Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4To-7-2014.pdf
PDF · 111.04 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/7/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.05.2014, v trestnej veci obžalovaného H. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10 T 68/08 zo dňa 05.09.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného p r o k u r á t o r a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 29.11.2007 asi o 14.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octávia s prevozným evidenčným číslom VT-M106 po miestnej komunikácii na Ul. P. vo Y. nad V., smerom k obchodnému domu L. a pri vchádzaní do križovatky, v úmysle prejsť vozovku kolmo na Ul. S., nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu autoškoly zn. Škoda Fábia, ev. č. VT-070 AR, ktoré viedol žiak autoškoly R. O., idúcemu po hlavnej ceste od železničného priecestia na Ul. G. P. do centra mesta, v dôsledku čoho motorové vozidlo vedené obvineným narazilo do ľavej časti motorového vozidla autoškoly, pričom pri zrážke inštruktor autoškoly O. Y., nar. XX.XX.XXXX vo Y. X. V., bytom ul. H. č. XXXX/XX, Y. X. V., sediaci na prednom sedadle vedľa vodiča, utrpel otras miechy, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie čela s dobou liečenia v trvaní najmenej troch mesiacov,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného O. Y., nar. XX.XX.XXXX vo Y. nad V., trvale bytom Y. nad V., H. č. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že trvá na svojom návrhu pribrať do konania znalecký ústav, a to niektorú z lekárskych fakúlt, pretože podľa jeho názoru odborné vedomosti znalca z odboru neurochirurgie MUDr. Z. sú na neporovnateľne vyššej úrovni ako znalca MUDr. R., ktorý mal posúdiť, či znalecký posudok je v súlade s lekárskymi nálezmi a lekárskou praxou. Podaný znalecký posudok v celom kontexte hodnotenia zdravotného stavu poškodeného po dopravnej nehode považuje za nevierohodný. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Vzhľadom na vykonané dôkazy, neboli v posudzovanej veci, ani podľa názoru krajského súdu, pochybnosti o tom, že žalovaný skutok sa, až na žalovaný následok na zdraví poškodeného, stal, vykonaným dokazovaním však už nebolo preukázané, že by tento skutok bol trestným činom.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, a to najmä výpovedí obžalovaného H. L., poškodeného O. Y., svedkov Mgr. E. R., Y. P., C. M., H. G., H. G., R. O., H. H., H. H., listinných dôkazov, a to záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, plánika dopravnej nehody, fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody a záznamov o vykonaných dychových skúškach, pričom v podrobnostiach v tomto smere poukazuje krajský súd na dôvody napadnutého rozhodnutia, nebolo v prejednávanej veci sporné, že obžalovaný ako vodič vozidla vychádzajúceho z vedľajšej cesty nedal prednosť vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste, v ktorom na mieste spolujazdca sedel poškodený, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona teda ust. § 19 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom ku dňu spáchania skutku, v dôsledku čoho došlo k zrážke oboch motorových vozidiel.
V žiadnom prípade obžalovaného zodpovednosti za vzniknutú dopravnú nehodu nezbavuje jeho tvrdenie, že bol oslepený slnkom, vodič totiž, ako účastník cestnej premávky, je podľa § 3 ods. 2 písm. a/ cit. zák. povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, pokiaľ je vodič oslepený slnkom a teda nevidí na situáciu v cestnej premávke, túto nie je schopný sledovať, nemôže v jazde pokračovať a už vôbec nie vojsť do križovatky, či v prejazde križovatkou pokračovať, obdobne tak spomínanej zodpovednosti za spôsobenie dopravnej nehody ho nezbavuje ani tvrdenie, že ide o križovatku neprehľadnú, problematickú, ťažko prejazdnú, aj v takomto prípade musí vodič idúci po vedľajšej veste dať prednosť vozidlám prichádzajúcim po ceste hlavnej, ani táto skutočnosť ho neoprávňuje vojsť do križovatky bez toho, aby sa presvedčil, či po hlavnej ceste nejazdí iné motorové vozidlo a pokiaľ naozaj nevie nájsť také miesto, z ktorého by mal náležitý rozhľad, nesmie do križovatky vojsť, musí zastaviť a napríklad pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby si zabezpečiť bezpečný vjazd do križovatky, tak ako to naznačuje ust. § 21 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona o cestnej premávke a rovnako tak nie je možné v prejednávanej veci akceptovať ani obhajobné tvrdenie obžalovaného, že pokiaľ už vošiel do križovatky, malo mu byť ostatnými účastníkmi cestnej premávky umožnené odbočovací manéver dokončiť, pretože pokiaľ vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty nemôže dokončiť odbočovací manéver, lebo mu v tom bráni auto jazdiace po hlavnej ceste s právom prednosti v jazde, teda pokiaľ vodič jazdiaci po vedľajšej ceste vie, že nestihne ukončiť po vojdení do križovatky odbočovací manéver, pretože po hlavne ceste jazdí iné vozidlo, ktorého jazda mu bráni v dokončení spomínaného manévru, vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty nesmie do križovatky, práve z dôvodu, že je povinný vodičovi idúcemu po hlavnej ceste dať prednosť, vstúpiť, ale musí vodičovi idúcemu po hlavnej ceste prednosť v jazde dať.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu a dopustil sa porušenia dôležitej povinnosti vodiča, však sama osebe neznamená, že sa dopustil aj trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák.. Podkladom pre konštatovanie takéhoto záveru by muselo byť zistenie, že porušenie dôležitej povinnosti vodiča zo strany obžalovaného malo v prejednávanej veci za následok spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenému. Výsledky vykonaného dokazovania však takémuto záveru nenasvedčujú.
V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že poškodený trpí vážnou poruchou zdravia, ktorá ho obmedzuje v jeho spôsobe života, a ktorá si vyžiadala operatívny zákrok, vykonaným dokazovaním nebolo ale preukázané, že by k tejto poruche zdravia došlo v dôsledku vyššie popísanej dopravnej nehody.
Poškodený trpí, na čom sa zhodli obaja znalci z odboru zdravotníctva, teda tak MUDr. J. Z. (znalec z odvetvia chirurgia a neurochirurgia), ako aj MUDr. G. R. (znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia), degeneratívnym ochorením chrbtice, a to už dlhšiu dobu, čo vyplynulo z vyšetrenia magnetickou rezonanciou, ktoré je vyšetrením objektívnym, ale aj z lekárskych záznamov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii poškodeného svedčiacich o opakovaných kúpeľných liečbach poškodeného v súvislosti s ochorením chrbtice, obaja znalci sa zhodli na tom, že degeneratívne ochorenie chrbtice nie je v príčinnej súvislosti s vyššie popísanou dopravnou nehodou, keďže nevzniklo v momente nárazu, ale vyvíjalo sa postupne počas niekoľkých rokov, obaja znalci sa zhodli na tom, že predmetom operačného zákroku poškodeného bola výmena degeneratívnym ochorením poškodených platničiek, pričom obaja sa zhodli na tom, že k poškodeniu platničiek, teda ich vyklenutiu, nedošlo pri úraze, preto nepochybne v tejto súvislosti presvedčivejšie vyznieva záver znalca MUDr. G. R., že operačný zákrok nebol v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Obaja znalci dospeli k zhodnému záveru, že poškodený pri vyššie spomínanej dopravnej nehode utrpel pomliaždenie čela, pričom znalec MUDr. G. R. konštatoval, že takéto zranenie si vyžaduje liečenie po dobu najviac štyroch dní, pričom liečba takéhoto zranenia spočíva v snahe vysušiť povrchové odreniny, ktoré mierne krvácajú a napomôcť vstrebaniu opuchu, znalec MUDr. J. Z. pôvodne síce tvrdil, že liečenie takéhoto zranenia trvá do desať dní, pričom uviedol, že doba liečenia je určovaná dobou vstrebávania tejto pomliaždeniny, zároveň však pripustil, že pomliaždenina sa môže vstrebať aj do troch až štyroch dní, keďže je to individuálne, napríklad u pacientoch s poruchou zrážanlivosti krvi to môže byť až dva alebo tri týždne, takéto ochorenie však u poškodeného nezistil, ďalej uviedol, že nemal možnosť zistiť rozsah tohto zranenia u poškodeného, pretože v lekárskych správach je toto zranenie popísané len veľmi stroho a nie je tam uvedená veľkosť tohto pomliaždenia.
Z uvedeného potom vyplýva, že obaja znalci sa zhodli na tom, že doba liečenia takéhoto zranenia je do štyroch dní. Pokiaľ znalec MUDr. J. Z. pripúšťal v závislosti od rozsahu pomliaždenia a zdravotného stavu pacienta aj dlhšiu dobu liečenia do desiatich dní, prípadne až do dvoch alebo troch týždňov, išlo len o teoretickú možnosť, keďže žiadne objektívne podklady svedčiace pre takýto rozsah zranenia poškodeného, či iné vyššie spomínané predpoklady pre predĺženie doby liečenia nad štyri dni, nemal k dispozícii, nie sú zachytené v lekárskych správach poškodeného, sám ich nezistil a nezistil ich ani znalec MUDr. G. R..
Pritom podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa „nie iba krátkym časom“ rozumie doba spravidla aspoň siedmich a viac dní a podľa § 123 ods. 3 písm. i/ a ods. 4 Tr. zák. sa ťažkou ujmou na zdraví rozumie len vážna porucha zdravia, ktorou môže byť porucha zdravia trvajúca dlhší čas, a ktorou sa zasa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípade aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Doba liečenia v trvaní štyroch dní teda pre záver o ublížení na zdraví a ani o ťažkej ujme na zdraví nesvedčí.
Určujúcim teda pre záver, či poškodenému bola pri dopravnej nehode spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo ublíženie na zdraví, bolo zistenie, či poškodený utrpel aj otras miechy s dobou liečenia tri mesiace a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia päť týždňov. V tomto smere sa však znalci z odboru zdravotníctva, pribratí do konania, nezhodli. Obaja znalci sa zhodli na tom, že otras miechy sa prejavuje celým radom príznakov týkajúcich sa motoriky (najmä ochrnutie končatín), poruchy citlivosti končatín (ako brnenie, mravenčenie až strata citlivosti) a prejavuje sa taktiež stratou kontroly nad zvieračmi, pričom všetky vyššie spomenuté príznaky nemusia byť súčasne prítomné s tým, že otras miechy predstavuje krátkodobú poruchu funkcie miechy, ktorá sa ale v krátkom čase spravidla niekoľkých minút alebo hodín maximálne pár dní obnoví. Obaja znalci sa zhodli aj na tom, že tŕpnutie prstov horných končatín môže byť príznakom aj interných ochorení
napr. vysokého krvného tlaku, na ktorý sa poškodený podľa zdravotnej dokumentácie lieči, ale aj príznakom psychického, či emočného stavu, pričom zo zdravotnej dokumentácie poškodeného vyplýva, ako to už bolo vyššie spomenuté, že poškodený opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu v súvislosti s ochorením chrbtice, pričom jednou z jeho zadokumentovaných ťažkostí bolo aj tŕpnutie prstov rúk.
Znalec MUDr. J. Z. dospel k záveru, že poškodený pri spomínanej dopravnej nehode utrpel okrem iného aj otras miechy na podklade vyjadrenia poškodeného, ktorý uviedol, že nehýbal rukami a nohami a potom pociťoval brnenie v končatinách, pričom potvrdil, že spomínanú diagnózu ustálil len na podklade subjektívnych príznakov uvádzaných poškodeným, pričom žiadne objektívne príznaky, ktorými sa otras miechy môže prejaviť (ako je napríklad strata kontroly nad zvieračmi), nezistil. Ako primeranú dobu liečenia spomínaného zranenia označil tri mesiace vychádzajúc zo síce už neplatného právneho predpisu odporúčacieho charakteru, ale založeného na priemernej dobe liečenia takýchto prípadov, vzhľadom ale na to, že príznaky otrasu miechy odznejú v priebehu niekoľkých sekúnd, minút, či nanajvýš niekoľkých dní, potrebu takejto dĺžky liečby určil aj s prihliadnutím na skutočnosť, že poškodený bol operovaný.
Znalec MUDr. G. R. nedospel k záveru, že by poškodený pri spomínanej dopravnej nehode otras miechy utrpel z dôvodu, že ide o veľmi zriedkavé zranenie, žiadne objektívne príznaky svedčiace pre spomínané zranenie nezistil, neboli zachytené v zdravotnej dokumentácii poškodeného, tŕpnutie rúk môže byť prejavom aj iného ochorenia a poškodený svoje subjektívne ťažkosti po dopravnej nehode popisoval opakovane rôzne, preto mal pochybnosti o ich existencii.
Obdobne tak znalec MUDr. J. Z. dospel k záveru, že poškodený pri vyššie uvedenej dopravnej nehode utrpel aj podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia päť týždňov. Uviedol, že spomínané zranenie sa môže prejaviť svalovou kontraktúrou (stiahnutím, skrátením), obmedzením pohybu, lokálnym prichrbticovým opuchom až krvným výronom do oblasti medzistavcových kĺbov a ďalšími príznakmi, pričom tieto príznaky nemusia byť nevyhnutne súčasne prítomné. Túto diagnózu znalec ustálil považujúc za smerodajné neurologické vyšetrenie, pri ktorom neurologička, vychádzajúc z jej lekárskej správy, v časti objektívneho nálezu konštatovala bolesť krku pri pohybe, tŕpnutie oboch končatín a pichanie v ruke pri ohnutí, avšak znalec zároveň uviedol, že tieto príznaky môžu byť rovnako tak príznakmi prejavenia sa degeneratívneho ochorenia chrbtice, pričom príznaky vzplanutia degeneratívneho ochorenia chrbtice od ťažkostí spojených s úrazovými zmenami na chrbtici teda vrátane podvrtnutia krčnej chrbtice nie je možné od seba odlíšiť, navyše tŕpnutie končatín, ako to už bolo vyššie uvedené, môže byť príznakom aj iných ochorení, poškodený opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu v súvislosti s ochorením chrbtice, pričom medzi jeho zadokumentované ťažkostí bolo zaradené aj tŕpnutie prstov rúk a bolesti krčnej chrbtice.
Znalec MUDr. G. R. ani podvrtnutie krčnej chrbtice u poškodeného nekonštatoval z dôvodu, že žiaden objektívny príznak svedčiaci o takomto zranení nezistil. Z výsledku MRI vyšetrenia, na čom sa napokon zhodli obaja znalci, nevplývajú žiadne úrazové zmeny, nie je na nich viditeľný žiaden opuch a ani zakrvácanie, a to aj keď lekár MUDr. V. C. z neurochirurgickej ambulancie Fakultnej nemocnice LP F., vychádzajúc z jeho lekárskej správy zo dňa 06.12.2007, takéto zakrvácanie na MRI zobrazení videl, jeho existenciu nepotvrdil ani jeden zo znalcov, ani MUDr. J. H., primár magnetickej rezonacie, ktorý spomínané MRI zobrazenie ako prvý popisoval a nepotvrdila ho ani MUDr. H. Y., lekárka MRI pracoviska, ktorá uvedené MRI zobrazenie, ako konzultantka znalca MUDr. G. R. opätovné popísala, pričom znalci ešte vysvetlili, že s ohľadom na vek poškodeného, stav jeho platničiek, teda neexistenciu cievneho zásobovania platničiek ani spomínané zakrvácanie v tomto konkrétnom prípade vzniknúť nemohlo. Uvedené potom naznačuje, že MUDr. V. C. spomínané MRI zobrazenie nesprávne popísal. Pri neexistencii objektívnych príznakov svedčiacich pre podvrtnutie krčnej chrbtice poškodeného a z dôvodu, že poškodený svoje subjektívne ťažkosti po dopravnej nehode popisoval opakovane rôzne, čo vzbudzuje pochybnosti o ich existencii, navyše za situácie, že poškodený v priebehu znaleckého dokazovania ani raz nespomenul, že pre ochorenie chrbtice opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu, 04.12.2007 pri vyšetrení subjektívne uviedol, že bolesti nemá, pričom ošetrujúci lekár, ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, MUDr. H. L. konštatoval: „šija nebolestivá“ a že spomínaný lekár, ako to opätovne vyplýva z lekárskych záznamov, poškodeného „našiel“ dňa 06.12.2007 bez fixačného goliera, znalec MUDr. G. R. konštatoval, že u poškodeného podvrtnutie krčnej chrbtice nezistil.
Z obsahu zdravotnej dokumentácie poškodeného, fotokópia podstatnej časti ktorej je súčasťou znaleckého posudku MUDr. G. R. a správy Falck Záchranná a.s. (teda rýchlej lekárskej pomoci) zo dňa 14.04.2009, vyplýva, že poškodený sa po príchode rýchlej lekárskej pomoci na miesto dopravnej nehody sťažoval v čase od 14.18 hod. do 14.42 hod. (29.11.2007) na znesiteľné bolesti hlavy a tŕpnutie hornej a dolnej končatiny vľavo, chirurgovi MUDr. C. Y. o 15.31 hod. uviedol, že po havárii mu tŕpli obe horné končatiny, pričom žiadne bolesti neudával, ošetrujúcemu lekárovi - chirurgovi MUDr. E. B. o 15.45 hod. uviedol, že po havárii si asi päť minút nič necítil, pričom sa na bolesti nesťažoval, neurologičke MUDr. P. C. o 16.43 hod. tvrdil, že po nehode pociťoval tŕpnutie oboch horných končatín, neskôr pociťoval pichanie v ruke pri ohnutí s tým, že bolesti hlavy nemá, skôr ho bolí krčná chrbtica, pamätá si všetko, v bezvedomí nebol. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený svoje ťažkosti, ktoré pociťoval bezprostredne po dopravnej nehode popisoval rôznym lekárom v krátkom časovom odstupe po dopravnej nehode v rozpätí cca dvoch až troch hodín rôzne, keďže lekárovi RLP uviedol, že ho bolí hlava, tŕpne mu vlastne jedna horná a jedna dolná končatina, chirurgovi uviedol, že mu tŕpli obe horné končatiny (teda nie jedna horná a jedná dolná), ošetrujúcemu chirurgovi uviedol, že si po havárii päť minút nič necítil, pritom lekárovi RLP, ako aj chirurgovi pri prvotnom vyšetrení v nemocnici uvádzal, že pociťoval tŕpnutie končatín, teda určite niečo cítil, aj keď ťažko ustáliť na ktorých častiach tela, keďže sa v týchto údajoch, ako to už bolo vyššie naznačené, rôznil, s tým, že obom chirurgom sa na žiadne bolesti nesťažoval, neurologičke potom už opätovne uvádzal, že po nehode pociťoval tŕpnutie oboch horných končatín (aj keď podľa lekára RLP to mala byť jedná horná a jedná dolná končatina) a sťažoval sa už na bolesti krčnej chrbtice, ktoré dovtedy nikomu nespomenul, pritom sám neurologičke ešte uviedol, že pamätá si všetko, v bezvedomí nebol. Po poukázaní na tieto rozpory poškodený len uviedol, že jednotlivým lekárom uvádzal len to, čo v čase vyšetrenia pociťoval, s odstupom času sa už nevie vyjadriť, aké ťažkosti jednotlivým lekárom spomínal. K tomu je ale potrebné uviesť, že všetci vyššie spomínaní lekári vyšetrovali poškodeného v bezprostrednej časovej súvislosti po dopravnej nehode v rozpätí cca dvoch až troch hodín, pýtali sa na ťažkosti, ktoré pociťoval bezprostredne po dopravnej nehode a tieto ťažkosti poškodený popisoval rôzne, pritom išlo o ťažkosti subjektívne, objektívne nezistiteľné a objektívne nemerateľné. Práve preto, že ich popisoval bezprostredne po dopravnej nehode, nemohlo dôjsť k tomu, že by si nepamätal, čo bezprostredne po dopravnej nehode pociťoval a navyše neurologičke sám povedal, že si všetko pamätá. Tieto skutočnosti potom vyvolávajú dôvodné pochybnosti, aké vlastne ťažkosti, na podklade ktorých by bolo možné určiť druh a rozsah zranenia, poškodený bezprostredne po dopravnej nehode pociťoval a v súvislosti s tým, či vôbec nejaké pociťoval. Navyše poškodený pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred dopravnou nehodou nemal nikdy žiadne problémy s chrbticou, pritom zo znaleckých záverov oboch znalcov ako aj zdravotnej dokumentácie poškodeného vyplýva, že poškodený opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu pre problémy s chrbticou vrátane bolesti krčnej chrbtice a tŕpnutia prstov horných končatín. Pokiaľ poškodený v tejto súvislosti uvádzal, že v skutočnosti žiadne problémy s chrbticou nemal, bol zdravý a kúpeľnú liečbu absolvoval len preto, lebo bol predsedom VPN, pričom diagnóza na kúpeľnú liečbu sa určila tak, aby získal poukaz s tým, že na kúpeľné liečby si chodil oddýchnuť a lekári v lekárskych správach z opakovanej kúpeľnej liečby uvádzali také skutočnosti, aby sa to hodilo, k tomu je potrebné uviesť, že ani krajský súd nemá dôvodov o pravdivosti lekárskych správ pochybovať, keď navyše z objektívneho MRI vyšetrenia vyplynulo, že poškodený už dlhodobo trpí degeneratívnym ochorením chrbtice, čo pre ťažkosti s chrbticou a problémy popisované v lekárskych správach z opakovanej kúpeľnej liečby svedčí. A aj keby bolo pravdou, že poškodený naozaj žiadne zdravotné problémy s chrbticou nemal a kúpeľnej liečby určenej pre chorých ľudí sa zúčastňoval len z dôvodu využitia svojho postavenia, potom by to znamenalo, že využíval nepravdivé lekárske správy, o ktorých musel vedieť, že sú nepravdivé, keďže nemal trpieť žiadnymi ťažkosťami a napriek tomu sa kúpeľnej liečby zúčastňoval, vo svoj prospech, vedel aké príznaky sú spojené s ochorením chrbtice a vedel, že je možné ich predstierať, čo hodnovernosť jeho výpovede nijakým spôsobom nezvyšuje, ale naopak znižuje. Poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ďalej uvádzal, že cítil strašnú bolesť v krčnej chrbtici, keď si chcel ľahnúť tak si uterákom, oboma rukami musel držať hlavu, pretože ho veľmi bolel krk. Toto tvrdenie však rozporovali obaja znalci, pričom MUDr. J. Z. vysvetlil, že pokiaľ by poškodený trpel výraznou bolesťou krku musela by sa prejaviť obmedzenou pohyblivosťou, kedy by lekár vyznačil počiatočnú a terminálnu fázu pohybu krku, ktorý mu bolesť umožňuje, k čomu ale ako to vyplýva z lekárskych správ nedošlo. Neurologička vo svojich správach síce konštatovala bolesť pri pohybe, nezistila však obmedzenú pohyblivosť, čo pri výraznej bolesti, ako sa znalec vyjadril možné nie je a pokiaľ MUDr. C. Y. konštatuje mierne obmedzený pohyb šije pre bolesť, znova malo ísť o bolesť miernu, nie však výraznú, či „strašnú“ ako ju popisoval poškodený. Z uvedeného je potom zrejmé, že zdravotná dokumentácia poškodeného pre prežívanie „strašnej“ bolesti krku napriek jeho tvrdeniu nesvedčí, čo potom vyvoláva ďalšie pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení. Poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní ešte tvrdil, že pri náraze áut udrel hlavou do ľavých vodičových dverí, okrem toho, že túto možnosť znalec MUDr. G. R. vylúčil logicky dôvodiac, že v takomto pohybe poškodenému bránilo telo vodiča, aj vodič svedok R. O. uviedol, že si myslí, že poškodený narazil niekde na svoju stranu vpredu, čo opätovne vyvoláva ďalšie pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodeného. Pokiaľ poškodený namietal, že svedok R. O. je „cigánčik“, klame, k tomu je potrebné uviesť, že súd hodnotí pravdivosť tvrdení jednotlivých vypočúvaných osôb podľa vnútornej súladnosti ich výpovede, jej logickosti, súladnosti s ostatnými vo veci vykonaným dôkazmi, so všeobecne známymi faktami a pod., len samotná príslušnosť k určitej rase, národnosti, etnickej skupine dôvodom pre odmietnutie výpovede nie je.
Tieto okolnosti vo svojom súhrne vyvolávajú potom vážne a dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodeného, pritom ako to vyplýva zo znaleckých záverov oboch znalcov, zranenia v podobe otrasu miechy a podvrtnutia krčnej chrbtice boli určené práve na podklade subjektívnych poškodeným uvádzaných príznakov, ktoré nie sú objektívne určiteľné a ani zmerateľné. Pokiaľ znalec MUDr. J. Z. vo vzťahu k podvrtnutiu krčnej chrbtice uvádzal, že neurologička MUDr. C. P. v časti „objektívne“ konštatovala algickú teda bolestivú pohyblivosť krku, k tomu je potrebné uviesť, že bolesť je nepochybne subjektívna kategória, ktorá sa, ako je všeobecne známe, predstierať dá, napriek určitým lekárskym vyšetrovacím metódam založeným na pozorovaní mimiky, sprievodného zvukového, či slovného prejavu vyšetrovaného pacienta, ktoré lekárom napomáhajú aspoň do určitej miery objektivizovať prítomnosť bolesti, lekárska veda nepozná objektívnu vyšetrovaciu metódu, ktorá by so stopercentnou istotou dokázala prítomnosť bolesti preukázať, navyše mierna bolesť krčnej chrbtice, pretože len taká ako to už bolo vyššie uvedené, by mohla v prejednávanej veci prichádzať do úvahy, je ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania nepochybne prejavom aj degeneratívneho ochorenia chrbtice, je od bolesti spôsobenej úrazom neodlíšiteľná, poškodený mohol ňou trpieť aj pred úrazom, keďže degeneratívnym ochorením chrbtice objektívne trpel už pred dopravnou nehodou, vôbec kvôli nej nemusel lekára navštevovať, pretože ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania mierne prejavy problémov spojených s ochorením chrbtice mnohí pacienti zvládajú aj s voľnopredajnými liekmi proti bolesti.
Vo svetle vyššie uvedeného potom znalecké závery znalca MUDr. G. R. vyznievajú nepochybne presvedčivejšie. Znalec MUDr. J. Z. stanovil diagnózu otrasu miechy a podvrtnutia krčnej chrbtice poškodeného na podklade subjektívnych tvrdení poškodeného, o pravdivosti ktorých pre rôzny ich popis a ďalšie rozpory v jeho výpovedi existujú vážne, dôvodné pochybnosti, pôvodne určil dobu liečenia zranenia čela poškodeného v trvaní do desať dní, hoci následne z jeho prejavu vyplýva, že pre stanovenie takéhoto záveru, nemal žiaden podklad, ustálil dobu liečenia otrasu miechy na tri mesiace, hoci nevedel vysvetliť, čo by sa po takúto dobu malo liečiť, keďže otras miechy je krátkodobá porucha funkčnosti miechy, ktorá sa obnoví počas niekoľkých sekúnd, hodín, nanajvýš pár dní a keďže operačným zákrokom boli poškodenému vymieňané platničky, pričom otras miechy a ani podvrtnutie krčnej chrbtice sa podľa vyjadrenia oboch znalcov neoperuje, nedostatok vysvetlenia, čo sa tri mesiace lieči pri otrase miechy, nenahrádza ani vyjadrenie, že dĺžku liečby znalec určil vzhľadom na skutočnosť, že poškodený bol operovaný, keďže operácia poškodeného s predmetnou dopravnou nehodou súvis zjavne nemala.
Vzhľadom na to, že vykonané znalecké dokazovanie uspokojivo poskytlo dostatočné odpovede na všetky odborné otázky týkajúce sa zdravotného stavu poškodeného, nebolo potrebné znalecké dokazovanie doplňovať o pribratie znaleckého ústavu. Napokon znalecké dokazovanie nie je nijakým „naddôkazom“, nemá vyššiu dôkaznú silu, ako iné vo veci vykonané dokazovanie a súd ho musí hodnotiť, ako akýkoľvek iný dôkaz, teda jednak zvlášť, jednotlivo a následne aj v súhrne s ostatými vo veci vykonanými dôkazmi. Znalci k diametrálne odlišným záverom dospeli v podstate len z dôvodu, že znalec MUDr. G. R. pre rôznosť popisovaných subjektívnych ťažkosti poškodeného a pre neexistenciu objektívne preukázateľných príznakov, tieto ako podklad pre určenie jednotlivých diagnóz neakceptoval, naproti tomu znalec MUDr. J. Z. závery o zraneniach, ktoré poškodený utrpel oprel práve o rozporne uvádzané subjektívne ťažkosti poškodeného. Potom vo svetle skutočnosti, že v prejednávanej veci sú pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodeného, znalecký posudok znalca MUDr. G. R. vyznieva, ako to už bolo vyššie uvedené, presvedčivejšie.
Zdravotný stav poškodeného, ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania, je potom dôsledkom degeneratívneho ochorenia chrbtice, ktoré ale, ako to vyplynulo zo záverov oboch znalcov, súvis s dopravnou nehodou nemá, preto vykonané znalecké dokazovanie nie je v rozpore so zdravotným stavom poškodeného po dopravnej nehode.
Predpoklady lekára vrátane jeho vzdelania a odborných predpokladov pre jeho zapísanie do zoznamu znalcov skúma ako to vyplýva z ust. § 5 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch Ministerstvo spravodlivosti SR, preto ničím nepodložené hodnotenie odborných vedomostí znalcov odvolateľom, ktoré mu navyše neprináleží, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nemôže byť, iné konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery znaleckého dokazovania alebo závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, odvolateľ neuviedol.
Vzhľadom na to, že závery vykonaného dokazovania, ako to už bolo vyššie uvedené, nepreukázali, že by poškodený v súvislosti s dopravnou nehodou utrpel ťažkú ujmu na zdraví, alebo že by mu bolo v dôsledku dopravnej nehody ublížené na zdraví, žalovaný skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť nanajvýš posúdený ako priestupok. Keďže ale medzičasom uplynula dvojročná lehota, len v rámci ktorej je možné podľa § 20 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupok prejednať, súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil. Napokon, ako to vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou zo dňa 03.11.2009, obžalovanému bol v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou zadržaný vodičský preukaz po dobu viac ako jedného roka, čo je za prípadný priestupok, ktorý je možné v žalovanom skutku vidieť trestom primeraným.
Keďže poškodený si uplatnil riadne a včas nárok na náhradu škody, správne súd prvého stupňa poškodeného podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.