Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-948-2019.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Subarea
68Ek/948/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot poisťovňa a. s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 383 408, zast.: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 854 466, proti povinnej: E. P., F.: X.X.XXXX, Q. J. XXX/X, XXX XX P.- W., o vymoženie 123,66 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Denisa Ragináčová Mihalová so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, IČO: 35 560 886, pod číslom 187EX 255/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 25,- Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.05.2019 domáhal od povinnej vymoženia sumy vo výške 123,66 Eur na základe exekučného titulu
- S. Z. J. P. O., J.. W.. XXCsp/XX/XXXX-XX W. C. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.11.2017 v spojitosti s K. Z. J. P. O. J.. W.. XXCsp/XX/XXXX-XX W. C. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 19.01.2018 (ďalej len „exekučný titul“) 2. Poverením zo dňa 14.06.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ing. Štefan Varga so sídlom exekútorského úradu Pribinova 1, 075 01 Trebišov, exekúciu vedie náhradník súdneho exekútora - JUDr. Denisa Ragináčová Mihalová so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor predložil Okresnému súdu dňa 15.11.2022 na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s prílohami. Povinná doručila súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 13.10.2022, avšak Upovedomenie o začatí exekúcie súdny exekútor eviduje ako nedoručené. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril v podaní zo dňa 10.11.2022. 4. Povinná vo svojom podaní uvádza, že v prílohe zasiela dokumenty obsahujúce zoznam poistiek vyhotovených v poisťovni AXA. Niekoľko hotových poistných zmlúv sa jej podarilo získať od spoločnosti, keď ešte fungovala ako samostatná firma, doklad od spoločnosti Allianz o tom, že na základe vyšetrovania je vyhotovená poistka neplatná, doklad, že v neprítomnosti povinnej matka preberala poštu, ktorá bola do vlastných rúk, aj keď povinná bola už plnoletá. Taktiež zasiela kópie trestných oznámení, ktoré podala na svoju matku v tejto veci. Na základe uvedených dokumentov žiada o zastavenie exekučného konania. Informácie uvedené na zmluvách považuje povinná za nepravdivé, taktiež nikdy nebola svedkom toho, kedy sa tieto zmluvy vystavovali, nikdy ich vlastnoručne nepodpísala. 5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza nasledovné. V tomto exekučnom konaní je vymáhaný nárok veriteľa Wüstenrot poisťovňa, a. s.. Tvrdenia povinnej a listiny v prílohe sa vzťahujú k spoločnostiam AXA a Allianz, preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie a tvrdenia v ňom obsiahnuté považuje oprávnený za irelevantné pre prebiehajúce exekučné
konanie. Oprávnený podal na Okresný súd Košice II návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 123,66 eur spolu s príslušenstvom. Okresný súd Košice II vydal vo veci S. J..W.. XXCsp/XX/XXXX- XX W. C. XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 16.11.2017 a uznesenie XXCsp/XX/XXXX-XX W. C. XX.XX.XXXX, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 19.01.2018. Napriek obsahu súdnych rozhodnutí a vedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní titulom predmetnej poistnej zmluvy, povinná nepodala voči rozsudku súdu odvolanie, ani sa v priebehu konania nevyjadrila, čím zaujala pred súdom postoj, že svojho záväzku voči oprávnenému si je vedomá, akceptuje ho a bude ho plniť. Skutočnosť, že povinná bol v súdnom konaní nečinná, pričom k takémuto postoju sa rozhodla sama, avšak po právoplatnom ukončení súdneho konania, sa rozhodla voči vydanému súdnemu rozhodnutiu namietať spôsobom, akým mala namietať v čase, keď jej na to zákon dával takú možnosť, t. j. v zákonom stanovenej lehote po doručení rozhodnutia do vlastných rúk, nemôže byť na škodu oprávnenému. Všetky tvrdenia obsiahnuté v návrhu na zastavenie exekúcie sa netýkajú predmetu tohto konania. Povinná vo svojom podaní nepreukázala, že by si uloženú povinnosť splnila a ani neuviedla žiaden dôvod, ktorý by spôsobil zánik vymáhaného nároku, alebo pre ktorý je exekúcia neprípustná. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhuje exekučnému súdu, aby návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému za toto písomné podanie súdu vo veci samej priznal náhradu trov právneho zastúpenia.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú 11. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 12. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. 14. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Rozsudok Z. J. P. O., J.. W.. XXCsp/XX/XXXX-XX W. C. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.11.2017 v spojitosti s Uznesením Z. J. P.O. O. J.. W.. XXCsp/XX/XXXX-XX W. C. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 19.01.2018; a teda v súlade s § 45 ods. 2 písm. h) a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. 15. Súd vo vzťahu k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné. Povinná žiadnym spôsobom nepreukázala zánik nároku, a ani nenastali okolnosti pre ktoré by mohla, resp. mala byť exekúcia zastavená tak, ako to uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie predložila súdu dokumenty, ktoré sa týkajú uzatvorenia poistných zmlúv AXA životná poisťovňa a. s.. Súd tieto dôkladne preskúmal a má za preukázané, že ich nemožno posudzovať v rámci tohto exekučného konania, nakoľko tieto sa netýkajú predmetu sporu na základe ktorého bol vydaný exekučný titul. Podkladom pre vydanie poverenia bol Rozsudok Z. J. P. O., J.. W.. XXCsp/XX/ XXXX-XX W. C. XX.XX.XXXX, z obsahu ktorého jasne vyplýva, že predmetom sporu bola poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X so začiatkom poistenia 01.11.2014 vydaná spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa a. s., (a nie zmluvy vydané spoločnosťou AXA/Allianz, ktoré povinná predložila v rámci návrhu na zastavenie exekúcie). V rámci poistného vzťahu vyplývajúceho z uvedenej zmluvy, povinná časť poistného uhradila, avšak následne predmetné poistenie uhrádzať prestala, čo malo za následok zánik poistného. Následne si žalobca uplatnil nárok na dlžné poistné za obdobie do zániku poistenia vo výške 123,66 Eur s príslušenstvom. Na základe uvedeného došlo k vydaniu rozhodnutia-exekučného titulu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Tým, že povinná časť poistného uhradila, potvrdila existenciu poistného vzťahu medzi spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa a. s., a povinnou. V prípade, ak by aj existovali skutočnosti, ktoré povinná uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie a boli by dôvodné (čo v danom prípade nie sú, keďže predložené dokumenty sa týkajú inej spoločnosti, než medzi účastníkmi tohto exekučného konania), mala tieto namietať v základnom konaní. Súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval argumentáciu povinnej za nedôvodnú. Exekučný súd skúma iba to, čo došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu“. Keďže povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, kedy povinným namietaná skutočnosť mala byť namietaná už v základnom konaní, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok) 17. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 21. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 22. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 23. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 24. V ďalšom súd konštatuje, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi - povinnému, ktorý úspech nemal. 25. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vyčíslil v súlade s ustanovením § 10, § 13a ods. 2, § 15 a § 18 ods. 3 Vyhlášky. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 25,00 Eur (odmena za 1 právny úkon - (písomné podanie vo veci samej vo výške 8,30 Eur a 1 x režijný paušál rok 2023, t. j. 12,52 Eur) + 20% DPH), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.