Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/7/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. marca 2023, vo veci návrhu na upustenie alebo zmeny uloženého ochranného opatrenia, o sťažnosti ods. A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 12. januára 2023, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

odôvodnenie:

Okresný súd Kežmarok uznesením pod sp. zn. zo dňa 12. januára 2023 podľa a zamietol návrh ods. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom C., okr. Kežmarok, t. č. D. XXX/XX, B. na upustenie od výkonu ochranného protialkoholického liečenia a na zmenu spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou na ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený A. B. sťažnosť, ktorú neskoršie zdôvodnil tým, že vo veci boli vypočutí rodinní príslušníci, ktorý sa odmietli vyjadriť. Ďalej bola vypočutá znalkyňa E. F. G., ktorá sa vo svojej výpovedi odvoláva na posudky staršie ako 4 roky a na záver zhodnotila, že nevie aký je jeho terajší stav. Pokiaľ ide o posudok vypracovaný v trestnej veci pod spisovou značkou , ten sa javí v čase rozhodovania tiež ako neaktuálny, čo znamená, že súd nemôže rozhodnúť na základe nejakých starých posudkov, keď znalec sám nevie, v akom stave sa má daná osoba nachádzať. Vyjadrenie typu ja si myslím (vyjadrenie E. G.) teda nie je adekvátne, keďže znalec má o stave osoby vedieť a nie si len myslieť. Ďalej uvádza, že podľa , ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. Na výkon trestu nastúpil dňa 19.03.2019, a nie je jeho chybou ako odsúdeného, že Slovenská republika je v tomto prípade neschopná, a taktiež to nemôže byť na jeho ťarchu. Na záver dodal, že pokiaľ je alkoholizmus choroba, osoba má byť liečená a nie odsúdená za spáchanie trestného činu pod vplyvom alkoholu. Z týchto dôvodov považuje uznesenie Okresného súdu Kežmarok za neopodstatnene zamietnuté a žiada krajský súd, aby rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok v plnom rozsahu zrušil a rozhodol vo veci sám.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu vyplynulo, ako to správne konštatuje už prvostupňový súd, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 24.08.2018, právoplatným tým istým dňom, bol A. B. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa , , s poukazom na písmeno d/ a písmeno c/ a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 (päť) rokov, zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosť ospravedlniť sa poškodenej, povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu, povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, ako aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Okresný súd po rekapitulácii obsahu vykonaných dôkazov v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že rozhodnutie o upustení od výkonu ochranného liečenia v zmysle prichádza do úvahy len v prípade, ak ešte pred jeho začatím zanikli okolnosti, pre ktoré bolo uložené, a to napr. sa zmenil zdravotný stav osoby alebo sa osoba podrobila dobrovoľne liečeniu, ktoré bolo úspešné. Absencia vynútená výkonom trestu sama osebe neznamená vytvorenie dostatočných psychických predpokladov na trvalú zdržanlivosť od požívania alkoholických nápojov. Predpokladom na upustenie musia byť odborné lekárske znalosti vo forme znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Iba vyjadrenie odsúdeného nepostačuje na to, aby súd vo veci rozhodol o upustení od výkonu ochranného liečenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh odsúdeného A. B. na upustenie od výkonu ochranného protialkoholického liečenia a zmenu ochranného protialkoholického liečenia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 24.08.2018, nie je dôvodný. Poukázal pritom na výpoveď znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Andrey Remeckej, ktorá na verejnom zasadnutí v plnej miere zotrvala na záveroch svojich znaleckých posudkov č. 31/2018 a č. 32/2018, ktoré o duševnom stave odsúdeného vypracovala v prípravnom konaní, a v rámci ktorých o. i. u odsúdeného diagnostikovala poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v III. štádiu podľa Jellineka, anomálne štruktúrovanú osobnosť s disociálnymi rysmi so znakmi impulzivity a nezdržanlivosti a abúzus viacerých psychoaktívnych látok. V posudku č. 31/2018 vzhľadom k tomu, že u odsúdeného bola diagnostikovaná závislosť na alkohole v III. štádiu podľa Jellineka, navrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, nakoľko predpokladala priaznivý efekt tohto opatrenia na jeho ďalšie fungovanie. Prihliadajúc aj na dobu, ktorá uplynula od vypracovania znaleckých posudkov č. 31/2018 a č. 32/2018 prvostupňový súd na verejné zasadnutie predvolal a na tomto vypočul znalkyňu MUDr. Andreu Remeckú, ktorá okrem toho, že plnom rozsahu zotrvala na záveroch svojich znaleckých posudkov, sa vyjadrila aj práve k otázke potreby výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou v nadväznosti na dobu uplynutú od znaleckého vyšetrenia. Znalkyňa v tejto súvislosti jednoznačne uviedla, že aj vzhľadom k veku odsúdeného, aj k tomu, že tento nikdy doposiaľ, ako sám uviedol, neabsolvoval špecializovanú liečbu závislosti, ktorá spočíva hlavne v edukácii a psychoterapii, si myslí, že je preňho prospešné, aj napriek dobe, ktorá uplynula od znaleckého vyšetrenia, túto liečbu absolvovať.

Okresný súd prihliadol tiež na závery znaleckého posudku č. 04/2021 vypracovaného znalkyňou MUDr. Kornéliou Fabišíkovou vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. , s dátumom jeho vypracovania dňa 07.01.2021, ktorý je novším znaleckým posudkom, pričom uvedená znalkyňa zistila u odsúdeného chronický alkoholizmus so závislosťou na úrovni III. vývojovej fázy podľa Jellineka. Odsúdený pritom napriek zistenej závislosti na alkohole, ktorej zodpovedá aj právoplatné rozhodnutie súdu o uložení ochranného liečenia ústavnou formou, doposiaľ žiadne liečenie neabsolvoval. Odsúdený doteraz pre obmedzené kapacitné možnosti nenastúpil na súdom nariadené ochranné protialkoholické liečenie počas výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci. Jeho vynútená abstinencia vo výkone trestu nie je dôvodom pre upustenie, resp. zmenu spôsobu uloženého ochranného liečenia. Skutočnosť, že odsúdený abstinoval v chránenom prostredí, t. j. počas výkonu trestu, načo sa odsúdený odvoláva, ešte neznamená, že netrpí závislosťou od alkoholu. Protialkoholické liečenie sa predovšetkým zameriava na udržanie dlhodobej abstinencie. Súd prvého stupňa mal za to, že izolácia od návykovej látky vo výkone trestu odňatia slobody nedosahuje výsledky, ktoré sú dosiahnuteľné len cielenou liečbou tak, ako na to napokon poukázala aj MUDr. Remecká. U odsúdeného bol konštatovaný alkoholizmus ako rozvinutý chorobný stav v III. vývojovom štádiu. Keďže s protialkoholickým liečením doposiaľ nebolo započaté, iba jeho absolvovaním je možné dosiahnuť účel liečenia. Taktiež aj keď MUDr. Fabišíková vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. ochranné liečenie nenavrhovala, dôvodom pre tento záver znalkyne nebola skutočnosť, že by ochranné protialkoholické liečenie v prípade odsúdeného nebolo potrebné, ale aby nedošlo k duplicite súdom nariadených ochranných protialkoholických liečení, práve s poukazom na uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. , ktoré doposiaľ nebolo vykonané. Vzhľadom na obsah návrhu odsúdeného okresný súd vykonal dokazovanie a zistil, že okolnosti, pre ktoré bolo ochranné liečenie uložené, doposiaľ nezanikli. Pred začatím súdom uloženého ochranného liečenia nebol zistený zánik okolností, pre ktoré bolo uložené s tým, že dôvody jeho uloženia naďalej trvajú. Znalkyňa dostatočným spôsobom odôvodnila svoje odborné závery svedčiace o nevyhnutnosti ochranného protialkoholického liečenia, ktoré je podľa názoru súdu prvého stupňa nevyhnutné realizovať ústavnou formou. Z týchto dôvodov okresný súd považoval návrh odsúdeného za nedôvodný, a preto rozhodol o jeho zamietnutí.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Podľa , o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý.

Úvodom je potrebné uviesť, že ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré patria medzi prostriedky slúžiace na dosiahnutie účelu . Jeho účelom je - rovnako ako pri treste - zaistiť ochranu spoločnosti, ale špecifickým spôsobom. Pre posúdenie stavu liečenia sú rozhodujúce odborné lekárske znalosti, podstatným pre rozhodnutie je aj doba vykonávania ochranného liečenia, prístup a postoj povinného k prebiehajúcemu liečeniu. Rozhodnutie o uložení ochranného liečenia ústavnou formou však nie je rozhodnutím o „nekonečnom“ ústavnom liečení pacienta, keďže táto forma liečenia môže byť v budúcnosti zmenená (zrušená), a to s ohľadom na vývoj zdravotného stavu odsúdeného, pričom je tiež limitované dosiahnutím jeho účelu.

Sťažnostný súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu má za to, že pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na upustenie, resp. zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia si okresný súd zadovážil všetky potrebné dôkazy pre posúdenie opodstatnenosti takéhoto návrhu, následne vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, pričom správne a zákonne rozhodol. Samotnému napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje a dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa si v plnom rozsahu osvojuje. Sťažnostný súd zistil, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre výrokovú časť napadnutého uznesenia. Skutkové závery súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis. Osoba priamo dotknutá výrokom napadnutého uznesenia odsúdená mala dostatočný priestor na svoju obhajobu. Krajský súd dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne a erudované dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Treba len stručne pripomenúť, že z obsahu znaleckých posudkov (MUDr. Fabišíkovej a MUDr. Remeckej), ako aj osobného výsluchu znalkyne MUDr. Remeckej je zjavné, že v danom prípade je potrebné, aby odsúdený toto liečenie absolvoval, pretože sa jedná o mladého človeka, ktorý si možno neuvedomuje dôsledky užívania alkoholu pre jeho ďalší život. Taktiež odsúdený bol v minulosti v chránenom prostredí v rámci väzby, resp. výkonu trestu (kde nemal prístup k alkoholu), čo ale nie je špecializovanou liečbou, ktorá má svoje pravidlá a svoju postupnosť a ktorá by mala viesť k dlhodobej abstinencii. Samotnú abstinenciu odsúdeného počas výkonu väzby a trestu v inej trestnej veci nemožno považovať za rovnocennú k uloženej ústavnej protialkoholickej liečbe. Odsúdený ústavnú protialkoholickú liečbu ešte ani nezačal a teda reálne nedošlo k zániku okolností, ktoré boli dôvodom uloženia ústavnej formy ochranného liečenia. Až po začatí tejto liečby by bolo možné teoreticky rozhodovať o upustení, resp. zmene spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia (a po vyjadrení príslušného zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti o plnení účelu ústavnej liečby). Krajský súd súčasne poznamenáva, že zo samotného názvu ochranného opatrenia (ochranné liečenie) vyplýva, že ide o inštitút, ktorým sa poskytuje nielen ochrana spoločnosti, ale najmä (vzhľadom na zdravotný stav a jeho liečbu) i ochrana dotknutej osoby, a to i napriek tomu, že ide v celom posudzovanom konaní o rozhodnutie o uložení právnej (teda štátnou mocou vynútiteľnej) povinnosti dotknutej osoby. Vychádzajúc z uvedených skutočností aj podľa názoru sťažnostného súdu postupoval súd prvého stupňa zákonne a správne, ak zamietol návrhy odsúdeného na upustenie, resp. na zmenu spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia.

Ohľadne sťažnostných námietok krajský súd konštatuje, že tieto boli zo strany odsúdeného v plnom rozsahu uplatnené už v prvostupňovom konaní, pričom okresný súd sa s nimi vecne, logicky a argumentačne presvedčivo vysporiadal vo svojom rozhodnutí, pričom prakticky nenechal žiadnu otvorenú otázku/námietku, s ktorou by sa bolo potrebné v sťažnostnom konaní bližšie zaoberať, resp. odpovedať na ňu. Ani krajský súd po preskúmaní veci nedospel k záveru o neaktuálnosti nariadeného ústavného liečenia odsúdeného s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktoré ho k takémuto záveru viedli. Odsúdeným uvádzane spochybňovanie záverov znaleckých posudkov vzhľadom na čas, ktorý uplynul od ich vypracovania, a ktoré odporúčali takýto druh ochranného opatrenia, je len jeho subjektívnym názorom, ktorý ale bol vyvrátený práve výsluchom znalkyne MUDr. Remeckej, ktorá naďalej zotrvala na svojich záveroch a odporúčaniach uvedených v znaleckom posudku, a to aj v terajšom období, ako aj o pretrvávajúcej potrebe podrobenia sa odsúdeného ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Z uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné a sťažnosť ods. A. B. ako nedôvodnú zamietol v zmysle ust. .

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.