Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-185-2013.pdf
PDF · 140.68 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/185/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: W.. W. M., I.. XX.X.XXXX, Z. G. XX, B., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., Košice, Garbiarska 2, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom v Košiciach, ul. Nemcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.3C/447/2012 z 19.1.2012, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, M.. E.. XC/XXX/ XXXX E. X. XX.X.XXXX.
Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina 41, M.. E.. XC/XXX/XXXX E. X. XX.X.XXXX do právoplatného skončenia vo veci samej.
Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v náhrade nákladov právneho zastúpenia vo výške 415,40 Eur a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Zdeňky Vokálovej, advokátke v Prešove, Hlavná 61.
odôvodnenie:
Žalobkyňa dňa 16.7.2013 doručila návrh, ktorým žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach M.. E.. XC/XXX/XXXX E. X. XX.X.XXXX, N. V. Z. X. XX.X.XXXX. Podľa tohto rozsudku bola zaviazaná do 5 dní od doručenia zaplatiť žalovanému 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania 276 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená v časti XV. VPP, v zmysle ktorých žalovaný určil na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku v rámci skúmania svoje právomoci a príslušnosti na konanie vo veci samej okrem iného konštatuje: „Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať a že žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravy časti XV. Poistných podmienok úplne vylúčiť.
Podanie tejto žaloby žalobkyňa odôvodňuje ust. § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v platnom znení podľa ktorého: „Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa".
Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku."
Žalobkyňa napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 19.6.2013.Žalobkyňa namieta, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid, a.s. - XV. časť - Rozhodcovské konania), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne (§ 53 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák.). V danom prípade tomu tak však nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy. To platí aj napriek tomu, že v poslednej časti všeobecných poistných podmienok (osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007) je obsiahnutá možnosť, aby žalobkyňa opätovne súhlasila s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom.
Dojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, ani v zázname o požiadavkách a potrebách klienta nie je zaznamenané, že bola oboznámená s rozhodcovskou doložkou a súhlasí s ňou. S rozhodcovskou doložkou nebola oboznámená. Až potom, keď jej bol doručený rozhodcovský rozsudok sa začala o tieto veci zaujímať a naštudovala si ich. Poistnú zmluvu zrušila po 2 rokoch. Žalovaný ju po celú dobu neupomínal k úhrade 57 Eur, až z rozhodcovského rozsudku v r. 2013 sa dozvedela, že žalovaný má voči nej také nároky. Taktiež nebola oboznámená s osobitným dojednaním a o tom, že to môže odmietnuť podpísať, naopak boli od nej požadované podpisy na všetkých častiach zmluvy.
Žalovaný poukázal na to, že so žalobkyňou uzavrel dňa 26.06.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky z 21.05.2007 (ďalej len VPP ) a Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2. týchto osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka znenia:
„Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“.
Táto rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola výrazne oddelená od ostatných VPP a zrejmá aj žalobcovi ako účastníkovi zmluvného vzťahu. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve navrhovateľa, ktoré sú zaradené až v samom závere za znením VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich klient poistenia všimol a venoval im náležitú pozornosť. Žalobkyňa mala dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Práve osobitosť rozhodcovskej doložky sa snažil žalovaný maximálne zvýrazniť pre svojich klientov tým, že to nazval osobitnými zmluvnými dojednaniami, zaradil to za text VPP a podriadil to osobitnému podpisu účastníkom poistného vzťahu. Ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Je treba rozlišovať medzi rozhodcovskou zmluvou a rozhodcovskou doložkou. Kým rozhodcovská zmluva predpokladá aj individuálne prejednanie so spotrebiteľom ( § 3 ods. 1, § 4 a § 5 ZoRK ), o rozhodcovskej doložke sa hovorí v prípade jej dojednania vopred ako súčasť inej zmluvy, prípadne ako súčasť neoddeliteľnej prílohy takejto zmluvy ( § 5 ods. 2 ZoRK).
V preskúmavanej veci dohoda účastníkov o rozhodcovskej doložke tvorí samostatnú časť listiny označenej ako Všeobecné poistné podmienky, pričom klient osobitne podpisoval prevzatie Všeobecných poistných podmienok a osobitne uzavretie dohody o rozhodcovskej doložke. Dohoda o rozhodcovskej doložke bola teda uzavretá samostatne, mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom aj ustanovenia časti XV. Všeobecných poistných podmienok boli pre účastníkov záväzné len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky. “ Na závere o samostatnom dojednaní rozhodcovskej doložky nemení nič
skutočnosť, že táto zmluvná podmienka bola vopred napísaná a tvorí súčasť Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli ako celok vopred napísané, aj keď v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky nemuseli byť zmluvnými stranami podpísané. Tým, že obe zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Právnym dôsledkom takejto dohody zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť zmluvy považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôže byť teda označená za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská doložka bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 OZ, žalobkyňa ju mohla odmietnuť podpísať bez toho, aby malo odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Právny záver žalobkyne o nedodržaní individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky neobstojí a je neudržateľný. Aj u žalobkyne ako spotrebiteľa je nutné vyžadovať „primeranú a obvyklú mieru zodpovednosti za svoje právne jednanie, t. j. i za uzatváranie zmlúv a za preberanie záväzkov„. Na základe týchto skutočností žalovaný považuje za nesprávne tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pre ktorý dôvod má byť podľa neho neprijateľná, pretože táto bola individuálne dojednaná, a teda je platná.
Žalovaný poukazoval na argumentáciu navrhovateľa rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012 (ev. obsahovo zhodným rozhodnutím sp. zn. 5Cdo 3/2013). Argumentácia týmto rozhodnutím však nie je namieste, pretože dovolací súd odmietol dovolanie odporcu v inej veci pre procesnú neprípustnosť, t. j. pre nesplnenie podmienky konať v merite veci o dovolaní, a preto ani nebol tento dovolací súd oprávnený „riešiť meritum veci tým, že ustálil neplatnosť rozhodcovskej doložky“. Takýto postup súdu a konanie predchádzajúce vydaniu tohto dovolacieho rozhodnutia je preto treba hodnotiť ako rozporný so zákonom a súd v tomto konaní nemá na takéto , judikáty“ vôbec prihliadať.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že v obdobnej veci bol úspešný so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde SR pod č. k. II. ÚS 499/2012, keď tento svojím rozhodnutím zo dňa 10.07.2013 na neverejnom zasadnutí rozhodol o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012 a vrátení veci na ďalšie konania pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Predmetná vec bola v prvom stupni vedená na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 17 Er/1074/2010 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15 CoE 139/2011 a dotýkala sa posudzovania identickej rozhodcovskej doložky ako v tomto prejednávanom prípade.
Ústavný súd SR prijal dve ústavné sťažnosti žalovaného na Ústavný súd SR spojených v jednom konaní pod č. k. II. ÚS 382/2012 vo veciach dvoch konaní vedených na Najvyššom súde SR práve pod č. k. 6 Cdo 1/2012 a pod č. k. 5 Cdo 112/2012 a tieto sa rovnako týkajú namietnutia nesprávneho posúdenia identických rozhodcovských doložiek vo veciach v prvom stupni rozhodovaných na Okresnom súde v Lučenci pod č. k. 17 Er 1101/2010 a pod č. k. 12 Er 286/2011. Z týchto dôvodov žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia ÚS, lebo je pravdepodobné, že ÚS zruší uznesenie NS SR 6Cdo/1/2012, o ktoré opiera svoju argumentáciu žalobkyňa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka V. O., poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.6.2007, oznámením o zániku poistenia zo dňa 27.7.2009, návrhom na začatie konania pred Arbitrážnym súdom v Košiciach z 2.1.2012, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.1.2012, kópiou doručenky o prevzatí rozhodcovského rozsudku zo 19.6.2013 a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
Dňa 2.7.2007 žalovaný potvrdil uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísala žalobkyňa dňa 26.6.2007 so sprostredkovateľom poistenia V. O. M. X. X. B. XX L.. Žalobkyňa dňa 27.7.2009 podala žiadosť o zrušenie tejto poistnej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovaným, zo strany žalovaného dňa 3.8.2009 došlo k oznámeniu o zániku poistenia na základe žiadosti o zrušenie poistnej zmluvy žalobkyne dňom 27.9.2009 s uvedením konečného stavu ku dňu zániku zmluvy 0 Eur. Dňa 4.2.2012 žalovaný doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach žalobu o zaplatenie 51,45 Eur, ktorú odôvodnil tým, že tento nárok je v režime podľa VPP v časti XVII. ods. 7a a podľa časti XV. vzájomné spory
sa prejednávajú podľa zák. 244/2002 Z.z. a rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časti XV. VPP bola samostatne dohodnutá v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú umiestnené ako samostatný a technický oddeliteľný text na poslednej strane poistných podmienok, pričom v tomto konaní žalobkyňa mala možnosť osobitné dojednania nepodpísať bez toho, aby to malo vplyv na ostatný obsah jej poistného vzťahu, nebola nijako donucovaná akceptovať aj rozhodcovskú doložku a bolo jej umožnené odmietnuť, resp. ovplyvniť dojednanie o juristikcii rozhodcovského súdu. Z doručenky odosielateľa Arbitrážneho súdu v Košiciach vyplýva, že žalobkyni dňa 19.6.2013 boli doručené žalobný návrh, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom s dátumom 9.1.2012 a rozhodcovský rozsudok s dátumom vydania 19.1.2012. Žalobkyňa dňa 16.7.2013 doručila návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku AS Košice M..E.. XCXXX/XXXX, G..V.. O. XX-X. Y..
Podľa § 40 ods. 1 písm. c, j zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 citovaného zákona ods. 1,2, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku podala žalobu o jeho zrušenie, pričom je aj splnená podmienka dôvodu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd podľa § 40 ods. 1 písm. c), keď jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j) keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že poistnú zmluvu v r. 2006 uzatvárala prostredníctvom jej kamaráta V. O., s ktorým sa bavili o podmienkach zmluvy, teda o tom čo sa bude poisťovať, v akom rozsahu, nepamätá si však, či jej bolo vysvetlené čo je rozhodcovská doložka. Až potom, keď jej došiel rozhodcovský rozsudok sa začala zaujímať o tieto veci, naštudovala si ich. Nepamätá si, či bola upozornená na osobitné zmluvné dojednanie, ktoré sa nachádza v závere poistnej zmluvy, vtedy pred podpisom si zmluvu zhruba prečítala čoho sa týka, nepamätá si, či jej boli skutočnosti ohľadne rozhodcovskej doložky a osobitného dojednania osobitne vysvetlené. Zmluvu podpísala, ale tým, že ju uzatvárala prostredníctvom svojho kamaráta, dôverovala mu, že by jej nedal niečo podpísať, čo je zlé. Z týchto pohnútok podpísala aj osobitné dojednania. Túto zmluvu potom zrušila, došlo k zániku, nemala žiadne finančné nedoplatky a tým celú záležitosť považovala za uzavretú. V r. 2013 jej došiel rozhodcovský rozsudok, z ktorého sa dozvedela, že na Arbitrážnom súde prebehlo rozhodcovské konanie a podľa rozsudku má zaplatiť 57 Eur a trovy konania 276 Eur. Podľa nej to nemá žiadnu logiku, pretože žalovaný po celú dobu ju o ničom neupomínal, nevyzval ju k úhrade, čo sa dalo riešiť. Nebolo jej objasnené, že môže odmietnuť a nepodpísať osobitné dojenadnanie na poslednej strane zmluvy, naopak boli od nej požadované podpisy na všetkých častiach zmluvy, bolo jej ukázané, kde má zmluvu podpísať. Rozhodcovský rozsudok, ktorý jej bol doručený si prečítala, odpor voči nemu nepodala z dôvodu, že tu bola požiadavka zaplatiť ďalší súdny poplatok cca 75 Eur a pri sume, ktorá bola predmetom sporu sa jej takéto náklady zdali neúčelné, preto hľadala iný spôsob riešenia.
Vypočutý svedok V. O. uviedol, že vykonával činnosť poisťovacieho agenta pre žalovaného, je aj podpísaný na zmluve uzatvorenej so žalobkyňou. Postup pri uzatváraní poistných zmlúv bol taký, že klientovi vysvetlil konkrétny produkt, a pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, rozhodcovskú doložku, poučil ho, aby si dodatočne preštudoval tieto podmienky, pretože sú uvedené v poistnej zmluve, teda výslovne na to upozornil. Pokiaľ ide o časť osobitné zmluvné dojednania, nevie o tom, že by tu bola taká možnosť, že by si klienti mohli niečo naviac dojednať. Túto časť objasňoval klientom tak, že v prípade neplatenia poistného dôjde k zániku poistnej zmluvy, už si nespomína, či to konkrétne hovoril tak. Pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, toto objasnil tak, že sú to určití ľudia, ktorí môžu v rámci práva a poverení urýchlene rozhodnúť spor. Postupoval tak, že pri prvom stretnutí oboznámil produkt, väčšinou sa zmluva podpisovala pri druhom alebo ďalšom stretnutí a umožnil klientovi, aby si pred podpisom zmluvy prečítal obsah zmluvy, teda, aby mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Dal tým aj možnosť nesúhlasiť s napísanými zmluvnými podmienkami, ale ak by takúto možnosť klient využil, určite by nedošlo k podpisu poistnej zmluvy. Pamätá si, že boli školení tak, že tie náležitosti, ktoré sú uvedené v zmluvách, sa musia podpísať, teda musia tam byť. Preto, ak by klient nesúhlasil s obsahom niektorej zmluvnej podmienky, nedošlo by k podpísaniu zmluvy. V konkrétnom prípade žalobkyne prejednával so svojou nadriadenou telefonicky, či takáto zmluva bude akceptovaná poisťovňou alebo nie, keďže žalobkyňa mala určité choroby, ktoré poisťovňa nemusí akceptovať. Pokiaľ ide o províziu, táto mu bola vyplatená mesiac po podpise zmluvy, čiže v danom prípade v júli 2007. Pokiaľ poistenie trvalo 2 roky a viac, provízia sa už nevracala. Nepamätá si, či v konkrétnom prípade od neho žiadala poisťovňa vrátiť províziu. Poisťovňa uhrádzala províziu z prvej splátky poistného od klienta. V roku 2007 uzatvoril 4 poistné zmluvy, z ktorých je len jedna doposiaľ živá. Túto činnosť vykonával popri zamestnaní, pretože nebolo veľa tých uzatváraných zmlúv.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 4 r), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovských doložiek v poistnej zmluve, lebo spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto sú neprijateľné a vo svojich dôsledkoch predstavujú výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľa a spotrebiteľom, keď nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch.
Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Z obsahu poistnej zmluvy, ktorú podpísala žalobkyňa v časti XV. VPP je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom tohto dojednania je, že všetky vzájomné spory a nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom podľa zák. 244/2002 Z.z. podľa štatútu rozhodcovského súdu a jeho rokovacieho poriadku. Na konci VPP je ako osobitné dojednanie pod č. 01/2007 k poistnej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka pod bodom 2, podľa ktorej poistník aj poisťovňa spoločne vyjadrujú a každý zároveň svojim podpisom samostatne vyjadruje svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto VPP a toto chápu ako rozhodcovskú doložku. Na základe tohto dojednania Arbitrážny súd v Košiciach v konaní vedenom pod M..E.. XC/XXX/ XXXX, prijal svoju právomoc a príslušnosť vo veci konať a vyslovil záver, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, lebo ide o typ sporu, ktorý je možné v rozhodcovskom konaní prejednať, ak bola v danej veci medzi účastníkmi uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Vychádzal z čl. XV. predložených VPP, v ktorom poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice a ďalej z osobitného dojednania, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka je podpísaná poistníkom s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať, ale mal možnosť túto zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, teda mal faktickú možnosť upraviť v časti XV. poistných podmienok ju úplne vylúčiť a nebol podmieneným podpisom pod celý text poistných podmienok nútený k tomu, aby akceptoval aj konanie pred rozhodcovským súdom len preto, že je súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním o rozhodcovskom konaní nesúhlasil. Takto mu bola daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednanie o rozhodcovskom súde, čo podľa názoru rozhodcovského súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu § 52 a násl. OZ. Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej úprave podľa O.s.p., ktoré by mali značne znevýhodňovať poistníka a tým spôsobilo vo vzájomnom vzťahu nerovnováhu v jeho neprospech. Rozhodcovský súd mal za to, že je preukázané, že účastníci uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku a preto Arbitrážny súd Košice je orgán príslušný vo veci konať a rozhodnúť.
Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza zo vzorového okruhu klauzúl, ktoré sa majú transponovať a členské štáty si mohli vybrať do akej miery prevezmú odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa členským štátom umožnilo prekročiť tento rámec, teda upraviť okruh neprijateľných podmienok širšie ako odporúča smernica (čl. 8).
Slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ), čo znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa aj tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, teda nad rámec z oznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice resp. v OZ.
Za neprijateľnú podmienku sa považuje taká podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a táto nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a teda núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách diktuje
svoju vôľu a spotrebiteľ sa tak dostáva mimo mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ rieši takúto podmienku tak, že ju považuje za neprijateľnú. Nie je možné akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo takáto rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži.
Ochranný režim zákazu neprijateľných podmienok vyplýva zo Smernice v prípade spotrebiteľa pri typových zmluvách. O typovú zmluvu, vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v danej veci. Poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným súd posudzuje ako štandardnú typovú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Takáto typová zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne osobitným typom arbitráže, ktorý nie je upravený právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať hmotné právo. Už vo vzorovom okruhu nekalých klauzúl podľa Smernice EHS 93/13 sú uvedené niektoré zmluvné podmienky, ktoré majú vysokú potenciu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je tu aj spomínaná arbitráž. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo VPP, ktorá takto bola prebratá a ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia exekútora a o takú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať na všeobecnom súde návrh, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a to platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je iluzórna a je zrejmé, že ide len o rovnosť formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné len vonkajším zásahom, t.j. súdnou kontrolou (rozsudky Súdneho dvora Montaza Claro C/168/05, Oceáno Gruppo Editoriál SAC/240/98, C244/98). Medzinárodná zmluva, vrátane zmluvy o fungovaní EÚ má po jej ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 Ústavy). Akty EÚ a rešpektovanie judikatúry súdneho dvora sú pre členské štáty principiálnou otázkou. Ciele tejto ochrany sa musia stať súčasťou rozhodovania všeobecných súdov. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vykonáva v režime pravidiel verejného poriadku, ktorých dodržiavanie štát musí bezpodmienečne vyžadovať (uznesenie Súdneho dvora EÚ Pohotovosť proti Korčovská čl. 50).
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice „podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ak žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Možnosť ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred naformulovaných klauzúl, bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno ťažko kladne posúdiť, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal. Toto vyplynulo aj z vykonaného dokazovania výsluchom poisťovacieho agenta B.. O., ktorý popísal ako vnímal rozhodcovský súd, individuálne dojednanie zmluvnej podmienky a rozhodcovskú doložku a žalobkyňu v tomto smere poučil, jeho poznatky o rozhodcovskom konaní boli zjavne obmedzené a
sám svedok odkázal žalobkyňu, aby si sama prečítala zmluvné podmienky týkajúce sa rozhodcovského konania. Ďalej potvrdil, že bol zaškolený tak, že všetky časti zmluvy klient musel podpísať a ak by nesúhlasil so zmluvnou podmienkou, určite zmluva by nebola prijatá. Takýto postup vylučuje, že tu došlo k individuálnemu dojednaniu o rozhodcovskej doložke podľa časti osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007, naviac keď je súčasťou formulárovej zmluvy .
Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka nezaväzovala spotrebiteľa. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac, úplne by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale určite nie vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani nepoznal obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky zákonník zakotvuje hranice posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej, pričom dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie zaťažuje žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 OZ). Žalobkyňa i vypočutý svedok zhodne vypovedali, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, mohla ju len prijať ako celok alebo odmietnuť, lebo obsah tejto doložky bol dodávateľom vopred pripravený, na jeho obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala, nebol ani náležitým spôsobom s odbornou starostlivosťou vysvetlený význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie, toto jej nebolo objasnené a nebolo jej dané ani poučenie, či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ, ktorý si vyjednáva takýto súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný tieto skutočnosti o individuálnom dojednávaní zmluvnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky nepodložil žiadnym spôsobom, naopak jeho tvrdenie bolo priamo vyvrátené svedeckou výpoveďou p. Valíčeka, ktorý zabezpečoval uzatváranie tejto poistnej zmluvy a priamo uviedol, že bol školený tak, že tie záležitosti, ktoré sú uvedené v zmluve sa musia podpísať a v prípade, že klient nesúhlasí so zmluvnými podmienkami, nedošlo by k uzavretiu zmluvy. Rozhodcovskú doložku, ktorá je predkladaná spotrebiteľovi vo forme štandardného formulára vo VPP ako aj na samostatnom liste, bez toho, aby spotrebiteľ poznal tieto pravidlá arbitráže, jej význam, rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, nemožno považovať za individuálne dojednanú. Aj judikatúra Súdneho dvora poukazuje na skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro bod 25-27 C 168/05, Oceáno Grupo Editoriál, Asturtom a iné).
Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa). S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach v spotrebiteľskej veci M..E.. XC/XXX/XXXX je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená neplatne. Rozhodcovská doložka je neplatná, nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádza, že jej súčasťou sú VPP a teda je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP a na tom nič nemení, že v ten istý deň podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku vedenú v poistných podmienkach. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel tejto žalobe v plnom rozsahu a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 43 ods. 1 zák. 244/2002 súd pokračuje v konaní, ak zruší rozhodcovský rozsudok vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo uvedenom vo vzájomnej žalobe. Žalobou bol uplatnený nárok žalovaného v rozhodcovskom konaní vo výške 51,45 Eur, ktorý mal vyplývať z čl. XVII. ods. 8 VPP,
t.j. s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa a podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy a ktorá sa vysporiada pri skončení poistného vzťahu zápočtom voči odkúpnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkúpná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto VPP pred rozhodcovským súdom.
Zmluvná podmienka v bode XVII 7c VPP o predlžení premlčacej doby vzájomných pohľadávok na 10 rokov je taktiež neplatnou zmluvnou podmienkou, lebo zmluvné podmienky podľa § 54 ods. 1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, ani inak si zhoršiť zmluvné postavenie. Z tohto dôvodu súd neprihliadol na túto zmluvnú podmienku pre jej neprijateľnosť a neplatnosť a nárok žalovaného z dôvodu premlčania zamietol.
Súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach M.. E.. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.1.2012, keď mal preukázané, že sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku na poistnej zmluve, išlo o vytlačený formulár, ktorý žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla nijako ovplyvniť, nebola poučená o tom, že môže rozhodcovskú doložku odmietnuť ani poisťovacím agentom, nebola o pravidlách rozhodcovského konania vôbec poučená.
Súd zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia vo veci samej.
Súd zamietol aj návrh na prerušenie konania, ktorý uplatnil žalovaný z dôvodu, že na ÚS SR sp.zn. IIUS382/2013 zo dňa 10.7.2013 ÚS prijal sťažnosť žalovaného, v ktorej namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože postupom NS SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012 boli porušené jeho práva a závery NS SR tohto konania sú pre danú vec právne významné z dôvodu, že má za to, že sa nejedná o dôvody podľa § 109 ods. 1 písm. b) ani o dôvody podľa ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože predmetná vec sa týka exekučného konania pôvodne vedeného na OS Lučenec sp.zn. 17Er/1101/2010 a 12Er/286/2011 a nemá súvis s rozhodovaním v tomto konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady procesnej úspešnosti v konaní. Procesne úspešná bola žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú náklady za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a,b,c vyhl. 655/2004 Z.z., a to príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konanie 25.6.2013 a 15.7.2013 2x60,07 Eur, 2x režijný paušál po 7,81 Eur, t.j. 15,67 Eur a za úkony: účasť na pojednávaní 15.1.2014, 9.4.2014, 28.5.2014 a písomné vyjadrenie 9.4.2014 po 61,87 Eur, 4x režijný paušál po 8,04 Eur, t.j. 32,16 Eur, spolu 415,40 Eur. Tieto trovy konania uhradí žalovaný priamo na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Zdeňke Vokálovej, advokátke v Prešove, na účet vedený vo VÚB a.s. Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, O. XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.