Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-35-2014.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/35/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci odsúdeného J. J. na neverejnom zasadnutí 28. mája 2014 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne podanú v neprospech odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 17. apríla 2014, sp. zn. 6Pp/18/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
Podľa § 66 ods.1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného J. J. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 17. apríla 2014, sp. zn. 6 Pp/18/2014, podľa § 66 ods.1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. podmienečne prepustil odsúdeného J. J. z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu boli postupne uložené a to trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.10.2003, sp. zn. 3T/163/2003 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 27.3.2007, sp. zn. 3T/163/2003 za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 vo výmere 6 mesiacov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 23.3.2006, sp. zn. 32T/3/2006 za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 vo výmere 6 mesiacov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorých bol nielen podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Košice II. zo dňa 29.11.2007, sp. zn. 5Pp/52/2007, ale z ktorých, vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 4.6.2010, sp. zn. 5Pp/52/2007 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a o nariadení zvyšku trestov, má vykonať celý trest uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.10.2003, sp. zn. 3T/163/2003 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 27.3.2007, sp. zn. 3T/163/2003 vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a z trestu uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 23.3.2006, sp. zn. 32T/3/2006 vo výmere 6 mesiacov zvyšok trestu vo výmere 21 dní so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 18.11.2009, sp. zn. 1T/95/2009 za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 1.1.2005 a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 5 a pol roka so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a pri súčasne uloženom ochrannom protialkoholickom liečení v ústavnej forme. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil okresný súd odsúdenému J. J. skúšobnú dobu 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad odsúdeným v určenej skúšobnej dobe. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že trestná činnosť odsúdeného, v dôsledku ktorej aktuálne vykonáva tresty odňatia slobody, ako aj predchádzajúca trestná činnosť násilného charakteru, bola vykonávaná predovšetkým vo verbálnej rovine, pričom ostatná jeho trestná činnosť je vo svojej podstate dôsledkom susedských sporov odsúdeného, ktoré riešil verbálne nevhodným spôsobom a keď bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, ktorého sa dopustil verbálne, verbálne hrozbou násilia žiadal od
poškodených stiahnutie trestného oznámenia na jeho osobu, čím sa dopustil trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák.. Okresný súd s poukazom na pomerne významnú a dlhú odsedenú časť trestu, po zohľadnení podstaty skutku a bez toho, aby zľahčoval trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený a ktorá je zločinom, dospel k záveru, že u odsúdeného výkon trestu odňatia slobody musel viesť k jeho náprave a je pre neho ponaučením, aby sa v budúcnosti obdobnej trestnej činnosti opätovne nedopustil.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor v neprospech odsúdeného. Namietal v nej jeho správnosť s poukazom na to, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vyžaduje, okrem splnenia formálnych podmienok, aj splnenie materiálnych podmienok, ktoré však odsúdený nespĺňa. Poukázal na to, že odsúdený J. J. je totiž recidivista, ktorý bol v minulosti 9 krát opakovane odsúdený, pričom v súčasnej dobe vykonáva trest v ústave so stredným stupňom stráženia za závažnú trestnú činnosť - za zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák.. V minulosti odsúdenému už bola poskytnutá možnosť a priestor k tomu, aby preukázal nápravu, snahu o vedenie riadneho života a o prehodnotenie postojov v doterajšom spôsobe života, pričom dôveru, ktorú mu súd v minulosti po podmienečnom prepustení poskytol, nevyužil, nesplnil tieto očakávania, sklamal a v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia sa dopustil ďalšej trestnej činnosti. Poukázal tiež na mimoriadne nekritický postoj odsúdeného k jeho trestnej činnosti, za ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody, tiež na to, že odsúdený vôbec nepreukazuje prvky ľútosti, snahy po nejakej náprave a pritom bagatelizuje aj svoje problémy s alkoholom. Z hodnotiacej správy z ústavu na výkon trestu, ktorá podľa prokurátora nie je úplne v jeho prospech, pritom vyplýva, že odsúdený si len čiastočne plní svoje povinnosti, jeho správanie nie je na požadovanej úrovni, má značné rezervy v interakcii v kolektíve, jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom má len 2 odmeny a žiaden trest, čo vzhľadom na dĺžku vykonaného trestu podľa názoru prokurátora nie je dostatočné a odsúdený sa mal radšej snažiť o preradenie do nižšieho stupňa. Vzhľadom na uvedené dôvody neboli podľa prokurátora naplnené materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného, preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zrušil a aby rozhodol sám tak, že návrh odsúdeného J. J. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietne ako nedôvodný.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 20. mája 2014, preskúmal dňa 28. mája 2014 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Okresný súd nepostupoval totiž vecne správne, keď napadnutým uznesením podmienečne prepustil odsúdeného J. J. z výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody a keď podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil odsúdenému skúšobnú dobu 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad odsúdeným v určenej skúšobnej dobe, navyše bez ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností uvedených v § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák., hoci na taký postup neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. a § 68 ods. 5 Tr. zák. Okresný súd navyše vo výroku napadnutého uznesenia nesprávne citoval ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., hoci ide o osobu odsúdenú za zločin a pri splnení podmienok pre podmienečné prepustenie by pri správnom postupe mal použiť ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
Z ustanovení § 66 ods.1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. a § 68 ods. 5 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného J. J. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v rozsahu zodpovedajúcom výkonu celého zvyšku trestov odňatia slobody, z výkonu ktorých už bol podmienečne prepustený (opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu totiž nie je možné), ako aj dvom tretinám trestu uloženého mu za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 1.1.2005 a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 5 a pol roka, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Výkon dvoch tretín uloženého trestu, ako aj výkon celého zvyšku trestov odňatia slobody, z výkonu ktorých už bol podmienečne prepustený a pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste
len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a dospel preto k nesprávnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného J. J. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ilave, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia, čo dokumentujú i jeho podmienečné prepustenia 25.6.1992 a 29.11.2007. Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený k trestnej činnosti má iba čiastočne kritický postoj, plní iba čiastočne svoje povinnosti zamerané na osvojenie a rešpektovanie základných spoločenských a interných noriem a k zodpovednosti za svoje správanie, pričom rezervy sú predovšetkým v interakcii s inými odsúdenými v kolektíve. Podľa hodnotiacej správy riaditeľa ústavu preukazuje odsúdený J. J. iba čiastočné splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, jeho resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania z dôvodu opakovanej trestnej činnosti a problémom so závislosťou na alkohole v minulosti, pre ktorú mu bolo už dvakrát uložené ochranné protialkoholické ústavné liečenie, pričom aktuálne po jeho zmene v januári 2013 má nariadenú ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu. Vzhľadom na dĺžku vykonaného trestu nemožno za dostatočnú považovať ani skutočnosť, že odsúdenému pri neuložení žiadneho disciplinárneho trestu boli udelené len 2 odmeny, navyše nedošlo ani k jeho preradeniu do ústavu s nižším stupňom stráženia a odsúdený naďalej vykonáva trest v ústave so stredným stupňom stráženia.
Podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má však predovšetkým správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený J. J. bol už 9 krát opakovane odsúdený na podmienečné a na nepodmienečné tresty odňatia slobody, z výkonu ktorých bol už dvakrát podmienečne prepustený. Je teda osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody i podmienečné prepustenia vzhľadom na ďalšie odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto výrazne nepriaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných činov proti slobode, iným právam a slobodám i proti životu a zdraviu, ako aj so sklonom k porušeniu podmienok stanovených mu pri podmienečnom prepustení, tvoria u neho také skutočnosti, ktoré spolu so závislosťou na alkohole odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného, aj napriek pozitívnemu hodnoteniu jeho správania a čiastočného plnenia povinností svedčiacemu o jeho polepšení a snahe po náprave, nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu bol uložený teraz vykonávaný trest a nemožno preto dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.
Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. a sám podľa § 66 ods.1,2 Tr. zák. návrh odsúdeného J. J. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol, pretože tak mal pri správnom postupe urobiť už okresný súd.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.