Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-25-2014.pdf
PDF · 89.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne: M. W., N.. XX.X.XXXX, A. B. N. M., C. XXXX/XX proti žalovanému: K. W., N.. XX.X.XXXX, A. B. N. M., C. XXXX/XX, o zaplatenie 4 750,- eur takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.750,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 31. 1.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 285,-- eur, všetko v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti čo do výšky úroku z omeškania súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.2.2014 domáhala od žalovaného zaplatenia istiny 4 750,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 31.1.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že istinu požaduje od žalovaného titulom neprispievania na chod spoločného bývania (plyn, voda, elektrina, údržba domu, hygienické potreby). Žalovaný býva v dome na základe vecného bremena od decembra 2004. V roku 2009 prisľúbil prispievať na chod domu sumou 100,- eur mesačne. V súčasnej dobe je vedené konanie vo veci zrušenia vecného bremena, v ktorom konaní žalovaný potvrdil, že peniaze, ktoré jej dlží jej vyplatí. Žalovaný je poberateľom príspevku na bývanie.
Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť, ktorej sa návrh týka odkúpila od svojich rodičov v novembri 2004, kedy priamo v kúpnej zmluve bolo zriedené právo vecného bremena - užívania nehnuteľnosti jej rodičmi a žalovaným. V uvedenom čase bolo už jej manželstvo so žalovaným rozvedené. Do konca roku 2007 žalovaný prispieval na domácnosť sumou 6 000,- až 7 000,- Sk mesačne. Následne kvôli problémom medzi nimi na domácnosť prestal prispievať. Od 1.1.2009 je nezamestnaný. V uvedenom roku sa dohodli na tom, že na domácnosť bude prispievať sumou 100,- eur mesačne. V sume, na ktorej sa dohodli je zahrnutá čiastočná úhrada poplatkov za plyn, vodu a elektrinu, nákup hygienických potrieb, upratovanie spoločne užívaných priestorov. Dom okrem nich dvoch užíva aj ich už dospelý syn. Do decembra 2013 dom užívala aj ich už dospelá dcéra a do konca roku 2011 aj jej matka. Žalovaný je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, v ktorej je zahrnutý aj príspevok na bývanie. Privyrába si chovom psov, a tiež iným spôsobom.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že rodinný dom bol kúpený z finančných prostriedkov získaných predajom ich spoločného domu. Po presťahovaní sa do domu robil v ňom úpravy, čím zvýšil hodnotu domu. So žalobkyňou sú rozvedení 13 rokov, žijú stále v jednej domácnosti. Potvrdil, že v roku 2009 sľúbil prispievať na domácnosť sumou 100,- eur mesačne napriek tomu, že bol nezamestnaný. V dome užíva
jednu izbu na poschodí, spoločne so žalobkyňou užíva kuchyňu, sociálne zariadenie, garáž neužíva. Chová len jedného vlastného psa, občas má nejakého psa na výcvik, psov nechová za účelom predaja. Potvrdil, že kým bol zamestnaný prispieva na domácnosť tak, že žalobkyni dával svoju mzdu. Hygienické potreby a čistiace prostriedky si zakupuje sám, taktiež si sám varí. Príspevok na bývanie využíva na údržbu a drobné opravy domu. Od roku 2009 prispieval na domácnosť, nevie sa však vyjadriť v akej celkovej sume.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. X katastrálne územie B. N. M., platobnými dokladmi SIPO, výzvami žalobkyne, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/45/2011-129, odvolaním proti uvedenému rozsudku zo dňa 13.8.2012, správou Mestského úradu B. N. M., správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.Š. N. M., kópiou poštovej poukážky a zistil tento skutkový stav:
Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. X katastrálne územie B. N. M. je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 nehnuteľností - rodinného domu súpisné číslo XXXX a parciel č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria a č. XXXX - záhrady. Podielovou spoluvlastníčkou je na základe kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena z roku 2004. Uvedenou zmluvou bolo k nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaného bývať v dome súpisné číslo 2002 a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti toto právo trpieť.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10C/45/2011-129 zo dňa 18.7.2012 bolo vyššie uvedené vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaného bývať v dome súpisné číslo 2002 a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti toto právo trpieť, zrušené. Žalobkyni bola rozsudkom uložená povinnosť vyplatiť žalovanému titulom náhrady za zrušené vecné bremeno sumu 16 650,- eur. Uvedený rozsudok nie je právoplatný, proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom doposiaľ nie je rozhodnuté.
Zhodným tvrdením účastníkov konania mal preukázané, že žalovaný užíva v predmetnej nehnuteľnosti jednu izbu, spoločné priestory a záhradu. Do roku 2007 žalovaný prispieval pravidelne na domácnosť, od uvedeného roku prispieva nepravidelne. Podľa tvrdenia oboch účastníkov v roku 2009 došlo medzi účastníkmi k dohode, v zmysle ktorej má žalovaný prispievať na chod domácnosti sumou 100,- eur mesačne. Skutočnosť, že žalovaný si je vedomý povinnosti prispievať na domácnosť je zrejmá aj z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 10C/45/2011-129 zo dňa 18.7.2012, ako aj odvolania žalovaného proti tomuto rozsudku.
Z písomných výziev predložených žalobkyňou bolo zistené, že žalovaný za obdobie od 1.1.2009 do 31.8.2010 prispieval na domácnosť sumou 17,- eur (zasielal 100,- eur mesačne z toho 83,- eur ako výživné pre syna) t.j. za uvedené obdobie prispel sumou 340,- eur (20 mesiacov po 17,- eur), v roku 2011 prispel celkovo sumou 450,- eur a v roku 2012 sumou 160,- eur.
Žalobkyňa predložila platobné doklady SIPO, z ktorých bolo zistené, že v roku 2009 z jej strany za energie bola uhradená suma 2 596,17 eur, v roku 2010 suma 2 476,65 eur, v roku 2011 suma 2 895,39 eur, v roku 2012 suma 3 375,13 eur, v roku 2013 suma 2 616,53 eur a v mesiaci január 2014 suma 426,62 eur. Obaja účastníci potvrdili, že uvedené sumy sú uhrádzané výlučne žalobkyňou.
Podľa správy Mestského úradu B. N. M. k trvalému pobytu na adrese B. N. M. od 1.1.2009 je prihlásených celkovo päť osôb t.j. účastníci tohto konania, ich už dospelé deti a matka žalobkyne. Matka žalobkyne neužíva nehnuteľnosť od roku 2012, dcéra účastníkov túto neužíva od konca roku 2013.
Žalovaný je od 1.1.2009 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho evidencia trvá. Od 1.11.2009 je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, v súčasnej dobe vo výške 18,30 eur mesačne.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Žalobkyňa podaným návrhom sa domáhala od žalovaného zaplatenia istiny 4 750,- eur titulom bezdôvodného obohatenia. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že jej nárok je dôvodný, nie však titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ale titulom plnenia zmluvnej povinnosti. Právne posúdenie veci je výlučne vecou súdu, ktorý je viazaný skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe
Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo začiatkom roka 2009 k uzavretiu ústnej zmluvy, ktorou sa žalovaný zaviazal prispievať na chod domácnosti sumou 100,- eur mesačne. Súd vzhľadom k tomu má za to, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva, ktorá nie je osobitne upravená v zákone, pričom účastníci si dohodli zmluvné podmienky. Nepomenovaná zmluva, ktorá je uzatvorená v súlade s právom, má pre obe strany rovnakú záväznosť ako zákon. Preto jej porušenie má za následok vznik právnej zodpovednosti.
Súd má za to, že dohoda uzavretá medzi účastníkmi konania bola uzavretá v súlade s právom. Skutočnosť, že žalovaný má právo doživotne predmetné nehnuteľnosti užívať, ho nezbavuje povinnosti prispievať na chod domácnosti. Z vyjadrení žalovaného je zrejme, že on sám si je vedomý tejto povinnosti, keď uviedol, že žalobkyni je ochotný zaplatiť sumu 4 500,- eur. Pokiaľ sa týka vyjadrení žalovaného ohľadom financií, za ktoré boli nadobudnuté nehnuteľnosti a skutočnosti, že má vykonávať opravy a údržbu nehnuteľnosti, ktorými došlo k ich zhodnoteniu, súd poukazuje na to, že uvedené nie je predmetom tohto konania a nebolo preukázané, aby tieto skutočnosti boli predmetom dohody medzi účastníkmi konania.
Pokiaľ sa týka výšky požadovaného plnenia, súd vychádzal z toho, že na základe dohody medzi účastníkmi žalovaný mal prispievať sumou 100,- eur mesačne. Za obdobie od 1.1.2009 do 31.1.2014 ide o sumu 6 100,- eur (12 mesiacov krát 100,- eur krát 5 rokov plus 100,- eur za január 2014). Dokazovaním bolo preukázané, že za uvedené obdobie prispel celkove sumou 950,- eur (od 1.1.2009 do 31.8.2010 suma 340,- eur plus za rok 2011 suma 450,- eur plus za rok 2012 suma 160,- eur). Žalobkyňa sa návrhom domáhala zaplatenia sumy 4 750- eur. V zmysle § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Vzhľadom na uvedené súd návrhu žalobkyne pokiaľ sa týka žalovanej istiny v celom rozsahu vyhovel. K tvrdeniu žalovaného, že za požadované obdobie prispel na chod domácnosti vyššou sumou než uviedla žalobkyňa je potrebné uviesť, že toto tvrdenie v konaní preukázané nebolo. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil, ani nenavrhol žiaden dôkaz. Účastník, ktorý nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nesie dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vyplýva zo zisteného skutkového stavu v konaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovaného bol žalobkyni priznaný úrok z omeškania vo výške 5,25 % a v prevyšujúcej časti, čo do výšky požadovaného úroku z omeškania súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia. Ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní len čiastočný neúspech čo do výšky požadovaných ročných úrokov z omeškania. Trovy konania priznané žalobkyni pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 285,- eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom k výške priznaného plnenia žalobkyni a skutočnosti, že žalovaný je nezamestnaný súd v zmysle citovaného ustanovenia určil na splnenie povinnosti žalovanému dlhšiu 6 - mesačnú lehotu od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.