Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_3T-121-2011.pdf
PDF · 89.13 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/121/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Bc. Tomáša Vavra a Mgr. Miroslava Klamára, trestnej veci obžalovaného Y. V. na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2014 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : Y. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., Ul. U. č. X/X,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 22.8.2010 okolo 7:00 hod. v L., na U. ulici č. X/X, v spálni bytu prišiel za poškodenou U. Q., nar. XX.X.XXXX, ľahol si k nej na manželskú posteľ, počas spánku jej vyzliekol tepláky a nohavičky a vykonal s ňou súlož, a to až do času, keď sa poškodená zobudila, po čom ho odsunula rukami, obliekla sa a ušla do kúpeľne,
t e d a :
na vykonanie súlože zneužil bezbrannosť ženy a čin spáchal na chránenej osobe, pretože ho spáchal na dieťati,
t ý m s p á c h a l :
zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona, v spojení s § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú U. Q., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale bytom D., N. XX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Y. V. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedkov U. Q. (ďalej len „poškodená“), K. D., G. Q., E. R., D. E., PhDr. A. G., vykonal ohliadku miesta bytu na Z. U. č. X/X v obci L., s ktorou na hlavnom pojednávaní oboznámil, vypočul znalca MUDr. E. N., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti jednoznačne poprel. Pripustil, že s poškodenou mal pohlavný styk, no tento bol dobrovoľný, to súhlasom poškodenej, vzájomne sa pri styku i bozkávali, poškodenú i vyzliekol. Obžalovaný rovnako nepoprel, že vedel, koľko má poškodená rokov, teda že ešte nemá 18 rokov.
Poškodená vypovedala, že s kamarátmi mala ísť stanovať. Mama ju spočiatku nechcela pustiť, nakoniec ju však prehovorila a pustila ju. Cestou autom sa dozvedela, že sa stanovať nejde, ale sa ide na byt. Išli do bytu obžalovaného. Tam sa zabávali, konzumovali i alkohol, ona pila víno, no nebola opitá. Boli i na diskotéke, obžalovaný ostal v byte, nešiel s nimi. Keď sa vrátili, spal, mali problém ho zobudiť. Ona išla spať do izby so svedkyňou E. R.. Vo vedľajšej izbe spali K. D. a D. E.. Obžalovaný spal v obývacej izbe. Zaspala, lebo bola unavená. Spala v teplákoch, nohavičkách a tričku. Ráno okolo 7:00 hod. sa zobudila na to, ako niekoho cítila na sebe i v sebe. Uvidela obžalovaného, ten bol pohlavným údom vniknutý v nej
- vo vagíne, ona ležala na chrbte, mala roztiahnuté nohy, obžalovaný bol na nej. Rukami ho odsunula, pýtala sa ho, čo robí, aby prestal. Obliekla sa, ušla do kúpeľne, kde plakala, prišlo jej zle. Do kúpeľne, keď plakala, prišla za ňou svedkyňa E. R., tej povedala, čo sa jej stalo. Rozhodne poprela, že by s obžalovaným mala styk s jej súhlasom, obžalovaný zneužil to, že spala a proti jej vôli vykonal s ňou súlož. Obžalovaný ju vyzliekol, ako bol oblečený resp. vyzlečený obžalovaný, si nevedela spomenúť. Obžalovaný vedel, koľko má rokov, teda že nemá ešte 18 rokov, pretože v priebehu večera sa rozprávali, že chodí robiť diskotéky a mohol by prísť zahrať aj na oslavu jej 18-tych narodenín. Keď spí, má veľmi tvrdý spánok, a tak sa nezobudila hneď, ako ju obžalovaný vyzliekal, resp. ako začal so stykom, zobudila sa až neskôr. Bola na vyšetrenie u gynekológa, žiadne zranenie jej nebolo obžalovaným spôsobené. Nemala poškodené oblečenie. V dôsledku konania obžalovaného pre to, čo sa jej stalo, mala určité psychické problémy, pre ktoré i vyhľadala pomoc psychológa, mala i výčitky vo vzťahu k matke, uzatvorila sa do seba, má problémy vo vzťahu k chlapcom.
Svedkyňa G. Q., matka poškodenej, vypovedala, že o skutku sa mala dozvedieť od dcéry. Tá mala ísť stanovať, keď sa ráno vrátila, bola akási iná. Pýtala sa jej, čo sa jej stalo, najprv jej nechcela povedať, nakoniec jej s plačom povedala, čo sa jej v byte obžalovaného stalo. Popísala udalosť zhodne, ako vypovedala poškodená. Bola s dcérou na lekárskom vyšetrení, žiadne zranenie u dcéry nebolo zistené, boli podať trestné oznámenie. Dcére verí, nemyslí si, že by ju klamala, a to, čo uvádza, by si dcéra vymyslela. Dcéra máva veľmi tvrdý spánok, na prirovnanie uviedla, že mladší syn dokáže po nej skákať a ona spí. Dcéra mala určité psychické problémy, a tak vyhľadali pomoc psychológa PhDr. G.. V súvislosti s ujmou, ktorú utrpela dcéra, požadovala ako jej zákonný zástupca náhradu škody vo výške 33.000,- eur, túto však bližšie nedokladovala, neupresnila jej právny podklad.
Svedkovia E. R., D. Q., K. D., C. L. potvrdili vo svojich výpovediach, že boli i spolu s poškodenou a obžalovaným v byte obžalovaného, zabávali sa tam. V priebehu večera popíjali alkohol, chlapci pili viac, no nikto z nich nebol opitý. Obžalovaný v priebehu večera sa hral na počítači, o žiadne z dievčat nejavil nejaký väčší záujem, nejavil záujem ani o poškodenú. Boli sa zabaviť i v bare G., obžalovaný však s nimi nebol, keď sa vrátili nadránom, spal a mali problém ho zobudiť, búchali mu na dvere možno i hodinu. Nadránom išli spať. Poškodená išla do izby spať so svedkyňou E. R.. Svedkovia D. a E. spali vedľa, obžalovaný spal na gauči v obývacej izbe. Nepočuli, že by povedal, že keď mu bude zima, príde za dievčatami. Svedkyňa E. R. vypovedala, že ona sa zobudila na to, ako obžalovaný ležal vedľa nej a obchytával ju, otlačila ho a z izby odišla. V izbe ostala poškodená a obžalovaný. Ráno počula, ako z izby s plačom vybehla poškodená U. Q., tá bola na WC, tam jej prišlo zle, povedala jej, čo sa jej stalo. Po chvíli išla poškodená za obžalovaným a s plačom mu vyčítala, čo jej to urobil, ten najprv popieral, no
potom len skonštatoval, že „...jáj, viem - zajebal som si....“. Tieto skutočnosti vo výpovediach potvrdili na hlavnom pojednávaní i ostatní vypočutí svedkovia, ktorí neboli priamo svedkami konania obžalovaného a čo sa malo poškodenej stať, sa dozvedeli až po skutku od poškodenej, keď tá plakala a vyčítala, čo urobil obžalovaný. Svedkovia L. a D. potvrdili, že takáto oslava u obžalovaného nebola po prvýkrát, aj inokedy tam boli dievčatá, oslavy organizoval obžalovaný. Svedkyňa R. vypovedala, že je dobrou kamarátkou poškodenej, vie o tom, že máva poškodená veľmi tvrdý spánok, keď u nich spala, mala ju problém zobudiť, nikdy sa nestalo, že by jej poškodená ako kamarátka klamala, verí jej.
Svedkyňa PhDr. A. G. vypovedala, že v jej ambulancii psychológa ju vyhľadala U. Q. aj s matkou, poškodená po skutku mala byť uzavretá. Vyšetrením zistila, že je plačlivá, že má výčitky, že neuposlúchla matku. Nechcela o tom všetkom rozprávať, nechcela to znovu prežívať. Ku skutku sa však poškodenej nič bližšie nepýtala.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - č.l. 52, z ktorého vyplýva, že už pri prvovyšetrení, ktoré prebehlo 22.8.2010 o 13:25 hod., poškodená udávala popis udalosti zhodne ako pri výsluchu, lekárom neboli zistené žiadne stopy po násilí v oblasti genitálií. Oboznámil sa i s výpoveďou svedka MUDr. Y. M. č.l. 99-100, ktorá potvrdzuje i obsah listinného dôkazu o prvovyšetrení.
Súd v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Trenčín č.l. 188, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/121/2011 zo dňa 16.12.2011 a vrátená vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, vykonal dňa 10.4.2013 ohliadku miesta činu - bytu na Ulici U. č. X/X v obci L., pribral vo veci znalcov z Odboru zdravotníctvo - psychiatria.
Na hlavnom pojednávaní sa potom oboznámil sa s danou zápisnicou o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciou, v rámci ktorej polohovo, rozmerovo zadokumentoval byt, v ktorom malo ku skutku dôjsť, rozmiestnenie izieb, ich usporiadanie, zadokumentoval posteľ v izbe spálne.
Vypočul znalca MUDr. E. N., znalca z Odboru zdravotníctvo - psychiatria, ktorý vypovedal, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali ako znalci z trestného spisu, zdravotnej dokumentácie poškodenej, ako i z posudku nimi požiadaného konzultanta z Odboru klinickej psychológie, závery ktorého si jednoznačne osvojili a dospeli k záveru, že u poškodenej ani v minulosti ani v súčasnosti nešlo o žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Išlo u nej v čase skutku v osobnostnej štruktúre k štádiu dozrievania na hranici puberty a adolescencie. Bola u nej nimi zistená neurotická adaptačná symptomatológia vo sfére afektivity a emotivity, ktorá bola situačne posttraumaticky sýtená. Poškodená nemá patologicky zmenenú schopnosť objektívne vnímať vonkajšie podnety, jej pamäťové schopnosti sú neporušené. V čase skutku išlo u nej o simplexnú ebrietu (jednoduchú opitosť) ľahkého stupňa. Úroveň intelektových schopností spadá do pásma vyššieho priemeru až nadpriemeru. Nezistili u poškodenej sklony ku skresľovaniu výpovede, nezistili sklony k fantazírovaniu, je schopná rozoznať hranice medzi fantáziou a skutočnosťou. Spánok je stav, o ktorom sa vie veľmi málo, vychádzali pri svojich záveroch z poznatkov od poškodenej ako i jej okolia o povahe spánku poškodenej a zistené údaje vzhľadom na nezistené sklony k patologickej konfabulácii, fantazírovaniu, hodnotia ako vierohodné a potom došli k záveru (v spojitosti i s ovplyvnením, i keď nie výrazným poškodenou požitým alkoholom), hodnotiac schopnosť poškodenej reagovať na konanie obžalovaného k záveru - neschopnosť poškodenej reagovať na konanie obžalovaného v dôsledku hlbokého spánku. Vývojom osobnosti nie je vylúčené, že mohlo dôjsť k zmene povahy spánku u poškodenej, v čase skutku išlo o osobu v štádiu dozrievania na hranici puberty a adolescencie.
Aj keď obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v podanej obžalobe, jednoznačne poprel, súd vzhľadom na dôkazy, vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým s prihliadnutím na výpoveď poškodenej, podporne i ostatných všetkých vyššie uvedených svedkov, ktorí potvrdzujú výpoveď poškodenej, závery znalcov z Odboru zdravotníctvo - psychiatria, mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vykonal s poškodenou súlož, došlo k spojeniu ich pohlavných orgánov, na vykonanie súlože zneužil bezbrannosť ženy, pretože využil okolnosť, že poškodená spala veľmi tvrdým spánkom. Že išlo o takýto spánok preukazuje fakt, že sa poškodená nezobudila ani na to, keď ju obžalovaný v dolnej časti tela vyzliekal, vyzliekol jej oblečené tepláky a nohavičky, vynikol do nej. Že mohlo ísť o tak tvrdý spánok, ktorý bránil v okamžitej reakcii poškodenej, nasvedčujú i skúsenosti o povahe spánku, o ktorých vypovedala matka poškodenej G. Q., ale i svedkyňa R.. Jednoznačne i znalci z Odboru zdravotníctvo - psychiatria nevylúčili, nezistiac u poškodenej sklony
ku konfabulácii, fantazírovaniu, že v spojitosti i s požitým alkoholom, i keď nie výrazným (o ktorom obžalovaný vedel, veď bol v daný večer v spoločnosti s poškodenou), poškodená nebola schopná na konanie obžalovaného v úvode reagovať. Zo žiadneho predchádzajúceho konania obžalovaný nemohol usúdiť, že poškodená chce a má s obžalovaným dobrovoľný pohlavný styk. Celý večer sa s poškodenou ani nebavil, venoval sa hre na počítači, ani poškodená mu nedala žiadnym konaním náznak záujmu o obžalovaného, vôle mať s ním pohlavný styk (vypovedala tak poškodená, potvrdzujú to i výpovede ostatných vypočutých svedkov v byte v čase skutku resp. v daný večer prítomných). Ako vyplynulo z výpovede i svedkyne R., spolu s poškodenou spali, prišiel za nimi obžalovaný, ľahol si do postele, kde ležali s poškodenou a ako prvou sa pokúšal mať (tiež spiacou) pohlavný styk s ňou, no ona obžalovaného odtlačila a z izby odišla. Poškodená vtedy spala. Poškodená sa zo spánku prebrala v čase, keď cítila pohlavný úd vniknutý v nej - vo vagíne, ona ležala na chrbte, mala roztiahnuté nohy, obžalovaný bol na nej. Takýto čin spáchal obžalovaný na chránenej osobe - osobe mladšej ako 18 rokov, vykonanými dôkazmi, výsluchmi svedkov, ale i výpoveďou samotného obžalovaného bola preukázaná vedomosť obžalovaného o veku poškodenej. Takýmto konaním potom obžalovaný, podľa názoru súdu, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona, v spojení s § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona. Obrana obžalovaného, že nemal na také správanie dôvod, že aj v minulosti v jeho byte prebehli viaceré oslavy aj za účasti dievčat a k ničomu takému ako je popísané v skutku nedošlo, je len účelová, vyvrátená napr. i výpoveďou svedkyne R., ktorá vypovedala o snahe, pokuse bližšieho kontaktu s ňou v čase pred skutkom, keď aj ju mal obžalovaný v posteli, kde prišiel (a neskôr o pár minút sa dopustil skutku), pokúšal sa ju obchytávať. S poukazom na tieto dôkazy, skutočnosti, súd obžalovaného uznal vinným z vyššie uvedeného zločinu.
Objektom zločinu znásilnenia je slobodná vôľa ženy, právo ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom pohlavnom živote.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva charakteristika obžalovaného. Odpismi registra trestov č.l. 103, 262, pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/146/2005, z ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, ako by nebol súdne trestaný. Obžalovaný nebol postihnutý v priestupkovom konaní, správy č.l. 107, v mieste jeho bydliska aktuálne požíva dobrú povesť - správa č.l. 108, negatívne poznatky k jeho správaniu boli známe z jeho mladších rokov.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, nevzhliadnuc u obžalovaného existenciu žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti v zmysle § 36 a § 37 Trestného zákona, zohľadniac i osobu obvineného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona a pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania je dôvodný u obžalovaného trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby - teda trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, primeraný a spravodlivý, plniaci účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.
I keď poškodená uplatňovala nárok na náhradu škody vo výške 33.000,- eur, tento svoj nárok žiadnym spôsobom, dôkazmi, nedokladovala, neupresnila, v čom tento nárok na náhradu škody spočíva, dokazovanie v tomto smere by bolo nad rámec adhézneho konania v trestnom konaní, toto by neprimerane predĺžilo dĺžku trestného konania, a preto súd poškodenú U. Q. v zmysle§ 288 odsek 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.