Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-59-2014.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/59/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľky: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, právne zastúpená KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tvrdošín, Trojičné námestie 122, proti odporcovi: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 2C/15/2012-53 zo dňa 4. decembra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým navrhovateľka žiadala, aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa bez predchádzajúcej dohody s ňou alebo bez rozhodnutia súdu o hospodárení so spoločnou vecou, vykonávania akýchkoľvek stavebných, terénnych úprav a stavebných prác na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Tvrdošín na LV č. XXX pre katastrálne územie W. a to na pozemkoch C-KN parcela č. 997/8 a C-KN parcela č. 997/9. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že spoluvlastnícke podiely účastníkov na predmetných nehnuteľnostiach sú rovnaké. Odporca v spoločnom zariadení - malá vodná elektráreň vykonáva aj svoju podnikateľskú činnosť, z čoho pre neho vyplývajú určité povinnosti súvisiace s jej prevádzkou. Žalobný návrh navrhovateľky vyhodnotil ako žalobu na ochranu jej vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, ktoré je narušované konaním odporcu ako spoluvlastníka. Petit žalobného návrhu však považoval za široko a neurčito koncipovaný, pokiaľ navrhovateľka neuviedla akých konkrétnych stavebných úprav a prác sa má odporca zdržať. Poukázal na to, že v prípade vyhovenia žalobnému návrhu by došlo k obmedzeniu práv odporcu, ktorý ako spoluvlastník a užívateľ spoločných nehnuteľností má určité povinnosti v súvislosti s prevádzkovaním spoločnej vodnej elektrárne, čo si vyžaduje obvyklú údržbu nehnuteľností ako aj vykonávanie opráv.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala, že ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností má právo domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom odporcu do jej spoluvlastníckeho práva, ktorý napriek jej nesúhlasu vykonával na týchto pozemkoch terénne stavebné práce. Poukazujúc na ust. § 124, 126 a 139 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka namietala, že má právo v prípade takéhoto neoprávneného zásahu na ochranu súdnou cestou. Nesúhlasila so závermi okresného súdu, že vyhovením žalobnému návrhu by došlo k podstatnému obmedzeniu práv odporcu. Naopak, práve výkon práv odporcu je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné, aby bola odporcovi poskytnutá ochrana jeho svojvoľného konania. Ďalej namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorý sa podľa jej názoru nevysporiadal so všetkými jej dôvodnými tvrdeniami. V prípade, že by súd jej odvolaniu nevyhovel žiadala, aby pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p., pretože v prejednávanom prípade je potrebné prihliadnuť na okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu práva na súde. Je zrejmé, že odporca zasiahol do jej spoluvlastníckych práv a pokračoval v stavebných prácach aj napriek výslovnému zákazu stavebného úradu.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva ku spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Zo znenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že súd je povinný rozhodnúť pri nezhode spoluvlastníkov, ak sa nedosiahne väčšina počítaná podľa veľkosti ich podielov alebo pri rovnosti ich hlasov alebo ak nedošlo k dohode, iné predpoklady zákon neustanovuje. To znamená, že na to aby súd o nezhode o zmene spoločnej veci rozhodol zákon nevyžaduje, aby išlo o zmenu veci zvlášť kvalifikovanú alebo vymedzenú určitým účelom. Pre záver, či ide o nezhodu spoluvlastníkov v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je podstatný účel zamýšľanej úpravy spoločnej veci, pretože tento súd posudzuje až pri vlastnom rozhodovaní o tejto nezhode.
Navrhovateľka v podanom žalobnom návrhu poukazovala na skutočnosť, že na sporných nehnuteľnostiach odporca začal vykonávať bez jej súhlasu, ako aj bez povolenia príslušných orgánov terénne a stavebné úpravy, a to formou výkopu, úpravy brehov, prehlbovania koryta rieky a začal zabudovanie odtokového potrubia. Vykonávanie týchto stavebných prác mu bolo uznesením Okresného súdu Námestovo vo veci vedenej pod sp. zn. 8C/21/2012 predbežným opatrením zo dňa 13.04.2012 zakázané. Zároveň sa navrhovateľka domáhala, aby sa odporca ďalších stavebných terénnych úprav zdržal, bez predchádzajúcej dohody účastníkov konania, alebo bez rozhodnutia súdu.
Krajský súd v tejto súvislosti nemohol prehliadnuť, že navrhovateľka podávala žalobu iba z dôvodu všeobecne konštatovanej obavy z ohrozenia jej záujmov bez toho, že by v žalobe tvrdila, že v konkrétnej rovine dochádza k zásahu do jej spoluvlastníckeho práva práve v dôsledku určitých konkrétnych stavebných úprav. Z obsahu žaloby je zjavné, že požiadavka zdržania sa terénnych a stavebných prác je u navrhovateľky daná obavou, že v týchto bude odporca pokračovať, čím sa táto cíti poškodená bez toho, že by však súčasne tvrdila, že odporca skutočne v rozsahu presahujúcom jeho spoluvlastnícky podiel určité konkrétne stavebné resp. terénne úpravy aj naďalej vykonáva a domáhala by sa uloženia mu povinnosti zdržať sa konkrétneho konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že nemožno odporcovi uložiť povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek stavebných terénnych úprav a stavebných prác“ .
Za dôvodné nepovažoval ani námietky navrhovateľky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Z jeho odôvodnenia bolo možné dostatočne jasne ustáliť, na základe čoho dospel k nedôvodnosti uplatneného nároku. Nebolo potrebné, aby sa zaoberal ďalšími tvrdeniami navrhovateľky týkajúcimi sa už konkrétnych následkov vykonaných terénnych a stavebných prác na spoločných nehnuteľnostiach. Predmetom konania nebol nárok na odstránenie následkov takýchto terénnych úprav, resp. naturálnej reštitúcii, preto nebolo ani potrebné tieto dôkazy vykonávať. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou súdu reagovať na každý argument a tvrdenie účastníka konania, ale iba na také, ktoré sú právne významné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. V tomto kontexte preto už nebolo potrebné, aby sa okresný súd navrhovateľkou namietanými skutočnosťami bližšie zaoberal.
Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania. Dospel k záveru, že okolnosti prejednávanej veci nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému odporcovi nemala byť vo vzťahu k navrhovateľke priznaná náhrada trov konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu jeho trov. Tieto si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, preto mu krajský súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.