Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-57-2014.pdf
PDF · 92.76 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča , v právnej veci žalobkyne U. W., bytom vo B. H., I. Č.. XXX, zastúpenej Q.. Q. F., advokátkou so sídlom v S., S.Č. Č.. XX, proti žalovanej W. U. O., bytom v T., XXXXX U. W.. Q. B., XXX XX D., zastúpenej X.. Q. S., advokátom so sídlom v S., E.K. Č.. XX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.10.2013 č.k. 1C 24/2012-153 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bezplatného doživotného užívania zo dňa 30.9.2010.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 30.9.2010 darovaciu zmluvu na základe ktorej žalobkyňa ako darkyňa darovala žalovanej ako obdarovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX S.at. úz. X. Q. ako rodinný dom súp.č. XXX K. parc.S.- „. Č. XXX a parcelu KN - „C“ č. XXX. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, pretože návrh zmluvy bol vyhotovený advokátom X..K. I. na základe požiadavky žalovanej a z jeho výpovede vyplynulo, že žalobkyňa dostala darovaciu zmluvu včítane návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra k dispozícii v jeho kancelárii. Z výpovede tohto svedka vyplynulo, že žalobkyňu sám s textom právneho úkonu, ktorý mala podpísať oboznámil a vysvetlil, že v prípade darovacej zmluvy sa jedná o bezplatný prevod nehnuteľností, ktoré sú darom, ktorý dar na druhej strane žalovaná s vďačnosťou príjme. Potvrdil, že žalobkyňa celkom jednoznačne chcela uzatvoriť zmluvu o darovaní nehnuteľnosti žalovanej a to, aby nadobudla istotu, že sa na jej majetku po jej smrti nebude podieľať mladšia dcéra U. K. s ktorou v tom čase nemala už dlhodobo žiadne kontakty, čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne Q. W.. V kontexte týchto okolnosti bol súd toho názoru, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že podpísanie darovacej zmluvy nezodpovedalo jej skutočnej vôli. Súd mal za to, že žalobkyňou podpísaná zmluva ako prejav vôle zodpovedala aj skutočnej vôli. Na ozrejmenie svojej vnútornej pohnútky spísania uzavretia darovacej zmluvy žalobkyňa následne dňa 11.10.2010 podpísala čestné prehlásenia, v ktorom uviedla, že nehnuteľnosť zmluvou darovala žalovanej z vďačnosti za to, že sa o ňu stará a jej druhá dcéra dlhodobo už 12 rokov sa o ňu nestará a nejaví o ňu žiaden záujem. Súd teda nemal za preukázané tvrdenie žalobkyne, aby darovacia zmluva nezodpovedala jej skutočnej vôli. Súd vzhľadom na vyššie uvedené vylúčil aj prítomnosť vnútorného omylu žalobkyne pri uzatváraní
darovacej zmluvy. Bol teda toho názoru, že z uvedených skutočností a okolností vyplynulo, že žalobkyňa vedela, že podpisuje darovaciu zmluvu a nie testament. Pokiaľ sa týka namietanej neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní formy podľa § 40 ods. 6 Obč. zákonníka t.j. formy pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, bolo sporné medzi účastníkmi to, či žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy dňa 30.9.2010 bola osobou, ktorá nemôže čítať a písať. Svedeckou výpoveďou Q.. P. P. bolo preukázané len to, že pri vyšetrení dňa 24.9.2009, kedy žalobkyňa prišla s problémom že zle vidí, boli zistené dve ochorenia oči a to začínajúci šedý zákal šošovky a vekom podmienená degeneráciu makuli - ochorenie centrálnej krajiny na očnom pozadí v tzv. suchej forme. Ďalšie vyšetrenie žalobkyne zamerané aj na stav VPDM sa uskutočnilo až dňa 26.4.2011, očný nález žalobkyne bol zhruba v rovnakom stave ako pri vyšetrení dňa 24.9.2009, nebol žiadnym výrazným spôsobom zhoršený. Vyšetrenie zdravotného stavu oči a stavu choroby VPDM žalobkyni v čase podpisovania darovacej zmluvy nebolo urobené a bez takéhoto vyšetrenia nie je možné sa objektívne vyjadriť k schopnosti žalobkyne vzhľadom na diagnostikované očné ochorenie VPDM v danom čase čítať text zmluvy. Podľa názoru súdu možno vychádzať len z tvrdení žalovanej, že žalobkyňa v tom čase bola schopná čítať televízny program, v ktorom si vlastnoručne označila programy ktoré chcela vidieť, bola schopná prečítať rukou písané odkazy od svojej vnučky, ktorá jej pri pobyte u nej poschovávala a žalobkyňa ich potom nachádzala a pri telefonátoch so žalovanou na ne reagovala. Podľa svedkyne W. žalobkyňa čítavala príbalové letáky čo potvrdil aj svedok W.. Podľa vyjadrenia svedkyne Q.. P. žalobkyňa mohla byť schopná prečítať názov zmluvy napísaný výrazným veľkým písmom. Zároveň súd vyslovil názor, že ak by žalobkyňa nebola schopná čítať text právnych úkonov, bola by oznámila túto skutočnosť advokátovi. Žalobkyňa síce vypovedala, že tak urobila, ale svedok I. to nepotvrdil, keď na otázku odpovedal, že mu ani jedna z účastníčok právneho úkonu nepovedala, že žalobkyňa nevie a nemôže čítať. Navyše svedok I. vypovedal, že žalobkyňu s textom darovacej zmluvy oboznámil a to čítaním konkrétnych statí a súčasne vysvetlením ich obsahu. Súd mal teda za to, že sa jednalo o oboznámenie žalobkyne s obsahom darovacej zmluvy prostredníctvom inej osoby podľa § 40 ods. 6 Obč. zákonníka a súčasne žalobkyňa bola schopná listinu vlastnoručne podpísať. Súd nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz dopytom súdneho znalca na zodpovedanie otázku, či je možné spätne ku dňu podpísania zmluvy posúdiť schopnosť žalobkyne čítať, pretože k tejto otázke sa jednoznačne vyjadrila svedkyňa Q.. P., ošetrujúca očná lekárka žalobkyne. Vykonaním navrhnutého dôkazu sa preto javilo ako nadbytočne. Keďže súd nezistil ani žiaden iný dôvod pre ktorý by bola darovacia zmluva neplatná, žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena je neplatná, resp. ak nie sú dané dôvody na zmenu rozsudku, aby rozsudok zrušil a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že zásadnou otázkou v súdnom spore bolo, či bola alebo nebola v čase podpisu darovacej zmluvy u advokáta žalobkyňa spôsobilá oboznámiť sa sama s obsahom darovacej zmluvy, to znamená prečítať si ju a teda či bola alebo nebola odôvodnená aplikácia § 40 ods. 6 Obč.zákonníka, resp. či darovacia zmluva je alebo nie je neplatná vzhľadom na jej vnútorný omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobkyne závery súdu prvého stupňa sú nesprávne, pretože súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnej interpretovanej výpovede Q.. P. v spojení s výpoveďou žalovanej, nezohľadňujúc tvrdenie osoby, ktorej sa to týka - takmer 80-ročnej zrakovo postihnutej žalobkyne. V druhom prípade sa súd prvého stupňa opieral predovšetkým o výpoveď svedka JUDr.Takáča, ktorý napriek niekoľkým závažným rozporom vyhodnotil ako konzistentnú a vzájomne si neprotirečiacu. Podľa názoru žalobkyne súd prvého stupňa pochybil, keď sa nijako nezaoberal hodnovernosťou advokáta X.. I., ktorý bol v skutočnosti právnym zástupcom žalovanej. Bolo preukázané, že svoje právne služby poskytoval priamo žalovanej, zmluvnú dokumentáciu pripravil na jej podnet, pričom to bola ona, ktorá platila jeho odmenu. Je teda zrejmé, že žalovaná je klientkou advokáta JUDr. Takáča, ktorý ako sám uviedol zohral vo veci podpisovania darovacej zmluvy zásadnú úlohu, nakoľko mal žalobkyňu oboznámiť s jej textom. Výpoveď takého svedka by nemala byť podľa jej názoru rozhodujúcim dôkazom, ale skôr dôkazom, ktorý je len súčasťou logického dôkazného reťazca. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal s tým, že to bol svedok, ktorý údajne žalobkyňu s textom darovacej zmluvy oboznámil, resp. že to bol on, ktorý jej vysvetlil, že v prípade darovacej zmluvy sa má jednať o odplatný prevod nehnuteľností. Z výpovede svedka je zrejmé, že celý text právneho úkonu - darovacej zmluvy žalobkyni nečítal. Nedošlo teda k naplneniu druhej vety ust. § 40 ods. 6 Obč. zákonníka. Súd sa
taktiež nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, ktorá na rozdiel od svedka X.. I. žalovanej jednoznačne tvrdila, že advokát jej obsah dokumentov nielenže neprečítal, ale ju ani s ním neoboznámil. Vyjadrila nesúhlas aj s konštatovaním súdu prvého stupňa, že nie je možné objektívne zistiť z podpisu zmluvy otázku jej schopnosti čítať text zmluvy, nakoľko v rozhodnom období sa nepodrobila odbornému vyšetreniu. Konštatovanie o jej neschopnosti čítať text darovacej zmluvy sa však dá nepriamo odvodiť z výpovede X.. P., ktorá síce na jednu stranu hovorí o nemožnosti určenia stavu zraku žalobkyne, no na druhú stranu však o stave zraku žalobkyne v roku 2009 uviedla, že „to je keď žalobkyňa prišla v septembri 2009 do ambulancie, mala už výrazne zníženú zrakovú ostrosť. Vzhľadom na to, ako bol znížený zrak do diaľky, mohlo sa stať, že text nerozoznala, ale k tomu sa zodpovedným spôsobom vyjadriť neviem. Pokiaľ sa jedná o označený názov zmluvy, toto mohla prečítať“. Z uvedenej výpovede svedkyne jej vyplýva, že aj keď sa objektívne určiť možno nedá, vzhľadom na absenciu odborného vyšetrenia z rozhodného obdobia, napriek tomu je vysoká pravdepodobnosť, že mohla nanajvýš prečítať nadpis zmluvy, v žiadnom prípade však nie samotný text zmluvy. Ak mala teda podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky výrazne zníženú zrakovú schopnosť už v roku 2009, pričom konštatoval, že názov zmluvy prečítať mohla, je podľa jej názoru zrejmé, že sa s textom darovacej zmluvy sama oboznámiť nemohla, čo odôvodňuje aplikáciu ust. § 40 ods. 6 Obč. zákonníka. V konečnom dôsledku ošetrujúca lekárka konštatovala existenciu šedého zákalu. Istá jednoznačnosť v otázke, či je možné spätne ku podpisu darovacej zmluvy posúdiť schopnosť žalobkyne čítať, mohla byť odstránená žalobkyňou navrhovaným znaleckým posudkom, ktorý však bol zo strany súdu prvého stupňa odmietnutý vzhľadom na to, že takýto posudok by bol zbytočný. Má za to, že tento záver súdu prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Svedkyňa Q.. P. konštatovala, že ona sa k tomu zodpovedným spôsobom vyjadriť nevie, v žiadnom prípade sa však nevyjadrila v tom smere, že takéto určenie by bolo jednoznačne nemožné.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobkyňou podpísaná zmluva ako prejav jej vôle zodpovedala aj skutočnej vôli a s obsahom darovacej zmluvy sa oboznámila prostredníctvom inej osoby, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí a na právne normy, ktoré súd prvého stupňa použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z tvrdenia, že nemala v úmysle uzavrieť darovaciu zmluvu, ale zriadiť testament.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na listinný dôkaz vykonaný v konaní pred súdom prvého stupňa
- čestné prehlásenie zo dňa 11.10.2010 v ktorom žalobkyňa prehlásila na svoju česť, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 30.9.2010 slobodne podľa vlastného uváženia a bez nátlaku darovala darovacou zmluvou zo dňa 30.9.2010 svojej dcére (žalovanej) z vďačnosti za jej starostlivosť o ňu (vzhľadom na to, že sa o ňu stará už desať rokov aj finančne) a z dôvodu, že jej druhá dcéra Adriana Nováková sa o ňu dlhodobo 12 rokov nestará, nejaví o ňu záujem a neudržiavajú spolu žiadne kontakty ani osobne, ani telefonicky. Z uvedeného listinného dôkazu možno jednoznačne vyvodiť určitosť prejavu vôle žalobkyne darovať nehnuteľnosti žalovanej, čo správne vyhodnotil súd prvého stupňa ak v napadnutom rozsudku konštatoval, že v konaní nemal za preukázané tvrdenie žalobkyne, aby darovacia zmluva nezodpovedala jej skutočnej vôli a teda nebol ani dôvod jej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené následne správne súd prvého stupňa vylúčil prítomnosť vnútorného omylu žalobkyne pri uzatváraní darovacej zmluvy.
Za nedôvodný treba považovať aj odvolací dôvod žalobkyne spočívajúci v tvrdení, že s obsahom darovacej zmluvy sa pred jej podpisom nemohla oboznámiť s ohľadom na jej zrakové postihnutie.
Podľa § 40 ods. 6 Obč. zákonníka na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na písomné právne úkony účastníkov zmluvných vzťahov je potrebná úradná zápisnica, ak títo nemôžu čítať a písať. Úradná zápisnica sa však nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa v konaní tvrdila, že z dôvodu zrakového postihnutia (degenerácia makuly VPDM) - ochorenia centrálnej krajiny na očnom pozadí tvz. v suchej forme nebola schopná právny úkon - darovaciu zmluvu sama prečítať. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedka X.. K. I. je však zrejmé, že s obsahom právneho úkonu - darovacej zmluvy bola ním oboznámená v jeho kancelárii. Skutočnosť, že žalobkyňa sa oboznámila s obsahom právneho úkonu - darovacej zmluvy pripúšťa aj samotná žalovaná, ak v odvolaní uvádza, že mohla nanajvýš prečítať nadpis zmluvy. Zo samotného nadpisu zmluvy - darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena bezplatného doživotného užívania a bývania - je zrejmý obsah právneho úkonu. Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa sa oboznámila s obsahom darovacej zmluvy prostredníctvom inej osoby v zmysle ust. § 40 ods. 6 Obč. zákonníka a teda nebol daný dôvod neplatnosti darovacej zmluvy pre nedodržanie formy podľa tohto ustanovenia. Keďže súd prvého stupňa dospel k záveru, že bola dodržaná forma právneho úkonu podľa § 40 ods. 6 Obč. zákonníka, nebolo potrebné nariaďovať znaleckého dokazovanie za účelom posúdenia či je možné spätne ku dňu podpisu darovacej zmluvy posúdiť schopnosť žalobkyne čítať.
Vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadom vierohodnosti vypočutého svedka JUDr. Norberta Takáča je potrebné uviesť, že z výpovede tohto svedka vyplynulo, že obidve účastníčky boli jeho klientkami a žalobkyňou bol kontaktovaný potom, čo jedna jeho iná klientka ho oslovila s tým, že má dobrú známu (žalovanú) ktorá by potrebovala pomoc pri vypracovaní právneho úkonu - zmluvy. Následne bol kontaktovaný žalovanou za účelom vypracovania darovacej zmluvy. Čestné prehlásenie však požadovala vypracovať žalobkyňa a toto čestné prehlásenie podrobne so žalobkyňou prešiel. Aj keď ako uvádza žalobkyňa v odvolaní vierohodnosť svedka X.. K. I. ako právneho zástupcu účastníkov je výrazne oslabená, neznamená to však, že jeho výpoveď je nepravdivá. Práve naopak je súčasťou logického dôkazného reťazca v spojení s listinami a výpoveďami účastníkov, ktorý tento nenarušuje.
Možno preto konštatovať, že nie súd dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý odvolací súd úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nepriznal je blízky vzťah žalobkyne a žalovanej vzhľadom na to, že sa jedná o matku a dcéru.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.