Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: D. spol. s.r.o., M. XX, S., IČO: XX XXX XXX zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krahulec, s.r.o., Hlavná 25, Trnava, IČO: 36 858 960 proti žalovanému: S. H. F. F. Y. s.r.o., A. E. XX, O., IČO: XX XXX XXX zastúpenému advokátskou kanceláriou JNC Legal s.r.o., Nám. SNP 21, Bratislava, IČO: 36 807 231 o zaplatenie 9 600,- eur s prísl., o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.5.2013 č. k. -121 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 800,- eur s 0,05% úrokom z omeškania denne zo sumy 2 400,- eur od 11.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 2 400,- eur od 21.12.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že účastníci konania uzavreli dňa 30.12.2010 nájomnú zmluvu, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania žalobcovi vlastnícky patriace nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. P. v obci P., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra O. - okolie ako parcela č. XXX/X o výmere 9409 m2, zastavané plochy a nádvoria (s právom prenajímateľa vyčleniť časti tejto parcely iným nájomcom, ak to nebude brániť užívaniu nájomcovi bez dopadu na dohodnutú cenu - čl. 1 bod 3 zmluvy), parc. č. XXX/X o výmere 5214 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 961 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba bez súpisného čísla na parc. č. XXX/XX, budova č. XX a budova č. 2, súpisné číslo XXX na parc. č. XXX/X, ktorá je podľa nájomnej zmluvy objektom určeným na priemyselnú výrobu; a na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXX/XX o výmere 162 m2, zastavané plochy a nádvoria. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2011 do 31.12.2013 s dohodnutou výškou nájmu v článku 2 zmluvy. Žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnuté nájomné po 2 400,- eur - faktúrou č. 2011/0020 splatnou 10.11.2011 za november 2011, faktúrou č. 2011/0022 splatnou 20.12.2011 za december 2011, faktúrou č. 2012/0001 nájomné za január 2012 a faktúrou č. 2010/0001 splatnou 9.2.2012 nájomné za február 2012. Žalovaný namietal, že prenajaté priestory nemohol užívať, lebo do hál, ktoré využíval na drevovýrobu, zatekalo a bolo v nich vlhko, v dôsledku čoho dochádzalo k poškodzovaniu strojového zariadenia a dreva.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa , a o nájme a podnájme nebytových priestorov, , , , a a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 30.12.2010 platnú nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do užívania v zmluve označené nehnuteľnosti ako celok na priemyselnú výrobu za účelom prevádzkovania výroby drevených parkiet. Povinnosťou žalovaného ako nájomcu bolo podľa dohody v zmluve, bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv a údržby predmetu nájmu. Súd prvého stupňa poukázal na tvrdenie žalovaného, že do júna 2011 nájomné riadne platil, lebo neboli problémy s užívaním prenajatých nehnuteľností. Uviedol, že v júni sa vyskytli problémy s užívaním prenajatých nehnuteľností, lebo do objektu začalo zatekať. Pretekanie strechy mal súd prvého stupňa preukázané najmä svedeckými výpoveďami pána M. a pána Q.. Súd prvého stupňa však zdôraznil, že žalovaný v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že žalobcovi bez zbytočného odkladu jednoznačne oznámil potrebu opráv a že priestory prestáva užívať. Poukázal na výpoveď v tom čase konateľa žalovaného pána Q., ktorý uviedol, že nutnosť opravy žalobcovi neoznámil, lebo na prevádzke sa zdržiaval poverený pracovník holandskej spoločnosti, ktorá bola spoločníkom žalovaného. Pán L. M. ako svedok uviedol, že zabezpečoval chod prevádzky a tvrdil, že žalobca mal vedomosť o zatekaní strechy, ale nepamätal si, kedy a ako žalobcovi potrebu opraviť strechu oznámil. Mal za to, že tak urobil e-mailom a žalobca aj nejaké opravy realizoval. Súd prvého stupňa uviedol, že ani zo záznamu podpísaného dňa 24.8.2011 konateľmi účastníkov nevyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi nutnosť opravy strechy, pretože podľa obsahu tohto záznamu zmluvné strany jednali o nájomnom do 27.8.2011 a o znížení dohodnutého nájomného od 1.9.2011 do 31.12.2011 na sumu 2 000,- eur bez DPH, jednali o potrebe poistenia objektu a o podaní žiadosti žalobcom na povolenie prevádzky drevovýroby. Za dôkaz o oznámení nevyhnutnej potreby opráv, bez vykonania ktorých je znemožnené riadne užívanie prenajatej veci, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi aj zastavenie prevádzky z dôvodu zatekania strechy a oznámil mu z tohto dôvodu aj vznik škody na dreve a strojovom zariadení, je podľa súdu prvého stupňa až e-mail zo dňa 14.12.2011. Súd prvého stupňa uzavrel, že vznik nároku na neplatenie nájomného, pretože vada prenajatej veci znemožnila užívanie prenajatej veci, nebol preukázaný skôr ako 14.12.2011, keďže žalovaný prenajaté priestory s obmedzeniami využíval, preto právo na neplatenie nájomného vzniklo žalovanému až od januára 2012. Nárok žalobcu na zaplatenie nájomného preto považoval za dôvodný vo výške 4 800,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnuté úroky z omeškania z priznanej istiny, lebo žalovaný nemal žiaden zákonný dôvod, aby nájomné nezaplatil v lehote splatnosti faktúr a dostal sa tak do omeškania so splnením peňažného záväzku. Súd prvého stupňa poukázal aj na vykonané dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovanému priznal žalobca v zmysle dohody z 24.8.2011 zľavu z platenia nájomného od septembra 2011 vo výške 2 000,- eur bez DPH mesačne, pretože pôvodne bolo dohodnuté nájomné za 9. až 18. mesiac trvania nájmu vo výške 3 000,- eur bez DPH.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa a účastníkom, ktorí mali vo veci úspech len čiastočný, náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali obaja účastníci konania v zákonnej lehote odvolanie.

Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 9 600,- eur s uplatnenými úrokmi z omeškania a trovami konania. S poukazom na faktúry dodávateľa elektrickej energie tvrdil, že žalovaný predmet nájmu riadne užíval a vyrábal aj v čase po odstavení žalovaného vo februári 2012 od dodávky elektriny, pretože si zabezpečil generátor, ktorý mu vyrábal elektrickú energiu. Za nepravdivú preto označil informáciu žalovaného v e-maili zo dňa 14.12.2011, že priestory nemôže užívať a zastavuje prevádzku. Žalobca s poukazom na obsah nájomnej zmluvy z 30.12.2010, podľa ktorého sa písomnosti doručujú stranám na adresu uvedenú v zmluve, uviedol, že žalobcovi bolo potrebné doručovať na adresu sídla uvedenú v záhlaví zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že e-mail zo dňa 14.12.2011, v ktorom žalobcovi oznamoval potrebu opravy strechy, nemožnosť užívať predmet nájmu a uplatnil v ňom zľavu z nájmu, žalobca uviedol, že táto správa bola zaslaná na adresu a@b.c,sk a a@b.c <mailto:a@b.c>. Poukázal na výpoveď konateľa žalobcu p. X. S., ktorý na pojednávaní uviedol, že o zatekaní do objektu a poškodení tovaru alebo technológie sa dozvedel od p. Q. až 13.2.2012, ktorý mu vtedy preposlal e-mail zo dňa 14.12.2011. Konateľ žalobcu tiež tvrdil, že žiadna e-mailová komunikácia medzi ním a L. Q. T., konateľom žalovaného, od

30.11.20011 neprebiehala. Žalobca zdôraznil, že ustanovenia nájomnej zmluvy o doručovaní určujú pravidla doručovania tak, aby bolo možné preukázať doručenie jednotlivých listín, žalovaný tieto pravidlá nedodržal a v súdnom konaní nepreukázal, že e-mail zo 14.12.2011 doručil žalobcovi skôr ako vo februári 2012. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalovaný tak neoznámil žalobcovi potrebu opráv strechy, ani to, že objekt nie je užívaniaschopný, preto mu nemohlo vzniknúť právo na zľavu z nájomného. Uviedol, že je na žalovanom, aby doručenie takéhoto oznámenia žalobcovi elektronickou poštou preukázal. Žalobca s poukazom na odôvodnenie rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že žalovaný užíval objekt do polovice februára 2012, nevzal do úvahy výpoveď svedka M., ktorý uviedol, že žalovaný rozhodol o ukončení výroby a opustení prenajatých priestorov v polovici alebo koncom februára, v skutočnosti žalovaný užíval predmet nájmu až do 12.3.2012, kedy žalobca zadržal v prenajatom objekte hnuteľné veci nájomcu a odvtedy žalovaný objekt neužíval. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa rozpor v hodnotení dôkazov, keď na jednej strane uviedol (strana 8. rozsudku), že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že žalobcovi oznámil potrebu opráv, a v predposlednom odseku na tej istej strane uviedol, že e-mailom zo dňa 14.12.2011 žalovaný oznámil žalobcovi potrebu opráv. Súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu neuviedol, z akých dôkazov vychádzal, keď dospel k záveru, že žalovanému vzniklo právo na neplatenie nájomného od januára 2012, keď mal za preukázané, že žalovaný užíval predmet nájmu do februára 2012. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol ani jedno obmedzenie užívania predmetu nájmu, ktoré by bolo v konaní preukázané, a ktoré by mohlo zakladať nárok žalovaného na zľavu z nájomného a tiež neodôvodnil, prečo vychádzal len z tvrdenia žalovaného, že v decembri 2011 e-mailom oznámil potrebu opravy strechy, hoci žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o doručení e-mailu žalobcovi. Tiež poukázal na to, že súd prvého stupňa nehodnotil v konaní predložený dôkaz o spotrebe elektrickej energie žalovaným v januári a februári 2012. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke užívania predmetu nájmu žalovaným, lebo v januári a februári 2012 žalovaný predmet nájmu riadne užíval a neboli splnené podmienky pre zľavu z nájomného vo výške 100% nájmu. Žalobca s poukazom na o nájme a podnájme nebytových priestorov uviedol, že uvedené ustanovenie pre vznik nároku na zľavu z nájomného stanovuje dve podmienky - nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene a obmedzené užívanie nebytového priestoru je len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo ustanovené zákonom. Zdôraznil, že preukázanie splnenia týchto podmienok zaťažuje nájomcu. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný užíval predmet nájmu obmedzene, ani to, v čom by toto obmedzenie malo spočívať a žalovaný ani nepreukázal, že k obmedzeniu užívania predmetu nájmu došlo pre neplnenie povinností prenajímateľa. Žalobca zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že ak v novembri alebo decembri 2011 vznikla potreba opravy strechy, žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť bezodkladne a táto informácia sa dostala k žalobcovi najskôr 13.2.2012. Poukázal tiež na to, že počas trvania nájmu si žalovaný nezabezpečil vykurovanie v prenajatých priestoroch, takže ak drevo a strojové zariadenie podľa tvrdenia žalovaného vlhlo, najmä v zimných mesiacoch, mohlo to byť spôsobené aj nevykurovaním priestorov.

Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, pretože v dobe, za ktorú súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na zaplatenie, bol predmet nájmu nespôsobilý užívania, čo vyplynulo aj z výpovedí svedkov, ktorí sa vyjadrili o zatekaní a o premiestňovaní strojov, ako nevyhnutnom opatrení v súvislosti so zatekaním strechy. V odvolaní sa žalobca zaoberal predovšetkým včasnosťou ním podaného odvolania vzhľadom na to, že súd prvého stupňa doručoval rozsudok na starú adresu sídla právneho zástupcu žalovaného, ktorú advokátska kancelária zmenila v priebehu súdneho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného s poukazom na ustanovenie uviedol, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé, lebo v konaní nepreukázal, že predmet nájmu mohol užívať len obmedzene a v čom takéto obmedzenie malo spočívať a že obmedzenie užívať predmet nájmu bolo spôsobené neplnením povinností prenajímateľa. Opätovne poukázal na výpoveď svedka M. a na predložené faktúry dodávateľa elektrickej energie do prenajatého objektu, ktoré svedčia podľa žalobcu o tom, že žalovaný predmet nájmu užíval aj v januári a februári 2012. Dodávka elektriny bola ukončená vo februári 2012, lebo žalovaný za dodávku neplatil, aj v marci 2012 však žalovaný v objekte ešte vyrábal, lebo svedok M. vypovedal, že si zabezpečili generátor, ktorý vyrábal elektrinu. Uviedol, že žalovaný premiestnil len jeden stroj, ktorý ani predtým nepoužíval.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené 29.7.2013, nevyjadril.

Odvolací súd skôr, ako odvolanie prejednal, skúmal, či žalovaný podal odvolanie včas. Z obsahu spisu zistil, že žalovaný splnomocnil svojim zastupovaním v súdnom konaní advokátsku kanceláriu JNC Legal s.r.o. so sídlom Nám. SNP 21 Bratislava plnomocenstvom zo dňa 22.10.2012. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že advokátska kancelária JNC Legal s.r.o. zmenila od 22.11.2012 sídlo na Panenskú 13 v Bratislave. Súd prvého stupňa doručoval rozsudok vo veci nesprávne na pôvodnú adresu (Nám. SNP 21, Bratislava), po vrátení zásielky ako nedoručenej, zaslal rozsudok právnemu zástupcovi žalovaného na adresu sídla advokátskej kancelárie podľa zápisu v obchodnom registri, t. j. na Panenskú 13 v Bratislave, kde zásielku právny zástupca žalovaného prevzal.

Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi ( veta prvá ). V prípade, že týmto zástupcom je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, doručuje sa zásielka súdu na adresu splnomocneného zástupcu uvedenú ako sídlo tejto právnickej osoby v obchodnom registri.

Súd prvého stupňa zistil svoj omyl pri doručovaní rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného na adresu jeho sídla zapísanú v čase prevzatia právneho zastúpenia. Keďže v priebehu konania právny zástupca žalovaného zmenil svoje sídlo, súd prvého stupňa správne vykonal doručovanie rozsudku vo veci ešte raz na aktuálnu adresu sídla právneho zástupcu žalovaného. Pre posúdenie, či žalovaný podal včas odvolanie, je rozhodujúce doručenie vykonané v súlade s platnou právnou úpravou, teda doručenie rozsudku do sídla právneho zástupcu žalovaného uvedenú v obchodnom registri. Právny zástupca žalovaného podal odvolanie v zákonnej odvolacej lehote, preto toto odvolanie žalovaného bolo predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

Odvolací súd prejednal odvolania účastníkov konania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Podľa odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu a žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

V posudzovanej veci, v ktorej sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia nájomného za november a december 2011 a január a február 2012, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov - objektu určeného na priemyselnú výrobu, žalobcom ako vlastníkom nehnuteľností žalovanému ako nájomcovi. Sporná nebola ani výška nájmu, ani doba užívania prenajatého objektu žalovaným. Žalovaný však v konaní namietal, že prenajatý objekt nebol spôsobilý na dohodnuté užívanie, preto mu nevznikla povinnosť zaplatiť nájomné, resp. uplatnil si nárok na zľavu z nájmu vo výške 100% dohodnutého nájomného.

Nájomná zmluva je upravená v , ktorý však v ustanovení v prípade nájmu a podnájmu nebytových priestorov odkazuje na osobitný predpis, ktorým je o nájme a podnájme nebytových priestorov. Tento zákon má ako špeciálna právna norma prednosť pred ustanoveniami a len v prípade, ak neupravuje určitú otázku, použijú sa ustanovenia o nájomnej zmluve ( až 684).

Podľa ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho

na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Žalovaný v zmluve o nájme potvrdil, a v konaní nespochybňoval, že so stavom predmetu nájmu sa oboznámil a že predmet nájmu bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy dňa 30.10.2010 spôsobilý na prenajatý účel.

Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla (§ 5 ods. 4 citovaného zákona).

Podľa ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.

o nájme a podnájme nebytových priestorov nemá úpravu pre prípad, že nájomca nemôže nebytové priestory na dohodnutý účel pre vady, ktoré nespôsobil. V takom prípade je potrebné vec posúdiť podľa , podľa ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Z toho istého dôvodu, pre nedostatok úpravy v , je potrebné na nájom nebytových priestorov aplikovať aj ustanovenie , ktorý stanovuje lehotu pre uplatnenie práva. Podľa citovaného ustanovenia právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

V posudzovanej veci žalovaný tvrdil, že problémy so zatekaním strechy nastali v júni 2011. Zo žalobcom predloženého e-mailu žalovaného zo dňa 16.6.2011 adresovaného konateľovi žalobcu však vyplýva, že v tom čase žalovaný strechu už opravil na svoje náklady, ktoré navrhoval kompenzovať s nájomným. V konaní účastníci zhodne potvrdili, že žalobca vynaložené náklady na túto opravu, resp. ich časť žalovanému uhradil. Nároky na prípadnú náhradu časti nezaplatených nákladov žalovaný v tomto konaní neuplatnil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že problémy so zatekaním strechy pretrvávali aj naďalej, nepreukázal, že potrebu opravy strechy žalobcovi oznámil. Možno dôvodne pochybovať o tvrdení žalovaného, že v tom čase do jednotlivých hál zatekalo a v dôsledku toho nemohol objekt riadne využívať, keď na jednaní so žalobcom dňa 24.8.2011 neoznámil prenajímateľovi nutnosť opravy strechy a neuplatnil právo na zľavu z nájmu, prípadne žalobcovi neoznámil, že nájomné nebude platiť vôbec. Práve naopak, v zázname z tohto jednania sa zaviazal doplatiť neuhradené nájomné a nežiadal do tohto záznamu zakotviť aj povinnosť žalobcu zabezpečiť opravu strechy. Žalobca pritom popieral, že predmetom tohto jednania bolo aj zatekanie strechy, jej oprava a nemožnosť žalovaného riadne prenajatý objekt užívať. Z dohody strán o znížení nájomného na sumu 2 000,- eur bez DPH od 1.9.2011 do 31.12.2011, kedy mal žalobca podľa zmluvy o nájme nárok na nájomné vo výške 3 000,- eur + DPH, pritom nevyplýva, že sa tak stalo pre obmedzené možnosti žalovaného užívať predmet nájmu. Podľa žalobcu k zníženiu nájomného pristúpil vzhľadom na problémy žalovaného s rozbehnutím výrobnej technológie a opak žalovaný nepreukázal.

Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie e-mailu zaslaného žalovaným konateľovi žalobcu dňa 14.12.2011, v ktorom poukazoval na dohodu účastníkov konania, podľa ktorej mal žalobca opraviť strechu a žalovaný mal doplatiť nájomné. V tomto podaní žalovaný uviedol, že pre neopravenú strechu nemôže užívať prenajatý objekt na účel uvedený v nájomnej zmluve, vzniká mu škoda na dreve, strojovom zariadení a v dôsledku neuskutočnenej produkcie a oznámil žalobcovi, že nájomné bude platiť až po oprave strechy, ktorú zabezpečí sám.

Komunikácia cez e-mail je v súčasnosti bežným spôsobom výmeny informácii a zrejme bola bežná aj medzi účastníkmi konania, keď konateľ žalobcu na preukázanie svojich tvrdení predložil e-mail žalovaného zo dňa 16.6.2011. Je preto bez právneho významu, že e-mailové oznámenie zo dňa 14.12.2011, ktorým oznamoval žalovaný zatekanie do jednotlivých hál pre neopravenú strechu a oznamoval, že nebude platiť nájomné, bolo doručené konateľovi žalobcu a nie priamo žalobcovi. Ak bol konateľovi žalobcu ako štatutárnemu orgánu tento e-mail doručený, bol informovaný o vadách prenajatého objektu, ktoré nespôsobil žalovaný, preto treba mať za to, že o tejto skutočnosti vedel aj žalobca.

Ostalo však sporným, či toto oznámenie bolo konateľovi žalobcu doručené. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa tvrdil, že e-mail zo dňa 14.12.2011 mu nebol doručený, resp. bol mu doručený až 13.2.2012 a žalovaný nepredložil, ale ani nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie tejto komunikácie s konateľom žalobcu v decembri 2011.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným a účastníci konania sú podľa povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť vo veci rozhodnuté v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôvody.

Žalovaný nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie doručenia e-mailu zo dňa 14.12.2011, hoci bol súdom prvého stupňa poučený podľa , nepreukázal teda, že tento e-mail, ktorým uplatnil právo na odpustenie nájomného, bol doručený konateľovi žalobcu už v decembri 2011. Pokiaľ súd prvého stupňa mal za to, že e-mail bol adresátovi doručený 14.12.2001, neuviedol, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru. Žalovaný nedokladoval doručenie e-mailu dňa 14.12.2011, nepochybne však tento e-mail s oznámením žalovaného o nemožnosti používať objekt podľa nájomnej zmluvy bol žalobcovi, resp. jeho konateľovi doručený dňa 13.2.2012.

Doručenie e-mailu je potrebné považovať podľa za uplatnenie práva žalovaného na odpustenie nájomného. Je pravdou, že toto právo mal uplatniť žalovaný podľa bez zbytočného odkladu, ide však len o poriadkovú lehotu. Podstatná je šesťmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim. Aj keď žalovaný tvrdil, že problémy so zatekaním strechy vznikli už v júni 2011, žalobca existenciu zatekania v tomto období poprel, žalovaný nepreukázal, že žalobcovi oznámil v tom čase potrebu opráv a o existencii zatekania nesvedčí ani zápis z 24.8.2011. Pokiaľ žalovaný informoval žalobcu o zatekaní strechy, o nemožnosti využívať prenajaté priestory na účel podľa nájomnej zmluvy a potrebe opravy strechy v septembri 2011 (e-mail zo dňa 14.12.2014 odkazujúci na dohodu spred troch mesiacov), čo však žiadnym spôsobom nepreukázal, potom nárok na odpustenie nájomného uplatnil aj vo februári 2012 v zákonnej prekluzívnej lehote.

Z ustanovenia vyplýva, že nájomca nie je povinný platiť nájomné, ak pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom. Je potrebné zdôrazniť, že citované ustanovenie nevyžaduje absolútnu nemožnosť užívania, v posudzovanej veci však vady neumožňovali nájomcovi prenajaté priestory využívať v plnom rozsahu na dohodnutý účel. Je nepochybné, že ak dochádzalo k zatekaniu do prenajatých priestorov cez poškodenú, prípadne inak nefunkčnú strechu, nejde o vadu, ktorú zavinil žalovaný ako nájomca a žalobca to ani netvrdil.

Žalobca ako prenajímateľ je povinný zabezpečiť, aby predmet nájmu bol užívania schopný pre účel, ktorý bol prenajatý, v tomto prípade na výrobu drevených parkiet. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že do objektu nezatekalo a bol v plnom rozsahu spôsobilý pre účel, na ktorý si ho žalovaný prenajal. Vo svojej výpovedi totiž konateľ žalobcu pripustil, že do prenajatých hál zatekalo, ale voda stekala len po stenách, nepochybne to však zvyšovalo vlhkosť v žalovaným prevádzkovaných priestoroch, čo mohlo mať negatívny vplyv tak na spracovávaný materiál, ako aj na strojné vybavenie tak, ako to tvrdil žalovaný. Konateľ žalovaného tiež uviedol, že dve zo štyroch hál mohol žalovaný využívať, lebo do nich nezatekalo. Tým súčasne pripustil, že do ďalších hál zatekalo. O zatekaní do prenajatých objektov svedčí aj oprava strechy vykonaná na jar 2011 žalovaný, čo potvrdil aj žalobca. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný si prenajal celý objekt, so štyrmi vzájomne prepojenými halami, ktoré aj podľa výpovede žalobcu žalovaný využíval, v skutočnosti pre zatekanie strechy sťahoval strojné vybavenie a materiál z jednej haly do druhej a podľa výpovede svedka M. vyrábal len v obmedzenom rozsahu v jednej hale. Z e-mailu žalovaného zo dňa 14.12.2011 vyplýva, že v tom čase pripravovali rozsiahle obmedzenie výroby práve pre zatekanie do troch hál a pokračovanie v obmedzenej výrobe len v jednej najmenšej hale s tým, že žalovaný začne s opravami strechy v dvoch halách.

Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že boli splnené podmienky neplatenia nájmu uvedené v , preto žalobcovi nepatrí nájomné za január a február 2012, keďže pre zatekanie do prenajatých priestorov, žalovaný nemohol značnú časť prenajatého objektu v tomto období pre účel dohodnutý v zmluve o nájme využívať, pričom vady predmetu nájmu (zatekanie strechy) žalovaný preukázateľne nespôsobil. Takýto záver nebolo možné urobiť aj za mesiace november a december 2011, lebo z výpovedí svedkov a predložených listinných dôkazov nevyplýva, že aj v tomto období malo existujúce presakovanie strechy výrazný vplyv na využívanie, resp. nevyužívanie prenajatých priestorov žalovaným.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil vrátane úrokov z omeškania z priznanej istiny a výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v odvolacom konaní neboli úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.