Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/471/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa O. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X, Q., proti odporkyni W. E., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X, Q., o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05. 03. 2014, č. k. - 28, takto,

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 15. 08. 2013 domáhal rozvodu manželstva z dôvodu existujúceho rozvratu. S návrhom odporkyňa nesúhlasila.

Po vykonanom dokazovaní okresný súd mal za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú už plnoleté dve deti, ktoré bývajú s nimi v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ poukazoval na to, že po uplynutí materskej dovolenky sa odporkyňa nesnažila zamestnať, v roku 2006 sa zamestnala v stávkovej kancelárii Tipos, kde spoločnosť za dva roky poškodila o 3 300,- eur, o čom mu nepovedala, pričom celková dlžoba narástla na 8 400,- eur, ktorú splácal sám. Mal výhrady voči tomu, že odporkyňa pred uzavretím manželstva obľubovala skupinový sex. Odporkyňa sa zamestnala a z príjmu spláca úvery. Hospodária tak, že on nakupuje potraviny a odporkyňa varí. V prípade rozvodu mieni žiť s ňou v spoločnej domácnosti.

Odporkyňa poukazovala na to, že má citový vzťah k navrhovateľovi. Počas manželstva nemala žiadnu známosť s inými mužmi. I napriek informáciám od neznámej osoby o minulosti spolu intímne žili.

Okresný súd mal za zistené, že navrhovateľ ako príčinu rozvratu uviedol, že sa dozvedel o existencii nahrávky o skupinovom sexe odporkyne z doby pred uzavretím manželstva. Súd prihliadol na dobu, kedy malo dôjsť tejto situácii, ako aj času, kedy sa navrhovateľ o tom dozvedel. Považoval dôvod zo strany navrhovateľa len za účelový. Aj napriek tomu, že rok po uzavretí manželstva mal tieto indície, s odporkyňou, žili, vychovávali deti, hospodárili.

Ďalšou príčinou pre rozvrat manželstva malo byť to, že odporkyňa vytvorila dlhy, ktoré ohrozujú ich spoločný majetok. Súd konštatoval, že odvtedy uplynulo osem rokov, odporkyňa je zamestnaná a snaží sa z príjmu uhrádzať svoje dlhy. Súd poukázal na ust. § 18 Zákona o rodine, ktorý okrem iného obsahuje aj povinnosť jedného z manželov starať sa o druhého v starobe a v chorobe, a vzájomne si pomáhať. Z prejavov na pojednávaní súd mal za to, že odporkyňa má stále citový vzťah k navrhovateľovi. Prvostupňový súd dospel k záveru, že v manželstve neexistuje taký vážny a trvalý rozvrat, aký má namysli § 23 ods. 1 Zákona o rodine, preto návrh zamietol.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. V dôvodoch uviedol, že už dlhší čas má vážnejšiu známosť, ktorú udržiaval v tajnosti, hlavne pred odporkyňou, čím ochraňoval svoju priateľku, aby nedošlo k stretnutiu medzi ňou a odporkyňou.

V intímnom živote nepokračujú. S odporkyňou už viacej nechce žiť, neverí jej a priam ju nenávidí. Nevie, preto má žiť s niekým, komu odovzdal polovicu svojho života a on si to nevie vážiť a využíva to.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa , rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa ,

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci rozhodol správne. Navrhovateľ v návrhu poukazoval predovšetkým na to, že odporkyňa urobila dlh a nesnažila si nájsť prácu.

Ako ďalší dôvod uviedol, že odporkyňa obľubovala skupinový sex pred svadbou.

Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 13. 11. 2013 nepochybne vyplynulo, že už pred uzavretím manželstva mal vedomosť o ním tvrdenej skutočnosti, že odporkyňa obľubovala skupinový sex. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva aj to, že uviedol, že nemá známosť s inou ženou, pričom bol riadne poučený podľa , v zmysle ktorého, pokiaľ súd nariadi výsluch účastníkov, sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

Z výpovede odporkyne vyplynulo, že má citový vzťah k navrhovateľovi. Na pojednávaní dňa 05. 03. 2014 navrhovateľ uviedol, že došlo k intímnym stykom, účastníci spolu hospodárili.

Je nepochybné, že prvostupňový súd vo veci rozhodol v súlade s , teda na základe zisteného skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia. Navrhovateľ sám potvrdil, že žiadnu inú známosť nemá, bolo preukázané, že účastníci sa intímne stretávali a aj spolu hospodárili. Zo zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil správny právny záver, že nie sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, keďže spĺňa základné funkcie tak, ako to upravuje Zákon o rodine a ako to konštatoval prvostupňový súd. Navrhovateľ bol riadne poučený o povinnosti vypovedať pravdu pred súdom, neuvádzal žiadne okolnosti ohľadom svojej známosti s inou ženou. Pokiaľ by tak urobil, súd dané tvrdenie mohol overiť, doplniť dokazovanie za týmto účelom. Za daného stavu tvrdenie navrhovateľa o inej známosti môže byť len účelovým a aj nepravdivým. Prvostupňový súd správne prihliadol na výpoveď navrhovateľa, ktorý uviedol, že nemá žiadne známosti s inými ženami. Účastníci taktiež pokračovali v intímnom živote, čo predstavuje jednu zo základných podmienok riadneho fungovania manželstva. Aj v danom prípade musí ísť o dlhodobý stav. V odvolaní navrhovateľ síce uvádza, že v intímnom živote nepokračujú, ale v ďalekej minulosti došlo k intímnym stykom.

Pokiaľ namieta, že má žiť s niekým, komu odovzdal polovicu svojho života a on si to neváži, odvolací súd poukazuje na ust. § 18 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva pre manželov povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si boli manželia neverní, alebo že by navrhovateľ nemal v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva aj povinnosť pomáhať si. Ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o rodine ukladá obidvom manželom povinnosť starať sa o rodinu podľa svojich schopností a možností. Prvostupňový súd správne neprihliadol na skutočnosti, ktoré sa mali udiať pred uzavretím manželstva, o ktorých mal navrhovateľ vedomosť. Záverom odvolací súd na námietku, prečo má navrhovateľ žiť s niekým, s kým nechce, dodáva, že manželstvo ako inštitút je chránené právnymi normami Slovenskej republiky, medzi iným v čl. I. ods. 1 Zákona o rodine, kde je konštatované, že spoločnosť jedinečný zväzok, manželstvo všestranne chráni a napomáha v jeho dobro. Manželstvo možno rozviesť len na základe podmienok, ktoré upravuje Zákon o rodine, zvlášť § 23, keď manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Povinnosťou súdu je aj zistiť príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a súd je povinný na ne prihliadnuť. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by manželstvo neplnilo svoje funkcie, účastníci po dlhú dobu intímne žili, manželstvo plnilo hospodársku funkciu, keďže účastníci spolu bývajú a hradia náklady na chod domácnosti. Medzi takéto náklady treba však zahrnúť aj splácanie pôžičiek. V koní nebolo zistené, že by odporkyňa bola navrhovateľovi neverná, resp. iným spôsobom vážne porušovala ust. § 18 Zákona o rodine. Za daných okolností preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.