Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-2586-2012.pdf
PDF · 119.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/2586/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: mjr. J.. J. A., Q. 6, A., zastúpená: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Malé námestie 5402/1A, Malacky, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, Odbor kriminálnej polície, M. Sch. Trnavského č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-BAIV-PK-10-010/2012 zo dňa 07.09.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-BAIV-PK-10-010/2012 zo dňa 07.09.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie vydané v prvom stupni vedúcou 2. oddelenia všeobecnej kriminality Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV (ďalej aj ako „ORPZ BA IV“ alebo aj ako „OKP BA IV“) č. 8/2012 zo dňa 03.08.2012. Prvostupňovým správnym orgánom príslušným na prejednanie disciplinárneho previnenia podľa § 52 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj ako „zákon č. 73/1998 Z.z.“ alebo ako „zákon“) bolo disciplinárnym rozkazom žalobkyni uložené podľa § 53 ods. 1 písm. i/, a/ zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie.
Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal podstatným obsahom odvolania žalobkyne zo dňa 09.08.2012 proti disciplinárnemu rozkazu. V odôvodnení disciplinárneho rozkazu sa uvádza, že z Okresnej prokuratúry Bratislava IV bola dňa 20.07.2012 doručená signalizácia v trestnej veci obv. P. čvs.: ORP-429/2-OVK-B4-2012, sp. zn. 1Pv 1316/09, ktorá bola adresovaná riaditeľovi Odboru kriminálnej polície ORPZ BA IV. Obsahom uvedenej signalizácie bola údajná nečinnosť žalobkyne pri vyšetrovaní v období od mesiaca jún 2011 do mesiaca apríl 2012, teda po dobu 10 mesiacov, čím spôsobila značné prieťahy vo vyšetrovaní. Z dôvodu údajnej nečinnosti žalobkyne dozorujúca prokurátorka JUDr. M. S. pristúpila opatrením zo dňa 20.07.2012 k odňatiu uvedenej trestnej veci žalobkyni. Ďalším dôvodom na uloženie disciplinárneho pokarhania bola skutočnosť vyplývajúca taktiež z predmetnej signalizácie okresnej prokuratúry, že žalobkyňa nepredložila dozorujúcej prokurátorke vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou proti uzneseniu o vznesení obvinenia na rozhodnutie, čím porušila § 190 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku, podľa ktorého ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa ods. 1, policajt predloží vec na rozhodnutie prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti
v prípravnom konaní. Podľa prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa tiež nerešpektovala záväzný pokyn prokurátora uložený podľa § 230 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku. Žalobkyňa mala podľa disciplinárneho rozkazu porušiť základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona.
Vo vzťahu k vytýkanej nečinnosti žalobkyňa uviedla, že zo samotného obsahu vyšetrovacieho spisu je dostatočne zrejmé, že v predmetnej trestnej veci riadne a dostatočne konala. Po pridelení spisového materiálu si tento celý naštudovala a následne obratom splnila záväzný pokyn prokurátora uložený ešte v čase pridelenia vyšetrovacieho spisu predchádzajúcemu vyšetrovateľovi, ktorému bol opatrením prokurátorky spis odňatý. Dňa 24.05.2011 boli vykonané výsluchy svedkov za účelom zistenia pobytu obvineného, nakoľko tento nemal adresu trvalého pobytu, jeho pobyt bol neznámy a nebolo mu možné doručiť uznesenia a taktiež ho vypočuť. Dňa 25.05.2011 bola vypočutá bývalá družka obvineného taktiež za účelom zistenia pobytu obvineného, ako aj z dôvodu zistenia, či si toho času obvinený plní vyživovaciu povinnosť. Toho istého dňa boli vypočutí ako svedkovia policajti PMJ KR Bratislava k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia spáchaného obvineným, nakoľko v danej veci neboli do tej doby ešte vypočutý. V mesiaci máj 2011 boli vyžiadané posudky na obvineného, ako aj potrebné lustrácie (REGOB, OT, AVÍZO, väzba, archív, väzba v ČR). V mesiaci august 2011 bol písomne oslovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie informácie ohľadom obvineného a správa zo dňa 22.08.2011 bola založená do spisového materiálu. Dňa 06.09.2011 došlo k vypracovaniu plánu vyšetrovania, za účelom preverenia údajného pobytu obvineného bratislavských ubytovniach a preverenia telefónneho čísla, z ktorého obvinený občas telefonuje poškodenej. Táto úloha bola uložená pracovníkom oddelenia kriminálnej polície, ktorí ju mali splniť v stanovenom termíne do 30.09.2011. Úradný záznam z previerky bol doručený dňa 18.09.2011 s negatívnym výsledkom. Na základe uvedeného záznamu boli dňa 19.10.2011 opätovne vykonané lustrácie na obvineného. Lustrácie v OT, REGOB a väzba boli vykonané aj dňa 22.11.2011, 15.02.2011, 06.03.2012. Dňa 05.10.2011 bola spracovaná žiadosť o predvedenie obvineného, ktorá bola adresovaná oddeleniu kriminálnej polície OR PZ BA IV OKP z dôvodu, že pracovníci tohto operatívneho oddelenia vykonávali v tom čase operatívne opatrenia a bolo odôvodnené predpokladať, že obvinený by sa mohol nachádzať v mieste výkonu týchto operatívnych opatrení. Žiadosť o predvedenie bola vypracovaná na základe toho, že nebolo možné do tej doby obvineného predvolať zo žiadnej adresy, ktoré boli uvedené vo vyšetrovacom spise, alebo iným spôsobom zabezpečiť k procesným úkonom a v registri obyvateľstva bola uvedená len adresa - Dúbravka. V mesiaci január bol zaslaný spisový materiál z OO PZ Podunajské Biskupice ORPZ BA II, za účelom spojenia ich veci s predmetnou trestnou vecou. Vzhľadom k tomu, že na mesiac február 2012 bolo naplánované predložiť spisový materiál obvineného na OP BA IV s podnetom na vydanie príkazu na zatknutie, z dôvodu vyčerpania všetkých ostatných zákonných možností, zabezpečenia obvineného k procesným úkonom, bol dňa 31.01.2012 spisový materiál vrátený na OO PZ Podunajské Biskupice, pretože spoločné vyšetrovanie by bránilo ukončeniu predmetnej trestnej veci v primeranej lehote. V mesiaci február 2012 však nedošlo k predloženiu spisu na OP BA IV s podnetom na podanie návrhu na vydanie príkazu na zatknutie z dôvodu ústneho pokynu vedúcej žalobkyne, podľa ktorého mala žalobkyňa v mesiaci február a marec 2012 ukončovať iné trestné veci, nakoľko z Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave došlo upozornenie na nesplnenie kritérií v počte objasnených trestných vecí Okresným riaditeľstvom PZ BA IV. V mesiaci február 2012 mala žalobkyňa naplánované ukončiť predmetnú trestnú vec, preto koncom mesiaca január 2012 ústne požiadala pracovníčku operatívneho oddelenia o opakované vykonanie previerky za účelom zistenia pobytu obvineného. Z tejto previerky jej bol doručený úradný záznam zo dňa 02.02.2012. V mesiaci marec 2012 bolo zistené, že na obvineného bolo vyhlásené pátranie po pobyte iným útvarom PZ z februára 2012 a z tohto dôvodu nebolo potrebné vyhlásiť pátranie po obvinenom OKP OR PZ BA IV, pretože ak by bola osoba obvineného vypátraná, bol by dodaný aj na túto súčasť, čo sa aj stalo. Toho istého mesiaca bolo vykonané telefonické šetrenie k obvinenému na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, o čom je v spise aj úradný záznam zo dňa 30.03.2012. Dňa 20.02.2012 bola žalobkyňa uznaná dočasne práceneschopnou svojou ošetrujúcou lekárkou.
Žalobkyňa bola toho názoru, že disciplinárny rozkaz nebol v súlade s právnymi predpismi, nevychádzal zo skutočného stavu veci a že v danej veci nemožno hovoriť o zavinenom konaní žalobkyne, teda je tu zrejmá absencia subjektívnej stránky disciplinárneho deliktu.
K ďalšiemu dôvodu vydania disciplinárneho opatrenia žalobkyňa uviedla, že po ukončení práceneschopnosti do výkonu služby opätovne nastúpila dňa 07.06.2012, počas jej práceneschopnosti
bol dňa 09.05.2012 na OKP BA IV doručený pokyn zo dňa 07.05.2012 od dozorujúcej prokurátorky OP BA IV na predloženie spisového materiálu k previerke rýchlosti a plynulosti konania v termíne do 25.05.2012. Po príchode z PN sa tento prípis nenachádzal v pridelenej pošte, ale bol založený vo vyšetrovacom spise a až pri jeho opätovnom naštudovaní sa žalobkyňa k tomuto pokynu dostala. Dňa 06.06.2012 bola v uvedenej veci doručená urgencia, v ktorej dozorujúca prokurátorka žiada obratom predložiť spisový materiál k previerke rýchlosti a plynulosti konania, nakoľko na jej pokyn zo dňa 07.05.2012 nebol spisový materiál predložený v lehote do 25.05.2012. Táto urgencia bola daná na vedomie vedúcej 2. oddelenia všeobecnej kriminality OKP BA IV. Uvedená urgencia však už bola adresovaná vyšetrovateľovi npor. Mgr. X., ktorému bol vyššie uvedený spisový materiál pridelený dňa 30.05.2012 a ktorý dňa 28.05.2012 vypočul obvineného, ktorý bol zadržaný na základe vyhláseného pátrania po pobyte iným útvarom PZ. Vyšetrovateľ npor. V.. X. doručil obvinenému aj doposiaľ nedoručené dve uznesenia o vznesení obvinenia, proti ktorým si obvinený podal sťažnosť do výsluchu dňa 28.05.2012. Vyšetrovateľ npor. V.. X. i napriek tomu, že obvinený si podal sťažnosť voči uzneseniam o vznesení obvinenia, spisový materiál nezaslal na OP BA IV na rozhodnutie o sťažnosti a na previerku rýchlosti a plynulosti konania a na túto skutočnosť ho neupozornila ani vedúca, hoci mala vedomosť o tom, že prokurátorka už urgovala zaslanie spisového materiálu previerke rýchlosti a plynulosti konania. Po príchode z PN žalobkyňa zistila, že všetky jej pridelené veci boli prerozdelené až dňa 30.05.2012 (40 dní od začatia PN) a po návrate z PN vedúca dňa 11.06.2012 opätovne prerozdeľovala spisy tak, že ich žalobkyni pridelila naspäť. Naraz jej bolo vrátených cca 20 vyšetrovacích spisov, ktoré postupne začala študovať a vybavovať a k spisu obvineného S. sa dostala až po určitom čase. Po preštudovaní a zistení, že vedúca po zmene vyšetrovateľa jej uložila úlohu, aby skompletizovala vyšetrovací spis a zaslala ho na previerku na OP BA IV v termíne do 11.06.2012, pričom ju na túto skutočnosť vedúca úmyselne neupozornila, hoci o nej vedela, bola žalobkyňa presvedčená, že ustanovenie Trestného poriadku (§ 190 ods. 2 písm. a/) porušil vyšetrovateľ npor. Mgr. X., nie ona.
Žalobkyňa namietala, že odvolací orgán (žalovaný) oprel svoje rozhodnutie v prevažnej miere len o stanovisko vedúcej 2. oddelenia všeobecnej kriminality OKP BA IV, ktorá na svojom vydanom prvostupňovom rozhodnutí trvala a stotožňovala sa s tvrdením dozorujúcej prokurátorky o nečinnosti žalobkyne. Vedúca zastávala názor, že žalobkyňa mohla po obvinenom S. vyhlásiť pátranie a tiež že žalobkyňa mala vedomosť o vykonanom výsluchu obvineného zo dňa 28.05.2012, nakoľko jej to osobne telefonicky oznámila počas jej práceneschopnosti. Taktiež tvrdila, že po opätovnom pridelení veci žalobkyni ju upozornila na potrebu predloženia spisového materiálu na OP BA IV. Žalobkyňa poukázala na to, že priebežne počas jej údajnej nečinnosti vykonávala úkony za účelom zabezpečenia prítomnosti obvineného na trestné konanie. Pátranie po obvinenom bolo vyhlásené dňa 24.02.2012, dňa 28.05.2012 bol predvedený na ORPZ BA I a následne eskortovaný na OR PZ BA IV, o čom mala byť podľa vedúcej žalobkyňa telefonicky informovaná. Žalobkyňa bola však v tom čase PN a nebol dôvod, aby ju vedúca telefonicky upovedomovala o výskyte obvineného S.. Dňa 30.05.2012 bola vec pridelená vyšetrovateľovi npor. V.. X., ktorý pokračoval v ďalšej realizácii. Tvrdenie vedúcej, že žalobkyňu upozornila, aby spisový materiál predložila na OP BA IV, je podľa žalobkyne absolútne nepravdivé a ničím nepodložené. Faktickému prerozdeleniu vyšetrovacích spisov po jej návrate z PN prebehlo tak, že žalobkyňa ich mala pripravené na svojom stole v kancelárii a s vedúcou o týchto spisoch vôbec nehovorila.
Podľa žalobkyne žalovaný celú vec dostatočne nepreskúmal, iba stroho skonštatoval, že sa stotožňuje s prvostupňovým rozhodnutím. Ako značne zmätočné pôsobí jeden zo záverov, že za porušenie ustanovenia § 190 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku bol už disciplinárne riešený vyšetrovateľ npor. Mgr. X. za to, že sťažnosť obvineného S. riadne a včas nepredložil na rozhodnutie dozorujúcej prokurátorke. K tomuto disciplinárnemu konaniu došlo dňa 01.08.2012, pričom je zarážajúce, že vedúca 2. oddelenia všeobecnej kriminality OKP BA IV toto porušenie nevyriešila už dňa 11.06.2012, kedy vec opätovne pridelila žalobkyni. S týmto príslušným postupom sa žalovaný nijako nevysporiadal. Okrem toho vedúca mala podľa žalobkyne najneskôr dňa 11.06.2012 sama napraviť nesprávny postup vyšetrovateľa npor. Mgr. X. tak, že mala zabezpečiť zaslanie sťažnosti spolu s vyšetrovacím spisom na OP BA IV. Ak by bola žalobkyňa vedúcou na tento nedostatok vo vyšetrovaní ústne upozornená, ako sa to tvrdí v rozhodnutí, urýchlene by odoslala sťažnosť obvineného spolu s vyšetrovacím spisom na OP BA IV.
Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.01.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že po oboznámení sa s obsahom žaloby zistil, že všetky namietané skutočnosti boli už vzaté do úvahy v disciplinárnom konaní a ich pravdivosť bola skúmaná orgánmi oboch stupňov, pričom poukázal na rozhodnutia v konaní vydané.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom č. 1Pv 1316/09-36 zo dňa 20.07.2012 Okresná prokuratúra Bratislava IV oznámila Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava IV, že žalobkyni bola dozorujúcou prokurátorkou odňatá trestná vec z dôvodu prieťahov v konaní spôsobených nečinnosťou žalobkyne ako vyšetrovateľky. Dozorujúca prokurátorka, ako sa v jej liste uvádza, zistila v predmetnej veci tiež závažné pochybenie vyšetrovateľa, spočívajúce v nepredložení sťažností obvineného proti uzneseniam o vznesení obvinenia na rozhodnutie prokurátorovi, ktoré obvinený vzniesol pri výsluchu dňa 28.05.2012. Tieto sťažnosti nepredložil na rozhodnutie vyšetrovateľ npor. V.. X., ktorý výsluch vykonával namiesto vtedy práceneschopnej žalobkyne a ani samotná žalobkyňa, ktorá spis znovu prevzala po skončení práceneschopnosti dňa 11.06.2012. K listu bolo pripojené opatrenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV v trestnej veci obvineného P. S., ktorým bola vec podľa § 230 ods. 2 písm. f/ Trestného poriadku odňatá žalobkyni. V odôvodnení tohto opatrenia sa uvádza, že po vyhodnotení aktivity vyšetrovateľky (žalobkyne), a to aj pri zohľadnení doby jej práceneschopnosti, dozorujúca prokurátorka dospela k záveru, že vyšetrovateľka bola v danej veci dlhodobo nečinná, a to od júna 2011 do apríla 2012, teda po dobu 10 mesiacov, čím spôsobila značné prieťahy vo vyšetrovaní. Spis k previerke na viac predložila až so značným oneskorením, po opakovaných urgenciách zo strany prokurátorky, čím v podstate znemožnila riadny výkon dozoru prokurátora.
Listom č. ORPZ-BAIV-KP2-290-001/2012 zo dňa 01.08.2012 prvostupňový správny orgán oznámil žalobkyni začatie konania vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia. Žalobkyňa na upovedomenie o začatí disciplinárneho konania nereagovala.
V administratívnom spise sa tiež nachádza výpis zo súvisiaceho vyšetrovacieho spisu OUV-429/2- OVKBIV02 a prehľad vykonaných úkonov vyšetrovateľkou (žalobkyňou) od 04.05.2011 do 20.07.2012, pričom výpis potvrdzuje tvrdenia žalobkyne uvedené na str. 2 až 3 tohto rozsudku.
Rozhodnutím (disciplinárnym rozkazom) č. 8 zo dňa 03.08.2012 prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že správnemu orgánu bola doručená signalizácia Okresnej prokuratúry Bratislava IV o prieťahoch v konaní spôsobených nečinnosťou žalobkyne, ktoré odôvodnili aj rozhodnutie dozorujúcej prokurátorky o odňatí veci žalobkyne ako vyšetrovateľke. Taktiež zo signalizácie vyplýva, že žalobkyňa nepredložila spisový materiál na rozhodnutie o sťažnosti obvineného Antona S. proti dvom uzneseniam o vznesení obvinenia, ktoré obvinený podal pri výsluchu dňa 28.05.2012, pričom spisový materiál po skončení práceneschopnosti žalobkyňa prevzala dňa 11.06.2012. Ďalej sa konštatuje, že žalobkyňa svojim konaní porušila § 190 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku a zároveň nerešpektovala záväzný pokyn prokurátora uložený v zmysle § 230 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku.
Týmto konaním porušila základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z., podľa ktorej je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecnými právnymi predpismi, ako aj uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bola s nimi riadne oboznámený, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 07.09.2012 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu, vyjadrenie vedúcej 2. oddelenia všeobecnej kriminality Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, ktorá ako osoba s personálnou právomocou voči žalobkyni viedla disciplinárne konanie. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že svojim nekonaním porušila žalobkyňa ustanovenia § 201 ods. 2 a ods. 3 Trestného poriadku a tiež § 190 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku a nebol tiež z jej strany rešpektovaný záväzný pokyn prokurátora uložený podľa § 230 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku. Týmto došlo zo strany žalobkyne k porušeniu základných povinností policajta uvedených v § 48 ods. 3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z., čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z..
Ďalej sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že žalobkyňa mala predmetný spisový materiál pridelený v období od 06.02.2004 do 19.11.2004, od 01.12.2004 do 03.09.2009, od 04.05.2011 do 31.05.2012 a od 11.06.2012 do odňatia (31.07.2012). Obvinený S. pri výsluchu priamo do zápisnice podal sťažnosti voči uzneseniam. Žalobkyňa po obdržaní spisu dňa 11.06.2012 nepredložila sťažnosť obvineného prokurátorovi, pričom prokurátor sa o danej sťažnosti dozvedel až pri previerke spisu. K tvrdeniu žalobkyne, ktoré bolo uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a tiež v žalobe, že jej zo strany nadriadenej bolo nariadené začínať trestné stíhanie, vznášať obvinenia a ukončovať veci, žalovaný v rozhodnutí uviedol, že nezistil žiadny rozpor s internými právnymi predpismi, nakoľko ide o hlavnú pracovnú náplň vyšetrovateľa, ktorému priamo zo zákona vyplývajú povinnosti, kedy je potrebné rozhodnúť o trestnom oznámení, kedy začať trestné stíhanie, kedy vzniesť obvinenie a do akej doby ukončiť trestné stíhanie. Nadriadený v rámci svojej riadiacej organizátorskej a kontrolnej činnosti je povinný kontrolovať tieto lehoty a upozorniť podriadeného na ich dodržiavanie. Za irelevantné treba považovať tvrdenie žalobkyne, že nadriadená ju po príchode z práceneschopnosti mala informovať, čo v ktorom spise počas jej neprítomnosti bolo vykonané, do ktorého spisu prišiel pokyn a podobne. Vyšetrovateľ po obdržaní spisu je povinný sa s ním riadne oboznámiť a vo veci plynule konať. Žalobkyňa nemohla reagovať na pokyn prokurátora na predloženie spisu k previerke zo dňa 07.05.2012 s termínom splnenia dňa 25.05.2012, nakoľko v čase od 20.04.2012 do 07.06.2012 bola práceneschopná. Na urgenciu zo dňa 06.06.2012 však reagovať mohla, nakoľko spis prevzala dňa 11.06.2012, avšak pokyn vybavila až 03.07.2012.
Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
Podľa § 52 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Disciplinárnym previnením je zavinené konanie (opomenutie) policajta, ktorým poruší povinnosť ustanovenú zákonom a zároveň nejde o trestný čin alebo priestupok. Jednou zo základných povinností policajta je povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecnými právnymi predpismi, ako aj uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bola s nimi riadne oboznámený (§ 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.).
Policajt vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie spravidla osobne, postupuje tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu. Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas. (§ 201 Trestného poriadku).
V súdenej veci niet dôvodu spochybňovať záver žalovaného o tom, že sa žalobkyňa dopustila disciplinárneho previnenia z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 190 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku tým, že nepredložila dozorujúcej prokurátorke vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou proti uzneseniam o vznesení obvinenia na rozhodnutie, čím porušila § 190 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku.
Za vyšetrovací spis a úkony v ňom vykonané zodpovedá vyšetrovateľ, ktorému bola trestná vec pridelená. V čase rozhodnom pre disciplinárne konanie mala predmetný vyšetrovací spis (OUV-429/2- OVKBIV02) pridelený žalobkyňa, konkrétne od 11.06.2012 po ukončení jej práceneschopnosti. V danom čase sa vo vyšetrovacom spise nachádzali sťažnosti obvineného S. proti uzneseniam o vznesení obvinenia, ktoré obvinený vzniesol pri výsluchu dňa 28.05.2012 pred vyšetrovateľom npor. Mgr. X.. Súd nemôže akceptovať argument žalobkyne, že po jej návrate z PN ju nikto neupozornil na to, že sa v pridelenom spise nachádzajú spomínané sťažnosti obvineného proti uzneseniam o vznesení obvinenia. Žalobkyňu neospravedlňuje ani skutočnosť, že po ukončení PN jej bolo naraz vrátených dvadsať spisov, ktoré musela najskôr preštudovať a k predmetnému spisu sa preto dostala neskôr. Jej povinnosťou bolo po znovupridelení spisov tieto skontrolovať, či sa v nich nenachádzajú nové podania alebo či nenastala okolnosť, kvôli ktorej je potrebné vykonať vyšetrovací úkon. Ťažko uveriť, že takáto kontrola pri dvadsiatke vyšetrovacích spisov môže zabrať vyšetrovateľovi viac ako 1 - 2 dni. Pokiaľ teda žalobkyňa nepostúpila na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi spis spolu s už opísanými sťažnosťami od 11.06.2012 a urobila tak až dňa 03.07.2012, nepochybne svoju povinnosť konať bez prieťahov porušila.
Vo vzťahu k disciplinárnemu obvineniu, že žalobkyňa bola v predmetnej trestnej veci obvineného S. dlhodobo nečinná, a to od júna 2011 do apríla 2012, teda po dobu 10 mesiacov, čím spôsobila značné prieťahy vo vyšetrovaní, súd poukazuje na stranu 2 až 3 tohto rozsudku, kde sú v stručnosti zhrnuté úkony vykonané žalobkyňou v danom období. Je zrejmé, že žalobkyňa nebola v uvedenom období úplne nečinná, tak ako to tvrdí žalovaný, pretože vykonávala úkony zamerané najmä na zistenie pobytu obvineného. Nezodpovedanou otázkou však zostalo, či postup žalobkyne (opísané úkony) smerovali k čo najrýchlejšiemu a najefektívnejšiemu vybaveniu veci a či a z akých konkrétnych dôvodov tento jej postup možno kvalifikovať ako subjektívne zavinenú nečinnosť.
Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.
Vychádzajúc z naznačených úvah považoval krajský súd žaloba za dôvodná len v časti namietajúcej nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Svoje rozhodnutia v predmetnej veci správne orgány opreli v podstate len o signalizáciu Okresnej prokuratúry Bratislava IV v liste č. 1Pv 1316/09-36 zo dňa 20.07.2012, že žalobkyni bola dozorujúcou prokurátorkou odňatá trestná vec z dôvodu prieťahov v konaní spôsobených nečinnosťou žalobkyne ako vyšetrovateľky. Žalovaný sa však nevyjadril k nezanedbateľnému počtu úkonov vykonaných žalobkyňou v čase rozhodnom pre disciplinárne konanie, na ktoré poukázala vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, neuviedol prečo tieto úkony nevyhodnotil v prospech žalobkyne a prečo ju napriek tomu považoval za nečinnú. Len odkaz na signalizáciu prokuratúry konštatujúcu nečinnosť žalobkyne, v kontexte s námietkami žalobkyne uvedenými v jej odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a obsahom vyšetrovacieho spisu, nie je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia nepostačujúci.
Taktiež možno správnym orgánom oboch stupňov vyčítať nedostatočné odôvodnenie druhu uloženého disciplinárneho opatrenia. V prvostupňovom rozhodnutí absentuje vyjadrenie, ako rozhodujúci správny orgán prihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobkyne k plneniu služobných povinností a tento nedostatok neodstránil vo svojom rozhodnutí ani žalovaný.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a preto ho v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o podanom odvolaní žalobkyne, súc viazaný právnym názorom súdu.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. (veta druhá), avšak žalobkyni, i keď mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania. Za dôvod osobitného zreteľa pre takýto postup považoval súd fakt, že žalobkyňa sa skutku, v ktorom sa videlo disciplinárne previnenie, dopustila a súd sa stotožnil len s jednou z jej viacerých námietok uvedených v žalobe. Žalovanému podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.