Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoP/12/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci mal. O. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti matky O. S., trvale bytom D. Z.. XXXX/XX, C., zastúpenej JUDr. Evou Koščovou, advokátkou v Humennom, Ul. Osloboditeľov č. 3, o návrhu otca M. B., trvale bytom D. Z.. XXXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Radovanom Billým, advokátom v Humennom, Ul. Kukorelliho č. 52, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. - 33 zo 17.02.2014 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že zníženia výživného sa povinný môže domáhať ak u neho nastane taká zmena pomerov, ktorá by mu znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Pre zníženie výživného však platia prísnejšie kritéria. Spravidla sa dožadujú zníženia výživného tí povinní, ktorí stratili zamestnanie, boli preradení na iné, menej platené miesto, odišli do dôchodku alebo utrpeli úraz, alebo začali trpieť chronickou chorobou, prípadne sa stali invalidnými. Súd v konaní musí preskúmať dôvody, na základe ktorých došlo k zmene schopností a možností povinného. S poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na schopnosti, možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.

Ak sa teda povinný vzdá výhodnejšieho zamestnania, ak vlastným zavinením stratí zamestnanie, alebo jeho finančná situácia sa inak zhorší z jeho vlastnej viny, je povinný aj naďalej platiť výživné v rovnakej výške. V takomto prípade súd má návrh na zníženie výživného zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec maloletých detí skončil pracovný pomer vo firme Chemkostav HSV, a.s., C. na vlastnú žiadosť, hoci jeho bývalý zamestnávateľ mal záujem ho aj naďalej zamestnávať. Bez dôležitého dôvodu sa vzdal príjmu, ktorý mohol mať v takej výške, ako to vyplýva z opisu jeho mzdového listu. Teda vlastným zavinením stratil zamestnanie, a preto vzhľadom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine je povinný naďalej platiť výživné v rovnakej výške ako mu bola

stanovená. Taktiež je potrebné uviesť, že u matky maloletých detí podstatne príjem poklesol a u mal. D. sa zvýšili výdavky v súvislosti s nástupom do prvého ročníka základnej školy.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých.

Poukázal na to, že podaným návrhom sa domáhal zníženia výživného na sumu 27,13 Eur pre každé maloleté dieťa od 01.01.2014. Pokiaľ ide o zamestnávanie, poukázal na to, že z ďalších listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že zo strany otca nikdy k žiadnej žiadosti o ukončenie pracovného pomeru nemohlo dôjsť a otec maloletých nikdy nepožiadal o ukončenie pracovného pomeru. Pracovná zmluva otca bola totiž uzavretá na dobu určitú, a to na obdobie od 04.05.2013 do 20.12.2013, kedy tento pracovný pomer zanikol. Bývalý zamestnávateľ mal v mesiaci január 2014 zaslať otcovi maloletých dodatok k pracovnej zmluve z 03.01.2014, na základe ktorej sa mal pracovný pomer predĺžiť do 06.01.2014. Nie je teda zrejmé, ako mohol súd prvého stupňa dospieť k záveru, že otec maloletých ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Z predložených listinných dôkazov totiž nepochybne je zrejmé, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a to do 20.12.2013, pričom otec maloletých nemohol skončiť pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Taktiež nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k presvedčeniu, že bývalý zamestnávateľ chcel otca maloletých aj naďalej zamestnávať. Spoločnosť Chemkostav HSV doručila v mesiaci január 2014 otcovi maloletých dodatok k pracovnej zmluve z 03.01.2014, na základe ktorého sa pracovný pomer mal predĺžiť do 06.01.2014, pričom tento pracovný pomer v zmysle vyššie uvedeného zanikol už 20.12.2013.

Za nedôveryhodné je potrebné považovať vyjadrenie bývalého zamestnávateľa, že chcel otca maloletých aj naďalej zamestnávať. Pokiaľ by tomu tak bolo, nezasielal by otcovi maloletých dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 03.01.2014 a to už po zániku pracovného pomeru, ktorým sa mal pracovný pomer predĺžiť len o 17 dní, teda do 06.01.2014. Ak by tento pracovný pomer mal trvať hoci aj do 06.01.2014, tak v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa by už neexistoval.

Po ukončení pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 20.12.2013 otec maloletých požiadal ÚPSVaR Humenné o jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to 21.12.2013. Počas posudzovania jeho nároku o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo zistené, že v Sociálnej poisťovni je otec maloletých vedený ako zamestnanec spoločnosti Chemkostav HSV, a.s., od 04.05.2013 do 06.01.2014, a preto bol otec vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností je otec vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec až do 06.01.2014. Totiž medzi otcom maloletých a jeho bývalým zamestnávateľom nedošlo k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy.

Skutočnosť je taká, že bývalý zamestnávateľ Chemkostav HSV, a.s., pozabudol nahlásiť na Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, ukončenie pracovného pomeru ku dňu 20.12.2013, ale vykonal to až k 06.01.2014. Otec maloletých dodatok k pracovnej zmluve nikdy nepodpísal, pretože v tom čase už prebiehalo konanie na ÚPSVaR Humenné o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Otec maloletých pracoval pre spoločnosť Chemkostav HSV, a.s., vo T. v turnusových cykloch s tým, že 9 týždňov pracoval v zahraničí a 3 týždne strávil na Slovensku. Išlo o výkon práce v ťažkých poveternostných podmienkach, čo malo značný vplyv aj na jeho celkový zdravotný stav. Otec maloletých trpí na ochorenie chrbtice a je liečený aj na vysoký krvný tlak. Práva stavebného elektrikára nie je pre neho toho času vhodná. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka maloletých vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých poukázala na to, že samotný otec vypovedal, že je pravdou, že jeho bývalý zamestnávateľ chcel, aby u nich pracoval ďalej a vo svojej výpovedi

túto okolnosť priznal. Listinné dôkazy v spise svedčia o tom, že boli urobené úkony zo strany bývalého zamestnávateľa smerujúce k predĺženiu pracovnej zmluvy, čo otec maloletých odmietol.

Pokiaľ ide o zdravotný stav otca maloletých, tak lekárska správa, na ktorú sa otec odvoláva, je z 28.03.2014 a nebola súdu predložená v čase, keď tento vo veci rozhodol. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa , , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie otca maloletých nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že je možné aplikovať ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine v podobe vzdania sa výhodnejšieho zamestnania a zárobku na strane otca maloletých, tak ako to správne konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Tento záver vyplýva z dvoch rozhodujúcich okolností a tými sú správa Chemkostav-u HSV, a.s., C. zo 16.01.2014 (č.l. 23 spisu), z ktorej jednoznačne vyplýva, že aj po 06.01.2014, kedy mal skončiť pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú vo vzťahu medzi otcom maloletých a touto organizáciou, mala táto akciová spoločnosť záujem na ďalšom zamestnávaní otca maloletých, ktorý bol hodnotený po pracovnej stránke kladne a pracovné úlohy si plnil k spokojnosti nadriadených. Otec maloletých však nemal záujem na ďalšom predĺžení pracovného pomeru aj po 06.01.2014, hoci takáto možnosť tu bola.

Druhou podstatnou okolnosťou je samotné priznanie otca maloletých na pojednávaní na súde prvého stupňa 17.02.2014, kedy v rámci účastníckeho výsluchu poukázal na to, že firma mala záujem na tom, aby v nej ďalej pracoval, avšak firma nevyplácala otcovi maloletých riadne mzdu, pričom osobitne mu chodila na účet záloha a taktiež aj výplata.

Z uvedeného vyplýva, že možnosť ďalšieho zamestnávania otca maloletých v tejto akciovej spoločnosti tu bola, pričom bez vážnych dôvodov sa otec tohto zamestnania vzdal, čím, ako bolo vyššie uvedené, je možné v predmetnej právnej veci aplikovať ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a nevyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného na minimálnu výšku, a to práve so zreteľom vzdania sa výhodnejšieho zamestnania, ktoré otec mal.

Z odpisov mzdových listov otca maloletých, s ktorými sa súd prvého stupňa oboznámil, totiž vyplýva, že vrátane diét, dosahoval otec maloletých 1.264,73 Eur mesačne.

Túto okolnosť otec maloletých taktiež nespochybnil a takýto príjem je potrebné považovať za príjem veľmi slušný, aj keď ide o príjem vrátane náhrady stravného, teda vrátane tzv. diét, avšak so zreteľom na to, že otec maloletých pracoval v zahraničí, ustálená súdna prax uznáva, aby pre účely výživného sa aj tieto náhrady stravného, teda tzv. diéty započítavali do príjmu, ktorý je odrazom reálnych schopností a možností povinnej osoby na platenie výživného.

Nemožno preto vyhovieť odvolacím námietkam zo strany otca maloletých uvedených v odôvodnení jeho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, podľa ktorých organizácia v skutočnosti nemala záujem na ďalšom trvaní pracovného pomeru, a to po 20.12.2013, resp. po 06.01.2014, pretože v zmysle vyššie uvedeného, dokazovanie, ktoré bolo vykonané na súde prvého stupňa, takéto tvrdenia uvedené v odvolaní otca maloletých vyvrátilo.

Pokiaľ ide o zdravotné problémy, na ktoré otec maloletých taktiež poukazuje vo svojom odvolaní, je potrebné konštatovať, že zdravotné problémy nemožno riešiť vzdaním sa zamestnania, ale tieto treba riešiť jedine vo forme liečenia a odchod zo zamestnania nie je riešením situácie práve so zreteľom na potreby maloletých detí.

Napokon je potrebné poukázať na to, že v priebehu prvostupňového konania otec maloletých na žiadne zdravotné problémy, ktoré by súviseli s jeho neschopnosťou pracovať a takto si platiť výživné, nepoukazoval.

Za týchto okolností správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ návrh na zníženie výživného zamietol pri aplikácii Zákona o rodine v predmetnej veci, a preto postupom podľa , odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.