Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/285/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. S. XXX, S. S., o zaplatenie sumy 106,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -32 zo dňa 21. októbra 2019, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -32 zo dňa 21. októbra 2019, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. , v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako „súd prvej inštancie") rozsudkom č.k. -32 zo dňa 21. októbra 2019 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok") rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 88,63 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 88,63 eur od 30.08.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 67,22 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 106,- eur spolu s príslušenstvom - 5 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej pohľadávky od 30.08.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania, titulom nezaplateného zmluvne dohodnutého poistného za prvé poistné obdobie, dôsledkom čoho poistná zmluva zanikla ku dňu 29.08.2016. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe predložil listinné dôkazy procesného útoku: poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2015, upomienku na zaplatenie dlžného poistného zo dňa 17.08.2016, oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného spolu s upomienkou na zaplatenie dlžnej pohľadávky zo dňa 17.01.2017, prehľad platobnej disciplíny žalovaného.

3. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, procesným poučením a výzvou na vyjadrenie doručená dňa 23.08.2019, žalovaný nepredložil v konaní súdu žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi procesného útoku.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 28.10.2015 procesné strany uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, s účinnosťou od 28.10.2015, na dobu neurčitú, týkajúcu sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: PK XXX DP, ročné poistné bolo vypočítané vo výške 106,- eur, ktoré si zmluvné strany dohodli platiť štvrťročne vo výške 26,50 eur. Žalovaný neuhradil poistné už za prvé poistné obdobie, v dôsledku čoho poistná zmluva zanikla dňa 29.08.2016. Na upomienku zo dňa 17.08.2016 a oznámenie o zániku poistného vzťahu zo dňa 17.01.2017 a výzvu na zaplatenie dlžného poistného žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie poistného za obdobie od 28.10.2015 do 29.08.2016, t.j. za desať mesiacov trvania poistného vzťahu vo výške žalovanej istiny (106 : 360 = 0,29444 x 301 dní = 88,63).

5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa , , , , , , , a , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení (ďalej len „").

6. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné, zánik poistnej zmluvy v prípade povinného zmluvného poistenia motorového vozidla nastáva priamo zo zákona, nie je potrebné, aby poisťovateľ poistenému takúto skutočnosť oznamoval. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť platiť poistné neplnil od začiatku poistného vzťahu, keď nezaplatil ani jednu z dohodnutých splátok poistného, z uvedeného dôvodu zanikol poistnoprávny vzťah uzavretý medzi procesnými stranami ku dňu 29.08.2016. Žalobcovi prináleží zo zákona právo poisťovateľa na zaplatenie dlžnej sumy poistného od poistníka za dobu do zániku poistenia, v danom prípade za obdobie od 28.10.2015 do 29.08.2016, a to vo výške 88,63 eur, ktorá suma zodpovedá žalovanému poistnému obdobiu. Žalobca požadoval žalovaného zaviazať na neuhradené poistné v sumu 106,- eur za dobu trvania poistného vzťahu od 28.10.2015 do 29.08.2016, pričom k výške žalovanej istiny dospel zjavne nesprávnym výpočtom, keď dlžné poistné za desať mesiacov určil vo výške ročného poistného, t.j. za dvanásť mesiacov. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie vo zvyšku žalobný nárok zamietol ako nedôvodný. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania, určený z priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistného vzťahu do zaplatenia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešnou procesnou stranou vo výške 83,61 %, žalovaný vo výške 16,39 %, čistý úspech žalobcu teda predstavuje 67,22 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

7. Proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku a výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní namietal, že súd správne uviedol, že poistný vzťah trval do 29.08.2016. Žalobca spolu so žalobou predložil poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,poistka"), upomienku na zaplatenie dlžného poistného, oznámenie o zániku poistnej zmluvy a prehľad platobnej disciplíny. Z poistky vyplýva, že žalobca a žalovaný si dojednali začiatok poistenia na deň 28.10.2015 s ročným poistným 106,- eur/platené štvrťročne. Žalovaný neuhradil ani prvú splátku poistného. Z tohto dôvodu došlo k zániku poistenia v lehote 1 mesiac od splatnosti poslednej splátky. Avšak nakoľko v danom poistnom období došlo ku škodovej udalosti (a to dňa 19.07.2016), žalobca má nárok na poistné až do 27.10.2016, v súlade s ust. , podľa ktorého ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. Žalobca teda správne určil výšku dlžného poistného - za 12 mesiacov. Na základe vyššie uvedených údajov žalobca vypočítal dlžné poistenie nasledovne: (106/360) x 360 dní (od 28.10.2015 do 27.10.2016) = 106,- eur. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami, avšak žalovaný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, preto nespochybnil žiadne tvrdenia žalobcu

uvedené v žalobe (teda predovšetkým nespochybnil dátum zániku poistenia a s tým súvisiacu výšku dlžného poistného). Na tomto mieste poukazuje na ust. , podľa ktorého: ,,Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné." Na základe uvedeného má za to, že nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu o existencii nároku žalobcu, o dátume zániku poistenia ani o výške nedoplatku na poistnom, všetky tieto tvrdenia je treba považovať za nesporné. Na tomto mieste poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 26.07.2018 v obdobnej veci.

8. Odvolanie žalobcu bolo riadnym spôsobom doručené žalovanému, tento sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadril.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, spolu s tzv. závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, je potrebné potvrdiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.07.2024 podľa v spojení s , pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie, v žalobcom odvolaním napadnutej časti, je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ). Odvolateľ v podanom odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

11. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúca časť uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie dlžného poistného, nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a žalobca podal odvolanie len v danom rozsahu, prvý výrok napadnutého rozsudku tak nadobudol právoplatnosť a nemohol byť ani predmetom rozhodovania v rámci odvolacieho konania ( ).

12. Odvolací súd však považuje k danej otázke za potrebné uviesť, že v ustanovení upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu. Takto koncipovaná právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih zániku právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je priestor pre subsidiárne použitie všeobecnej právnej úpravy (rozhodnutie NS SR sp.zn. z 09.07.2014). V prípade poistnej zmluvy, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle , dohodnutom ročnom poistnom, splatnom v štvrťročných splátkach vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru príslušného kalendárneho roka, za stavu, keď podľa všeobecných poistných podmienok je poistným obdobím jeden kalendárny rok a splatnosť poistného nastáva prvým dňom poistného obdobia, t.j. dňom 1. januára, dochádza k zániku poistenia do jedného mesiaca od dátumu splatnosti jednotlivej splátky poistného (rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 07.08.2008). V danej veci zmluvné strany uzatvorili poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistníka, ktorým bol žalovaný. Na základe tejto zmluvy vznikla žalobcovi ako poisťovni povinnosť poskytnúť žalovanému poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovanému ako poistenému povinnosť platiť dojednané poistné. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný nezaplatil už prvú splátku poistného. Podľa poistenie zodpovednosti preto v danom prípade zaniklo zo zákona uplynutím jedného mesiaca od splatnosti príslušnej splátky poistného (keď nebola v poistnej zmluve dojednaná dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, čo žalobca ani netvrdil ani nepreukázal. V tejto súvislosti tiež odvolací súd uvádza, že v danom prípade nie je možná ani aplikácia ustanovenia , pretože žalobca ani netvrdil (ani nepreukázal) existenciu dohody so žalovaným, podľa ktorej by sa nezaplatením štvrťročnej splátky stalo splatné celé ročné poistné. Pretože poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zanikla pred koncom poistného obdobia, vznikol žalobcovi podľa nárok na zaplatenie pomernej časti poistného do dňa zániku poistenia, t.j. za obdobie jedného mesiaca. Avšak vzhľadom na vyššie uvedené, keď odvolaním nebol napadnutý prvý výrok

rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj s poukazom na zásadu vyjadrenú v , t.j. zákazu zmeny k horšiemu v opravnom konaní, odvolací súd už nemohol dané rozhodnutie súdu prvej inštancie zvrátiť.

13. Predmetom odvolacieho konania tak ostali tvrdenia žalobcu, že v prejednávanom prípade mal nárok na zaplatenie dlžného poistného za celé poistné obdobie, t.j. za celý jeden rok, nakoľko v predmetnom prípade došlo ku škodovej udalosti, ktorá zakladá toto právo žalobcu na zaplatenie. Na podporu svojich argumentov predložil žalobca súdu doklad o škodovom priebehu, ktorý mal preukazovať jeho nárok na poistné v zmysle ustanovenia .

14. Odvolací súd k tomuto uvádza, že v odvolacom konaní je možné uplatniť nové skutočnosti alebo dôkazy len výnimočne, pričom strana sporu zásadne môže v odvolacom konaní uplatniť len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca neodôvodnil a ani nepreukázal, prečo uvedenú skutočnosť - údajnú škodovú udalosť, nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a navyše jej povaha vylučuje, že by išlo o dôkaz nový, z objektívnych príčin žalobcovi neznámy, nedostupný alebo inak nezistiteľný. V zmysle ustanovenia ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, a preto na ne odvolací súd neprihliadal.

15. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal jeho tvrdenia uvedené v žalobe o existencii jeho nároku, o dni zániku poistenia a o výške nedoplatku na poistnom považovať za nesporné, pretože žalovaný ich nijakým spôsobom nespochybnil, odvolací súd uvádza, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok povinnosť súdu priznať žalobcovi akýkoľvek uplatnený nárok. V sporovom konaní sa uplatňuje kontradiktórny princíp, v rámci ktorého je dôkazná iniciatíva prejavom aktivity jednotlivých strán. To znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Súd zisťuje skutkový stav na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré bolo v konaní navrhnuté. Z hľadiska procesnej teórie ide o tzv. prejednaciu zásadu, v rámci ktorej strany zodpovedajú za navrhnutie a predloženie dôkazných prostriedkov vo svoj prospech a za procesné dôsledky vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Nakoľko otázky momentu zániku poistenia, nároku na poistné a výšky dlžného poistného celkom závisia od právneho posúdenia veci súdom, ktorým je činnosť, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, odvolací súd uvádza, že tieto nie sú otázkami skutkovými, ale právnymi, a preto skutočnosť, že súd prvej inštancie neprevzal závery žalobcu o týchto otázkach, nie je vadou prvoinštančného konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú.

16. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

17. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie žalobcu ako nedôvodné, tak potom žalovaný mal v rámci odvolacieho konania úplný úspech, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).