastnícke právo k tomuto vozidlu bolo potvrdené aj notárskou zápisnicou. Dohoda, na ktorú poukazujú navrhovatelia, nebola platne uzavretá. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že celý kolektív 4. A triedy túto dohodu jasne a zrozumiteľne neuzavrel; návrh na dohodu dal dokonca triedny profesor, ktorý ani nebol členom kolektívu triedy. V tej súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že kolektív triedy netvorí pedagogický dozor. Triedny profesor navrhol, že keď sa niečo vyhrá, tak sa to predá. Toto tvrdila každá navrhovateľka. Takýto spôsob vzniku dohody na vznik podielového spoluvlastníctva právna zástupkyňa odporkyne 1/ spochybnila. Táto dohoda totiž nie je určitá a nevyplýva z nej, k čomu mali týmto spôsobom jej účastníci založiť podielové spoluvlastníctvo. Poukázala aj na čestné vyhlásenie odporkyne 2/, z ktorého vyplýva, že žiadna dohoda celého kolektívu triedy na to, aby sa niečo z výhry predalo a rozdelilo, uzavretá nebola. V prípade, ak by takýto návrh na dohodu podal triedny profesor, jeho návrh by nepredstavoval právny úkon, ktorý by uzavrel spontánne celý kolektív 4. A triedy v tom smere, že jeho žiačky sa stanú podielovými

spoluvlastníkmi určitej veci. Poukázala v tej súvislosti aj na vyjadrenie generálneho prokurátora, z ktorého vyplýva, že takáto dohoda vôbec nemohla byť určitá a platná, pretože jej účastníčky ani nemohli vedieť, čo vyhrajú. Predmetnú vec navrhla tunajšiemu súdu meritórne rozhodnúť rozsudkom.

Odporkyňa 2/ na dopyt sudcu, či súhlasí alebo nesúhlasí so späťvzatím návrhu zo strany navrhovateliek, ktorých v predmetnom konaní zastupuje JUDr. Holý, uviedla, že k tejto záležitosti sa vyjadriť nevie. Z jej prednesu vyplynulo, že s predmetnou záležitosťou nechce mať nič spoločné.

Navrhovateľ 23/ J.. J. S. uviedol, že svoj návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a konanie žiada zastaviť.

Právna zástupkyňa odporkyne 1/ JUDr. Mária Stahovcová nesúhlasila ani so späťvzatím návrhu navrhovateľom 23/ J.. J. S.. V tej súvislosti poukázala na dôvody uvedené v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 19.08.2011.

Sudca v prítomnosti účastníkov konania prítomných na pojednávaní, resp. ich zástupcov konštatoval, že na pojednávaní je osobne prítomná navrhovateľka 1/, navrhovateľ 23/ a právny zástupca JUDr. Holý, ktorý zastupuje navrhovateľky 1/, 3/, 6/, 8/, 9/, 13/, 14/, 18/, 20/ a 21/. Títo vzali návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Ostatní navrhovatelia (či už osobne alebo prostredníctvom svojich súdom ustanovených zástupcov) sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, a preto na pojednávaní nebolo možné zistiť ich stanovisko, či na podanom návrhu trvajú, alebo ho chcú tiež vziať späť.

Sudca na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým späťvzatie návrhu navrhovateľkami 1/, 3/, 6/, 8/, 9/, 13/, 14/, 18/, 20/ a 21/ zastúpenými v konaní JUDr. Marianom Holým a navrhovateľom 23/, ktoré bolo učinené na pojednávaní dňa 29.05.2014, nepripúšťa a konanie nezastavuje. Právny zástupca navrhovateliek JUDr. Holý a navrhovateľ 23/, teda navrhovatelia, ktorí vzali na pojednávaní predmetný návrh späť, ako aj právna zástupkyňa odporkyne 1/ a odporkyňa 2/ zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať proti predmetnému uzneseniu odvolanie.

Súd na pojednávaní vypočul odporkyňu 2/, ktorá pri výsluchu uviedla, že vie, čo je predmetom konania. Špecifikovala ho ako spor medzi X. D. a spolužiačkami o výhru v súťaži. S navrhovateľmi 1/ - 23/ a ani s odporkyňou 1/ nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu; sú iba bývalé spolužiačky.

Vlastnými slovami uviedla, že od tohto prípadu sa dištancovala preto, že o nejakej dohode pred súťažou vôbec nevedela. O dohode sa rozprávala so spolužiačkami približne po týždni od súťaže. Dôvod, pre ktorý sa od všetkého dištancuje je ten, že je presvedčená o tom, že je to iba výhra odporkyne 1/. Aj v prípade, ak by tam bola ktorákoľvek iná spolužiačka, bola by to podľa nej iba výhra tej spolužiačky.

Na otázku súdu, akú dohodu má na mysli konkretizovala, že dohodu o nejakom rozdelení výťažku z výhry alebo nejakej výhernej ceny. Nebola na žiadnom stretnutí spolužiačok, na ktorom by sa hovorilo o nejakej dohode ohľadom rozdelenia výťažku z prípadnej výhry. O údajnej dohode sa začalo hovoriť až približne týždeň po tom, ako došlo k výhre odporkyne 1/.

Na otázku právneho zástupcu JUDr. Holého, či si vie vzhľadom na odstup času spomenúť a uviesť, akým spôsobom prebiehala súťaž uviedla, že hoci je to už niekoľko rokov dozadu, bolo to tak, že si kúpili vstupenky, prišli na miesto súťaže do nejakej sály, kde už bolo vystavené aj auto, ktoré malo byť hlavnou výhrou v súťaži. Pokiaľ si dobre pamätá, bolo to tak, že sa zložili a vstupenky kúpil niekto spoločne pre všetkých spolužiakov. Konkretizovala, že vstupenku pre seba si zaplatila zo svojich vlastných peňazí, ktoré odovzdala niektorému zo spolužiakov; ostatní spolužiaci sa jej chceli zložiť na vstupenku, čo však odmietla. Ohľadom ostatných spolužiačok sa vzhľadom na odstup času nevedela presne vyjadriť, či to bolo tak, že si vstupenky zaplatili samy, resp. svoje peniaze dali niekomu, kto kúpil vstupenky spoločne pre všetkých. Zábavno-súťažný program prebiehal v podstate tak, že najprv boli nejaké hudobné kolá, potom boli z pódia vhodené do hľadiska, v ktorom sedela aj ona so spolužiačkami, farebné lietadielka červenej a žltej farby; dve z nich boli žlté a tie boli výherné. Jeho z tých žltých chytila aj M. H., ktorá mala ísť na pódium. Zjavne sa však hanbila, preto dala lietadielko ďalšej spolužiačke a tá ho podala triednemu profesorovi S.. Ten odovzdal lietadielko X. D., teda odporkyni 1/. Vzhľadom na odstup času si nevedela spomenúť, akými slovami toto lietadielko podal triedny profesor J.. S. X. D.. Sama videla, ako triedny

profesor podával žlté lietadielko X. D., avšak nevedela sa vyjadriť k tomu, či D. išla na pódium hneď potom, ako dostala od profesora lietadielko, pretože ona šla na pódium pred X. D., lebo si tiež chytila farebné lietadielko. Okrem nich dvoch šla na pódium ešte H. R.. Súťaž prebiehala tým spôsobom, že ona so svojou ďalšou spolužiačkou a s ďalšími šiestimi ľuďmi povedali každý jednu cifru, z ktorých sa poskladalo osemmiestne číslo, ktoré bolo považované za telefónne číslo. X. D. hodila šípkou na mapu, na ktorej bolo znázornené územnosprávne členenie SR. Moderátor vytočil telefónne číslo a účastník na druhej strane telefónu mal odpovedať; mohli vyhrať buď zájazd alebo auto.

Právna zástupkyňa odporkyne 1/ JUDr. Stahovcová predložila súdu osvedčený odpis notárskej zápisnice N 50/98, Nz 50/98 vypracovaný notárom JUDr. Mariánom Miklom s tým, že poukázala na nepresnosť vo výpovedi odporkyne 2/, keď z notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že účastníčka hry X. D. mala červené lietadielko, pričom ostatní diváci, ktorí boli vyzvaní moderátorom, aby vystúpili na pódium, mali žlté lietadielka. Diváčka s červenými lietadielkami, ako aj diváci so žltými lietadielkami vystúpili na javisko, pričom diváčka s červeným lietadielkom sa predstavila ako X. a moderátor ju označil za finalistku. Diváci so žltými lístkami sa tiež predstavili krstnými menami a moderátor ich požiadal, aby sa postavili bokom od mapy. Ich úlohou bolo, aby každý z nich povedal jedno číslo od 0 do 9, teda spolu osem čísiel, z ktorých bude zostavené telefónne číslo, na ktoré moderátor zatelefonuje.

Odporkyňa 2/ po oboznámení skutočností vyplývajúcich z notárskej zápisnice uviedla, že pri svojej výpovedi na pojednávaní si pomýlila farby lietadielok, ktoré omylom uviedla v nesprávnom poradí. Uviedla, že potom ako bolo zistené, že X. D. vyhrala, bola šťastná, rozplakala sa; asi ešte ani vtedy jej nedošlo, že vyhrala auto. Oni potom odišli. Nemá žiadnu vedomosť o tom, ako sa riešil predaj, resp. rozdelenie výťažku výhry odporkyne 1/.

Odporkyňa 2/ na otázku právnej zástupkyne odporkyne 1/, či predtým, ako šli na súťaž, vôbec riešili, že ak budú nejaké výhry, ako ich rozdelia, odpovedala záporne; doplnila, že oni šli do Martina iba na vystúpenie. Ona sama určite nevedela, že sa tam môže niečo vyhrať, napr. auto. Zábavno-súťažný program mal názov POP SHOW PÁRTY, bolo to v podstate podujatie s vystúpeniami; osobne nemala žiadnu vedomosť o tom, že sa tam dá aj niečo vyhrať. Preto si nevie vysvetliť, ako je možné, že ostatní 23 navrhovatelia uviedli, že v prípade výhry to bude výhra spoločná. V prípade, ak by mala o nejakej dohode o rozdelení výťažku z prípadnej výhry vedomosť, od takejto dohody by sa nedištancovala a povedala by svoj názor. Svoje stanovisko potvrdila aj po výpovedi navrhovateľa 23/; opätovne potvrdila, že o žiadnej dohode o rozdelení výťažku z prípadnej výhry nevedela. O dohode sa predtým, ako šli na predmetné zábavno-súťažné podujatie, nič nehovorilo; o takejto dohode nevedela ani H. R. a S. J..

Právny zástupca JUDr. Marian Holý žiadal zistiť, kto je v súčasnej dobe vlastníkom predmetného motorového vozidla.

Právna zástupkyňa JUDr. Mária Stahovcová uviedla, že po nezákonných rozhodnutiach okresného a krajského súdu bola odporkyňa 1/ predmetné motorové vozidlo predať tretej osobe a výťažok z predaja rozdeliť medzi navrhovateľov; potom, ako Najvyšší súd SR zrušil na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora nezákonné rozhodnutia súdov, bola nútená vymáhať si na základe návrhov podaných na súde peniaze od jednotlivých navrhovateľov. Ani do dnešného dňa svoje peniaze nemá vymožené v celom rozsahu. Môže teda s určitosťou povedať, že predmetné motorové vozidlo zn. O. bolo predané tretej osobe; nemá vedomosť, kto je v súčasnej dobe jeho vlastníkom. Návrh právneho zástupcu JUDr. Holého smerujúci k zisteniu súčasného vlastníka vozidla by mal význam iba vtedy, ak by bola v predmetnom konaní podaná žaloba o vydanie veci. V konaní sa však navrhovatelia domáhajú určenia vlastníctva predmetnej veci a zároveň zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania.

Právny zástupca navrhovateliek 1/, 3/, 6/, 8/, 9/, 13/, 14/, 18/, 20/ a 21/ JUDr. Holý vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie netrval na svojom návrhu na doplnenie dokazovania v tom smere, aby súd v ďalšom štádiu konania zisťoval, kto je v súčasnej dobe vlastníkom predmetného motorového vozidla.

Žiadny z účastníkov prítomných na pojednávaní nemal žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania. Súd preto vyhlásil dokazovanie za skončené.

Právny zástupca navrhovateliek 1/, 3/, 6/, 8/, 9/, 13/, 14/, 18/, 20/ a 21/ JUDr. Marian Holý v záverečnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľky, ktoré zastupuje, na podanom návrhu netrvajú z dôvodu, že konanie trvá pätnásť rokov. Výsledok sporu k dnešnému dňu by pre ne nemal už žiadny význam. Na druhej strane uviedol, že v konaní bolo preukázané uzavretie dohody medzi navrhovateľmi 1/ a 23/, pričom iba odporkyňa 1/ a odporkyňa 2/ sa dnes vyjadrujú, že nemajú žiadnu vedomosť o takejto dohode. Odporkyňa 2/ vypočutá na pojednávaní vymenovala účastníčky konania, ktoré údajne nemali vedomosť o dohode, na základe ktorej akákoľvek výhra vo výhernej súťaži bude predmetnom spoluvlastníctva celého triedneho kolektívu vrátane triedneho učiteľa a pedagogického dozoru. Táto jej výpoveď je v priamom rozpore s výpoveďami účastníčok, ktoré vypovedali ešte v júni 2000 na prvom pojednávaní súdu a jednoznačne uviedli, že takáto dohoda existovala; bola uzavretá pred internátom pred odchodom na samotnú výhernú akciu. Preto podľa jeho názoru uzavretá dohoda bola pomerne jednoznačná a určitá. Jej účastníčky mali v tom čase 17 - 18 rokov. Boli teda dostatočne schopné vyjadriť svoj názor a takúto dohodu uzavrieť. O existencii uzavretia dohody svedčí aj samotný postup odporkyne 1/, ktorá potom, ako vozidlo prevzala, dala vozidlo na predaj s tým, že výťažok sa následne rozdelí medzi ostatných účastníkov konania. Až neskôr sa rozhodla stiahnuť vozidlo z predaja späť s tým, že sa doslovne vyjadrila, že to skúsi takto. Odrazu teda odmietla ostatných účastníkov dohody finančne vysporiadať z výťažku získaného predajom vozidla. Z vyššie uvedených dôvodov považuje návrh samotný za podaný dôvodne. Bolo preukázané, že kolektív 4. A triedy sa zúčastnil akcie, na ktorej odporkyňa 1/ vyhrala motorové vozidlo zn. O.. Súťaže sa zúčastnila na základe toho, že M. H., ktorá mala byť účastníčkou súťaže a ktorá dohodu medzi ostatnými účastníkmi rešpektovala, odmietla vystúpiť na pódium. V prípade, ak by auto bola vyhrala M. H., výťažok z jeho predaja by v zodpovedajúcom podiele dostali aj obidve odporkyne. S ohľadom na skutočnosť, že nie je preukázané, či vozidlo vôbec existuje a či je možné určiť spoluvlastníctvo k takejto veci, ktorá možno ani neexistuje, by skôr bolo dôvodné, aby súd návrh zamietol. Má však za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania by bolo potrebné zohľadniť kto a akým spôsobom zavinil, že konanie trvá pätnásť rokov. Konanie mohlo byť zastavené už v roku 2008, keď bol prvýkrát podaný návrh na zastavenie konania a bola to odporkyňa 1/, ktorá svojim odvolaniami spôsobila, že konanie trvá ďalších šesť rokov a rastú jeho náklady. Nebolo vinou navrhovateľov, že došlo k nezákonným rozhodnutiam a až Najvyšší súd SR musel zrušiť rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu, čím rástli aj trovy konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania by mal súd preto zohľadniť ust. s tým, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania neprizná. Doplnil, že navrhovateľky, ktoré v konaní zastupuje, si v prípade úspechu v konaní náhradu trov konania neuplatňujú.

Navrhovateľ 23/ Mgr. J. S. záverom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutočnosťami, ktoré v záverečnom vyjadrení predniesol právny zástupca JUDr. Marian Holý.

Právna zástupkyňa odporkyne 1/ JUDr. Mária Stahovcová záverom uviedla, že navrhuje žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť a odporkyni 1/ priznať trovy konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote. Bolo preukázané, že v konaní nedošlo k platnému uzavretiu dohody o vzniku alebo založení spoluvlastníckych práv k osobnému motorovému vozidlu zo strany kolektívu 4. A triedy, z ktorého iba niektorí podali žalobu proti odporkyni 1/. Žiadna dohoda v danom prípade nemohla byť určitá, pretože jej účastníci nemohli ani vedieť, akú vec odporkyňa 1/ vyhrá. Odporkyňa 2/ Q. J. vypovedala, že ani nevedela, čo sa tam ide vyhrať. Dohoda ohľadom vzniku spoluvlastníckych práv musí byť uzavretá ku konkrétnej veci, nielen k veci „imaginárnej“. Na pojednávaní súdu 23.06.2000, kde boli všetci navrhovatelia vypočúvaní, potvrdili, že sa dohodli tak, že návrh podal triedny učiteľ v tom smere, že ak sa niečo vyhrá, tak sa to predá a výhra sa rozdelí. To znamená, že žiadna vec tam nebola konkretizovaná. Na základe takejto dohody nemožno založiť spoluvlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu, pretože v čase, keď bola takáto dohoda uzavretá, nemohol nikto vedieť, že motorové vozidlo bude predmetom výhry, ktorú získa odporkyňa 1/. Uzavretie akejkoľvek dohody navyše popierajú obidve odporkyne. Poukázala na výpoveď navrhovateľky 20/ M. T., ktorá pred súdom v roku 2000

vypovedala, že triedny profesor sa nikoho zvlášť nepýtal, či súhlasí; jednoducho navrhol z pozície svojej autority, že v prípade, ak sa niečo vyhrá, že sa to rozdelí („jasne triedny profesor navrhol, že

v prípade, ak sa niečo vyhrá, že sa to rozdelí“). Takáto dohoda nemôže v žiadnom prípade založiť vznik spoluvlastníctva ku konkrétnej veci. Poukázala aj na právny názor generálneho prokurátora a Najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že na to, aby bola uzavretá dohoda platná, musí byť určitá a zrozumiteľná, vopred uzavretá každým jedným členom kolektívu 4. A triedy, do ktorej nepatrí pedagogický dozor. Je jasné, že návrh na uzavretie dohody nepodal nikto z členov kolektívu 4. A triedy, pretože ho podal triedny profesor; návrh, ktorý bol podaný z jeho strany, bol neurčitý a nezrozumiteľný. Poukázala zároveň aj na notársku zápisnicu, z ktorej jasne vyplýva, že sa nejednalo o kolektívnu hru, ale o hru individuálnu. Aj notár skonštatoval, že motorové vozidlo vyhrala X. D. ako individuálna osoba, teda žiadny kolektív. Z notárskej zápisnice vyplýva aj to, že sa tam skutočne vyhrávali aj zájazdy a predmetom výhry v súťaži bola napr. aj gitara a klávesové nástroje, teda nielen auto. Dohoda, na ktorú dal podnet triedny profesor, už preto aj z toho hľadiska neobstojí.

Záverom poukázala na to, aký negatívny dopad má celé konanie na odporkyňu 1/, na ktorú potom, ako vyhrala auto, začali spolužiačky tlačiť. Je pravdou, že auto dala najprv na predaj, no po dvoch dňoch ho z predajne stiahla, pretože si to premyslela a dospela k záveru, že predsa ona sama auto vyhrala a žiadna dohoda o predaji a rozvrhu výťažku nebola uzavretá. Nesúhlasí preto s vyjadrením právneho zástupcu JUDr. Holého v tom smere, že by odporkyňa 1/ spôsobovala prieťahy v konaní. Na podanie odvolania voči rozhodnutiam súdov má odporkyňa 1/ zákonné právo. Nesúhlasila ani s tým, že v danom prípade by mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie

Odporkyňa 2/ v rámci záverečného vyjadrenia uviedla, že k danej veci sa viac vyjadrovať nebude; v prípade úspechu si náhradu trov konania uplatňovať nebude.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, pokusu o zmier z 10.12.1998, čestného prehlásenia Q. X. (odporkyne 2/), uznesenia tunajšieho súdu č.k. - 9 z 26.11.1999, ktorým nariadil predbežné opatrenie, vyjadrenia odporkyne 1/ k návrhu zo 07.12.1999, protokolu o prevzatí vozidla č. XXX*XX z XX.XX.XXXX, osvedčeného odpisu notárskej zápisnice N XX/XX, Nz XX/XX z XX.XX.XXXX, lustrácie motorových vozidiel vykonanej OR PZ, ODI Brezno z 03.02.2000, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 24 z 31.03.2000, faktúry č. XXXXXX vystavenej dodávateľom Auto Trade s.r.o. so sídlom Zvolenská 49, Martin z 12.08.1998, ďalej oboznámením rozsudku tunajšieho súdu č.k. - 70 zo dňa 19.10.2001, preberacieho protokolu o prevzatí OMV značky O. Y. z XX.XX.XXXX, protokolu o prevzatí vozidla z 12.08.1998, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 110 zo dňa 18.06.2002, rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. - 112 z 12.07.2002, mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR z 28.02.2003, rozsudku NS SR sp.zn. M Cdo 6/03 z 30.09.2003, uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. - 159 z 22.10.2009, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 180 z 29.01.2010, uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. - 196 z 27.09.2010, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 224 z 19.08.2011, uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. - 272 z 05.09.2013, písomného vyjadrenia odporkyne 1/ z 21.05.2014, ako aj výsluchom navrhovateľov a odporkýň.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav :

Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľov 1/ - X3/ na zrušenie podielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/ - 23/ a odporkýň 1/ a 2/ k motorovému vozidlu zn. O. Y., ev. č. BR - XXX AD, číslo motora XX SN 2 B XXXXXXX a prikázanie tejto veci do výlučného vlastníctva odporkyne 1/, ako aj uloženia povinnosti odporkyni 1/ zaplatiť navrhovateľom 1/ - 23/, každému osobitne, sumu vo výške 10 695,80 Sk (355,04 Eur). Navrhovatelia svoj návrh opreli o tú skutočnosť, že dňa 19.06.1998 sa zúčastnila 4. A trieda z DOŠ Valaská - Piesok, žiačkami ktorej boli v tom čase aj odporkyňa 1/ a 2/, v Martine na zábavno-súťažnom programe POP SHOW PÁRTY. Ešte pred zahájením súťaže sa kolektív celej triedy dohodol, že akúkoľvek výhru, ktorú by sa niekomu z triedy podarilo vyhrať, predajú a peniaze si rozdelia. Počas zábavného programu hádzali z javiska do hľadiska rôzne farebné papierové lietadielka. Jedno z nich chytila aj jedna zo žiačok 4. A triedy. Toto lietadielko bolo výherné, preto bolo treba ísť súťažiť na pódium. Vzhľadom na to, že táto žiačka mala trému a nechcela ísť na javisko, triedny profesor J.. J. S. (navrhovateľ 23/) poveril odporkyňu 1/, aby šla súťažiť za kolektív celej triedy.

Vzhľadom na to, že jej telefonický protihráč odpovedal nesprávne, odporkyňa 1/ sa stala víťazkou súťaže a vyhrala osobné motorové vozidlo zn. O. Y., ktoré sa podľa tvrdenia navrhovateľov vychádzajúc z vopred uzavretej dohody malo predať a finančný výťažok sa mal rozdeliť kolektívu celej triedy.

Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. - 70 z 19.10.2001 rozhodol tak, že návrhu vyhovel. Rozhodol, že motorové vozidlo zn. O. Y. patrí do spoluvlastníctva navrhovateľov 1/ - 23/ a odporkyne 1/ X. Demeterovej a zároveň zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1/ - 23/ a odporkyne 1/ k vyššie uvedenému motorovému vozidlu, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne 1/. Túto zároveň zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľom 1/ - 23/, každému osobitne, sumu vo výške 10 695,80 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozsudku konštatoval, že základnou otázkou, ktorú je potrebné v konaní riešiť je, či navrhovatelia 1/ - 23/ sú spoluvlastníkmi motorového vozidla, ktoré v rámci zábavno-súťažného programu POP SHOW PÁRTY vyhrala odporkyňa, a to s prihliadnutím na otázku, či sa navrhovatelia 1/ - 23/ a odporkyňa mohli dohodnúť ohľadom výhry, ďalej či šlo o platnú dohodu a či odporkyňa vystupovala v rámci súťaže v mene všetkých, t.j. aj navrhovateľov 1/ - 23/. Súd konštatoval, že za návrh na uzavretie zmluvy je možno považovať návrh triedneho učiteľa J.. J. S. pred odchodom na súťažno-zábavný program POP SHOW PÁRTY asi 20 minút pred začatím súťaže v tom smere, že pokiaľ niekto vyhrá niektorú z cien, táto cena sa rozdelí medzi všetkých. Bolo to pri stretnutí všetkých účastníkov, ktorí odchádzali na toto zábavno-súťažné podujatie. V takejto dohode súd videl jasný prejav vôle, ktorý smeroval k zmluve, že v prípade akejkoľvek výhry sa táto medzi všetkých rozdelí. Návrh bol podľa súdu jasne adresovaný viacerým konkrétnym osobám a bol do istej miery určitý, pretože sa dotýkal akejkoľvek výhry v rámci zábavno-súťažného programu. Z prejavu vôle účastníkov dohody bolo zrejmé, že hodlajú byť návrhom viazaní. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že všetci účastníci na strane navrhovateľa dali jasne na vedomie, že s návrhom súhlasia. Hlasno bolo povedané áno, nikto nebol proti, nezaznelo ani vyslovenie nesúhlasu. Tieto skutočnosti zhodne potvrdili navrhovatelia 1/ - 23/. Túto dohodu poprela iba odporkyňa 1/, ktorá uviedla, že vôbec nevie o tom, že by sa trieda bola ohľadom týchto skutočnosti pred internátom na niečom dohodla.

Nevedela ani o tom, že by triedny profesor (navrhovateľ 23/) niečo také navrhol. Súd zároveň konštatoval, že uzavretá zmluva nemusí mať písomnú formu. Účastníci môžu v zmysle § 51 Obč. zákonníka uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu Obč. zákonníka. To znamená, že subjekty občiansko-právnych vzťahov môžu uzatvárať akúkoľvek zmluvu, ktorá však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona; predpokladom platnosti takejto zmluvy je dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich, čo je v posudzovanom prípade splnené.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. - 110 z 18.06.2002 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Brezno v časti, v ktorej tento súd určil spoluvlastníctvo k predmetnému vozidlu, zrušil a vyporiadal ho, a odporkyni 1/ uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ - 23/ trovy konania, potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky následkom mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom SR rozsudkom sp.zn. M Cdo 6/03 z 30.09.2003 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 18.06.2002 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania, ako aj rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. - 70 z 19.10.2001, okrem výroku o zamietnutí návrhu voči odporcom 1/, 2/, zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie.

Tunajší súdu uznesením č.k. - 159 zo dňa 22.10.2009 rozhodol tak, že konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. - 180 zo dňa 29.01.2010 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Tunajší súd uznesením č.k. - 196 z 27.09.2010 konanie o návrhu navrhovateliek 1/, 2/, 3/, 5/, 8/, 11/, 14/, 17/ a navrhovateľa 23/ zastavil. Odporkyni 1/ náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. - 224 z 19.08.2011 rozhodol tak, že uznesenie

Okresného súdu Brezno vo výroku, ktorým konanie o návrhu navrhovateliek 1/, 2/, 3/, 5/, 8/, 11/, 14/, 17/ a navrhovateľa 23/ zastavil, zmenil tak, že späťvzatie návrhu navrhovateľmi 1/, 2/, 3/, 5/, 8/, 11/, 14/, 17/ a 23/ nepripustil. Uznesenie tunajšieho súdu vo výroku, ktorým tento súd odporkyni 1/ náhradu trov voči vyššie uvedeným navrhovateľom nepriznal, krajský súd tiež zrušil, a v tomto rozsahu vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Tunajší súd uznesením č.k. - 272 zo dňa 05.09.2013 pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpil ďalší účastník, a to Q. J., rod. X. ako odporkyňa 2/.

Odporkyňa 1/ s návrhom nesúhlasí; k jej vyjadreniu sa pripojila aj odporkyňa 2/.

Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

Podľa § 34 Obč. zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 43a ods. 1 Obč. zákonníka, prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 Obč. zákonníka, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 43c ods. 1 Obč. zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 Obč. zákonníka, zmluvná je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 3 Obč. zákonníka, ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.

Podľa ,

(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ,

(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa ,

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa ,

ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa ,

(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

Podľa ,

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.

Návrh na uzavretie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí obsahovať zákonné znaky, a to :

a) prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy,

b) návrh musí byť adresný, t.j. musí byť určený jednej alebo viacerým konkrétnym osobám s ponukou na konsenz (účasť na zmluve),

c) návrh musí byť určitý, t.j. obsah tohto konsenzu musia tvoriť aspoň podstatné obsahové náležitosti zmluvy,

d) z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia. Forma návrhu pritom nie je predpísaná. Môže byť urobený aj ústne.

Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je skutočnosť, či medzi účastníkmi sporu skutočne došlo k uzavretiu platnej zmluvy, ktorá by zakladala spoluvlastníctvo všetkých účastníkov konania k osobnému motorovému vozidlu zn. O. Y.. Z výpovedí navrhovateľov súd nemá jednoznačne preukázané miesto, kde zmluva o rozdelení prípadnej výhry bola medzi účastníkmi konania uzavretá. Tiež nebol jednoznačne preukázaný obsah takejto zmluvy. Medzi účastníkmi bolo sporné, či dohoda, ktorú mal navrhnúť svojim žiačkam triedny učiteľ J.. J. S. (navrhovateľ 23/), bola uzavretá pred internátnou SOU Strojárskeho v Martine, kde boli účastníci zmluvy ubytovaní, resp. až pred športovou halou v Martine, kde sa konal samotný zábavno-súťažný program, súčasťou ktorého bola aj súťaž. Z výpovede navrhovateľa 23/ vyplýva, že svojim žiačkam dal návrh, že ak niektorá z nich niečo vyhrá, či súhlasia s tým, aby sa táto výhra rozdelila medzi všetkých. Žiačky mali spontánne vyhlásiť súhlas slovkom „áno“, niektoré aj posunkom hlavy, pričom žiadna zo žiačok neprišla za ním, že s takýmto návrhu nesúhlasí. Ani jedna z vypočutých navrhovateliek pri výsluchu nepotvrdila, že odporkyňa 1/ prejavila s návrhom navrhovateľa 23/ súhlas, alebo by sa vyjadrila tak, že s takýmto návrhom nesúhlasí. Z čestného prehlásenia odporkyne 2/ Q. J., rod. X., ktoré urobila v priebehu súdneho konania, vyplýva ako sporná skutočnosť, či všetky osoby, ktorým bol návrh navrhovateľa 23/ adresovaný, sa stali aj účastníkmi zmluvy, a či tento návrh vôbec prijali. Na skutočnostiach uvedených v čestnom prehlásení zotrvala odporkyňa 2/ aj pri výsluchu na pojednávaní súdu dňa 29.05.2014. Z konania navrhovateľov, ktorí pred príchodom na POP SHOW PÁRTY neboli oboznámení s pravidlami súťaže, ako ani s možnosťami výhier, možno podľa názoru súdu vyvodiť záver, že zmluva, ktorú mali na presne nezistenom mieste uzavrieť, nemôže byť dostatočne určitá. Z priebehu súťaže je zrejmé, že navrhovatelia nesúťažili kolektívne, nemuseli preukazovať spoločné vedomosti a výhra odporkyne 1/ bola len otázkou náhody. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z notárskej zápisnice o priebehu súťaže. Z vykonaného dokazovania teda podľa názoru súdu nevyplýva, že by navrhovatelia 1/ - 23/ mohli vyššie uvedeným spôsobom založiť spoluvlastníctvo ku konkrétnemu motorovému vozidlu zn. O. Y. a že takúto zmluvu aj uzavreli.

Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na výpoveď odporkyne 2/ učinenú na pojednávaní súdu dňa 29.05.2014, z ktorej jednoznačne vyplýva, že odporkyňa 2/ ako žiačka kolektívu 4. A triedy nemá žiadnu vedomosť o tom, že by pred samotnou súťažou bola uzavretá nejaká dohoda ohľadom rozdelenia výťažku z výhry alebo nejakej výhernej ceny. Nebola na žiadnom stretnutí spolužiačok, na ktorom by sa o takejto dohode ohľadom rozdelenia výťažku z prípadnej výhry niečo hovorilo. O tejto dohode sa podľa jej vyjadrenia začalo hovoriť až približne týždeň potom, ako došlo k výhre odporkyne 1/. Odporkyňa 2/ pri výsluchu potvrdila, že do Martina šla so svojimi spolužiačkami iba na vystúpenie. Sama nemala žiadnu vedomosť o tom, že sa na programe, ktorého sa má so spolužiačkami zúčastniť, môže aj niečo vyhrať.

Súd poukazuje aj na notársku zápisnicu N 50/98, Nz 59/98 vypracovanú notárom JUDr. Marianom Miklom, z ktorej jednoznačne vyplýva, že účastníčka hry X. D., teda odporkyňa 1/, sa stala výherkyňou osobného motorového vozidla zn. O. Y.. Túto skutočnosť potvrdil aj notár. Súd sa preto stotožnil s tvrdeniami odporkyne 1/ prezentovanými prostredníctvom jej právnej zástupkyne, že v predmetnom konaní nedošlo zo strany navrhovateľov 1/ - 23/ k preukázaniu tej skutočnosti, že došlo k platnému uzavretiu dohody o vzniku spoluvlastníckych práv k osobnému motorovému vozidlu zn. O. Y.. Dohoda nemohla byť platne uzavretá z dôvodu, že jej účastníci ani nemohli vedieť, akú vec odporkyňa 1/ v súťaži vyhrá (okrem motorového vozidla boli predmetom výhier iných osôb zúčastnených na súťaži aj iné hnuteľné veci). Nemohol tak byť dostatočne konkretizovaný predmet dohody, na základe ktorej chceli jej účastníci vymedziť vznik podielového spoluvlastníctva k veci, ktorá musí byť vždy konkretizovaná a presne určená. Obidve odporkyne v priebehu konania jednoznačne popreli vznik akejkoľvek dohody v tom smere, že v prípade, ak niektorá zo spolužiačok kolektívu 4. A triedy niečo vyhrá, mal by sa predmet výhry stať spoluvlastníctvom všetkých spolužiačok. Návrh triedneho profesora, navrhovateľa 23/, ktorý

navrhol, že ak sa niečo vyhrá, tak sa to rozdelí, nemôže byť podľa názoru súdu právnym titulom pre vznik spoluvlastníctva k veci, ktorá ani nie je dostatočne presne identifikovateľná a určiteľná. Navyše, návrh na uzavretie dohody nepodal nikto z členov kolektívu 4. A, pretože (vychádzajúc z tvrdení navrhovateľov) ho podal triedny profesor, teda navrhovateľ 23/.

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, poukazujúc aj na skutočnosti uvedené v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora a v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré si tunajší súd v prejednávanom prípade ako právne záväzné osvojil a stotožňuje sa s nimi, súd predmetný návrh ako nedôvodný zamietol.

Odporkyňa 1/ si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila nárok na priznanie náhrady trov konania.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na to, že ide o zložitý prípad, v ktorom je vystupuje väčší počet účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 12 vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.