Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/69/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporkyni: A. T., H.. XX.X.XXXX, H. C. D. XXX/XX, E. - H. K., v konaní zastúpenej opatrovníčkou Q. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 128,64 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 89,87 € od 12.8.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania titulom súdneho poplatku sumu vo výške 6,60 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 23,26 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 20.9.2012 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 128,64 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporkyňa s ním uzatvorila dňa 3.5.2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej jej zriadil účet. V ten istý deň účastníci konania uzatvorili dodatok k zmluve o účte, na základe ktorého bol odporkyni poskytnutý bonus k balíku služieb: balík výhoda 600 Sk. Na základe zmluvy o zriadení účtu odporkyňa konkludentne uzavrela s navrhovateľom zmluvu o poskytovaní služieb povoleného prečerpania na osobnom účte, pričom odporkyňa prostredníctvom svojho účtu vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Keďže odporkyňa nedoplnila zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšeného o ďalšie položky, navrhovateľ ku dňu 11.8.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Zároveň požiadal odporkyňu o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 128,64 € pozostávajúcej z istiny vo výške 89,87 € a sankčného úroku z omeškania vo výške 38,77 €. Odporkyňa z dlžnej sumy nič neuhradila, preto si svoj nárok uplatnil podaným návrhom na začatie konania. Titulom príslušenstva pohľadávky si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy dlžnej istiny vo výške 89,87 € počnúc dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy.

Tunajší súd odporkyni pre jej neznámy pobyt uznesením č.k. -58 zo dňa 3.4.2014 ustanovil na zabezpečenie ochrany jej práv opatrovníčku. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise a to všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov, zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb, dodatku k zmluve, kópie občianskeho preukazu, odovzdávacieho/preberacieho protokolu, odstúpenia od zmluvy zo dňa 3.8.2010, výzvy, výpisu z účtu a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 3.5.2007 záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého navrhovateľ zriadil odporkyni účet, poskytol jej balík služieb „balík Výhoda“ a vydal jej platobnú kartu. V ten istý deň uzavreli účastníci konania dodatok k zmluve o účte - bonus, na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi k balíku služieb bonus vo výške 19,92 € (600,- Sk) a to dňom podpisu dodatku.

Ako vyplynulo z písomného podania zo dňa 3.8.2010, navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňom doručenia oznámenia. Zároveň vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 87,39 a to do troch dní od doručenia oznámenia.

Z výpisov z účtu predložených za obdobie od 1.7.2010 do 11.8.2010 súd zistil, že v tomto období odporkyňa dosiahla stav dlžnej sumy k 11.8.2010 vo výške 89,87 €.

Navrhovateľ k podanému návrhu taktiež priložil Všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 1.7.2012 ako aj Sadzobník poplatkov platný od 1.1.2004. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , , v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi navrhovateľom a odporkyňou, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom nepovoleného debetného zostatku na účte. V tomto smere, teda že odporkyni titulom nepovoleného debetného zostatku vznikol následkom odstúpenia od zmluvy ku dňu 11.8.2010 dlh vo výške 89,87 €, navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a uplatnený nárok preukázal. Preto súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 89,87 €. Zároveň priznal navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania zo sumy nepovoleného debetného zostatku vo výške 89,87 € počnúc dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy, t.j. od 12.8.2010 vo výške 9 % ročne. Úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený v súlade s , a nariadenia vlády č. . Čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 38,77 € titulom sankčného úroku z omeškania však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v žalovanej výške, z čoho táto suma pozostáva a na základe čoho bola uplatnená. Na všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu súd nemohol prihliadať, keďže tieto nadobudli účinnosť až po uzavretí zmluvy s odporkyňou (zmluva bola uzavretá dňa 3.5.2007, obchodné podmienky nadobudli účinnosť 1.7.2012). V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť navrhovateľa spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena v časti uplatneného nároku na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 38,77 €, návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vychádzajúc z výsledku konania mal súd za to, že pri rozhodovaní o trovách konania je dôvodné náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Navrhovateľ si náhradu trov konania v priebehu konania riadne a včas uplatnil. Súd preskúmal navrhovateľom predložené vyčíslenie trov konania aplikujúc vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že navrhovateľ si náhradu trov konania vyčíslil v súlade s vyhláškou pre prípad jeho plného úspechu v konaní. Nakoľko však úspech navrhovateľa v konaní bol 70 % a jeho neúspech 30 %, súd mu titulom trov konania priznal náhradu v rozsahu 40 % účelne vynaložených trov konania (70 - 30 = 40). Titulom náhrady trov konania súd potom priznal navrhovateľovi náhradu zaplateného súdneho

poplatku za návrh vo výške 6,60 € (40 % zo sumy 16,50 €) ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 23,26 € (odmenu za 2 úkony právnej služby po 19,92 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,63 € (rok 2012) a náhradu DPH; z toho 40 %).

Priznanú náhradu trov konania súd zaviazal zaplatiť odporkyňu k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle .

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.