Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-10-2013.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. Q., bytom P. W. XX, zastúpený euroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, ul. Symfonická 1496/9, Praha 5, ČR, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o zaplatenie 14,61 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia 43,82 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania od 1.9.2012 do zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom bývalého Vojenského obvodného súdu Prešov sp. zn. 4T 193/87 zo dňa 8.12.1987, bol uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne. Vo väzbe bol od 27.10.1987 do 9.12.1987 a vo výkone trestu od 10.12.1987 do 28.10.1988, kedy bol prepustený na amnestiu. Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 4Nt 4/2009 zo dňa 20.11.2009 bol odsudzujúci rozsudok Vojenského obvodného súdu Prešov zrušený. Následným uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 33Tv 3/2010-14 zo dňa 1.3.2011, bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 23Tov 12/2011-29 zo dňa 14.12.2011 bola zamietnutá sťažnosť vojenského prokurátora proti zastaveniu trestného stíhania. Dňa 20.2.2012 navrhovateľ požiadal o odškodnenie za náhradu nákladov väzby. Odporca v 6 mesačnej lehote na jeho žiadosť nereagoval.
Nárok na náhradu nákladov väzby od 27.10.1987 do 9.12.1987 vo výške 43,82 EUR uplatnil na základe rozhodnutia č.j. UZNV-30/88 zo dňa 11.1.1988.
Podaním doručeným súdu dňa 23.9.2013 navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie 29,21 EUR vzal späť z dôvodu čiastočného plnenia odporcu. Súd konanie, uznesením č.k. 12C 10/2013 - 31 zo dňa 3.10.2013, právoplatným dňa 14.11.2013, v tejto časti zastavil.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Z.z. sa náhrada trov výkonu väzby priznáva vo výške 600,- Kčs za každý mesiac väzby, pokiaľ poškodený
nepožiada, aby mu bola poskytnutá náhrad skutočných trov väzby. Navrhovateľ v danom prípade dňa 20.2.2012 požiadal o náhradu skutočných trov väzby, ale z dôvodu, že ich úhradu nepreukázal, odporca mu rozhodnutím č. 17467/012-1531/6 zo dňa 18.10.2012, túto náhradu nepriznal. Následne, dňa 26.11.2012, navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov väzby v paušálnej výške 600,- Kčs mesačne s odôvodnením, že pokiaľ nemôže preukázať skutočnú úhradu trov väzby, žiada o priznanie v paušálnej výške. Odporca túto žiadosť považoval za novú žiadosť a rozhodnutím č. 17467/2012-1531/6 zo dňa 20.5.2013, navrhovateľovi priznal náhradu trov výkonu väzby od 27.10.1987 do 9.12.1987, t.j. za 44 dní (1 mesiac a 14 dní) vo výške 880,- Kčs ( 29,21 EUR) tak, ako ich navrhovateľ uplatnil.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil písomne z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: uznesením Okresného súdu v Prešove sp.zn. 4Nt 4/2009 zo dňa 20.11.2009, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 32Tv 3/2010-14 zo dňa 1.3.2011, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tov 12/2011-29 zo dňa 14.12.2011, žiadosťou o odškodnenie zo dňa 20.2.2012, rozhodnutím o výške nákladov väzby č.j. ÚZNV -30/88 zo dňa 11.1.1988, písomným vyjadrením odporcu doručeným súdu dňa 5.3.2013, rozhodnutím o odškodnení č. 17467/2012-1531/6 zo dňa 18.10.2012, žiadosťou o odškodnenie zo dňa 26.11.2012, rozhodnutím o odškodnení č. 17467/2012-1531/6 zo dňa 20.5.2013, čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 23.9.2013, platobným poukazom zo dňa 16.5.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z uznesenia Okresného súdu v Prešove sp.zn. 4Nt 4/2009 zo dňa 20.11.2009, právoplatného dňa 20.11.2009 a uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 32Tv 3/2010-14 zo dňa 1.3.2011, právoplatného dňa 14.12.2011, súd zistil, že navrhovateľ bol rozsudkom Vojenského obvodného súdu Prešov sp. zn. 4T 193/87 zo dňa 8.12.1987 uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne.
Uznesením Okresného súdu v Prešove sp.zn. 4Nt 4/2009 zo dňa 20.11.2009 bola podľa čl. 4 ods. 2, Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Vojenského obvodného súdu Prešov sp. zn. 4T 193/87 zo dňa 8.12.1987 a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. bol rozsudok zrušený.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 32Tv 3/2010-14 zo dňa 1.3.2011, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23Tov 12/11 zo dňa 14.12.2011, dňa 14.12.2011, bolo trestné stíhanie navrhovateľa podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor vojenskej prokuratúry. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 23Tov 12/2011- 29 zo dňa 14.12.2011, sťažnosť prokurátora zamietol z dôvodu, že nie je dôvodná.
Z rozhodnutia ÚZNV-30/88 zo dňa 11.1.1988 súd zistil, že navrhovateľovi bola podľa uznesenia Vojenského obv. súdu v Prešove zo dňa 9.12.1987, uložená povinnosť nahradiť náklady výkonu väzby za dobu od 27.10.1987 do 9.12.1987, za 44 dní, vo výške 1.320,- Kčs do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie vyznačenú právoplatnosť nemá.
Dňa 20.2.2012 navrhovateľ požiadal odporcu o odškodnenie tak, že žiadal:
- náhradu ušlej mzdy od 27.10.1987 do 28.10.1988 podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb.
- náhradu nákladov pôvodného trestného konania,
- náhradu nákladov väzby od 27.10.1987 do 9.12.1987 vo výške 43,82 EUR na základe rozhodnutia č.j. ÚZNV -30/88 zo dňa 11.1.1988,
- náhradu nákladov výkonu trestu ,
- náhradu nákladov právneho zastúpenia v pôvodnom konaní,
- náhradu nákladov právneho zastúpenia v novom konaní,
- zadosťučinenie za nemateriálnu ujmu vo výške 10.000,- EUR.
Odporca rozhodnutím o odoškodení č. 17467/2012-1531/6 zo dňa 18.10.2012, priznal navrhovateľovi odškodnenie vo výške 79,67 EUR ako náhradu trov trestného konania vo výške 800,- Kčs (26,56 EUR) a náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody vo výške 1.600,- Kčs (53,11 EUR). Ostatné uplatnené nároky odporca nepriznal. Nepriznanie náhrady trov väzba odporca odôvodnil tým, že navrhovateľ uplatnenú skutočnú náhradu trov väzby nepreukázal.
Navrhovateľ dňa 26.11.2012 požiadal odporcu o odškodnenie väzby v paušálnej výške podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb.
Odporca rozhodnutím o odoškodení č. 17467/2012-1531/6 zo dňa 20.5.2013, priznal navrhovateľovi odškodnenie vo výške 880,- Kčs (29,21 EUR) ako paušálnu náhradu trov väzby od 27.10.1987 do 9.12.1987, za 44 dní (1 mesiac a 14 dní) podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:
a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 2500 Kčs, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,
b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody, pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov,
c) náhradu trov trestného konania vo výške 200 Kčs, výkonu väzby vo výške 600 Kčs za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 150 Kčs za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov,
d) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní,
e) náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia.
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 119/1990 zb. v znení noviel, veta prvá, odškodnenie v plnom rozsahu sa poskytuje len vtedy, ak bolo odsudzujúce súdne rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého alebo piateho oddielu alebo také rozhodnutie bolo úplne zrušené podľa tretieho oddielu a poškodený bol oslobodený spod obžaloby.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre uplatnenie nároku neplynie.
V predmetnom konaní sa navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu domáhal doplatenia skutočnej náhrady väzby vo výške 14,61 EUR na základe rozhodnutia č.j. ÚZNV -30/88 zo dňa 11.1.1988.
Súd na základe vykonaného dokazovania, uznesením Okresného súdu v Prešove sp.zn. 4Nt 4/2009 právoplatným dňa 20.11.2009 a uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 32Tv 3/2010-14 zo dňa 1.3.2011, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23Tov 12/11 zo dňa 14.12.2011, dňa 14.12.2011, mal za preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel. Nároky na odškodnenie upravuje uvedený zákon v § 23 ods.1. Jedným z nárokov na odškodnenie podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. v znení noviel, je nárok na náhradu trov výkonu väzby. Zákon upravuje tento nárok vo výške 600 Kčs za každý mesiac väzby, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov. Navrhovateľ dňa 20.2.2012 požiadal odporcu o náhrada skutočne zaplatených trov väzby vo výške 43,82 EUR a to na základe rozhodnutia č.j. ÚZNV -30/88 zo dňa 11.1.1988, za dobu výkonu väzby od 27.10.1987 do 9.12.1987. Rozhodnutím ÚZNV -30/88 zo dňa 11.1.1988 mal súd za preukázané, že uznesením Vojenského obv. súdu v Prešove zo dňa 9.12.1987, bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť náklady výkonu väzby za dobu od 27.10.1987 do 9.12.1987, za 44 dní, vo výške 1.320,- Kčs do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie však vyznačenú právoplatnosť nemá a navrhovateľ skutočnú úhradu nákladov výkonu väzby nepreukázal. Preto podľa názoru súdu odporca postupoval správne, keď navrhovateľovi náhradu trov väzby nepriznal, resp. na základe jeho žiadosti zo dňa 26.11.2012, o náhradu trov väzby v paušálnej výške podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb., mu rozhodnutím č. 17467/2012-1531/6 zo dňa 20.5.2013, priznal odškodnenie vo výške 880,- Kčs (29,21 EUR), ako paušálnu náhradu trov väzby od 27.10.1987 do 9.12.1987, za 44 dní (1 mesiac a 14 dní) podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. Navrhovateľ ani v predmetnom konaní skutočnú náhradu nákladov väzby vo výške 1.320,-Kčs (43,82EUR) nepreukázal a preto súd návrh zamietol. Neprávoplatné rozhodnutie o uloženej povinnosti nahradiť náklady výkonu väzby podľa názoru súdu nemožno považovať za dôkaz o ich skutočnej úhrade a to ani na základe predpokladu, že ak by neboli uhradené dobrovoľne, boli by vymáhané. Súd totiž musí pri rozhodovaní vo veci vychádzať z dôkazov a nie z domnienok.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p podľa zásady úspešnosti v konaní a odporcovi ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.