Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Cb-39-2014.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v obchodnej veci žalobcu: F.H.U. MULTIMEX s. c., Transport-Spedycja J. Żegleń - P. Matuła, so sídlom 34-240 Jordanów, ul. Malejowska 118, Poľská republika, NIP 735-10-07-497, REGON 490549539, právne zast.: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, proti žalovanému: TenDix s.r.o., so sídlom Senica, Štefánikova 699, IČO: 45 562 938, o zaplatenie 380,- € s prísl., takto
rozhodol:
Súd ruší platobný rozkaz Okresného súdu Senica č. k. 8Rob/21/2014-20 zo dňa 15.4.2014.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 380,- € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne za čas od 28.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a to sumu 130,53 € ako náhradu trov právneho zastúpenia a sumu 62,50 € ako náhradu iných trov konania, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a to spoločnosti JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín.
odôvodnenie:
Žalobca podal proti žalovanému na Okresnom súde Senica dňa 7.3.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 380,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného uskutočnil žalobca pre žalovaného prepravu tovaru, cenu ktorej následne žalobca žalovanému riadne vyfakturoval faktúrou vystavenou na sumu 380,- €. Žalovaný predmetnú faktúru v lehote jej splatnosti žalobcovi neuhradil, a neurobil tak ani do dňa podania žaloby na súd. Žalobcovi tak vzniklo okrem práva na zaplatenie dlžnej sumy 380,- € tiež právo na úhradu príslušných úrokov z omeškania.
Súd vo veci vydal dňa 15.4.2014 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Súd vec následne rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p., účinného od 1.1.2013, podľa ktorého v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a listinnými dôkazmi k nej pripojenými a zistil tento stav veci:
Z objednávky žalovaného č. XXX/XX/XXXX/V zo dňa 27.8.2013 mal súd preukázané, že žalovaný si u žalobcu ako dopravcu objednal prepravu tovaru v objednávke bližšie špecifikovaného z miesta nakládky v poľskom meste M. do miesta vykládky v Z., s termínom nakládky i vykládky dňa 28.8.2013, za cenu 380,- € bez DPH.
Z medzinárodného nákladného listu (CMR) č. XXXXXXX súd zistil, že odosielateľ, subjekt W. so sídlom v poľskom meste M., odovzdal v mieste nakládky v meste M. na prepravu tovar určený pre príjemcu, obchodnú spoločnosť N., Z..F..P.. so sídlom Z., s tým, že prepravu tovaru uskutočnil žalobca označený na CMR ako dopravca, a prevzatie tovaru bolo na nákladnom liste potvrdené odtlačkom pečiatky príjemcu.
Faktúrou žalobcu č. XXX/XX/T/XX/UE zo dňa 28.8.2013 mal súd preukázané, že žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako odberateľovi cenu za prepravu tovaru vykonanú dňa 28.8.2013 na trase M. (PL) - Z. (SK), a to v sume celkom 380,- €. Dátum splatnosti faktúry bol stanovený na deň 27.10.2013. Faktúra bola žalobcom riadne podpísaná a opatrená odtlačkom jeho pečiatky.
Výzvou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.2.2014 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu splatnej faktúry č. XXX/XX/T/XX/UE zo dňa 28.8.2013, vystavenej na sumu 380,- €, v lehote do 21.2.2014. Doručenie výzvy žalovanému žalobca súdu nepreukázal.
Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 2, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa kapitoly V, článku 60, bodu 1. písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.
Podľa kapitoly II, článku 5, bodu 1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.
Podľa kapitoly II, článku 5, bodu 3. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ak je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že zmluva má v prípade absencie voľby práva zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odsekoch 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 2 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Z predložených listinných dôkazov a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne.
Súd uvádza, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť bola založená na ustanovení kapitoly II, oddielu 1, článku 2, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keď sídlo žalovanej obchodnej spoločnosti je na území Slovenskej republiky, pričom súd vec rozhodoval podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, keďže medzi účastníkmi nedošlo k voľbe rozhodného práva (ustanovenie kapitoly II, článku 5, bodu 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky / Rím I/), a sídlo žalovaného i miesto dodania tovaru je na území Slovenskej republiky (ustanovenie kapitoly II, článku 5, bodu 3. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /Rím I/).
V konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dopravcom a žalovaným ako odosielateľom bola akceptáciou objednávky žalovaného zo strany žalobcu riadne uzatvorená zmluva o preprave veci v zmysle § 610 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola preprava tovaru v zmysle objednávky žalovaného, za odplatu. Súd mal z predloženého CMR preukázané, že žalobca tovar/ zásielku prepravil riadne a včas podľa pokynov žalovaného s tým, že následne žalobca odplatu za vykonanú prepravu žalovanému riadne vyfakturoval. Celková vyfakturovaná suma predstavovala 380,- €. Súd však už nemal preukázané, že by žalovaný žalobcovi cenu vykonanej prepravy v lehote jej splatnosti uhradil, a to čo i len čiastočne, čím sa žalovaný dostal voči žalobcovi so zaplatením sumy 380,- € do omeškania. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité skutočnosti a tieto v konaní preukázať, nemajúc preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi dlžnú cenu za vykonanú prepravu tovaru vo výške 380,- €, uložil žalovanému povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť.
Žalobca okrem tejto istiny žiadal priznať tiež úrok z omeškania v jeho zákonom stanovenej výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry žalobcu až do zaplatenia. Keďže takto žiadaná výška úroku z omeškania bola stanovená v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, a súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal voči žalobcovi do omeškania tak, ako to tvrdil žalobca, súd žalobcovi žiadané úroky z omeškania priznal.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 193,03 €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 22,50 €, z paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € (§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka), a napokon z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 130,53 €. Právnemu zástupcovi žalobcu súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony právnej služby po 28,22 € + 20 % DPH, t. j. 101,59 € (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2x písomné podanie vo veci samej - žaloba a predžalobná výzva), a režijný paušál za 3 úkony právnej služby po 8,04 € + 20 % DPH, t. j. 28,94 €. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu 130,53 €. Právny zástupca žalobcu v konaní preukázal, že je platcom DPH. Náhradu iných trov konania žalobca priznať nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).