Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/35/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu F. U., nar. X. XX. XXXX, bývajúceho v V., na ul. M. č. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Furdom, bývajúcim v Z. na X. G.. XX, proti žalovanej W. A., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v A., na ul. Z. č. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou so sídlom v Humennom, na ul. Kudlovskej č. 1, o určenie neexistencie dôvodov vydedenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28. 11. 2013, č. k. -124 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaná n e m á p r á v o na ich náhradu.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že dôvody vydedenia žalobcu nebohým otcom F. U., nar. X. X. XXXX a zomrelom XX. X. XXXX uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Korenkovej dňa 16. 6. 2011 nie sú dané. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok vo výške 66 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej sa žalobca pôvodnou žalobou domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení a závetu, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice dňa 16. 6. 2011. V priebehu konania zobral žalobu v časti o neplatnosť závetu späť a čo sa týka listiny o vydedení, žiadal určiť, že v čase jej podpísania dôvody na vydedenie dané neboli.

Podľa ust. poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d/ trvalo vedie neusporiadaný život.

V danom prípade listina o vydedení obsahuje dôvody pre vydedenie uvedené v ustanovení § 469a ods. 1 pod písmenami „a“ a „b“. To znamená, že nebohý F. U. vydedil žalobcu, pretože mu neposkytol potrebnú pomoc a neprejavoval oňho opravdivý záujem. Preto vo veci sa skúmalo, či v čase vydedenia boli skutkové okolnosti také, aby mohlo dôjsť k vydedeniu žalobcu.

Vydedenie umožňuje poručiteľovi, aby svojim právnym úkonom zabránil dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď tento potreboval jeho pomoc. Dôvod vydedenia musí byť vždy uvedený v listine o vydedení. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou záležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone.

Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, musí sa posúdiť jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívna možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia, inak by bolo vydedenie neplatné. Formálne náležitosti listiny o vydedení splnené boli, lebo táto bola spísaná formou notárskej zápisnice a obsahovala aj dôvody pre vydedenie. Nebolo však preukázané, že boli splnené materiálne náležitosti vydedenia.

Pokiaľ ide o prvý dôvod vydedenia, a to neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch, vo veci sa skúmalo jednak to, či u poručiteľa takáto pomoc bola potrebná, či ju vyžadoval a či ju žalobca odmietol. Poručiteľ trpel viacerými zdravotnými problémami, a to minimálne od roku 2008, kedy bol prvý krát operovaný. Bolo tiež preukázané, že dlhodobo požíval alkoholické nápoje, mal tiež problémy s chrbticou, s očami a psychické problémy. Možno teda konštatovať, že bol chorý. Nebolo ale preukázané, aby žalobca ako potenciálny dedič, bol o tomto zdravotnom stave v celom rozsahu informovaný. Žalobca potvrdil vedomosť iba o zdravotných problémoch svojho otca s chrbticou a tiež o tom, že si chcel vybaviť invalidný dôchodok pre toto ochorenie. Požívanie alkoholických nápojov zo strany poručiteľa bolo žalobcom vnímané ako bežné požívanie alkoholických nápojov, lebo žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že ak sa stretli v reštaurácii alebo v cukrárni, tak si jeho otec vypil nejaké alkoholické nápoje a keď bol žalobca plnoletý, tak ponúkol aj jeho. O psychických problémoch svojho otca nevedel nič a dozvedel sa o nich až po jeho smrti od jeho ošetrujúceho lekára. Pri osobných stretnutiach a pri telefonátoch sa mu otec nesťažoval na nič iné, ako na bolesti chrbtice, a teda žalobca ani nemal možnosť sa dozvedieť, aký je komplexný zdravotný stav jeho otca. S rodinnými príslušníkmi zo strany otca sa nestretával a svojho otca nenavštevoval v jeho domácnosti. Nebolo preukázané, aby poručiteľ žalobcu ako svojho syna žiadal o nejakú pomoc v chorobe. Žalovaná a jej matka tvrdili, že nebohý F. U. telefonicky prosil svojho syna, aby ho prišiel navštíviť v nemocnici, ale táto skutočnosť ničím iným preukázaná nebola.

Žalobca svojmu otcovi poskytnúť finančnú, osobnú a ani materiálnu pomoc nemohol. V čase, keď bol poručiteľ chorý, žalobca študoval na strednej škole a pol roka navštevoval vysokú školu. Potom bol nezamestnaný a vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, pretože nedosahoval vek 25 rokov. Všetky jeho finančné náklady hradila len jeho matka. Neprichádza tak do úvahy, aby žalobca mohol poručiteľovi poskytnúť finančnú alebo materiálnu pomoc. Išlo o objektívny stav, subjektívne nezavinený žalobcom. Žalobca nemohol svojmu otcovi poskytnúť ani osobnú pomoc v chorobe, lebo s ním nežil v spoločnej domácnosti. Od jeho detstva nebol vytvorený žiaden bližší vzťah s otcovou rodinou, nestretávali sa a žalobca otca v jeho domácnosti nenavštevoval. Takýto stav zapríčinil poručiteľ, keď svojho syna navštevoval výlučne v V. alebo v A.. Nevytvoril mu rodinné zázemie vo svojej domácnosti, ani u svojich príbuzných. Do H., kde žil, ho zobral len raz, či dva krát v období, keď bol žalobca ešte dieťaťom. Nebohý F. U. žil so svojou matkou, ktorá na pojednávaní uviedla, že žalobca nie je jej vnukom. Za takého stavu možno ťažko predpokladať, že by žalobca bol v rodine svojho otca vítaný a mohol mu tam poskytovať akúkoľvek osobnú pomoc. Jedinou pomocou, ktorá nebola vylúčená, mohla byť psychická pomoc žalobcu pri zvládaní príznakov choroby nebohým F. U., najmä pokiaľ ide psychické problémy. Žalobca však tvrdil, že o týchto problémoch nebol informovaný a ani žalovaná strana nepreukázala, že by žalobca vedel o tom, že jeho otec je psychiatrickým pacientom.

Rovnako neboli preukázané materiálne podmienky na vydedenie žalobcu z druhého dôvodu, ktorým mal byť trvalý nezáujem žalobcu o svojho otca. Žalobca žil v spoločnej domácnosti s otcom asi do trinástich rokov veku. Potom došlo k rozchodu jeho rodičov a otec sa odsťahoval do obce H. k svojej matke. V tom čase bol žalobca maloletý a spôsob stretávania sa a komunikácie určoval najmä jeho otec, a to tak, že za ním chodil do V.. Stretávali sa v cukrárni, alebo reštaurácii. Do H. ho zobral len raz, alebo dvakrát. Neskôr pribudli vzájomné telefonické rozhovory a takýmto spôsobom bola zaužívaná komunikácia medzi otcom a synom. To, že išlo o vzájomne dobrý vzťah nepopierala ani žalovaná, lebo potvrdila, že jej brat za synom chodil a vzájomne si telefonovali. Problémovým sa ukázal rok 2011, kedy nebohý F. U. mal psychické problémy, liečil sa a žalobca nechal štúdium na vysokej škole. Žalobca však tvrdil, že so svojim otcom sa stretol, aj keď pomenej, ale pravidelne boli v telefonickom kontakte. Zlomovou udalosťou bol návrh na exekúciu, ktorý žalobca podal ku koncu roku 2010. Ošetrujúca lekárka však uviedla, že nebohý F. U. sa k nej prvýkrát dostavil dňa 09.11.2010 a mal dlhšiu dobu jednak psychické problémy a jednak problémy s alkoholom. Keďže upovedomenie o začatí exekúcie poručiteľovi mohlo byť doručené najskôr až začiatkom roku 2011, nebolo preukázané, aby psychické problémy poručiteľa boli následkom podania návrhu na začatie exekúcie. Navyše, nemožno za dôvod vydedenia považovať stav, keď žalobca sa domáhal zákonného nároku na vyplatenie dlžného výživného. Naopak, jeho otec si neplnil svoju zákonnú povinnosť platiť riadne a včas výživné, čo je jednou zo základných povinností rodiča voči dieťaťu. Nebolo teda preukázané, aby zo strany žalobcu došlo k výraznej zmene zaužívaného spôsobu komunikácie medzi ním a otcom a vôbec nebolo preukázané, aby zo strany žalobcu išlo o výrazne negatívne správanie sa voči poručiteľovi. Svedkyňa JUDr. L. M., ktorá bola psychiatričkou nebohého F. U., uviedla, že mu neodporúčala urobiť akékoľvek zásadné životné rozhodnutie v čase, keď trpel psychiatrickým ochorením. Odporúčala mu najprv preliečenie. Nebohý F. U. bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v NsP N. v čase od 10.01.2011 do 30.01.2011, čomu predchádzalo dlhšie obdobie, kedy sám vnímal svoje zdravotné problémy. Potom bol hospitalizovaný od 13.09.2011 do 04.10.2011 v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu. Listina o vydedení bola spísaná dňa 16.06.2011, teda nepochybne v čase, keď psychický stav nebohého F. U. sa zhoršoval a to nepochybne malo vplyv na jeho rozhodnutie vydediť žalobcu. Dôvodom vydedenia nemohlo byť ani to, že podľa tvrdenia žalovanej, žalobca nenavštívil svojho otca v nemocnici. Jednak sa nezistilo, aby žalobca o hospitalizácii svojho otca vedel a jednak v čase prvej hospitalizácie v roku 2008 bol žalobca ešte maloletý. Posledná hospitalizácia v Z. bola ku koncu roku 2011, avšak ani žalovaná nepotvrdila, aby žalobca o tejto hospitalizácii vedel. Naopak, žalobca tvrdil, že so svojím otcom naposledy rozprával na Silvestra roku 2011 a krátko na to poručiteľ zomrel. O vzťahu rodiny nebohého F. U. k žalobcovi napovedá i skutočnosť, že žalobca nebol informovaný o smrti svojho otca a nemohol sa zúčastniť ani jeho pohrebu. Ak žalovaná tvrdila, že žalobca sa nezúčastnil ani oslavy päťdesiatych narodenín otca, tak je nutné konštatovať, že nebolo preukázané, aby na takúto oslavu bol pozvaný, pričom nebolo zaužívané, aby žalobca navštevoval svojho otca v H., kde žil.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa podanej žalobe vyhovel a určil, že neboli dôvody na vydedenie žalobcu.

Výrok o trovách odôvodnil ust.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že z vyjadrení žalobcu vyplývajú rozpory zásadným spôsobom spochybňujúce dôveryhodnosť jeho tvrdenia, že s otcom udržiaval neustály kontakt. Ak podľa vlastnej výpovede žalobca v roku 2011 mal telefonovať otcovi poslednýkrát na Silvestra v roku 2011 a predtým mu telefonoval na meniny, čo je XX. L. XXXX, potom mu nemohol volať desať alebo dvadsaťkrát ročne. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aby svojmu otcovi, či už na meniny alebo na Silvestra roku 2011, prípadne v inom termíne zatelefonoval alebo mu zaslal SMS správu. Podľa vyjadrení samotného žalobcu tento mal celé leto roku 2011 stráviť v obci Y., kde nie je telefónny signál. V tomto období však mal pracovať pre pizzeriu podľa potrieb zamestnávateľa na zavolanie pri rozvoze pizze. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca nemal záujem udržiavať akýkoľvek kontakt so svojím otcom a neprejavoval o neho opravdivý záujem. Žalobca sa z vlastnej iniciatívy so svojím otcom nekontaktoval, nedvíhal mu telefón, neprejavoval o neho žiaden záujem, neposkytoval mu psychickú podporu a volal mu iba v prípade, ak išlo o peniaze, čím je daný kvalifikovaný dôvod neprejavenia opravdivého záujmu o poručiteľa. Je nepravdepodobné, aby pri normálne fungujúcom

vzťahu otca a syna nebohý F. U. nič nepovedal žalobcovi o svojom nepriaznivom zdravotnom stave, ak sa snažil s ním skontaktovať z nemocnice pri svojej prvej hospitalizácii, čo nepochybne vyplýva z výpovedí svedkýň. Ak žalobca nepoznal komplexný zdravotný stav svojho otca a nebol informovaný o tom, že jeho otec je hospitalizovaný, tento stav nezavinil nebohý F. U., ale žalobca absolútnym odmietaním a nezáujmom o svojho otca, čo je v rozpore s dobrými mravmi. V čase prvej hospitalizácie v roku 2007 alebo v roku 2008 žalobca bol takmer plnoletý a nič mu nebránilo, aby svojho otca navštívil v nemocnici, prípadne mu aspoň zavolal a tak mu poskytol psychickú podporu pri zvládaní jeho ochorenia. V súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie koncom roku 2010 je potrebné zdôrazniť, že žalobca, hoci mal vedomosť o sociálnej odkázanosti nebohého F. U., pred podaním návrhu nedal svojmu otcovi možnosť, aby dlžné výživné vo výške 150 Eur uhradil dobrovoľne v určenej lehote, prípadne aby dlh uhradil v splátkach. Poskytnutie primeranej lehoty zo strany žalobcu na úhradu dlžného výživného, ktoré je bežné vo fungujúcich vzťahoch otca a syna, by svedčilo o opravdivom záujme žalobcu o svojho otca, ktorým by predišiel následkom nepriaznivého dopadu exekúcie na osobu nebohého F. U., ktorého jediným zdrojom príjmu bol invalidný dôchodok. Pritom z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 17. 1. 2011 je zrejmé, že dlžné výživné za obdobie od 1. 10. 2009 do 31. 12. 2010 predstavovalo sumu 79,80 Eur, ktorú nebohý F. U. uhradil dobrovoľne dňa 28. 12. 2010 ešte predtým, ako sa vôbec dozvedel o vedení exekúcie. Uznesenie súdneho exekútora bolo nebohému F. U. doručené až niekedy v mesiaci január 2011. Žalobca ničím nepreukázal, aby nebohý F. U. ho nepozval na oslavu svojich 50-tych narodenín. V konaní sa nevyhodnotili svedecké výpovede svedkýň P. A., JUDr. Z. Z. a MUDr. L. M., ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie. Aj keď listina o vydedení bola spísaná v čase, keď psychický stav nebohého F. U. sa zhoršoval, išlo o rozhodnutie, ktoré v ňom dozrievalo už dlhší čas a psychické ochorenie nebohého F. U. ho neovplyvnilo v jeho rozhodnutí vydediť svojho syna. Pritom vôľová a rozpoznávacia stránka nebohého F. U. nebola ničím narušená a uvedomoval si aj následky svojho konania. Pri svojom rozhodnutí nebohý F. U. nebol nikým ovplyvňovaný. To, že ošetrujúca lekárka neodporúčala robiť nebohému F. U. akékoľvek zásadné životné rozhodnutia v čase, kedy trpel psychiatrickým ochorením, nemôže byť dôvod pre záver o tom, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s námietkami žalovanej spochybňujúcimi spôsob vyhodnotenia jednotlivých dôkazov pri rozhodovaní o uplatnenom nároku je potrebné poukázať na ust. , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia hodnotenie dôkazov predstavuje činnosť súdu, pri ktorej sa hodnotia vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.

V prejednávanej veci sa vykonali všetky potrebné dôkazy, ktoré po ich vyhodnotení jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach odôvodňovali prijatie záveru o opodstatnenosti žaloby o určenie neexistencie dôvodov vydedenia žalobcu. Subjektívna nespokojnosť žalovanej so spôsobom vyhodnotenia výsledkov dokazovania nie je okolnosťou spochybňujúcou vecnú správnosť rozhodnutia.

Za dôvod vydedenia sa nedá označiť nenavštívenie poručiteľa žalobcom pri prvej hospitalizácii v roku 2008. V tom čase žalobca plnoletý nebol a ničím právne významným sa nepreukázalo, aby žalobca o hospitalizácii svojho otca vedel. Okrem toho po ukončení hospitalizácie sa poručiteľ so žalobcom naďalej

kontaktoval, či už telefonicky alebo osobne, čo bez akýchkoľvek pochybností potvrdila na pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2012 i samotná žalovaná. Táto účastníčka rovnako ako svedkyňa L. U. za zlomový moment vo vzťahoch medzi žalobcom a nebohým F. U. považovali začiatok roku 2011, kedy sa nebohý F. U. dozvedel o tom, že zo strany žalobcu bol proti nemu podaný návrh na začatie exekúcie. Podanie návrhu na začatie exekúcie za situácie, ak nebohý F. U. si svoju povinnosť voči žalobcovi riadne neplnil, nie je okolnosťou odôvodňujúcou vydedenie žalobcu. Podaniu návrhu na vykonanie exekúcie nebohý F. U. mohol predísť riadnym plnením si svojej zákonnej povinnosti platiť výživné včas.

V priebehu konania žalobca nikdy netvrdil, aby svojho otca počas pobytov v nemocniciach navštevoval. Neurobil tak preto, lebo o týchto hospitalizáciách vedomosť nemal. Ak žalovaná tvrdí opak, musí svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázať. Platí totiž ust. veta prvá , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Takýto jednoznačný dôkaz zo strany žalovanej predložený nebol.

Taktiež sa ničím nepreukázalo, aby žalobca bol pozvaný na oslavu 50-tych narodením svojho otca. Za dôkaz opaku sa nedá označiť svedecká výpoveď L. U., matky nebohého F. U.. Tento dôkaz nemožno označiť za hodnoverný vzhľadom na negatívny postoj svedkyne k žalobcovi, ktorého nepovažuje za svojho vnuka ani za syna nebohého F. U.. Jej výpoveď je teda motivovaná snahou pomôcť žalovanej ako svojej dcére, ktorú nebohý F. U. závetom ustanovil za závetnú dedičku.

Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam poukazujúcim na správanie sa žalobcu po spísaní listiny o vydedení dňa 16. 6. 2011 je potrebné dodať, že tieto sú právne bezvýznamné. Dôvod vydedenia totiž musí existovať už v čase urobenia právneho úkonu o vydedení a nie až po ňom.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešný žalobca náhradu trov tohto štádia konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.