Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/167/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu U. P., s miestom podnikania Č. B. XX, A. A., IČO XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom Šrobárova 9, Trenčianske Teplice, proti žalovanému Eiskon, spol. s r. o., so sídlom Bořetická 3, Brno - Vinohrady, Česká republika, IČO 63473755, zastúpenému Mgr. Alexandrom Petrom, advokátom so sídlom Moravské nám. 629/4, Brno, o žalobe žalobcu o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 5.045,66 eur takto

rozhodol:

Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 3.761,16 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba žalovaného z a m i e t a.

O trovách konania sa rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 4.000 eur od 31.01.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.03.2011 uzavrel so žalovaným ústnu dohodu, ktorá smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy na odobratie tovaru v celkovej sume 40.288 eur, pričom spôsob financovania bol dohodnutý ústne prostredníctvom leasingu a vznik zmluvy ako i dodanie tovaru bolo podmienené získaním leasingu od leasingovej spoločnosti na prefinancovanie zákazky. Zdôraznil, že kúpnu zmluvu so žalovaným nikdy neuzavrel, išlo len o písomnú objednávku tovaru. Poznamenal, že dňa 18.03.2011 prostredníctvom emailovej komunikácie spresnil objednávku a požiadal žalovaného o vystavenie zálohovej faktúry na sumu 4.000 eur. Dňa 21.03.2011 žalovaný vystavil zálohovú faktúru na sumu 4.000 eur s dátumom splatnosti dňa 22.03.2011, ktorú uhradil dňa 20.04.2011. Zálohu zaplatil ako prvú splátku, akontáciu, leasingu, ktorá je vždy platená zo strany klienta. Poukázal, že v materiáloch zaslaných žalovaným je záloha za tovar stanovená vo výške 20 % - 30 % z obstarávacej ceny, pričom v prípade leasingu je záloha len 10 %, čo mal dojednané s leasingovou spoločnosťou Credium. Zdôraznil, že dodanie tovaru a následné doplatenie zvyšku kúpnej ceny bolo na základe dohody so žalovaným podmienené získaním leasingu. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný, čo preukazuje emailovou komunikáciou zo dňa 25.03.2011, v ktorej ho žalovaný žiadal, aby mu zaslal kontakt na leasingovú spoločnosť pre dohodnutie ďalšieho postupu. Podotkol, že v roku 2011 sa mu nepodarilo získať leasing a o tomto žalovaného informovať. Úver mal predschválený v leasingovej spoločnosti, avšak tento bolo

potrebné ešte schváliť v centrále, kde schválený nebol. Na základe toho sa so žalovaným dohodli, že objednávku presunú na rok 2012, pričom ani v roku 2012 leasing nezískal. Vzhľadom na vzniknutú situáciu, ktorá vznikla bez jeho vedomého zavinenia, zaslal dňa 30.01.2012 email žalovanému, v ktorom uviedol okolnosti, na základe ktorých nemôže pokračovať v objednávke a je nútený od kúpnej zmluvy odstúpiť. Súčasne požiadal žalovaného o vrátenie zálohy vo výške 4.000 eur. Dodal, že žalovaný v odpovedi na uvedený mail uviedol, že o vzniknutej situácii vie, tovar sa pokúša predať ďalšiemu zákazníkovi, pričom uviedol, že štandardný postup je taký, že po neodobratí tovaru sa záloha stáva zmluvnou pokutou. Poznamenal, že žalovaný ho na odobratie tovaru nevyzval a ani sa nepokúsil bez vyzvania kupujúceho dodať tovar v primeranej lehote. Ak by mu žalovaný tovar dodal, určite by mu zaň zaplatil. Žalobca ďalej uviedol, že upomienkami zo dňa 25.04.2012 a zo dňa 25.06.2012 vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy vo výške 4.000 eur a upozornil ho, že na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný mu následne po obdržaní upomienok dňa 09.08.2012 zaslal výzvu k vyzdvihnutiu objednaného tovaru s tým, že nakoľko doposiaľ nedošlo k odobratiu tovaru, je nútený si účtovať skladné za uskladnený tovar a v prípade, že si tovar nevyzdvihne, stane sa záloha vo výške 4.000 eur pokutou za neodobratie tovaru. Zdôraznil, že takúto zmluvnú pokutu nemal so žalovaným dojednanú. Poznamenal, že má za to, že žalovaný tovar nikdy neobjednal vzhľadom na to, že vedel o financovaní prostredníctvom leasingu, a preto s predmetným tovarom fyzicky nedisponoval, a teda ho nemohol mať ani uskladnený. Tvrdil, že zálohová faktúra, v ktorej bol uvedený dátum dodania, mu nikdy nebola doručená. K faktúram predloženým žalovaným preukazujúcim dodanie objednaného tovaru namietol, že z týchto listín nie je zrejmé, že sa jednalo o tovar určený práve pre neho.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 5.045,66 eur titulom náhrady škody. Uviedol, že nie je pravdou, že by účastníci nemali medzi sebou uzavretú písomnú kúpnu zmluvu, resp. že by kontrakt bol uzavretý len ústne, čo vyplýva z predloženej objednávky, ktorou si žalobca prostredníctvom emailu objednal tovar za dohodnutú cenu. Pre dodanie tovaru si stanovil podmienku zaplatenia zálohy vo výške 10 % celkovej kúpnej ceny, nakoľko sa tovar objednával v Taliansku špeciálne pre objednávku žalobcu a časť tovaru mala dokonca atypické prevedenie. Dodal, že výška zálohy 20 % - 30 % z obstarávacej ceny tovaru nie je pravidlom u každého zákazníka. Ku každému zákazníkovi pristupuje individuálne, a teda aj v tomto prípade bola dojednaná nižšia záloha vo výške 10 %. Poznamenal, že žalobca mu naznačil financovanie tovaru prostredníctvom leasingu, avšak samotné získanie leasingu nebolo podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy. Vzťah z leasingovej zmluvy bol výslovne vzťahom medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou, čo vyplýva z toho, že požiadal o zaplatenie zálohy, ktorú žalobca uhradil, čím si poistil odobratie tovaru. Zložená záloha bola zárukou odberu tovaru a mala slúžiť pre krytie prípadne vzniknutých škôd, čo je v obchodných vzťahoch podnikateľov bežnou obchodnou zvyklosťou. Zdôraznil, že v súlade s objednávkou žalobcu tovar objednal a zabezpečil dovoz do svojich skladov. Poprel tvrdenie žalobcu, že tovar nedodal. Z mailovej komunikácie vedel, že žalobca nezískal finančné prostriedky na úhradu tovaru, a preto dodaním tovaru by mu vznikla väčšia škoda. Mal za to, že žalobca nemôže spravodlivo požadovať dodanie tovaru bez zaplatenia kúpnej ceny, o to viac, keď mu sám oznámil, že nemá peniaze. Potvrdil, že žalobcu vyzval na odobratie tovaru, čím sa ho snažil dotlačiť k vyriešeniu svojej finančnej situácie. Keďže nevedel, či v nasledujúcom období žalobca leasing získa, po dohode so žalobcom ponúkol objednaný tovar na predaj tretím osobám, pričom bolo medzi nimi dohodnuté, že pokiaľ bude mať žalobca záujem o odobratie strojov v budúcom roku, nie je problém tieto opätovne doobjednať s dodacou lehotou 4-6 týždňov. Podotkol, že v emailovej komunikácii zo dňa 31.01.2012 upozornil žalobcu na riziko vzniku škôd a oznámil mu, že sa tovar pokúsi predať a v závislosti na výsledku predaja pripustil možnosť vrátenia zálohy. Celková škoda, ktorá mu postupne vznikla, však prekročila žalobcom zloženú zálohu o viac ako 120 % a predstavuje 22,5 % celkovej kúpnej ceny objednaného tovaru. Zdôraznil, že tovar bol k dodaniu pripravený dňa 02.05.2011, čo bolo uvedené v zálohovej faktúre č. 110800029 zo dňa 25.03.2011. Poznamenal, že žalobcu opakovane vyzýval na doplatenie kúpnej ceny a odobratie tovaru, avšak žalobca za tovar nezaplatil ani si ho neodobral. Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu, že by sa na presunutí objednávky na rok 2012 dohodli. Tvrdil, že išlo len o oznámenie žalobcu bez akejkoľvek dohody. Žalovaný ku vzniku škody uviedol, že po tom, ako žalobca tovar neodobral a kúpnu cenu nezaplatil ani po viac ako troch mesiacoch, musel urobiť kroky k zmierneniu vznikajúcej škody. Tri cukrárske zariadenia z päť objednaných predal bez akejkoľvek straty. S ohľadom na snahu žalobcu obstarať si finančné prostriedky pre odber tovaru bol predaný tovar, ktorého opätovné naskladnenie nepredstavovalo väčšie komplikácie pre prípad, že by žalobca oznámil schopnosť doplatiť kúpnu cenu a pripravenosť tovar odobrať. Z týchto troch predaných zariadení tak vznikla škoda len na skladovaní

a zákonnom úroku z omeškania dlžnej kúpnej ceny tovaru. Poznamenal, že vzal do úvahy z hľadiska bežných obchodných zvyklostí možnosť žalobcu odobrať objednaný tovar v lehote 14 dní odo dňa, kedy si mohol tovar prevziať, t. j. od 02.05.2011. Skladné bolo účtované odo dňa 16.05.2011 do dňa predaja týchto strojov dňa 16.08.2011. Sadzba skladného predstavuje 7,50 Kč/m3/deň x 3m3 x počet dní skladovania, t. j. 80,80 eur za 92 dní skladovania. Zaťažením vlastného interného skladu musel vo väčšej miere využívať skladové priestory externého dodávateľa. Súčasne si uplatnil úrok z omeškania vo výške 7 % ročne za 106 dní omeškania s úhradou doplatku kúpnej ceny v období od 03.05.2011 do 16.08.2011 v celkovej výške 817 eur. Zvyšné dve zariadenia sa mu podarilo predať až ku dňu 28.02.2013 s výraznou finančnou stratou, do ktorej sa premietla aj ponuka novších modelov tohto tovaru na trhu. Zariadenia boli predané za cenu 8.127 eur, kde strata medzi dojednanou kúpnou cenou medzi žalobcom a žalovaným a cenou pri predaji tovaru tretej osobe predstavuje výšku 7.106 eur. Obe zariadenia boli skladované odo dňa 16.05.2011 (prepravené k prevzatiu 02.05.2011 + 14 dní k odberu) do okamihu predaja dňa 28.02.2013 pri rovnakej sadzbe a rovnakom výpočte ako pri predchádzajúcich troch zariadeniach, pričom vzniknutá škoda predstavuje sumu 574,36 eur za

654 dní skladovania. Takisto aj v prípade týchto dvoch zariadení si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 11.233 eur (cena tovaru) odo dňa 17.08.2011 (do 16.08.2011 bolo počítané omeškania z celej dlžnej sumy za celý neodobraný tovar) do dňa 01.03.2013 v celkovej výške 467,50 eur. Celková škoda teda predstavuje sumu 9.045,66 eur. Proti nej započítal zálohu vo výške 4.000 eur. Preto si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 5.045,66 eur. Žalobca doposiaľ vzniknutú škodu neuhradil, napriek tomu, že výška škody mu bola vyčíslená v oznámení o odstúpení od zmluvy zo dňa 18.03.2013.

Vzhľadom na to, že sa v danom prípade jedná o vec s cudzím prvkom, keď žalovaný má svoje sídlo v Českej republike, zaoberal sa súd otázkou právomoci ale i otázkou určenia rozhodného práva. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s kapitolou II oddiel 2 čl. 5 bod 1 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I.). Rozhodné právo s ohľadom na absenciu voľby určil súd v súlade s kapitolou II čl. 4 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) s tým, že rozhodným právom pre posúdenie daného sporu je právo krajiny obvyklého pobytu predajcu, t. j. právo Českej republiky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka U. Š. a oboznámením emailovej komunikácie medzi účastníkmi, zálohovej faktúry č. 110800028 zo dňa 21.03.2011, výpisu z účtu žalobcu za obdobie 4/2011, ponuky tovaru žalovaného, zálohovej faktúry č. 110800029 zo dňa 25.03.2011, zmluvy o skladovaní, faktúry č. 130100145 zo dňa 01.03.2013, faktúry č. 110101455 zo dňa 16.08.2011, výzvy k odobratiu tovaru zo dňa 09.08.2012, faktúry č. 211754121 zo dňa 29.04.2011, dodacieho listu č. 83248202 zo dňa 29.04.2011, dodacieho listu č. 83249219 zo dňa 29.04.2011, rozvozového nákladného listu č. 115170 zo dňa 02.05.2011, faktúry č. 0140/5511000701 zo dňa 06.04.2011, dodacieho listu č. PL1200565348 zo dňa 06.04.2011, faktúry č. 0140/5511000809 zo dňa 14.04.2011, dodací list č. 600330862 zo dňa 14.04.2011, rozvozového nákladného listu č. 116103 zo dňa 18.04.2011, faktúry č. 0000165 zo dňa 27.01.2011, medzinárodného nákladného listu č. 3288894 zo dňa 17.01.2011, oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 18.03.2013, zálohovej faktúry č. 130800021 zo dňa 22.03.2013, upomienky - výzvy na úhradu sumy 4.000 eur zo dňa 25.04.2012 a zo dňa 25.06.2012 a takto zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca si prostredníctvom emailu dňa 18.03.2011 u žalovaného objednal tovar, a to konkrétne výrobník zmrzliny CAPRIGIANI - LABO XPL 20/30, pasterizátor zmrzliny CAPRIGIANI - PASTO XPL 60, šokový mrazák Tekna 5010 2T CBA, zmrzlinovú vitrínu ISA Gelatoshow 170 vo farbe Giallo Metallizzato 445. Zmrzlinovú vitrínu ISA BGRV 139 doobjednal dodatočne dňa 25.03.2011 a požiadal o vystavenie zálohovej faktúry.

Mailom zo dňa 30.01.2012 žalobca žalovanému oznámil, že sa mu nepodarilo získať leasing ani pre rok 2012, pričom predpokladal, že v roku 2013 sa mu už leasing podarí získať a dokončí začatú spoluprácu so žalovaným. Súčasne požiadal o vrátenie zálohy vo výške 4.000 eur. Žalovaný v nadväznosti na to

žalobcovi oznámil, že o situácii vie, avšak vzhľadom k tomu, že všetku technológiu objednal a má ju stále na sklade, vznikajú mu nemalé škody. Podľa dohody sa najprv pokúsi tovar predať a následne bude záloha vrátená.

Zálohovou faktúrou č. 110800028 zo dňa 21.03.2011, splatnou dňa 22.03.2011, vyfakturoval žalovaný žalobcovi zálohu za tovar podľa objednávky vo výške 4.000 eur. Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie 4/2011 je zrejmé, že žalobca zálohu vo výške 4.000 eur uhradil dňa 20.04.2011. Zálohovou faktúrou č. 110800029 zo dňa 25.03.2011, splatnou dňa 30.03.2011, vyfakturoval žalovaný žalobcovi sumu 40.288 eur za objednaný tovar s poznámkou, že tovar bude pripravený k odberu ku dňu 02.05.2011.

Zo zmluvy o skladovaní zo dňa 25.03.2002 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou F. Q., a. s., na základe ktorej bolo skladné stanovené vo výške 6,50 Kč za m3 za každý deň uloženia v krytom priestore. Z dodatku č. 1 k zmluve o skladovaní zo dňa 30.11.2006 vyplýva, že cena skladného bola upravená na výšku 7,50 Kč za m3 za každý deň uloženia v krytom priestore.

Z faktúry č. 130100145 zo dňa 01.03.2013, splatnej dňa 01.03.2013, je zrejmé, že žalovaný fakturoval spoločnosti N., spol. s r. o., sumu 252.480 Kč za objednávku stroja ISA Gelatoshow 170 Giallo Metallizzato 445 a stroja ISA BGRV 139. Z faktúry č. 110101455 zo dňa 16.08.2011, splatnej dňa 30.08.2011, vyplýva, že žalovaný vyfakturoval D. N. Y. V. sumu 198.840 Kč za objednávku strojov Caprigiani Labo 2030XPL, Caprigiani Pasto 60 XPL a Tekna 5010 2T CBA.

Z faktúry č. 211754121 zo dňa 29.04.2011 je zrejmé, že spoločnosť I. vyfakturovala žalovanému dodanie stroja Gelatoshow 170 a DOBLO RV. Z dodacieho listu č. 83248202 vyplýva, že stroj Gelatoshow 170 bol žalovanému dodaný. Z dodacieho listu č. 83249219 je zrejmé dodanie stroja DOBLO RV žalovanému. Z rozvozového nákladného listu č. 115170 je zrejmé, že uvedený tovar bol žalovanému doručený dňa 02.05.2011. Z faktúry č. 0140/5511000701 zo dňa 06.04.2011 je zrejmé, že spoločnosť K. vyfakturovala žalovanému dodanie stroja Pasto 60 XPL. Z dodacieho listu č. PL1200565348 zo dňa 06.04.2011 vyplýva, že tovar bol žalovanému dodaný. Z faktúry č. 0140/5511000809 zo dňa 14.04.2011 vyplýva, že spoločnosť K. vyfakturovala žalovaného dodanie stroja LABO 2030XPL. Z dodacieho listu č. 600330862 zo dňa 14.04.2011 je zrejmé, že uvedený stroj bol žalovanému dodaný. Z rozvozového nákladného listu č. 116103 vyplýva, že uvedený tovar bol žalovanému doručený dňa 18.04.2011. Z faktúry č. 0000165 zo dňa 27.01.2011 je zrejmé, že spoločnosť A. vyfakturovala žalovanému dodanie stroja 5010 CBA.

Z oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 18.03.2013 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že odstupuje od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, nakoľko žalobca objednaný tovar neodobral a kúpnu cenu nezaplatil. Súčasne bol vyzvaný na úhradu náhrady škody v celkovej výške 9.045,66 eur. Zálohovou faktúrou č. 130800021 zo dňa 22.03.2013, splatnou dňa 05.04.2013, vyfakturoval žalobca žalovanému náhradu škody v celkovej výške 9.046 eur.

Upomienkou - výzvou na úhradu sumy 4.000 eur zo dňa 25.04.2012 a zo dňa 25.06.2012 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie zálohy vo výške 4.000 eur z dôvodu, že zo strany žalovaného nedošlo k dodaniu tovaru, a preto došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.

Výzvou na odobratie objednaného tovaru zo dňa 09.08.2012 vyzval žalovaný žalobcu na odobratie tovaru a doplatenie kúpnej ceny objednaného tovaru s upozornením účtovania skladného za doposiaľ neodobratý tovar.

Z výpovede svedka U. Š. vyplynulo, že niekedy na jar 2011 žalovaného kontaktoval žalobca, ktorý mal záujem o tovar z ponuky žalovaného. Osobne žalobcu navštívil a ponúkol mu určité možnosti z ich ponuky. Následne žalobca objednal prostredníctvo emailu zmrzlinové vitríny, pričom žalovaný návrh akceptoval a tovar objednal. Žalobcovi bol vytavená zálohová faktúra vo výške 4.000 eur, ktorú aj zaplatil, čo považovali za potvrdenie objednávky. Začiatkom mája 2011, krátko na to, ako bol tovar naskladnený, vyzval telefonicky žalobcu na odobratie tovaru, pričom žalobca oznámil, že nezískal leasing a kúpnu

cenu neuhradí. Žalobca žalovaného požiadal, aby s dodaním tovaru počkal, kým si finančné prostriedky zabezpečí. V júli 2011 sa so žalobcom dohodol, že sa pokúsi objednaný tovar predať, kým si vyrieši svoju finančnú situáciu.

Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci tohto sporu sú v zmysle § 2 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy podnikateľmi a žalovaný záväzkový vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, posúdil súd predmetnú vec podľa príslušných ustanovení Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy v Českej republike.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 447 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 325 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

Podľa § 43a ods. 1 Občanského zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 Občanského zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Zákon pre uzavretie kúpnej zmluvy nepredpisuje obligatórne písomnú formu; táto môže byť uzavretá aj ústne, musí však obsahovať podstatné náležitosti. K týmto okrem iných patrí záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. S poukazom na uvedené možno v danom prípade konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 Obchodního zákonníku, a to na základe objednávky žalobcu. Objednávku žalobcu vo forme emailu, ktorú zaslal žalovanému, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občanského zákonníku vyhodnotil ako návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorý bol žalovaným prijatý. Prijatím návrhu žalobcu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobca sa však bránil tvrdeniami, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nikdy nedošlo, nakoľko podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy bolo získanie leasingu. Tieto svoje tvrdenia však nepodložil žiadnym dôkazom smerujúcim k preukázaniu ich pravdivosti a odkázal na nič nevypovedajúcu emailovú komunikáciu. Práve naopak, z upomienky, ktorú žalobca zaslal žalovanému dňa 25.04.2012 a dňa 25.06.2012 vyplynulo, že žiada vrátiť zálohu vo výške 4.000 eur z dôvodu, že žalovaný mu objednaný tovar nedodal. Dodanie tovaru je však povinnosťou vyplývajúcou predávajúcemu práve z kúpnej zmluvy, a teda jej splnenia sa môže kupujúci (v tomto prípade žalobca) domáhať len vtedy, ak k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo. Tým, že sa žalobca domáhal od žalovaného splnenia tejto povinnosti, potvrdil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy naozaj došlo. Z tohto hľadiska súd vyhodnotil obranu žalobcu ako nedôvodnú. Keďže medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, vznikla žalovanému ako predávajúcemu povinnosť dodať žalobcovi ako kupujúcemu

objednaný tovar a žalobcovi vznikla povinnosť za tento žalovanému zaplatiť. Žalobca však tvrdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť a objednaný tovar mu nedodal. Zo zhodných tvrdení účastníkov ako i z výpovede svedka U. Š. však vyplynulo, že sám žalobca žalovanému oznámil, že nezískal finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny, pričom žalobca sám potvrdil, že oznámil žalovanému, že sa kontrakt odkladá na nasledujúci rok (či už sa jednalo o rok 2012 alebo 2013). Podľa názoru súdu týmto jednoznačne žalovanému dal najavo, aby tovar nedodával, a teda dodanie tovaru ani neočakával. Z tohto pohľadu je potom nepodstatné, či žalovaný žalobcu na prevzatie tovaru vyzval a kedy sa tak stalo. S poukazom na uvedené súd obranu žalobcu v zmysle nesplnenia si povinnosti žalovaného dodať tovar vyhodnotil ako účelovú. Navyše v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 325 Obchodního zákonníku nie je oprávnený domáhať sa splnenia povinnosti druhej strany ten, kto sám svoju povinnosť nesplnil alebo nie je pripravený túto splniť. Aplikované na daný prípad, predávajúci nie je povinný dodať tovar kupujúcemu, ak kupujúci kúpnu cenu nezaplatil, príp. nie je ani pripravený túto zaplatiť. Cieľom tohto ustanovenia je to, aby účastníci záväzkového vzťahu so vzájomnými právami a povinnosťami mali istotu, že pokiaľ sami poskytnú plnenie, dostane sa im riadneho plnenia druhou stranou. V danom prípade žalovaný ako predávajúci vedel, že žalobca svoju povinnosť nesplní, nakoľko nezískal potrebné finančné prostriedky. Je nutné preto prisvedčiť žalovanému, že za tejto situácie žalobca nemohol spravodlivo požadovať plnenie zo strany žalovaného, keď sám nebol ani len pripravený svoje plnenie poskytnúť. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, keď tovar žalobcovi nedodal.

Podľa § 344 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 349 ods. 1 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 351 ods. 1 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

V zmysle § 351 ods. 2 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti.

Podľa § 373 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 379 prvá veta Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 384 ods. 1 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy........

Keďže Obchodní zákonník neupravuje základné predpoklady započítania pohľadávok (upravuje len niektoré ustanovenia o započítaní), bolo potrebné použiť ustanovenia .

Podľa § 580 Občanskeho zákonníku, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil proti žalobcovi náhradu škody v celkovej výške 9.045,66 eur, proti ktorej si započítal pohľadávku žalobcu vo výške 4.000 eur. Náhradu škody požadoval titulom skladného vo výške 655,16 eur, straty na dojednanej kúpnej cene vo výške 7.106 eur a úroku z omeškania vo výške 1.284,50 eur. Ako vyplýva z ustanovenia § 373 Obchodního zákonníku nárok na náhradu škody vznikne tomu, komu bola porušením povinností vyplývajúcich so záväzkového vzťahu takáto škody spôsobená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné, aby všetky uvedené predpoklady boli splnené kumulatívne. Pri absencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V danom prípade možno konštatovať, že žalobca svojim konaním porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z kúpnej zmluvy, keď za objednaný tovar nezaplatil a oznámil presunutie kontraktu do ďalšieho roka, čím v podstate žalovanému dal jasne najavo, že tovar, ktorý bol už objednaný a dodaný žalovanému, neodoberie, v dôsledku čoho došlo ku vzniku škody. Pod škodou treba rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Pod pojem škoda možno okrem iného zahrnúť i majetkovú ujmu predstavujúcu úbytok na majetkových hodnotách poškodeného (skutočná škoda, ušlý zisk a pod.). V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa vždy uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnú škodu možno chápať ako majetkovú ujmu, o ktorú sa majetok poškodeného v dôsledku porušenia povinností škodcu zmenšil a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutne potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení majetku poškodeného, ktoré by bolo možné (keby nedošlo k škodnej udalosti) dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. V danom prípade žalovaný preukázal, že žalobcom objednaný a neodobratý tovar predal tretím osobám, pričom stroje Caprigiani Labo 2030 XPL, Caprigiani Pasto 60 XPL a Tekna 5010 2T CBA predal bez akejkoľvek straty (čo vyplynulo z faktúry č. 110101455 zo dňa 16.08.2011), avšak stroje ISA Gelatoshow 170 a ISA BGRV 139 už predal zo stratou vo výške 7.106 eur, čo vyplynulo z faktúry č. 130100145 zo dňa 01.03.2013 v spojení so zálohovou faktúrou č. 110800029. Žalovaný si ďalej uplatnil náhradu škody titulom skladného, keď v dôsledku neodobratia tovaru žalobcom bol nútený vo vyššej miere využívať externé skladové priestory. Túto škodu vypočítal podľa sadzby, ktorú platí podľa zmluvy o skladovaní v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2006 vo výške 7,50 Kč za m3 za každý deň skladovania, pričom takto využil 3 m3. Skladné účtoval odo dňa 16.05.2011 (02.05.2011 naskladnenie tovaru + 14 dní pre odber). V prípade strojov Caprigiani Labo 2030 XPL, Caprigiani Pasto 60 XPL a Tekna 5010 2T CBA skladné účtoval do dňa ich predaja, t. j. do 16.08.2011, čiže 92 dní a v prípade strojov ISA Gelatoshow 170 a ISA BGRV 139 toto účtoval do dňa 28.02.2013 (deň predaja), t. j. 654 dní. Celková škoda na skladnom tak predstavuje výšku 655,16 eur. Žalobca sa na tomto mieste bránil tvrdením, že žalovaný nepreukázal, že by v externom sklade skladoval práve stroje určené pre neho. Tu však možno konštatovať, že ku vzniku tejto škody môže dôjsť aj skladovaním iného tovaru neurčeného pre žalobcu práve preto, že tovar určený pre žalobcu mal žalovaný uskladnený vo svojom internom sklade, ktorý pre počínanie žalobcu nemohol riadne využívať. Žalobca sa tiež bránil tvrdeniami, že žalovanému predmetný tovar ani nebol dodaný. Tieto tvrdenia však boli vyvrátené predložením faktúr a dodacích listov, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že stroje boli žalovanému skutočne dodané. Pokiaľ sa žalobca bránil tým, že z faktúr nie je zrejmé, či išlo o stroje priamo pre neho, potom nutno konštatovať, že v tomto smere žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že tovar nebol určený pre neho, resp. pre inú osobu. Škodu vzniknutú na kúpnej cene a škodu vzniknutú titulom skladného súd posúdil ako skutočnú škodu a v tomto smere sa stotožnil s nárokom žalovaného. V neposlednom rade si žalovaný titulom náhrady škody uplatnil i úrok z omeškania v celkovej výške 1.284,50 eur. Po preskúmaní tohto nároku však dospel súd k záveru, že tento nárok žalovaného nie je dôvodný. Ako už bolo vyššie uvedené, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Žalovaným uplatnený úrok z omeškania však nemožno podradiť ani pod jeden z týchto pojmov. Nepredstavuje ani skutočnú škodu, nakoľko sa nejedná o majetkové hodnoty nevyhnutne potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu a nepredstavuje ani nenastalé zväčšenie

majetku poškodeného, ktoré by bolo možné (keby nedošlo k škodnej udalosti) dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (ušlý zisk). Ak by totiž nedošlo k škodnej udalosti, znamenalo by to, že žalobca kúpnu cenu riadne a včas uhradil a v takom prípade by žalovanému nárok na úrok z omeškania nevznikol, a teda by ho nebolo možné očakávať pri pravidelnom behu veci.

Žalovaný oznámením zo dňa 18.03.2013 odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom z dôvodu neodobratia tovaru a nezaplatenia kúpnej ceny. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a v prípade, ak došlo k plneniu niektorej zo strán, je povinná strana, ktorá plnenie prijala, toto vrátiť. V danom prípade žalovaný prijal od žalobcu zálohu vo výške 4.000 eur, ktorú je povinný žalobcovi vrátiť. Žalovaný si však proti žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 9.045,66 eur a proti tejto svojej pohľadávke jednostranne započítal pohľadávku žalobcu vo výške 4.000 eur. Vzájomnou žalobou teda požadoval náhradu škody vo výške 5.045,66 eur. S poukazom na nedôvodnosť uplatneného úroku z omeškania ako vzniknutej škody vo výške 1.284,50 eur, uložil súd žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému škodu vo výške 3.761,16 eur. Žalobu žalobcu zamietol, nakoľko k zániku pohľadávky žalobcu vo výške 4.000 eur, na ktorú by mal inak nárok, došlo v dôsledku jednostranného započítania zo strany žalovaného v rámci vzájomnej žaloby.

Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle .

Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.