Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/210/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky C. H., A.. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom E. XXX, zastúpenej v konaní právnou zástupkyňou Mgr. Lenkou Rolníkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Soblahovská 7262, proti odporcovi C. H., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom E. XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom H.: E., U.. XX.XX.XXXX K. C., U.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov C. H., A.. G. K. C. H., uzavreté dňa 28.06.2008, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trenčín, vo zväzku 36, ročník 2008, na strane 177, pod por. č. 145 s a r o z v á d z a.

Ohľadom osobnej starostlivosti o maloleté deti na čas po rozvode súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

„Maloleté deti H.É.: E., U.. XX.XX.XXXX K. C., U.. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od soboty v párnom týždni kalendárneho roka od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty v nepárnom týždni kalendárneho roka do 09.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od soboty v nepárnom týždni kalendárneho roka od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty v párnom týždni kalendárneho roka do 09.00 hod.

Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.“

Popri striedavej osobnej starostlivosti j e otec p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E. sumou vo výške 40,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk rodičov s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom E. K. C.. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámili v máji 2007 a manželstvo uzatvorili dňa 28.06.2008. Z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti, mal. E. sa narodila ešte pred uzavretím manželstva a mal. C. po uzavretí manželstva. Ďalej navrhovateľka uviedla, že účastníci spočiatku bývali v jej byte a potom sa dohodli, že si postavia

rodinný dom. Navrhovateľka považovala ich manželstvo za dobré dokedy sa nenasťahovali k matke odporcu. Uviedla, že na približne jeden a štvrť roka sa presťahovali k matke odporcu a tu začali medzi manželmi prvé rozpory spočívajúce v odmietaní manželského spolužitia zo strany navrhovateľky v domácnosti matky odporcu. Navrhovateľka tiež poukázala na to, že odporca veľa času trávil aj na stavbe a popri stavbe začal požívať alkoholické nápoje a v takom stave navrhovateľka opätovne odmietala intímne spolužitie. Po postavení rodinného domu v decembri 2011 sa účastníci presťahovali do domu, avšak problémy pretrvávali a ešte viac sa zhoršili po nástupe navrhovateľky do práce po ukončení jej rodičovskej dovolenky. Navrhovateľka musela vykonávať veľa nadčasov a odporca začal žiarliť a podozrievať ju, vyvolával konflikty a urážal ju. Vo februári 2013 jej odporca navrhol návštevu manželskej poradne, ona ho z pracovných dôvodov žiadala, aby to odložili do mája 2013, avšak potom už odporca nebol ochotný ísť do poradne a navrhovateľka sa domnieva, že si našiel mimomanželskú známosť. Navrhovateľka poukázala tiež na to, že mali nezhody aj ohľadom ich finančného hospodárenia a od augusta 2013 majú oddelené účty a nehospodária spolu. Uviedla, že hoci bývajú v spoločnom dome, nežijú spolu ako manželia, každý z nich užíva inú izbu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, nechodia spolu na výlety ani dovolenky, intímne sa už nestýkajú a dokonca spolu ani nekomunikujú, alebo len nevyhnutne ohľadom detí a došlo medzi nimi k vzájomnému citovému odcudzeniu. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považuje to, že odporca často odchádzal z domu a prichádzal v neskorých večerných hodinách a ona bývala často sama, potom tam boli obviňovania a finančné nezhody účastníkov. Keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené i konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, navrhovateľka najprv navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti matky a odporcu ako otca detí zaviazať prispievať na výživu maloletej E. sumou 180,-Eur mesačne a na výživu mal. C. sumou 120,- Eur mesačne a upraviť styk otca s deťmi každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod, každý nepárny víkend od soboty od 09.00 hod. do nedeľne 18.00 hod. a počas letných prázdnin a vianočných sviatkov alebo styk neupravovať a ponechať to na mimosúdnu dohodu rodičov. Navrhovateľka spočiatku nesúhlasila s odporcom navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou o deti, neskôr aj s prihliadnutím na jej pracovnú dobu, kedy ona pracuje v dvojtýždennej pracovnej zmene (týždeň ranná a týždeň poobedná) a po psychologických konzultáciách, súhlasila a účastníci konania ako rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Účastníci sa nedohodli ohľadom výživného, navrhovateľka navrhovala aj pri striedavej osobnej starostlivosti o deti zaviazať odporcu, aby prispieval na výživu mal. E. sumou 90,- Eur mesačne a na mal. C. sumou 60,- Eur mesačne.

Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, ale nesúhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky a navrhol, aby boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Zhodne uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou uzavreli po relatívne krátkej známosti a z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti. Poukázal na to, že navrhovateľka nechcela chodiť na návštevy k jeho rodičom, hoci on k jej rodičom chodil na návštevy. Uviedol, že u navrhovateľky sa často vyskytovali jej psychické problémy a v priebehu manželstva sa chcela viackrát rozvádzať, navrhol jej aj návštevu psychológa, čo ona odmietla. Riešil to aj s pomocou jej matky, ktorá jej tiež dohovárala. Ďalej odporca uviedol, že keď bývali u jeho matky, navrhovateľka s ním odmietala intímne žiť. Uviedol, že hoci chodil na stavbu ich domu, aj tak chodieval domov pomáhať so starostlivosťou o deti. Poukázal na to, že navrhovateľka nie je rodinne založená, neuznávala ich rodinné stretnutia a nemala potrebu chodiť s ním na spoločné akcie. Odporca popieral požívanie alkoholických nápojov, tak ako to tvrdila navrhovateľka. Zhodne uviedol, že aj po presťahovaní sa do ich novopostaveného rodinného domu, problémy medzi nimi aj tak pretrvávali. Odporca poukázal na to, že mali rozdielne názory aj na výchovu detí, navrhovateľka nechcela variť a varila len cez víkend, mávala výkyvy nálad. Odporca zhodne uviedol, že mali konflikty aj ohľadom finančného hospodárenia, obviňovali sa z míňania financií. Často sa hádali a dlho spolu intímne nežili. Zhodne uviedol, že bývajú síce v spoločnom dome, ale každý z nich užíva inú miestnosť, už nehospodária spolu a nevedú spoločnú domácnosť a každý si perie a varí samostatne. Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, odporca nesúhlasil so zverením detí do výlučnej starostlivosti matky a navrhoval zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, nakoľko má záujem na tom, aby deti vyrastali rovnako s matkou a s otcom. Poukázal na to, že on sa vie o deti riadne postarať a keď máva navrhovateľka celý týždeň poobednú zmenu, vtedy zabezpečuje starostlivosť o deti on. Uviedol, že keď má deti navrhovateľka, stravuje ich ona a keď sa o detí stará on, stravuje ich on. Výdavky na maloleté deti za krúžky a logopédiu hradia každý v polovici, oblečenie deťom zabezpečujú obaja rodičia a inak matke posiela výživné v zmysle vydaného predbežného opatrenia v sume 90,- Eur mesačne.

Na druhom pojednávaní odporca ako otec detí uzavrel s matkou detí rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o deti v týždenných intervaloch. Nesúhlasil s matkou požadovanou sumou výživného popri striedavej osobnej starostlivosti o deti a súhlasil s výživným v sume 40,- Eur mesačne pre mal. E. a 30,- Eur mesačne pre mal. C..

Kolízny opatrovník najprv odporučil konzultácie účastníkov pred Referátom poradensko - psychologických služieb a po vykonaných konzultáciách na ďalšom pojednávaní doporučil schváliť rodičovskú dohodu ohľadom striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti a doporučil otcovi určiť výživné po 50,- Eur mesačne na každé dieťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil SL, RL detí, vyjadrenie odporcu z čl. 18, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenie o príjme odporcu, psychologickú správu, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. a zistil tento skutkový stav:

Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa 28.06.2008 v Trenčíne. Ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Trenčín. U oboch účastníkov sa jedná o ich prvé manželstvo. Z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti: E., U.. XX.XX.XXXX K. C., U.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko majú účastníci v E., t.j. v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po relatívne krátkej známosti. Z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti, maloletá E. sa narodila krátko pred uzavretím manželstva a maloletý C. sa narodil po uzavretí manželstva. Ich manželstvo bolo harmonické relatívne krátko. Spočiatku bývali účastníci v byte navrhovateľky, potom sa rozhodli stavať rodinný dom a dočasne sa presťahovali k matke odporcu. Medzi účastníkmi začali vznikať problémy, navrhovateľka začala odmietať intímny život, odporca trávil veľa času mimo rodiny a postupne sa účastníci vzájomne odcudzovali. Vzťahy medzi účastníkmi sa nezlepšili ani po presťahovaní do novopostaveného rodinného domu a po nástupe navrhovateľky do práce sa problémy v manželstve ešte zhoršili, začali podozrievania, hádky, finančné nezhody. Účastníci síce bývajú v spoločnom dome, ale nežijú spolu ako manželia, každý z nich užíva inú miestnosť. Od augusta 2013 už účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, od leta 2013 sa intímne nestýkajú, netrávia spolu voľný čas a nekomunikujú spolu. Obaja účastníci žiadajú o rozvod manželstva, nemienia obnoviť manželské spolužitie.

Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

Podľa § l8 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky

citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Obaja manželia žiadajú o rozvod manželstva, nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia. Ich manželstvo je nefunkčné. Hoci účastníci bývajú v spoločnom dome, od leta 2013 už nežijú spolu ako manželia, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Možno konštatovať, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Z ich manželstva sa vytratila vzájomná láska a vzájomné pozitívne citové väzby. Keďže súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa , a v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, rozhodoval súd aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Rodičia maloletých detí v súlade s § 24 ods. 3 Zákona o rodine uzavreli rodičovskú dohodu o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Takúto rodičovskú dohodu uzavreli účastníci po vykonaných psychologických konzultáciách a s prihliadnutím na pracovnú zmenu navrhovateľky, ktorá pracuje v dvojzmennej prevádzke so striedaním týždeň ranná pracovná zmena a týždeň poobedná pracovná zmena. S uzavretou rodičovskou dohodou súhlasil i kolízny opatrovník. Nakoľko uzavretá rodičovská dohoda je v súlade so zákonom a v záujme maloletých detí, súd ju schválil.

Nakoľko sa účastníci nedohodli na úprave vyživovacej povinnosti k deťom, túto úpravu urobil súd, pričom vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, príjmových, výdavkových a osobných pomerov účastníkov a ich vyjadrení. Matka detí navrhovala popri striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti, zaviazať otca prispievať k jej rukám na výživu maloletej E. sumou 90,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 60,- Eur mesačne. Otec detí nesúhlasil s navrhovanými sumami výživného a súhlasil s výživným v sume 40,- Eur mesačne na mal. E. a 30,- Eur mesačne na mal. C..

Ohľadom pomerov rodičov a detí súd zistil tento skutkový stav:

Maloletá E. má 6 rokov a navštevuje MŠ, je predškoláčka a v septembri 2014 by mala nastúpiť do ZŠ. Navštevuje tanečný krúžok s polročným poplatkom 20,- Eur. Je zdravá. Maloletý C. má 4 a 1 rokov a tiež navštevuje MŠ, kde mesačné náklady predstavujú poplatok 10,- Eur a stravné 23,- Eur. V MŠ navštevuje krúžok AJ s poplatkom 10,- Eur mesačne. Matka detí je zamestnaná ako kvalitárka s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 01/2013 do 02/2014 vo výške 589,19 Eur. Otec detí pracuje ako profesionálny vojak s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 10/2012 do 03/2014 vo výške 923,93 Eur. Účastníci majú v BSM rodinný dom, v ktorom bývajú, auto zn. Škoda Octavia, ktoré užíva navrhovateľka a odporca je podielovým spoluvlastníkom v 1/16 rodičovskej chalupy. Okrem týchto dvoch detí nemajú rodičia iné vyživovacie povinnosti. Podľa udania navrhovateľky prídavky na deti v sume 47,04 Eur mesačne a daňový bonus už aktuálne poberá ona matka detí.

Pri určovaní výživného súd prihliadal na pomery rodičov, ich vyjadrenia, zistený skutkový stav a vychádzal zo skutočnosti, že maloleté deti sú zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom dĺžka ich osobnej starostlivosti o deti je rovnaká.

Je pravdou, že zárobkové pomery rodičov sú rozdielne, ale uvedené podľa názoru súdu neodôvodňuje určenie výživného na deti otcovi k rukám matky v sume navrhovanej matkou. Výživné je určené pre potreby detí a v žiadnom prípade nie je prostriedkom na vyrovnávanie vzájomných zárobkových rozdielov rodičov. Vyživovaciu povinnosť k deťom majú v zmysle Zákona o rodine obaja rodičia a je zrejmé, že pri striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o deti s rovnakou dĺžkou starostlivosti si budú vyživovaciu povinnosť k deťom plniť obaja. Ako už bolo konštatované, vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia a určením výživného otcovi k rukám matky v zmysle jej návrhu v ňou navrhovaných sumách popri striedavej starostlivosti oboch rodičov o deti, by otec de facto suploval aj vyživovaciu povinnosť matky, pretože tá by uhrádzala výdavky na výživu detí z financií platených otcom na výživné k rukám matky a sama by tak zo svojich prostriedkov nemusela hradiť výdavky detí. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otca, ktorého príjmové pomery sú vyššie ako príjmové pomery matky, zaviazal prispievať na výživu maloletej E. sumou 40,- Eur mesačne a na výživu mal. C. sumou 30,- Eur mesačne k rukám matky, s ktorými sumami súhlasil aj otec detí. Vyššie výživné by z vyššie uvedených dôvodov nebolo dôvodné. Okrem toho z vyjadrenia matky vyplynulo, že

tá je aj poberateľkou prídavkov na deti a daňového bonusu. Preto ohľadom výživného rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

V súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd na žiadosť oboch rodičov styk s maloletými deťmi neupravoval.

O trovách konania rozhodol súd podľa § l44 veta prvá , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).