Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-471-2014.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/471/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa O. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X, Q., proti odporkyni W. E., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X, Q., o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05. 03. 2014, č. k. 9C/193/2013 - 28, takto,
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 15. 08. 2013 domáhal rozvodu manželstva z dôvodu existujúceho rozvratu. S návrhom odporkyňa nesúhlasila.
Po vykonanom dokazovaní okresný súd mal za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú už plnoleté dve deti, ktoré bývajú s nimi v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ poukazoval na to, že po uplynutí materskej dovolenky sa odporkyňa nesnažila zamestnať, v roku 2006 sa zamestnala v stávkovej kancelárii Tipos, kde spoločnosť za dva roky poškodila o 3 300,- eur, o čom mu nepovedala, pričom celková dlžoba narástla na 8 400,- eur, ktorú splácal sám. Mal výhrady voči tomu, že odporkyňa pred uzavretím manželstva obľubovala skupinový sex. Odporkyňa sa zamestnala a z príjmu spláca úvery. Hospodária tak, že on nakupuje potraviny a odporkyňa varí. V prípade rozvodu mieni žiť s ňou v spoločnej domácnosti.
Odporkyňa poukazovala na to, že má citový vzťah k navrhovateľovi. Počas manželstva nemala žiadnu známosť s inými mužmi. I napriek informáciám od neznámej osoby o minulosti spolu intímne žili.
Okresný súd mal za zistené, že navrhovateľ ako príčinu rozvratu uviedol, že sa dozvedel o existencii nahrávky o skupinovom sexe odporkyne z doby pred uzavretím manželstva. Súd prihliadol na dobu, kedy malo dôjsť tejto situácii, ako aj času, kedy sa navrhovateľ o tom dozvedel. Považoval dôvod zo strany navrhovateľa len za účelový. Aj napriek tomu, že rok po uzavretí manželstva mal tieto indície, s odporkyňou, žili, vychovávali deti, hospodárili.
Ďalšou príčinou pre rozvrat manželstva malo byť to, že odporkyňa vytvorila dlhy, ktoré ohrozujú ich spoločný majetok. Súd konštatoval, že odvtedy uplynulo osem rokov, odporkyňa je zamestnaná a snaží sa z príjmu uhrádzať svoje dlhy. Súd poukázal na ust. § 18 Zákona o rodine, ktorý okrem iného obsahuje aj povinnosť jedného z manželov starať sa o druhého v starobe a v chorobe, a vzájomne si pomáhať. Z prejavov na pojednávaní súd mal za to, že odporkyňa má stále citový vzťah k navrhovateľovi. Prvostupňový súd dospel k záveru, že v manželstve neexistuje taký vážny a trvalý rozvrat, aký má namysli § 23 ods. 1 Zákona o rodine, preto návrh zamietol.
Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. V dôvodoch uviedol, že už dlhší čas má vážnejšiu známosť, ktorú udržiaval v tajnosti, hlavne pred odporkyňou, čím ochraňoval svoju priateľku, aby nedošlo k stretnutiu medzi ňou a odporkyňou.
V intímnom živote nepokračujú. S odporkyňou už viacej nechce žiť, neverí jej a priam ju nenávidí. Nevie, preto má žiť s niekým, komu odovzdal polovicu svojho života a on si to nevie vážiť a využíva to.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci rozhodol správne. Navrhovateľ v návrhu poukazoval predovšetkým na to, že odporkyňa urobila dlh a nesnažila si nájsť prácu.
Ako ďalší dôvod uviedol, že odporkyňa obľubovala skupinový sex pred svadbou.
Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 13. 11. 2013 nepochybne vyplynulo, že už pred uzavretím manželstva mal vedomosť o ním tvrdenej skutočnosti, že odporkyňa obľubovala skupinový sex. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva aj to, že uviedol, že nemá známosť s inou ženou, pričom bol riadne poučený podľa § 131 O. s. p., v zmysle ktorého, pokiaľ súd nariadi výsluch účastníkov, sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.
Z výpovede odporkyne vyplynulo, že má citový vzťah k navrhovateľovi. Na pojednávaní dňa 05. 03. 2014 navrhovateľ uviedol, že došlo k intímnym stykom, účastníci spolu hospodárili.
Je nepochybné, že prvostupňový súd vo veci rozhodol v súlade s § 154 ods. 1 O. s. p., teda na základe zisteného skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia. Navrhovateľ sám potvrdil, že žiadnu inú známosť nemá, bolo preukázané, že účastníci sa intímne stretávali a aj spolu hospodárili. Zo zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil správny právny záver, že nie sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, keďže spĺňa základné funkcie tak, ako to upravuje Zákon o rodine a ako to konštatoval prvostupňový súd. Navrhovateľ bol riadne poučený o povinnosti vypovedať pravdu pred súdom, neuvádzal žiadne okolnosti ohľadom svojej známosti s inou ženou. Pokiaľ by tak urobil, súd dané tvrdenie mohol overiť, doplniť dokazovanie za týmto účelom. Za daného stavu tvrdenie navrhovateľa o inej známosti môže byť len účelovým a aj nepravdivým. Prvostupňový súd správne prihliadol na výpoveď navrhovateľa, ktorý uviedol, že nemá žiadne známosti s inými ženami. Účastníci taktiež pokračovali v intímnom živote, čo predstavuje jednu zo základných podmienok riadneho fungovania manželstva. Aj v danom prípade musí ísť o dlhodobý stav. V odvolaní navrhovateľ síce uvádza, že v intímnom živote nepokračujú, ale v ďalekej minulosti došlo k intímnym stykom.
Pokiaľ namieta, že má žiť s niekým, komu odovzdal polovicu svojho života a on si to neváži, odvolací súd poukazuje na ust. § 18 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva pre manželov povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si boli manželia neverní, alebo že by navrhovateľ nemal v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva aj povinnosť pomáhať si. Ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o rodine ukladá obidvom manželom povinnosť starať sa o rodinu podľa svojich schopností a možností. Prvostupňový súd správne neprihliadol na skutočnosti, ktoré sa mali udiať pred uzavretím manželstva, o ktorých mal navrhovateľ vedomosť. Záverom odvolací súd na námietku, prečo má navrhovateľ žiť s niekým, s kým nechce, dodáva, že manželstvo ako inštitút je chránené právnymi normami Slovenskej republiky, medzi iným v čl. I. ods. 1 Zákona o rodine, kde je konštatované, že spoločnosť jedinečný zväzok, manželstvo všestranne chráni a napomáha v jeho dobro. Manželstvo možno rozviesť len na základe podmienok, ktoré upravuje Zákon o rodine, zvlášť § 23, keď manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Povinnosťou súdu je aj zistiť príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a súd je povinný na ne prihliadnuť. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by manželstvo neplnilo svoje funkcie, účastníci po dlhú dobu intímne žili, manželstvo plnilo hospodársku funkciu, keďže účastníci spolu bývajú a hradia náklady na chod domácnosti. Medzi takéto náklady treba však zahrnúť aj splácanie pôžičiek. V koní nebolo zistené, že by odporkyňa bola navrhovateľovi neverná, resp. iným spôsobom vážne porušovala ust. § 18 Zákona o rodine. Za daných okolností preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.