Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/267/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S. Z., so sídlom XX. W. 8, I., pobočka D., L. E. 1, IČO: XX XXX XXX proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, D., vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej, so sídlom Kováčska 32, Košice, pod sp. zn. EX 2230/99, o vymoženie 683,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 13.03.2013, č. k. -32, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch, ktorým súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že na návrh pôvodného oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie E. I č. 857-1/1998-OKaS/1009 zo dňa 29.12.1998, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci pôvodného súdneho exekútora poverením č. 5802 009686 zo dňa 21.07.1999. Dňa 12.07.2011 bol súdu prvého stupňa doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), keďže povinný bol nemajetný. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Súdna exekútorka oznámila, že preverovaním majetkových a iných pomerov povinného zistila, že povinný nemá žiaden zexekvovateľný majetok - nevlastní motorové vozidlá, nemá registrované účty v bankách, nie je vlastníkom nehnuteľností a od roku 2005 je nezamestnaný. Povinný je dlžníkom S. vo výške 20 538,96 eur a K. Y. vo výške 2 470,39 eur. Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalšie vykonávanie úkonov exekučnej činnosti by bolo nehospodárne a neúčelné, aj vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 1999 a od tej doby nedošlo k žiadne pozitívnej zmene majetkových pomerov u povinného. Preto súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil podľa ust. Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko povinný bol nemajetný a oprávnený v zmysle ust. Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania túto skutočnosť nemohol predvídať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Poukázal na to, že v danom prípade sa exekúcia vedie už od roku 1999 a počas tohto obdobia bol povinný samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá vykazovala príjmy z podnikania, a to v roku 2000 v sume 53 921,09 eur, v roku 2001 v sume 48 120,36 eur, v roku 2002 v sume 41 950,17 eur a v roku 2003 v sume 20 231,69 eur. V rokoch 2004 až 2007 povinný vykazoval nulový príjem. Podľa exekučného spisu súdny exekútor skutočne začal vykonávať exekúciu ešte v roku 1999, no nepristúpil k zabezpečeniu pohľadávky oprávneného a nezablokoval účty povinného, a to napriek tomu, že povinný v tomto období mal dostatočný príjem. Podľa oprávneného sa povinný vyhýbal povinnosti zaplatiť svoj záväzok a jeho uhradenie odďaľoval podaním námietok proti exekúcii. Vyčítal súdu prvého stupňa, že v konaní bol nečinný a nezaujímali ho dôvody nevymoženia pohľadávky v čase, keď dlžník mal príjem a majetok. Podľa oprávneného sa povinný zámerne snaží docieliť zastavenie všetkých exekúcii, aby mohol nadobudnúť majetok. Poukazuje na svoju nemajetnosť a hmotnú núdzu, neuvádza však, ako si v období jeho údajných nulových príjmov dokáže plniť záväzky súvisiace napr. s bývaním. Podľa oprávneného navyše u fyzických osôb nemožno nemajetnosť jednoznačne ustáliť, nakoľko fyzická osoba môže majetok nadobudnúť dedením, môže sa zamestnať, poberať dávky sociálneho poistenia a pod., preto jej nemajetnosť je len dočasný stav.

Dňa 20.02.2014 doručil oprávnený súdu prvého stupňa podanie, v ktorom uviedol, že na Okresnom súde Košice I sa vedie konanie pod sp. zn. , kde ako žalobca vystupuje povinný a ako žalovaný A. S. Slovenskej republiky. Predmetom konania je náhrada škody, preto sa oprávnený domnieva, že v prípade, ak by mal povinný v tomto konaní úspech, získal by majetok vo forme pohľadávky a je predpoklad, že by mu jeho finančný nárok bol vyplatený.

Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti jej rozhodnutiu zákonná sudkyňa podľa rozhodla tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o odvolanie podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Uznesenie exekučného súdu je v napadnutých výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto pre ich úplnosť odkazuje. Ani odvolacie námietky oprávneného nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, súdny exekútor po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 16.08.1999 vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, a to osobným zisťovaním, prostredníctvom príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky od dlžníka povinného, D. X. Z. zboru v D. - D., F. úradu D. I až IV - odbor katastrálny a preverovaním záväzkov povinného voči iným subjektom. Zistil, že jediný zexekvovateľný majetok povinného predstavuje nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. D. - S. a zapísanú na LV č. XXXXX ako zastavené plochy o výmere 50 m2, na ktorú boli zriadené exekučné záložné práva

v prospech viacerých exekútorských úradov. Podľa ďalších listín dlh povinného na poistnom voči S. Z. predstavoval 20 538,96 eur a voči K. Y., a.s. 2 470,39 eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ktoré umožňuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo do Exekučného poriadku zaradené až s účinnosťou od 1. februára 2002. Nakoľko posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 14.06.1999 a uvedené ustanovenie naň nemožno aplikovať (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku), možno zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného subsumovať pod zákonné znenie ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť za splnenia podmienky, že je tu daný iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a konštatovala jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z predložených dôkazov je zrejmé, že povinný v čase rozhodovania súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nevlastnil majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Povinný nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok, nevlastnil motorové vozidlo a nevykazoval ani iné postihnuteľné príjmy. Navyše mal iné finančné záväzky niekoľkonásobne prevyšujúce výšku pohľadávky vymáhanú v tomto konaní. Súd prvého stupňa preto rozhodol vecne správne, ak predmetnú exekúciu zastavil.

Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v priebehu exekúcie postupoval systematicky a vykonal všetky štandardné úkony exekučnej činnosti, ktoré by mohli viesť k zisteniu majetku povinného. Preto možno konštatovať, že svoju činnosť vykonával účelne a zistené skutočnosti ho dôvodne viedli ku konštatovaniu nemajetnosti povinného. Akékoľvek výhrady oprávneného smerujúce voči činnosti súdneho exekútora sa v tomto svetle javia ako účelné, nakoľko podľa obsahu spisu oprávnený počas celého trvania exekúcie neprejavil žiaden záujem o poskytnutie informácii o priebehu exekúcie a svoj nesúhlas s činnosťou súdneho exekútora vyjadril až v čase, kedy malo dôjsť k jej zastaveniu. Navyše, všetky jeho výhrady smerujú výlučne do minulosti a netýkajú sa súčasnej majetkovej situácie povinného.

Podobne úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie vychádzajúc zo zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a táto skutočnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa a mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.