Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sp-5-2014.pdf
PDF · 114.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sp/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, Námestie gen. Štefánika 531, Stará Ľubovňa, za účasti T. X., bytom X. XXX, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. V 1769/13 zo dňa 3. decembra 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1769/13 zo dňa 3. decembra 2013.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.12.2013 odporca ako príslušný orgán podľa § 18 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11.10.2013 medzi navrhovateľom a T. X., bytom X. XXX rozhodol tak, že podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11.10.2013, ktorá sa týka zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. X. - stavba rodinný dom, súp.č. XXX, postavená na parc.č. CKN 408/2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemky CKN 408/1 o výmere 243 m2 - zastavané plochy a nádvoria a CKN č. 408/2 o výmere 101 m2 - zastavané plochy a nádvoria s vlastníctvom zapísaným pod B2 v podiele 1/2, zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 07.11.2013 mu bol predložený návrh na vklad záložného práva podľa záložnej zmluvy o zriadení záložného práva. Podľa § 31 Katastrálneho zákona preskúmal zmluvu z hľadiska, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Prihliadal pritom aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Citoval ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, v súvislosti s ktorými dôvodil, že v predmetnom konaní k návrhu na vklad bola predložená dohoda o splnomocnení, ktorá je spísaná na štandardnom zmluvnom formulári, kde je už vytlačené meno splnomocnenca z čoho možno usúdiť, že splnomocnenca fakticky vyberá veriteľ.
Ďalej poukázal na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V predmetnom konaní rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného je daný predovšetkým tým, že dlžník pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože dohoda o splnomocnení, ktorú používa záložný veriteľ, je vypracovaná ako predtlač a zároveň ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť, pretože je predložená v jednom balíku s úverovou zmluvou. Argumentoval, že právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Zároveň konštatoval, že čl. III predmetnej zmluvy nie je v súlade so zápisom na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. X., keďže k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom záložného práva, bol začatý výkon záložného práva tak ako to vyplýva z poznámky evidovanej na tomto liste vlastníctva - zápis vykonaný dňa 28.08.2013.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, pričom citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
S poukázaním na vyššie citované zákonné ustanovenia uviedol, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Nesúhlasil s tvrdením odporcu, podľa ktorého vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci, čo vyplýva z ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo preukazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade si správny orgán nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Uviedol, že zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, v konkrétnej veci na konanie o povolenie vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Namietal, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti nestrannosti zástupcu. Rozpor musí reálne existovať. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. V prípade dohody o splnomocnení ide teda o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právny úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislý od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
K uvedeniu predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení uviedol, že toto argumentačne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Naviac ako bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Odporca nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov.
Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie odporcu nezákonné.
V závere konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil svoj dlh tak ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. K využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od neho poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni riadne vrátiť. Súčasne konštatoval, že počas výkonu podnikateľskej činnosti ani v jednom prípade kedy mal zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.
Súd vo veci konal podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, preskúmal podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníka konania T. X., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z obsahu administratívneho vyplýva, že dňa 07.11.2013 bol odporcovi doručený návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 402/2013-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 11.10.2013 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a T. X. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, a to na základe dohody o splnomocnení. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. X., a to rodinný dom, súp.č. XXX, stojaci na parc.č. CKN 408/2 a pozemky parc.č. CKN 408/1 o výmere 243 m2 - zastavané plochy a nádvoria a KCN 408/2 o výmere 101 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Z čl. II. tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. 1 tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 707300166 zo dňa 15.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 400,- € spolu s jej príslušenstvom.
Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom T. X., bytom X. XXX a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci uzavretá dňa 15.10.2012. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je
v súlade s jeho záujmami, pretože ide o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľnosti,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.
Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Taktiež namietal, že v predmetnej dohode o splnomocnení je v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Toto tvrdenie navrhovateľa však nezodpovedá zistenému skutkovému stavu.
V konaní bola ako účastníčka konania vypočutá T. X., ktorá uviedla, že zmluvu o úvere na požičanie finančných prostriedkov uzatvárala s navrhovateľom, resp. s jeho zástupcom priamo v X.. Pri uzatváraní zmluvy o úvere a podpisovaní listín nie je si vedomá toho, aby podpisovala dohodu o splnomocnení, ktorou by mala splnomocniť občianske združenie ProHelp na to, aby ju zastupovalo a uzatváralo za ňu zmluvu o zriadení záložného práva. Zo strany zástupcu navrhovateľa nebola upozornená na to, že v prípade ak si nebude plniť svoje záväzky, uzatvorí za ňu iný subjekt zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktorých je vlastníčkou. Združenie ProHelp nepozná, niekto ju z ich strany neoslovil. Zmluvu uzatvárala tak ako to uviedla v mieste trvalého bydliska a to tak, že na jej telefonický kontakt prišiel s autom zástupca navrhovateľa a zmluvu podpisovala v aute. Či tento podpis niekde overovala a aké listiny ešte k podpisu zástupca navrhovateľa predložil, na to si nepamätá.
Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom z čoho sa dá usudzovať, že v prípade T. X. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Z výpovede účastníčky konania T. X. je zrejmé, že tu sú dôvodné pochybnosti o slobodnom a vážnom prejave vôle uzavrieť dohodu o splnomocnení na zastupovanie v rozsahu ako je deklarovaná v texte tejto dohody. Za takýchto okolností je dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa § 37 ods. 1 neplatná.
V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému Ak je teda dohoda o splnomocnení neplatná, je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva podpísaná na základe tejto dohody splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V danom prípade odporca v konaní úplne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci a na tomto základe v súlade so zákonom aj rozhodol a rozhodnutie v požadovanom rozsahu v súlade s§ 47 ods. 3 Správneho poriadku odôvodnil.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.