Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/24/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q.Y. X. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov Ľ. X. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v W. B. na B. ul. č. XXX a W. X. nar. X.X.XXXX bývajúceho v D. K. Z. č. XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 26.11.2013 č.k. -24 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jeho návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu vyhovel z dôvodu jeho platobnej neschopnosti, nakoľko od 13.8.2013 je nezamestnaný, nemá žiaden príjem a preto je výška určeného výživného 110 € mesačne pre neho privysoká a v súčasnosti ohrozuje jeho vlastné živobytie.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, nakoľko vychádza z objektívneho právneho posúdenia veci, pretože pri hodnotení predložených dôkazov bol zohľadnený skutočný stav veci. Súd prvého stupňa prihliadal aj na to, čo uviedol otec maloletého a zohľadnil argument, že sa dobrovoľne presťahoval k svojej mame a tým stratil možnosť nájsť si v ich regióne v krátkej dobe zamestnanie. Otec maloletého nie je ochotný prijať skutočnosť, že je zodpovedný za to, aby syn Q. mal k životu, čo je potrebné a dôležité, aby z neho nevyrástol taký sebecký človek ako je jeho otec, pretože v dnešnej zložitej dobe vzdať sa zamestnania dobrovoľne, tak ako to urobil otec je priam nemysliteľné. Sama dobre vie, ako je to žiť pod každodenným tlakom povinností a neustále sa zvyšujúcich životných nákladov a preto sa snaží o syna starať ako najlepšie vie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Otec doručil odvolaciemu súdu 13.5.2014 podanie označené ako odôvodnenie odvolania zo 16.12.2013, v ktorom uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie. Uviedol,

že v Českej republike dlhé roky pracoval ako brigádnik a jeho priemerný mesačný príjem v tom čase predstavoval 12.000 až 13.000 Kč. Aj vzhľadom na vysoké životné náklady z tohto nie vysokého príjmu stále posielal súdom určenú sumu výživného a prípadné dlhy na výživnom vzniknuté nedostatkom financií dodatočne vždy riadne splatil. Z uvedeného dôvodu nie je možné hovoriť o jeho nezáujme plniť si svoje povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu, pretože ak by boli jeho majetkové pomery aspoň primerané, návrh na zníženie výživného by nebol nikdy nútený podať. Je pravdou, že na Slovensko sa vrátil aj kvôli svojej mame, ktorá po smrti otca ostala sama a je jeho povinnosťou ako syna poskytnúť jej aspoň základné životné potreby a opateru, ktorú si už vo svojom veku nedokáže riadne zabezpečiť. Preto argument súdu, podľa ktorého takýto dôvod návratu nie je ospravedlnením straty zamestnania a javí sa ako jeho dobrovoľné opustenie, nemôže obstáť. Uviedol, že jeho brigádnický príjem, ktorý počas svojho pobytu v Českej republike dosahoval, nebol pravidelný a v rovnakej výške a preto sa nedá hovoriť o opustení výhodného či stabilného zamestnania zabezpečujúceho dostatočnú životnú úroveň. Napriek tomu, že je od 25.7.2013 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, aktívne si hľadá prácu a snaží sa zamestnať, aby si zaistil slušný život nielen sebe, ale aj svojim blízkym, no zatiaľ bezúspešne. Potvrdenie o doterajšom hľadaní zamestnania prikladá k tomuto podaniu, spolu s oznámením úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vyjadril názor, že životné pomery rodiny matky maloletého sú v súčasnosti dostatočné a teda spôsobilé zabezpečiť jeho synovi v potrebnej miere všetko to, čo potrebuje, pretože z jeho strany mu v tomto období nedokáže prispieť takou sumou výživného, ktorá by mala aktuálny štandard ešte viac vylepšiť. Je si vedomý, že v žiadnom prípade sa tu nedá hovoriť o spoločenskom nadštandarde, keďže celkové podmienky na život v tomto regióne sú náročné, avšak prispievanie sumou 110 € mesačne na výživu jeho syna je aj naďalej pre neho likvidačné, spôsobujúce mu nemožnosť zaistiť si čo i len nevyhnutné potreby pre život. Aktuálne nemá žiaden príjem a nie je ani poberateľom sociálnych dávok, no s prihliadnutím na jeho ťažkú situáciu nevylučuje možnosť podania žiadosti o ich priznanie. V súčasnosti nedisponuje takými prostriedkami, ktorými by bol schopný dať synovi to, čo mu patrí a preto považuje svoj návrh i odvolanie za opodstatnené, lebo dôvody na jeho strane ako osoby povinnej sú objektívne. Keďže napriek jeho snahe o zlepšenie momentálneho stavu a nájdenie si zamestnania sa mu tento cieľ splniť nedarí, považuje vydaný rozsudok za nesprávny. Súd celú vec nesprávne právne posúdil, keď jeho konanie vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšej práce, ktoré má špekulatívny charakter vzhľadom na možnosť nájsť si zamestnanie, jeho vek, zdravotný stav, zručnosti, kvalifikáciu, či situáciu na trhu práce, ktorá je však žalostná. S takýmto rozhodnutím sa nemôže stotožniť a považuje ho za nespravodlivé. K podaniu pripojil tri potvrdenia o hľadaní zamestnania bez dátumu a oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o jeho evidencii od 25.7.2013.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu otca. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide

o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine vyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu nemusí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne, bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Za súčasného právneho stavu je priorita vyživovacích povinností stanovená tak, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred akýmikoľvek inými druhmi vyživovacích povinností, to znamená, že rodič je povinný v prvom rade splniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť a až následne iné vyživovacie povinnosti, pričom aj súd pri rozhodovaní o iných vyživovacích povinnostiach takéhoto rodiča musí prihliadať na zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča k svojmu dieťaťu. Z uvedeného dôvodu sú preto závery súdu prvého stupňa týkajúce sa hodnotenia dôvodov odchodu otca z Českej republiky, kde dosahoval príjem umožňujúci mu plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v doposiaľ určenom rozsahu správne a zákonné s tým, že pokiaľ otec mienil zabezpečovať starostlivosť o svoju matku na Slovensku, mal si najprv zabezpečiť primeraný zdroj príjmu aj na Slovensku, nakoľko svojím konaním ohrozil plnenie vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu a v konečnom dôsledku, ako správne súd prvého stupňa konštatoval, ho musí zrejme finančne podporovať jeho matka. Navyše je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby maloletého sa neustále zvyšujú v dôsledku jeho rastu a školskej dochádzky s tým, že matka aj na úkor svojho životného minima zabezpečuje starostlivosť o maloletého a uspokojuje jeho potreby tak, ako postupne vznikajú, teda poskytuje mu stravu, ošatenie, bývanie a zabezpečuje mu potreby pre školskú dochádzku, pričom rovnakú povinnosť má aj otec dieťaťa. Zníženie výživného pre maloleté dieťa by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku, ktorá sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou aj spravodlivosťou. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správy potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.