Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/52/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. mája 2014 sťažnosť odsúdeného K. V. proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo dňa 26.2.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného K. V. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením senát Okresného súdu Čadca postupom podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného K. V. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Čadca, sp.zn. .

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil v podstate tak, že návrh na povolenie obnovy konania, podaný odsúdeným K. V., nie je dôvodný. Skutočnosti uvádzané odsúdeným v návrhu na povolenie obnovy konania nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o treste. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Čadca, sp.zn. bol oboznámený pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku aj odpis z registra trestov GP SR, v ktorom bol záznam o odsúdení vo veci Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. , v ktorej veci bol K. V. súdený ako mladistvý. Taktiež na tomto hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj pripojený spisový materiál krajského súdu a rozsudok v tejto trestnej veci. Okresný súd teda v pôvodnom konaní sa s týmto dôkazom oboznámil. Pred rozhodnutím o treste, tento dôkaz aj vyhodnotil a s poukazom na toto odsúdenie uložil K. V. trest ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi. Následne Krajský súd v Žiline, po podaní odvolania, mal taktiež k dispozícii celý spisový materiál a pri rozhodovaní o odvolaní na tento prihliadal. Skutočnosti uvádzané odsúdeným v žiadosti o povolenie obnovy konania nie sú teda novým dôkazom alebo novou skutočnosťou súdu skôr neznámou, na ktorú by súd v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Čadca, sp.zn. neprihliadal. Úlohou súdu v rámci konania o povolenie obnovy konania nie je zisťovať, či sa v pôvodnom konaní súd správne vysporiadal s týmito skutočnosťami, resp. akým spôsobom sa s týmito vysporiadal. V závere súd prvého stupňa konštatoval, že odsúdený ako osoba oprávnená na podanie návrhu o povolenie obnovy konania nepredložil súdu novú skutočnosť ani neznámy dôkaz, ktorý by nebol vykonaný v pôvodnom konaní, a preto nebola naplnená podmienka na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, a to bezprostredne po jeho vyhlásení. Následne sťažnosť odôvodnil sám, i prostredníctvom obhajcu. V písomnom podaní, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 3.3.2014, odsúdený prostredníctvom obhajcu namietal, že okresný súd v pôvodnom konaní v jeho trestnej veci vedenej pod sp.zn. nezohľadnil pri rozhodovaní o výške trestu otázku, či je možno nahliadať v tom čase na jeho predchádzajúce odsúdenia ako zahľadené alebo nie, jednoducho bez skúmania splnenia podmienok zahľadenia odsúdenia kvalifikoval jeho osobu ako

obzvlášť nebezpečného recidivistu. Rovnako postupoval i odvolací súd vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline, sp.zn. . Ďalej dôvodil tým, že pokiaľ by v čase rozhodovania prvostupňového súdu v trestnej veci bola posudzovaná predbežná otázka zahľadenia predchádzajúceho právoplatného odsúdenia Krajským súdom v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp.zn. , výška jeho trestu by bola nižšia aj s ohľadom na irelevanciu posudzovania jeho osoby ako obzvlášť závažného recidivistu. Skutočnosť, že prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou zahľadenia jeho predchádzajúceho odsúdenia spôsobila, že trest, ktorý mu bol uložený bol v zrejmom nepomere k jeho pomerom ako obvineného. Poukázal na túto novú skutočnosť, v dôsledku ktorej považoval návrh na povolenie obnovy konania za dôvodný. Odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil rozhodnutie Okresného súdu Čadca tak, že jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovie.

Sám v písomnom podaní, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 14.4.2014, v písomne odôvodnenej sťažnosti poukázal na ustanovenie § 7 Tr. por., ktoré pojednáva o predbežnej otázke. Namietal, že Okresný súd Čadca vo veci rozhodol o jeho vine bez vyriešenia predbežnej otázky týkajúcej sa zahľadenia, resp. nezahľadenia jeho predchádzajúceho odsúdenia ako mladistvého vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici. Týmto spôsobom došlo k procesnej chybe, v dôsledku ktorej bol nesprávne označený ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 Tr. zák., na základe čoho mu bola i zvýšená trestná sadzba.

Krajský súd ako súd nadriadený na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak nie je dôvodná.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že krajský súd po splnení preskúmavacej povinnosti zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odsúdeného K. V. na povolenie obnovy konania, zodpovedá stavu veci a zákonu. Takémuto rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadnu procesnú chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné a presvedčivé.

Krajský súd po prieskume predloženého spisu, rovnako ako okresný súd, je toho názoru, že odsúdený K. V. v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Dôkazom súdu skôr neznámym v súlade s ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. môže byť popri dôkazu doteraz nevykonaného aj dôkaz v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom, napr. výpoveď svedka, ktorý v konaní o obnove v podstatných bodoch zmenil svoju výpoveď. V takomto prípade však musia byť predmetom hodnotenia aj dôvody, na základe ktorých došlo k obsahovej zmene výpovede.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, resp. jeho časť sa uskutoční porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia s dôkaznou silou a významom novotvrdených skutočností a novonavrhovaných dôkazov zo strany odsúdeného.

V tejto súvislosti treba pripomenúť a odsúdeného upozorniť, že v konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní. Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je konaním založeným na revíznom princípe.

V konaní o povolenie obnovy nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Konanie o povolení obnovy sa v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za skutočnosti nové alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti, a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe, a či majú význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa sa v konaní o návrhu odsúdeného dôsledne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré odsúdený K. V.iadal povoliť obnovu konania.

Krajský súd ako súd nadriadený po prieskume predloženej veci považuje sťažnostné námietky K. V. za nedôvodné. Sťažovateľ v podstate vytýka okresnému súdu, že v základnom konaní, t.j. vo veci ho považoval za obzvlášť nebezpečného recidivistu, bez toho, že by sa zaoberal otázkou zahľadenia jeho predchádzajúceho odsúdenia Krajským súdom v Banskej Bystrici, sp.zn. , v ktorej veci si vykonal trest ako mladistvý. Túto skutočnosť mal okresný súd v pôvodnom konaní posúdiť ako predbežnú otázku v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. a len po jej posúdení mal mu byť uložený trest zodpovedajúci zákonu. Tu krajský súd poučuje sťažovateľa, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu alebo prokurátorovi neboli známe, a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne tieto nové skutočnosti sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Skutočnosti, na ktoré sťažovateľ poukazuje, nie sú skutočnosťami novými a ani dôkazmi skôr neznámymi, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu skutkového stavu zisteného v základnom konaní. Krajský súd opakovane sťažovateľa poučuje, že v konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami, resp. či vyhodnotil všetky skutočnosti majúce vplyv na právne posúdenie skutku v základnom konaní. Procesné pochybenie, na ktoré sťažovateľ poukazuje, a ktoré podľa jeho názoru malo podstatný vplyv na právnu kvalifikáciu jeho konania ako obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 41 Tr. zák. by mohlo byť dôvodom na podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.

Keďže krajský súd ako súd nadriadený pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že výrok napadnutého uznesenia i konanie predchádzajúce tomuto výroku zodpovedá stavu veci a zákonu, rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného K. V. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.