Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/205/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: G.. C. R., U. X.X.XXXX, R. H. E.B., L. XXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Bušfy, so sídlom v Považskej Bystrici, Námestie A. Hlinku 36/9, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO 31595545, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, o zaplatenie 353,65 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 353,65 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 353,65 € od 3.3.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 750,25 €, z toho trovy právneho zastúpenia v sume 729,25 € a iné trovy v sume 21,- €, na účet jeho právnej zástupkyne C.. M. R., H. H. F. R., K..E.., B.: E., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.5.2012, domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 353,65 € s príslušenstvom; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že jeho motorové vozidlo bolo poškodené v časti čelného skla pri škodovej udalosti, ktorá sa stala dňa 10.9.2011 na ceste Ž. - E., keď od kolies predchádzajúceho vozidla W. Y.: ZA XXX N., ktoré v tom čase viedla K. R., odletel kameň. Motorové vozidlo škodcu je povinne zmluvne poistené u odporcu, preto si u neho uplatnil nárok na poistné plnenie podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Odporca mu odmietol poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že jednoznačne nepreukázal, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla K. R.. Konanie odporcu je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, so zákonom aj so všeobecnými poistnými podmienkami. Škodovú udalosť (poškodenie čelného skla kameňom) nie je možné podradiť pod žiaden z prípadov uvedených v čl. 2, čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 13 ods. 1, čl. 14 všeobecných poistných podmienok odporcu, kedy nevzniká nárok na poistné plnenie. Vymrštenie kameňa považuje za osobitnú povahu prevádzku motorového vozidla a v tej súvislosti poukázal na rozhodnutia R 16/1969 a R 9/1972. Do konca roka 2011 všetky poisťovne bez rozdielu akceptovali rozbitie čelného skla na motorovom vozidle následkom odrazu kamienkov spod kolies motorového vozidla idúceho pred poškodeným ako poistnú udalosť, ktorá bola krytá havarijným poistením aj povinným zmluvných poistením. Bez akejkoľvek zmeny zákona, poistnej zmluvy alebo poistných podmienok mu odporca odmietol poskytnúť poistné plnenie za škodu, ktorá mu vznikla konaním jeho poisteného. Na slovenskom trhu neskôr vznikol nový poistný produkt pripoistenie čelného skla, čo však nemôže bez ďalšieho znamenať vylúčenie takejto udalosti z nárokov na poskytnutie poistného plnenia podľa

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh na začatie konania zamietnuť ako nedôvodný. Uviedol, že motorové vozidlo K. R. je u neho povinne zmluvne poistené. Jeho likvidačné oddelenie prešetrilo škodovú udalosť a ukončilo jej likvidáciu bez poskytnutia poistného plnenia. Navrhovateľ jednoznačne nepreukázal svoj nárok na poskytnutie poistného plnenia. Samotná správa o nehode nie je dôkazom, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako to poistený popisuje. Zrejmé je len to, že na danom mieste a v danom čase sa obe motorové vozidlá nachádzali na ceste a že na jednom z nich vzniklo poškodenie. Vodič motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, nemohol vidieť, že spod jeho vozidla odletel kameň a poškodil za ním idúce motorové vozidlo navrhovateľa; mohol len vidieť poškodenie na čelnom skle, o ktorom mu tvrdil navrhovateľ, že bolo spôsobené kameňom, ktorý odletel spod kolies jeho motorového vozidla. Vodič, ak sa venuje riadeniu motorového vozidla, nemá možnosť zbadať kameň. Ide preto o ničím nepreukázané tvrdenia navrhovateľa. v ustanovení požaduje preukázanie nároku poškodeného na poistné plnenie, teda preukázanie zodpovednosti škodcu za spôsobenú škodu. Navrhovateľ je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom, čo však neurobil. V prípade vymršteného kameňa od kolies motorového vozidla vodič vzhľadom na hmotnosť kameňa si nemôže byť vedomý, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože ho nemôže ani zaregistrovať. Na základe toho nie je preukázané a ani objektívne preukázateľné, že príčinou škody je prevádzka motorového vozidla u odporcu povinne zmluvne poisteného, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný [, , v znení neskorších predpisov (ďalej len )] rozhodol na pojednávaní dňa 28.5.2014 v prítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, výsluchom svedkov K. R. (prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Žilina podľa ) a F. I., likvidačným spisom odporcu č. 8011187110 (uplatnením nároku na náhradu škody, záznamom o dopravnej nehode, vyjadreniami odporcu k uplatnenému nároku na náhradu škody z 9.3.2012, 15.12.2011, 24.10.2011, faktúrou č. XXXXXXXXX z 26.9.2011, výzvou navrhovateľa na úhradu poistného plnenia zo 14.2.2012, čestným prehlásením K. R.); vychádzal aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla E. E. Y.: Q. XXX R., ktoré viedol aj počas škodovej udalosti dňa 10.9.2011 o 10:30 hod. na ceste E. - Ž.. Navrhovateľ bezprostredne pred škodovou udalosťou vychádzal z parkoviska futbalového ihriska na hlavnú cestu Ž. - E.. Počas škodovej udalosti došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa kameňom, ktorý odletel od kolies motorového vozidla W. R. Y.H.: ZA XXX N., ktoré v tom čase viedla jeho vlastníčka K. R. (ďalej aj len motorové vozidlo škodcu). Motorové vozidlo škodcu je povinne zmluvne poistené u odporcu. Cesta bola bez výtlkov, výmoľov, počasie bolo dobré. Na ceste bolo málo áut (bol víkend): len motorové vozidlo navrhovateľa a škodcu, v diaľke sa nachádzali ďalšie motorové vozidlá, nešlo však o nákladné motorové vozidlá naložené štrkom. Svedok F. I. videl, ako kameň dopadol na stierač a išiel dolu (zapamätal si to, lebo sa zľakol); dopadol viac od stredu čelného skla smerom k vodičovi, bol asi vo veľkosti polovice orecha. Obe motorové vozidla nešli viac ako 70 km/hod. Navrhovateľ a svedkyňa K. R. zastavili na blízkej benzínovej pumpe, kde jej oznámil, že od kolies jej motorového vozidla odletel kameň a poškodil čelné sklo jeho motorového vozidla. K. R. uznala, že kameň mohol odletieť spod kolies jej motorového vozidla a spísali správu o nehode. Technický stav oboch motorových vozidiel bol pred škodovou udalosťou dobrý, prevádzatelia netrpeli počas jazdy nevoľnosťou.

Navrhovateľ nechal poškodené čelné sklo opraviť v spoločnosti AUTOSKLO ŽILINA, s.r.o., ktorá vyčíslila opravu na sumu 353,65 € s DPH (faktúra č. 201100442 z 26.9.2011, splatná dňa 6.10.2011). Navrhovateľ u odporcu uplatnil nárok na náhradu škody podľa Odporca mu listom z 24.10.2011 oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne, pretože nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Stanovisko odporcu zostalo nezmenené aj v listoch z 9.3.2012.

Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z nasledovných právnych predpisov:

Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (ods. 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (ods. 2).

Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa , vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví (ods. 1). Vodič motorového vozidla je povinný dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby sa predchádzajúce vozidlo mohlo pred neho bezpečne zaradiť (ods. 2).

Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa prvá veta plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ).

Podľa nariadenia č. v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s nariadenia č. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Medzi účastníkmi bola spornou otázka, či kameň, ktorý odletel od kolies motorového vozidla škodcu, je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla v zmysle a nasl. .

Prevádzkou motorového vozidla sa v zmysle ustálenej judikatúry považuje už samotné uvedenie motora do chodu, bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa nachádza na ceste alebo na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo iná osoba. Preto sa za prevádzku motorového vozidla považuje prípad, keď je vozidlo v pohybe, keď vozidlo stojí, ale jeho motor je v chode, príprava na jazdu vozidlom, úkony bezprostredne súvisiace so skončením jazdy a úkony potrebné na údržbu vozidla. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napríklad R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).

Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

Ustálená judikatúra najvyššieho súdu (napríklad sp. zn. R 3/1984, , , stanovisko najvyššieho súdu k výkladu - Cpjf 93/71 publikované pod č. R 64/1972) považuje poškodenie motorového vozidla kameňom, ktorý odletel od iného motorového vozidla, za stret prevádzok a je posudzované podľa . V predmetnej právnej veci ide o objektívnu zodpovednosť prevádzateľov dopravných prostriedkov bez ohľadu na ich zavinenie. Slová uvedené v ustanovení : "podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody" je potrebné vykladať tak, že vysporiadanie medzi prevádzateľmi pri strete dvoch alebo viacerých prevádzok nadväzuje na zásadu objektívnej zodpovednosti, avšak je priamo spojené s jednotlivými príčinami škody. Rozbor príčin a ich hodnotenie z hľadiska významu pre vznik stretu prevádzok má rozhodujúci význam, pretože ide o situácie, ktoré sú charakterizované mnohopočetnosťou príčin. Súd je preto povinný skúmať mieru účasti jednotlivých prevádzateľov na spôsobení vzniknutej škody v konaní bezprostredne predchádzajúcom vzniku škody. Rozhodujúcou je pritom účasť, ktorú mali jednotliví prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Súd preto musí vyhodnotiť všetky skutkové okolnosti konkrétneho stretu prevádzok, najmä okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého z prevádzateľov, ak ním bola založená príčinná súvislosť ústiaca do vzniku škody. Možné zavinenie niektorého z prevádzateľov na spôsobení škody, dodržanie alebo nedodržanie pravidiel cestnej premávky, teda možno subsumovať len pod mieru jeho účasti na spôsobenej škode. Príčinou škody je každé konanie, opomenutie alebo iná okolnosť, bez ktorej by nenastal následok. Príčina zostáva príčinou, aj keď ku škodlivému následku viedli aj ďalšie skutočnosti, pričom nie všetky musia byť rovnako dôležité. K prerušeniu príčinnej súvislosti medzi pôvodnou príčinou a následkom by došlo, ak by sa k nej pridala iná okolnosť, ktorá ako výlučná a samostatná príčina spôsobila škodlivý následok.

V predmetnej právnej veci vozidlo škodcu bolo v pohybe, je teda nepochybné, že išlo o prevádzku motorového vozidla. Objektívna zodpovednosť prevádzateľov za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky vyplýva z až . Počas jazdy motorového vozidla škodcu sa od jeho kolies vymrštil kameň, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa. Ide preto o stret prevádzok dvoch prevádzateľov (navrhovateľa a K. R.), ktorí sa majú medzi sebou navzájom vysporiadať. Preto súd skúmal mieru účasti jednotlivých prevádzateľov (navrhovateľa a K. R.) na spôsobenej škode podľa .

Navrhovateľ sa podľa názoru súdu aktívne ani pasívne (opomenutím) nepodieľal na vzniku škody. Navrhovateľ prispôsobil jazdu stavu vozovky, neprekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, dodržal vzdialenosť medzi vozidlami a neporušil ani ostatné dopravné predpisy. Preto jeho účasť na spôsobení škody, ktorá by viedla k zníženiu poistného plnenia, je percentuálne nevyjadriteľná. Súd ako príčinu poškodenia čelného skla ustálil kameň, ktorý odletel od kolies motorového vozidla škodcu, ktoré bolo v tom čase v pohybe; inými slovami príčinou poškodenia čelného skla motorového vozidla navrhovateľa bola okolnosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku škodcu.

Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že boli kumulatívne splnené podmienky na ustálenie zodpovednosti škodcu K. R. za spôsobenú škodu:

- okolnosť majúca pôvod v prevádzke motorového vozidla - valivý pohyb kolies a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky, ktorá spôsobila odletenia kameňa a jeho náraz do motorového vozidla navrhovateľa,

- škoda - poškodenie čelného skla motorového vozidla navrhovateľa,

- príčinná súvislosť medzi okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla a škodou - nebyť odletenia kameňa spod kolies motorového vozidla škodcu, nedošlo by k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa. Žiadne iné príčiny vzniku škody, ktoré by prerušili kauzálny nexus medzi prevádzkou motorového vozidla škodcu a vznikom škody na motorovom vozidle navrhovateľa, súd na základe vykonaného dokazovania nezistil. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.

Súd dospel k záveru, že účasť na spôsobení vzniku škody mala len K. R., ktorá za ňu zodpovedá podľa v plnej miere. Preto bol odporca, u ktorého je motorové vozidlo škodcu povinne zmluvne poistené, povinný podľa v spojení s a poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie v sume 353,65 € zodpovedajúce výške nákladov vynaložených na uvedenie motorového vozidla navrhovateľa do pôvodného stavu; súd nepovažuje fakturovanú sumu opravy čelného skla za zhodnotenie motorového vozidla navrhovateľa. Nebyť škodovej udalosti, nedošlo by k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa a nebolo by nutné vynakladať prostriedky na jeho opravu, a teda uvedenie do pôvodného stavu, tak aby bolo použiteľné rovnakým spôsobom ako pred škodovou udalosťou. Súd nepovažuje fakturovanú sumu 353,65 € za neprimerane vysokú, pretože vychádza z kalkulácie zodpovedajúcej charakteru poškodenia motorového vozidla navrhovateľa, pričom neboli vykonané žiadne iné práce, ktoré by s poškodeným čelným sklom nesúviseli.

Ak odporca navrhovateľovi neposkytol poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti, t.j. v lehote do 8.11.2011 (15 dní od 24.10.2011, kedy odporca navrhovateľovi oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne), od 9.11.2011 sa dostal do omeškania, od kedy by bol povinný platiť popri istine aj úroky z omeškania. Navrhovateľ však žiadal zaplatiť úroky z omeškania až od 3.3.2012, preto súd, súc viazaný návrhom na začatie konania, priznal navrhovateľovi úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 3.3.2011 do zaplatenia. V prvý deň omeškania (3.3.2012) predstavovala úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1%, potom zvýšením o 8 percentuálnych bodov predstavujú úroky z omeškania výšku 9 % z dlžnej sumy od 3.3.2012 do zaplatenia.

Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd považoval návrh na začatie konania za dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Súd na margo uvádza, že nie je viazaný stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska (navyše bez uvedenia dátumu, podpisu oprávnenej osoby a odtlačku pečiatky), pretože jeho záväznosť nevyplýva ani z ani z . Navyše, Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska sa nezaoberal otázkou náhrady škody z pohľadu ustanovenia .

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v sume 750,25 €. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška); hodnota sporu v predmetnej právnej veci predstavuje sumu 353,65 €, potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 26,56 €. Celková suma náhrady trov konania pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby a zaplateného súdneho poplatku:

- prevzatie a príprava veci dňa 10.2.2012 - 26,56 € (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013, § 20c vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013),

- písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 23.5.2012 - 26,56 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013, § 20c vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013),

- účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I dňa 20.1.2014 - 26,56 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

- účasť na výsluchu svedkyne K. R. dožiadaným Okresným súdom Žilina dňa 31.3.2014 - 26,56 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

- účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I dňa 28.5.2014 - 26,56 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

- režijný paušál v roku 2012: 2 x 7,63 € = 15,26 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),

- režijný paušál v roku 2014: 3 x 8,04 € = 24,12 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),

- náhrada cestovného za cestu motorovým vozidlom G. R. na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 20.1.2014 Považská Bystrica - Bratislava a späť (332 km) - 88,26 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky),

- náhrada cestovného za cestu motorovým vozidlom Y.G. R.Q. na výsluch svedkyne K. R. dožiadaným Okresným súdom Žilina dňa 31.3.2014 Považská Bystrica - Žilina a späť (67 km) - 17,73 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky);

- náhrada cestovného za cestu motorovým vozidlom G. R. na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 20.1.2014 Považská Bystrica - Bratislava a späť (332 km) - 88,34 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky); náhrada cestovného je vyššia v porovnaní s cestovným uvedeným pri ceste na pojednávanie dňa 20.1.2014 z dôvodu vývoja cien pohonných hmôt,

- náhrada za stratu času cestou na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 20.1.2014 Považská Bystrica - Bratislava a späť - 8 polhodín ? 13,40 € = 107,20 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky),

- náhrada za stratu času cestou na výsluch svedkyne K. R. dožiadaným Okresným súdom Žilina dňa 31.3.2014 Považská Bystrica - Žilina a späť - 2 polhodiny ? 13,40 € = 26,80 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky),

- náhrada za stratu času cestou na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 28.5.2014 Považská Bystrica - Bratislava a späť - 8 polhodín ? 13,40 € = 107,20 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky),

- daň z pridanej hodnoty 20% zo sumy 607,71 € = 121,54 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky),

- zaplatený súdny poplatok v sume 21,- €.

Platobným miestom pre náhradu trov konania navrhovateľa je jeho právny zástupca ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.