Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-118-2012.pdf
PDF · 111 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti obžalovanému T. A. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.05.2014 v Malackách, takto
rozhodol:
obžalovaní:
1. T. A., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom T. U. č. XXX
2. T. I., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom T. U. č. XXX
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e
dňa 19.04.2012 v čase približne o 21.00 h v obci T. U. spolu so U. L. pri železničnej stanici fyzicky napadli poškodeného U. Y. tak, že ho päsťami udierali do oblasti hlavy v dôsledku čoho poškodený U. Y. spadol na zem, kde ho následne kopali a päsťami udierali do oblasti hlavy, krku a ramien, ktoré si chránil rukami, pričom spôsobili poškodenému U. Y. podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie vlasatej časti hlavy v temenno-záhlavovej oblasti, pomliaždenie pravého lakťa a pomliaždenie ľavého zápästia s dobou liečenia približne 14 až 15 dní,
t e d a
- inému úmyselne ublížili na zdraví
- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti, tým, že napadli iného
č í m s p á c h a l i
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzujú
obž. T. A.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 a § 49 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 ( šestnásť ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
obž. T. I.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, § 37 písm. m/ a § 38 ods. 4 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 ( šestnásť ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Štvrtok č. XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 10.10.2012 na tunajší súd obžalobu pod č. k. 1Pv 285/12-12 zo dňa 10.10.2012 na T. A., T. I. a U. L. (ďalej len „obžalovaní“) pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Súd vo veci vydal dňa 05.12.2012 trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky a obžalovaný T. A. v zákonnej lehote odpor.
V priebehu konania súd zistil, že obžalovaný U. L. zomrel dňa XX.XX.XXXX, a preto súd uznesením zo dňa 28.05.2014 sp. zn. 1T 118/2012 v zmysle ustanovenia § 281 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku trestné stíhanie voči nemu zastavil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaných T. A. a T. I., poškodeného U. Y., svedkov T. Y., U. S. a A. R. a znalca Prof. MUDr. R. N. CSc. z odboru zdravotníctva, prečítaním výpovede obžalovaného U. L. a svedka U. F. z prípravného konania, oboznámil sa s lekárskym správami a ostaným obsahom spisového materiálu a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. Obžalovaný T. A. na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.02.2014 vyhlásil, že sa cíti byť nevinným zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. O celom incidente vie len toľko, že v ten deň, večer o deviatej si kúpil víno, ktoré najprv popíjal na stanici s obžalovaným I. a trochu bokom boli aj U. L. a U. F.. Po nejakej dobe si išiel sadnúť na kvetináč, kde ďalej popíjal víno, pričom videl ako prišiel autobus a myslí si, že to bol U. F., ktorý si pýtal od autobusára cigaretu a videl ako sa o niečom dohadujú. Neskôr sa premiestnili viac nabok, kde ich nevidel a počul len krik. Neskôr odtiaľ videl odchádzať I., F. a L. a títo išli normálne. Obžalovaný uviedol, že v tom čase išiel aj on domov, pričom išiel pred nimi, nakoľko títo išli dosť pomaly. Po nejakom čase počul pískať gumy a na cestu vybehla biela S., ktorá zastavila pri I. a L. a vyskočili z nej T. a U. Y. a S. a začali ich biť. Obžalovaný uviedol, že na nich kričal, aby prestali, načo dobehli autom ku nemu a začali ho biť. Prvý úder dostal do hlavy, a potom sa už len stočil do klbka, a preto nevie povedať, čím ho bili. Obžalovaný ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že po nejakej chvíli počul ako k nimi utekajú Rómovia z osady a pamätá si, že sa ho H. F. pýtal, čo mu je. Následne na to prišli policajti, ktorí sa ho pýtali ako sa má a chceli, aby ho odviezla sanitka, čo on odmietol, nakoľko chcel ísť domov. Na otázku prokurátora obžalovaný T. A. odpovedal, že na stanicu prišiel asi o 20.45 hod., doniesol si víno, ktoré predtým kúpil a chvíľu popíjal spolu s I., s ktorým sa bavil o práci. Potom si išiel sadnúť bokom na kvetináč, tak ako to už uviedol. Obžalovaný vypovedal, že počul F. ako si pýta od autobusára cigarety, na čo mu on odpovedal, aby si ich kúpil. Potom tam došlo k strkanici a počul krik, ale nešiel sa tam pozrieť. Obžalovaný dodal, že potom ako ho zbili muži z S., tak išiel rovno domov a s I. a L. sa o tom, čo sa stalo nerozprával, rozprávali sa o tom až na druhý deň. Na otázku obhajcu obžalovaný odpovedal, že napadnutie nahlásil na polícii, o čom založil obhajca potvrdenie do spisu. Z potvrdenia o oznámení zo dňa 24.04.212 vyplýva, že obžalovaný podal trestné oznámenie o tom, že bol fyzicky napadnutý dňa 19.04.2012 v čase okolo 21.00 hod.. Oznámenie urobil dňa 24.04.2012. Ďalej boli predložené ambulantné správy z 20.03.2012 a 29.03.2012, podľa ktorých obžalovaný utrpel zlomeniny ruky na úrovni zápästia.
T. I. vyhlásil, že sa cíti byť nevinným zo spáchania skutku, ktoré mu je kladený za vinu. Vo svojej výpovedi na hlavom pojednávaní uviedol, že pri incidente bol on, U. F. a U. L. a T. A. tam vôbec nebol. Tento sa ani neskôr k incidentu nepridal. Obžalovaný uviedol, že stáli na autobusovej zastávke, kde popíjali víno. Ďalej uviedol, že nevie ktorí z nich si pýtal od autobusára cigaretu, nakoľko bol vtedy dosť opitý, nepamätá si čo bolo dôvodom bitky. Pamätá si, že L. udrel prvý autobusár. Oni potom mali pred autobusárom utiecť domov, pričom autobusár následne na autobuse odišiel. Neskôr ako išli domov, vybehli z bielej S. štyria alebo piati chalani a začali ich biť. Potom im prišli na pomoc chlapci z osady a útočníci z miesta utiekli. Obžalovaný vypovedal, že neskôr sa dozvedel, že títo útočníci zbili aj T. A., ale kde to nevedel uviesť. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že si pamätá, že niekto si pýtal cigaretu, potom nevie prečo, U. L. išiel k autobusárovi a strčil do neho, načo mu autobusár jednu vypálil. On spolu s F. zdvihli L. zo zeme, načo tento udrel autobusára a tento mu to vrátil, potom sa zapojili do bitky aj oni dvaja s F.. Obžalovaný tiež uviedol, že boli vtedy dosť opití, od druhej poobede vypili asi 5 - 6 litrov vína. Nakoľko na nich kričali nejakí ľudia, utiekli potom domov. Obžalovaný tiež vypovedal, že v prípravnom konaní odmietol vypovedať, lebo v tom čase bolo proti nemu vedené iné trestné stíhanie a on sa obával, aby ho nezobrali do väzby. Na otázku obhajkyne obžalovaný odpovedal, že on dva razy strčil do poškodeného, ktorý sa vždy odrazil od autobusu a potom mu autobusár jednu vrazil a on spadol na zem. Obžalovaný tiež uviedol, že mal pri incidente trochu poranenú hlavu, ale nebol na ošetrení. Nakoľko obžalovaný U. L. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, na návrh prokurátora v zmysle ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného poriadku samosudca nariadil čítanie výpovede obžalovaného z prípravného konania. V tejto výpovedi obžalovaný uviedol, že všetko čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 27.04.2012 voči jeho osobe je pravda. Uviedol, že dňa19.04.2012 bol večer v čase okolo 21.00 hod. pri železničnej stanici v T. U. spolu s T. A., T. I. a U. F., kde sa spolu bavili a popíjali červené víno. Obžalovaný uviedol, že toho dosť popili, každý asi tri litre. Vedľa železničnej stanice je autobusová stanica, kde stáli a popíjali, pričom kúsok od autobusovej zastávky stál odstavený autobus a pri ňom stál vodič a fajčil cigaretu. Obžalovaný uviedol, že podišiel k vodičovi a chcel sa opýtať, kedy pôjde autobus do dediny, nakoľko sa chcel zviesť, aby zakúpil ďalšie fľaše alkoholu. Vodič mu odpovedal, že on napitých voziť nebude a začal mu nadávať. Na to sa on nahneval a zavolal T. A. a T. I.. T. A. mu vylial pohár červeného vína do tváre. Vodič autobusu ho udrel pravou rukou do oblasti hlavy, nato on zareagoval a päsťou ho udrel do oblasti hlavy. Obžalovaný ďalej uviedol, že následne sa k potýčke pridali aj jeho kamaráti T. A. a T. I.. Obaja začali vodiča udierať a kopať do oblasti hlavy a tela. Asi 10 metrov odtiaľ stál U. F., ktorý videl, že on leží na zemi a T. A. a T. I. bijú vodiča. Tento incident trval asi 5 minút, a potom išli domov do kolónie. Po ceste domov pri nich zastavilo auto U. S. a z nej vystúpili piati chalani, pričom dvoch z nich obžalovaný poznal, boli to synovia vodiča U. a T. Y.. Keď títo vystúpili z auta, začali ich biť, pričom jeden z nich mal v rukách palicu a bili ich po celom tele a po hlave, pričom jemu vybili jeden zub. Celé to trvalo asi tri minúty, potom nastúpili do auta a odišli. Oni potom išli dobití do kolónie, kde zavolali políciu a sanitku. Obžalovaný uviedol, že on dostal lieky od bolesti, nakoľko ho bolelo celé telo. O tom, že mali od nich ísť nejakí Rómovia, aby ich pomstili, nevedel. On tam nebol a až ráno sa dozvedel, že nejakí cigáni tam poškodili autobus SAD, kto tam bol, nevedel povedať. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že na druhý deň išiel k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ho poslal na vyšetrenie na chirurgiu, kde sa v ten deň aj dostavil, pričom mu boli spôsobené zranenia, a to pohmoždenie hlavy, nosa, vyrazený jeden horný zub, pohmoždenie krku, hrudníka a odreniny chrbta. V danej veci už podal trestné oznámenie. K tejto výpovedi uviedli obžalovaný T. A. a T. I., že to nie je pravda, a že T. A. pri incidente nebol, ale bol tam U. F.. Pravda je len to, že obžalovaný T. A. dostal bitku. K skutku bol vypočutý na hlavnom pojednávaní poškodený U. Y., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že stál s autobusom na konečnej zastávke a fajčil vonku cigaretu, v tom čase tam sedeli na schodíkoch obžalovaní I., L. a A., pričom obžalovaný L. si od neho pýtal cigaretu. On mu ju odmietol dať, na čo začal do neho najprv slovne dorážať, prečo je taký a pod.. Poškodený uviedol, že sa otočil a chcel odísť preč, na to na neho zavolal obžalovaný T. A. vylial mu pohár červeného vína do tváre a keď mu poškodený začal nadávať, čo si to dovoľuje, tak ho udrel. On mu tento úder vrátil, a na to sa pridali aj ďalší dvaja, t.j. I. a L.. Poškodený uviedol, že najprv sa dokázal brániť, potom si kľakol, pričom obžalovaný ho udierali a kopali najmä do oblasti hlavy a ramien. Poškodený tiež uviedol, že tam bol aj U. F., ktorý sa do incidentu nezapojil, stál kúsok odtiaľ a kričal na útočníkoch, aby ho nechali, že ja za to paragraf, ale oni na to vôbec nedbali. Po nejakom čase zastavila pri nich biela S., z ktorej vystúpil jeho syn spolu s priateľom a išli ho brániť. Vtedy poškodený nastúpil do autobusu a videl ako útočníci utekajú do kolónie a jeho syn s priateľom idú za nimi, za nejaký čas však prišli naspäť k autobusu, s tým, že ich naháňajú Rómovia z osady. Poškodený uviedol, že videl asi 20 - 30 Rómov, ktorí hádzali kamene a palice do autobusu,
pričom poškodili aj druhý autobus. Ďalej uviedol, že na to zobral syna aj s jeho priateľom do autobusu a odviezol ich preč. Taktiež mal zobrať aj nejakú pani do N., ktorá sa bála zostať na zastávke. Poškodený ďalej uviedol, že zo zranení sa liečil cca 5 týždňov, mal problémy s tým, že nemohol zdvihnúť ruky do výšky, dlhšiu dobu ho bolela hlava a krk, mal predpísaný kľudový režim, bral viacero liekov na bolesť a upokojenie, musel často meniť polohu, nemohol dlhšie ležať ani sedieť. V dôsledku tohto zdravotného stavu nemohol vykonávať ani domáce práce. Na otázku obhajcu poškodený odpovedal, že obžalovaných poznal z videnia a dodnes nevie ako sa presne volajú. Poškodený nevedel koľko úderov presne dostal, bolo to veľa. Na otázku obžalovaného T. A., poškodený uviedol, že celú bitku začal T. A. a udieral ho rukami aj nohami, taktiež uviedol, že s U. F. nemá žiaden blízky vzťah. Obžalovaný L. k tomu uviedol, že nakoľko bol dosť opitý, nepamätá si presne, čo sa tam dialo. Svedok U. F. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu blízkeho vzťahu k obžalovanému T. L., s ktorým sú bratranci. Z toho dôvodu na návrh prokurátora bolo nariadené čítanie svedeckej výpovede U. F. z prípravného konania. Svedok v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 19.04.2012 sa v obci T. U. pri železničnej stanici stretol s T. A., T. I. a U. L.. V blízkosti bol zaparkovaný autobus a vodič autobusu, ktorého svedok poznal z videnia stál vonku a fajčil cigaretu. U. L. si od neho pýtal jednu cigaretu, načo mu vodič odpovedal, že mu nedá, lebo má poslednú. T. A. nato podišiel k vodičovi a oblial vodiča vínom. Autobusár si začal utierať tvár, načo ho T. A. udrel päsťou do tváre. Autobusár mu úder vrátil, tak že ho tiež udrel do tváre. K tomu sa pridali U. L. a T. I., ktorí začali vodiča tiež udierať päsťami. Svedok uviedol, že sa útočníkov snažil odtrhnúť, pričom niekoho udrel, nevie koho. Stále na nich kričal, aby prestali. Nakoniec všetci odišli domov. Svedok vypovedal, že videl ako T., T. a U. opakovane udierali vodiča autobusu. Či mu spôsobili nejaké zranenia, svedok nevedel uviesť. Svedok ďalej uviedol, že on sa nebil, len sa ich snažil odtiahnuť od autobusára, či pritom vodiča nechtiac udrel, nevedel uviesť. Svedok na otázku vyšetrovateľa uviedol, že T. A. udrel autobusára asi trikrát päsťou do tváre, nevšimol si, či ho aj kopol. T. I. udrel autobusára asi dvakrát päsťou do tváre, taktiež nevedel uviesť, či ho aj kopol. U. L. udrel autobusára dlaňami na hrudník asi len raz, rovnako nevedel uviesť, či ho aj kopol. Svedok ďalej vypovedal, že potom on odišiel preč, či sa potom ešte niečo dialo, uviesť nevedel. K tejto výpovedi svedka sa vyjadril obžalovaný T. A., ktorý uviedol, že toto je vymyslené. Obžalovaný T. I. uviedol, že cigaretu si od vodiča autobusu nepýtal on, ale U. F.. Obžalovaný L. uviedol, že nikto si cigaretu nepýtal, toto si mal vymyslieť autobusár a pri tejto šarvátke boli všetci štyria. Svedok uviedol, že trvá na svojej výpovedi. Na tomto mieste považuje súd za dôležité poznamenať, že výpovede obžalovaného U. L. a svedka U. F. z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní prečítané v zmysle ustanovení Trestného poriadku a skutočnosť, že obžalovaný T. A. sa na ich výsluchu v prípravnom konaní nezúčastnil, resp. nebol o nich upovedomený v tomto prípade nepredstavovalo porušenie zákonných ustanovení, nakoľko obžalovaný T. A. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 27.04.2012 bol v zmysle § 213 Trestného poriadku poučený o svojom práva o účasti pri vyšetrovacích úkonoch, pričom obžalovaný výslovne vyhlásil, že túto možnosť nevyužíva a nežiada byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch a nežiada zopakovať už vykonané úkony. Ku skutku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok T. Y., ktorý je synom poškodeného. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že keď s priateľom S. prechádzal okolo stanice, zbadal, že otca bijú obžalovaní, preto tam spolu prišli, aby otcovi pomohli a zadržali týchto obžalovaných a predviedli ich na políciu. Keď prišli k miestu, tak obžalovaní sa dali na útek smerom do kolónie, pričom oni ich začali prenasledovať. Avšak z kolónie sa vyrojili ďalší Rómovia, a tak sa dali na útek smerom k autobusu. Rómovia na nich hádzali kamene, preto nastúpili do autobusu a odišli smerom na obec N.. Keď prišli k otcovi, nemali pri sebe žiadne zbrane, pričom U. F. si v tej trme - vrme ani nevšimol. Otec bol skoro na zemi a hlavu si chránil rukami. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že U. F. jeho otec poznal už pred incidentom, ale len z videnia, bližší priateľský vzťah medzi nimi nebol. Auto bielu S. nechal v bočnej uličke, kde zostala do dnešného dňa. Svedok uviedol, že si nespomína, žeby viezli v autobuse aj nejakú pani. Otca videl až na druhý deň, bol dotlčený, sťažoval sa bolesť ruky a krku. K tejto výpovedi svedka obžalovaní A. a I. uviedli, že to nie je pravda. Obžalovaný L. povedal, že auto nechal svedok ďalej, nie pri autobuse a bili ich bejzbolovýmu palicami, a potom odišli na bielej S.. Svedok zotrval na svojej výpovedi. Súd ďalej vypočul svedka U. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v ten večer, keď prechádzali okolo stanice, videli nejakú šarvátku pri autobuse a keďže vedeli, že pán Y. je v práci, išli sa tam pozrieť aj s jeho synom T. Y., ktorý je jeho kamarát. Keď prišli k autobusu, tak videli pri autobuse jeho otca, bol dobitý a odchádzali od neho asi traja alebo štyria Rómovia. Svedok uviedol, že začali týchto Rómov
prenasledovať, nakoľko ich chceli zadržať, keďže pán Y. volal telefónom políciu. Od prenasledovania upustili potom, ako na nich vybehlo väčšie množstvo Rómov a začali do nich hádzať kamene. Z toho dôvodu nastúpili do autobusu a odišli smerom na obec N.. Svedok uviedol, že pokiaľ si pamätá, tak bola s nimi ešte jedna pani. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že sa pri autobuse dostali s Rómami do bitky, a že to boli L., A., a I., tak sa pridržiava tejto svojej výpovede, nakoľko vtedy si to lepšie pamätal, pretože odvtedy už uplynuli dva roky. Svedok ďalej vypovedal, že mená obžalovaných nepozná, poznal ich podľa prezývok. Na polícii v prípravnom konaní ich identifikoval podľa fotografií. Svedok uviedol, že obžalovaných si počas incidentu poriadne nevšimol. Svedok A. R. vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, že má byť vypočutý k nejakej bitke a vie od I., L. a A.. Ďalej uviedol, že to bolo už dávnejšie asi pred dvomi rokmi, prišli so ženou vlakom do T. U. a videli ako A., I. a L. išli opitý do kolónie. Vtedy videl ako pri nich zastavila biela S., z nej vystúpili traja muži, jeden s palicou a začali ich biť. Svedok uviedol, že na nich zakričal, aby prestali, nato sa oni rozbehli smerom k nemu, preto aj so ženou odišli domov. Neskôr prišli za ním domov všetci traja obžalovaní, boli dobití, a chceli, aby potvrdili na polícii, že boli napadnutí. Svedok uviedol, že na polícii vypočutí nebol. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že nevie prečo obžalovaných bili tí traja muži, on sa to obžalovaných pýtal, ale mu to nepovedali. Svedkyňa H. A. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, nakoľko je sesternicou obžalovaných A. a L.. K veci bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec z odboru zdravotníctva Prof. MUDr. R. N. CSc., ktorý uviedol, že sa plne pridržiava svojho písomného znaleckého posudku a nemá k tomu, čo doplniť. Na otázku obhajcu, či zranenia udávané poškodeným zodpovedajú zisteniam lekárov a znalca, znalec odpovedal, že všetky dokumentované zranenia vykazovali znaky násilného konania inej osoby respektíve osôb avšak intenzita a energia vynaloženého násilia bola nízka a neprekračovala 100 KJ. Vyjadrenia poškodeného k charakteru zranení a spôsobu ich vzniku v zásade korešpondujú s lekárskymi zisteniami i keď pri prvotných vyšetreniach bolo konštatované, podozrenie na zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo, čo sa o 10 dní vylúčilo. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za preukázané, že obžalovaní skutok spáchali tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za preukázané, že obžalovaní naplnili znaky skutkovej podstaty prečinu úmyselného ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keď na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli poškodeného, tak že ho udierali päsťami do hlavy a následne potom ako poškodený padol na zem ho kopali a udierali päsťami najmä do oblasti hlavy, krku a ramien, čím mu spôsobili zranenia, ktoré s vyžiadali liečenie v trvaní približne 14 až 15 dní. Súd má vinu obžalovaných preukázanú predovšetkým výpoveďami poškodeného U. Y. a svedkov U. F., T. Y. a U. S. ako aj U. L. a v prípade obžalovaného T. I. má súd jeho vinu preukázanú aj jeho samotnou výpoveďou, v ktorej priznal, že na sa incidente zúčastnil.. Medzi stranami nebolo sporné, že obžalovaný T. I. a U. L. napadli poškodeného U. Y.. Spornou zostala otázka spoluviny obžalovaného T. A. na spáchaní skutku, nakoľko obžalovaný svoju vinu popieral. Obžalovaný vo svojej výpovedi priznal, že sa nachádzal pri mieste spáchania skutku, avšak na napadnutí poškodeného sa nezúčastnil. S T. I. sa rozprával predtým, počas incidentu sedel bokom a nijako do toho nezasahoval a k T. I. a U. L. sa pridal až potom, keď išli domov. Obranu obžalovaného T. A. má súd za vyvrátenú predovšetkým výpoveďami poškodeného, svedka U. F. ako aj U. L.. Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že všetky tieto tri výpovede boli zhodné v podstatných bodoch, a to predovšetkým v tom, že obžalovaný T. A. sa zúčastnil na napadnutí poškodeného a dokonca toto napadnutie sám inicioval. Súd tieto výpovede hodnotil ako vierohodné, nakoľko boli dostatočne presvedčivé a logické a navzájom si neodporovali. Za účelovú považuje súd výpoveď obžalovaného T. I., ktorý uviedol, že obžalovaný T. A. sa na napadnutí nezúčastnil, nakoľko táto výpoveď vykazuje značné rozpory, pôsobí neucelene a zmätočne. Obžalovaný nedokázal ucelene opísať dej skutku a jeho výpoveď z toho dôvodu vyznieva nepresvedčivo a to aj preto, že podľa vlastného vyjadrenia, v čase spáchania skutku bol pod značným vplyvom alkoholu a na podrobnosti sa už nepamätá. Charakter poranení a zdravotné následky napadnutia, ktoré utrpel v dôsledku napadnutia poškodený, má súd za preukázané znaleckým posudkom znalca Prof. Doc. R. N. CSc. Zo záverov písomného znaleckého posudku ako aj výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní, má súd jednoznačne preukázané, že zranenia poškodeného zodpovedajú takým následkom, aký zanechávajú údery pästí alebo lakťom, kopom nohou v mäkkej obuvi. Súdny znalec považoval za primeranú objektívnu dobu liečenia takýchto poranení 14 - 15 dní, pričom v prípade pracovného zaradenia poškodeného ( vodič z povolania ) je možné priznať pracovnú neschopnosť v celej dobe liečenia- do 14 dní.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že obžalovaní naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko inému úmyselne ublížili na zdraví, pričom ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona sa definuje ako také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom krátky čas sa považuje doba do sedem dní. Nakoľko podľa vyjadrenia súdneho znalca si zdravotný stav poškodeného objektívne vyžadoval liečenie v trvaní 14 - 15 dní, počas ktorých vzhľadom na svoje pracovné zaradenie nemohol vykonávať svoju prácu, je zrejmé, že obžalovaní svojím konaním spôsobili poškodenému ublíženie na zdraví v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Úmysel obžalovaných súd hodnotil ako priamy v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, ktorý je možné vyvodiť priamo z konania obžalovaných, nakoľko tým že udierali poškodeného päsťami a kopali do neho je zrejmé, že chceli spôsobiť poškodenému zranenia a vzhľadom na intenzitu týchto úderov museli predpokladať, že takéto zranenia budú mať závažnejší charakter. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaní svojím konaním naplnili aj znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keď poškodeného napadli v blízkosti železničnej stanice v obci T. U., teda na mieste verejnosti prístupnom, čím sa dopustili výtržnosti. Konanie obžalovaných, ktoré súd subsumoval pod skutkové podstaty vyššie uvedených dvoch trestných činov, tvorilo jeden neoddeliteľný celok s jednotnou pohnútkou, miestom, časom a spôsobom spáchania trestných činov, preto súd konštatuje, že oba trestné činy obžalovaných tvoria jeden skutok, a obžalovaný ich spáchal v jednočinnom súbehu.
O osobe obžalovaných T. A. a T. I. súd zistil, že doposiaľ boli trikrát súdne trestaní, pričom jedenkrát sa na nich hľadí akoby neboli odsúdení a jedenkrát boli prejednávaní za priestupok. Súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď nepriznal obžalovaným žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona. U obidvoch obžalovaných sú dané dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchali viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona - už boli za trestný čin odsúdení.
Obžalovaní spáchali dva trestné činy v jednočinnom súbehu, preto bolo potrebné uložiť im úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona. Prísnejším zákonným ustanovením zbiehajúcich sa trestných činov je ustanovenie § 364 ods. 1 Trestného zákona, ktorého trestná sadzba je až tri roky. Z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností bolo potrebné podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Nakoľko trestná sadzba u trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je stanovená v rozsahu šesť mesiacov až dva roky, súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby šesť mesiacov až tri roky, ktorú v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona upravil na sadzbu šestnásť mesiacov až tri roky. Súd zhodnotil okolnosti spáchania trestného činu, jeho následky, pohnútku ako aj osoby obžalovaných a možnosti ich nápravy a na základe toho im uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici takto určenej trestnej sadzby. Pri rozhodovaní o treste, súd prihliadol predovšetkým na následky spáchaného trestného činu. Nakoľko obžalovaní už boli súdne trestaní, pričom im bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, súd má za to, že pre nápravu páchateľov trest odňatia slobody s podmienečným odkladom by nesplnil dostatočne svoj účel, nakoľko je zrejmé, že ani predchádzajúce tresty, ktoré boli obžalovaným uložené neviedli k ich náprave. Rovnako má súd za to, že aj pre ochranu spoločnosti je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko ide o páchateľov, ktorí sa opakovane dopúšťajú trestnej činnosti. V prípade obžalovaného T. A., postupoval súd pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody aj v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný T. A. sa žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaných T. A. a T. I. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obidvaja boli v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Súd poškodeného U. Y. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko v konaní pred súdom si svoj nárok neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Malacky.