Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-2035-2002.pdf
PDF · 90.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/2035/2002
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: GE Money Brokers, a.s., IČO: 35783214, so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava (predtým GE Capital Multiservis, k.s., so sídlom Dobrovičova 8, 811 09Bratislava) proti povinnému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX Q., o vymoženie 5 990,00 SKK (198,83 EUR) s prísl. takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a zmenu účastníka na strane oprávneného, a to z pôvodne oprávneného: GE Money Brokers, a.s., IČO: 35783214, so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava (predtým GE Capital Multiservis, k.s., so sídlom Dobrovičova 8, 811 09Bratislava), na nového oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava.
Exekúciu z a s t a v u j e .
Nový oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Anne Michnicovej, sídlo exekútorského úradu Sartorisova 21, 82108 Bratislava, náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Mariána Michnicu, trovy exekúcie vo výške 111,61 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený sa domáhal návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.10.2002 proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 5 990,00 SKK (198,83 EUR) s prísl. na základe exekučného titulu, ktorými je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza 1Ro 2055/01 zo dňa 9.1.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.06.2002. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Noskovičovi, zástupcovi súdneho exekútora JUDr. Mariána Michnicu udelené súdom dňa 04.11.2002.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia konania, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 37 ods. 3 - 5 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, (3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie
sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. (4) Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. (5) Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v platnom znení, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
Podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (1) Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 92 ods. 2,3 Občianskeho súdneho poriadku (2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. (3) Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku § 37 ods. 4 odkazujúci na rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníkov sa použije aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, je teda zrejmé že aj v konaniach začatých pred uvedeným dátumom súd musí o zmene účastníka exekučného konania rozhodovať. Nakoľko však z § 238 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že na konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa použije § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v pôvodnom znení neobsahujúcom procesné normy pre rozhodovanie o zmene účastníkov exekučného konania, súd preto v zmysle subsidiarity vyjadrenej § 251 ods. 4 (rovnaká norma bola predtým zakotvená v § 254 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku bude o zmene účastníka rozhodovať podľa § 92 ods. 2,3 Občianskeho súdneho poriadku.
Dňa 30.04.2010 bol súdnemu exekútorovi predložený návrh na zmenu účastníka konania, zároveň obsahujúci súhlas so vstupom do konania na strane oprávneného. Návrh bol odôvodnený tým, že po začatí exekučného konania došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky na EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, uvedená právna skutočnosť bola dokladovaná (v súlade s rozhodnutím NS SR 119/2003) listinným dôkazom - oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Z uvedeného oznámenia je zrejmé, že došlo k postúpeniu celej pohľadávky vrátane príslušenstva.
Súdny exekútor návrh na zmenu účastníka nepostúpil súdu, neskôr však v súvislosti s podaním podnetu na zastavenie exekúcie predložil súdu celý exekučný spis vrátane vyššie uvedeného návrhu na zmenu účastníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za preukázané, že došlo k prevodu práva z exekučného titulu a preto na základe vyššie uvedených skutočností, podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, rozhodol o zmene oprávneného tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedených skutočností, podľa § 92 ods. 2,3 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zmenu účastníka konania na strane oprávneného pripustil.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podaním zo dňa 03.02.2011, opakovaným dňa 08.01.2014 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Nemajetnosť povinného vyplýva zo šetrení majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom, ktoré sú súdu známe z exekučného spisu a v konaní ju nespochybňuje ani oprávnený, ktorý dňa 31.01.2014 súdu zaslal podanie označené ako „VEC: Súhlas so zastavením exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., (1) ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. (2) Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 SKK (6,64 EUR) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. (3) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 SKK (3,32 EUR).
V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 175,36 EUR.
Súd nie je povinný bez ďalšieho prevziať výpočet trov špecifikovaných súdnym exekútorom. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je súdny exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov.
V § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení platnom pre konanie sa uvádza, že odmena závisí od počtu hodín „účelne vynaložených na exekúciu“. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku „exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.“ Z uvedeného je zrejmé, že zákon rozlišuje exekučné konanie a exekúciu. Je zrejmé, že účelné úkony exekúcie môže exekútor vykonať až od okamihom od ktorého mohol podľa zákona začať vykonávať exekúciu, všetky pred týmto momentom vykonané úkony exekučnej činnosti boli len úkonmi exekučného konania (za ktoré mu patrí len paušálna odmena podľa § 14 odsek 1 písm. b/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z.) a nie účelnými úkonmi exekúcie, za ktoré by mu prislúchala hodinová odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia.
Exekútorovi tiež súd nemôže priznať odmenu za vyhotovenie oznámenia k podanému návrhu na zmenu účastníka konania, nakoľko návrh na zmenu účastníka vybavil nezákonným spôsobom, keď ho nepredložil súdu, ale naopak oznámil, že o uvedenom návrhu nie je potrebné rozhodovať.
Zároveň súd vo zvyšnej časti preskúmal, či súdnym exekútorom deklarovaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať pri tom ktorom úkone. S prihliadnutím na časovú náročnosť jednotlivých úkonov:
I. vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu,
II. príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu,
III. vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy,
IV. exekučný príkaz zrážkami zo mzdy,
V. ďalšie vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy,
VI. ďalší exekučný príkaz zrážkami zo mzdy,
VII. výzva na úhradu vymáhanej pohľadávky,
VIII. predloženie podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného,
IX. vyúčtovanie trov exekúcie
ktoré súdny exekútor špecifikoval vo svojom návrhu, dospel súd k záveru, že exekútor vynaložil účelne na exekúciu v predmetnej veci len 160 minút, t.j. 3 čo i len začaté hodiny exekučnej činnosti za čo mu prislúcha podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odmena 19,92 EUR a nie 500 minút, ktoré spolu pri relevantných úkonoch uviedol súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní. Vychádzal pritom z reálnej dĺžky úkonov exekučnej činnosti (ktorú ustálil pri úkonoch vo vyššie uvedenom prehľade označených I. - IV. a VII. - IX. na 20 minút, a pri opakovaných úkonoch označených V. a VI. na 10 minút) známej súdu z jeho činnosti (§ 121 Občianskeho súdneho poriadku), konkrétne z vyčíslenia dĺžky predmetných úkonov inými exekútormi a zo zoznamu úkonov uvedených exekútorom, a tiež z preskúmania exekučného spisu, pričom zistil, že sa jednalo o z odborného hľadiska nie príliš zložité úkony v rozsahu každý nie viac, než dve normostrany, ktorých významnú časť textu tvoria opakovane v mnohých exekučných konaniach používané a exekútorom už len kopírované formulácie. Pokiaľ aj nejaký úkon exekútorovi reálne trval dlhšie v porovnaní s inými exekútormi, toto predĺženie zo subjektívnych dôvodov na strane exekútora nemožno považovať za účelné a priznať mu zaň hodinovú odmenu (na rozdiel od predĺženia trvania úkonu vzhľadom na objektívne dôvody, napr. zložitosť veci, čo však v danej exekučnej veci preukázané nebolo a exekútor to ani netvrdí).
V § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. sú taxatívne určené jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 EUR. Súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. patrí paušálna odmena 46,48 EUR za úkony:
I. získanie poverenia na vykonanie exekúcie;
II. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie;
III. doručenie príkazu na začatie exekúcie;
IV. 2x doručenie exekučného príkazu.
V. 2x doručenie upovedomenia o spôsobe výkonu exekúcie;
VI. zisťovanie účtu povinného - DÚ;
VII. 6x zisťovanie platiteľa mzdy povinného (Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa)
Celkom teda v prejednávanej exekučnej veci patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 66,40 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
V časti hotových výdavkov 2,66 EUR za overovanie poverenia a 23,95 EUR za poštovné, t.j. spolu vo výške 26,61 EUR, ktorých náhradu si súdny exekútor uplatnil, súd konštatuje, že sa jedná o z exekučného spisu preukázané a účelne vynaložené náklady, ktorých náhrada súdnemu exekútorovi § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. patrí.
Podľa § 196 Exekučného poriadku sa (pri zachovaní ústavne konformného výkladu uvedeného ustanovenia /čl. 20 ods. 1 Ústavy SR/) odmena 66,40 EUR a náhrada hotových výdavkov 26,61 EUR zvyšujú o DPH 20% = 18,60 EUR, t.j. exekútorovi patria celkom trovy exekúcie vo výške 111,61 EUR.
S poukazom na ustanovenie § 203 ods.2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že uvedené trovy exekúcie je povinný nahradiť oprávnený, ktorý ich podľa uvedeného zákonného ustanovenia má znášať.
Poučenie:
Proti výroku o zmene účastníka konania odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
V zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v stave účinnom do 31.10.2013 možno proti výroku o náhrade trov exekúcie podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 243b ods. 1: Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3: O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.