Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-62-2022.pdf
PDF · 92.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/62/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., v konaní o zaplatenie 321,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 321,74 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 321,74 eur od 8.11.2022 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.9.2022 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 321,74 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.2.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 25.2.2019 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 601,43 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku 24 mesačnými splátkami po 30,- eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 720,- eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný z vyššie uvedenej sumy uhradil sumu 365,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca ho listom zo dňa 29.12.2019, označeným ako Predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžných splátok s upozornením, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.2.2020 úver zosplatnil, o čom žalovaný bol informovaný listom zo dňa 22.2.2020.
Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a s výzvou, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k podanej žalobe, doručená dňa 7.11.2022. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval, k žalobe sa nevyjadril.
Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 321,74 eur s príslušenstvom, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297, písm. b/ CSP nariadiť.
Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 3.3.2023 o 09.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 1.2.2023.
Súd sa oboznámil so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.2.2019, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2019 s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.2.2020 a zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 25.2.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde v časti označenej ako II. Predmet financovania úveru sú uvedené konkrétne podmienky poskytnutého úveru a to nasledovne: druh – viazaný spotrebiteľský úver, celková výška úveru: 601,43 eur, počet splátok: 24, výška splátky: 30,- eur, celková čiastka: 720,- eur, fixná ročná úroková sadzba: 20,09 %, RPMN: 20,09 %. Doba trvania zmluvy je uvedená: 24 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Prvá splátka bola splatná 20.3.2019, ďalšie splatné vždy k 20. dňu v mesiaci.
Ďalšie zmluvné podmienky sú uvedené v nasledujúcich článkoch zmluvy, pričom v článku X., v bode 10.2 zmluvy si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný z úveru uhradil 365,- eur.
Žalobca listom zo dňa 29.12.2019 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 90,- eur s tým, že ak do 5.2.2020 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Tento list bol doručený žalovanému dňa 7.1.2020. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 19.2.2020, čo vyplýva zo spomínaného prehľadu splátok a úhrad a aj zo žaloby a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 22.2.2020.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 .
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k tomuto právnemu záveru:
V danom prípade súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi zmluvnými stranami dňa 25.2.2019 pričom nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zmluva totiž obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. V zmluve je uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, sú v nej uvedené všetky plnenia, ktoré vyplývajú pre spotrebiteľa z tejto zmluvy a RPMN neprekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala dvojnásobok priemernej RPMN. Zachovaná bola aj písomná forma zmluvy a to s poukazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru žalovaného a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu. Bolo pritom preukázané, že žalovaný sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu prezentoval ako zamestnanec s pracovným pomerom na dobu neurčitú, s priemerným čistým mesačným príjmom 443,33 eur. Pri uzatváraní zmluvy žalovaný prehlásil, že nemá žiadne nezaopatrené dieťa, je ženatý, býva vo vlastnom byte/dome, mesačné finančné výdavky uviedol výške 0,- eur. Z uvedeného plynie, že veriteľ si splnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona, správne vyhodnotil bonitu žalovaného a to vzhľadom nielen na jeho pomery, ale aj na výšku mesačnej splátky tohto úveru, ktorá bola nízka a predstavovala 30,- eur mesačne. Nenastal teda dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., a preto žalobca bol oprávnený na predčasné zosplatnenie úveru.
Súd sa teda zaoberal aj tým, či právny úkon žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru je platným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.10.2019. Žalobca úver zosplatnil 19.2.2020, teda v tom čase už bol žalovaný v trojmesačnom omeškaní so splátkami a zároveň žalobca si splnil aj svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže na využitie tohto práva v lehote dlhšej ako 15 dní žalovaného upozornil listom zo dňa 29.12.2019, doručeným žalovanému dňa 7.1.2020. Spomínaný právny úkon o zosplatnení úveru je preto v súlade so zákonom a je platný.
Súd napokon ex offo skúmal aj to, či uplatnená pohľadávka nie je, hoci len čiastočne, premlčaná. Táto povinnosť mu vyplýva z § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Pri spotrebiteľských zmluvách je teda potrebné premlčanie posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 101 a 103 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa názoru súdu trojročná premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť od zročnosti prvej omeškanej splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh, t.j. 20.10.2019 a plynula do 20.10.2022. Keďže žaloba bola podaná 26.9.2022, teda pred uplynutím premlčacej doby, nárok bol uplatnený včas a pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne.
Z vyššie uvedených dôvodov súd teda považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 321,74 eur v celom rozsahu vyhovieť.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca úver zosplatnil dňa 19.2.2020 a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobca realizoval listom zo dňa 22.2.2020, ktoré oznámenie mal zaslať žalovanému, avšak doručenie tohto oznámenia nepreukázal. Skutočnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o zosplatnení úveru, má zásadný vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne vo vzťahu k úrokom z omeškania. V danom prípade žaloba bola žalovanému doručená dňa 7.11.2022, teda žalovaný sa mohol preukázateľne dozvedieť o zosplatnení úveru najneskôr doručením podanej žaloby, t. j. 7.11.2022. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z požadovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 8.11.2022 a v prevyšujúcej časti žalobu, čo do úroku z omeškania, zamietol.
O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore takmer v celom rozsahu úspešný, keďže neúspešný bol len v nepatrnej časti úroku z omeškania a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.