Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/189/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému W. P., C.Á. C. XXX, Š., G. Č. B. XX, o vykonanie exekúcie pre 1 660,83 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu -13 z 11.1.2013 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad, Bratislava, Záhradnícka 62 (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnená sa domáhala vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku SR 06234/11 z 27.9.2011 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u exekútora 16.10.2012 a, že exekútor následne podal žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 700 € a prísl. pohľadávky podľa návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z § 44 ods.2 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) a § 45 ods.1,2 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o rozhodcovskom konaní), ktorých znenie citoval, konštatoval, že z § 45 zák. o rozhodcovskom konaní vyplýva mu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (ďalej len titul), ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, že uvedené posudzoval ako predbežnú otázku ešte pred vydaním poverenia exekútorovi, že ak v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, je bez právneho významu vydanie poverenia exekútorovi a exekúciu „je treba“ zastaviť. Ďalej uviedol, že sa oboznámil „z“ „preloženými“ písomnými dôkazmi [rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere (ďalej len zmluva), všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) a zmenkou] a podľa cit. ust. preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a titul a ich súlad so zák., že oprávnená sa v pôvodnom konaní domáhala, aby bol povinný rozhodcovským súdom zaviazaný na úhradu zmenkovej sumy 1 660,83 € s prísl., že si neúplnou zmenkou zabezpečila zmluvu s povinným, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent, že povinný a oprávnená uzatvorili zmluvu 16.10.2012, oprávnená poskytla povinnému úver vo „výše“ 700 € a ten sa zaviazal splatiť úver a poplatok vo výške 680 € v 12 mesačných splátkach. Citujúc znenie § 52 O. z., v znení účinnom od 1.1.2008, uzavrel, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, že oprávnená má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, že povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, že klauzula o aplikácii Obch. zák., „čí“ označenie zmluvy, ako zmluvy podľa Obch. zák. nie je prekážkou v aplikácii všeobecných ust. O. z. o spotrebiteľských zmluvách, že spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje postavenie, že charakter vzdania sa ochrany spotrebiteľa má aj označenie, že povinný zobral

úver na výkon zamestnania, že strohé označenie kolónky na výkon zamestnania krížikom nepovažoval za podmienku vylučujúcu zmluvu z režimu spotrebiteľských zmlúv, že pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnená) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ust. zák. o spotrebiteľskom úvere, aj s poukazom na to, že je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (nie aj tovaru alebo služieb, ktoré by sa mali obstarať), že neuvedenie účelu, na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky v zmluve, nemôže bez ďalšieho zhoršiť postavenie spotrebiteľa, že aj za použitia všeobecného interpretačného § 54 O. z., týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, že - podľa jeho názoru - dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, že je na veriteľovi, aby preukázal, že „sa jedná“ o iný, nespotrebiteľský úver, úprava ktorého ba sa mala sa riadiť príslušnými ust. Obch. zák., že zo zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru, že povinný nemal možnosť zmeniť obsah VPPÚ, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, že teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu ako celok a, že jeho uvedený záver potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených uňho, v ktorých oprávnená vystupuje. Poukázal na to, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie vo veci na základe podania žaloby oprávnenou na rozhodcovský súd a na základe čl.15 VPPÚ, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Citujúc znenie časti čl.15 VPPÚ,§ 53 ods.1,5 a 54 ods.1,2,ods.4 písm. r) cit. O. z. uzavrel, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v O. z. pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä O. z., ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú O. z. zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ust., ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky a, že značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. S poukazom na obsah § 53 ods.4 O. z. považoval za potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával, že ochrana, ktorú poskytuje O. z. spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo, že neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy, že rozhodcovskú doložku (ďalej len doložku) v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa, že praktickým dôsledkom ust. o doložke tak, ako je formulovaná vo VPPÚ je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd, vybraný rozhodcovský súd pritom vôbec neaplikoval špecifickú úpravu spotrebiteľských vzťahov, že uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených uňho, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky, že dojednanie doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pre spotrebiteľské zmluvy bola explicitne vyjadrená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v § 53 ods.4 písm. r) O. z. od 1.1.2008 a keďže doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zák. a dobrým mravom a rozhodnutie vydané na jej základe nemá legitimitu a nie je spôsobilým titulom. Na základe uvedeného zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia pre rozpor titulu so zák., v súlade s § 44 ods.2 EP.

Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, keďže rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Poukázala na to, že súd v napadnutom uznesení po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu

na vykonanie exekúcie a titulu podľa § 44 ods.2 EP konštatoval, že rozsudok, ktorý je v exekučnom konaní titulom, zaväzuje povinného, ako účastníka rozhodcovského konania, na plnenie, ktoré je právom nedovolené a na takto zistený skutkový stav veci aplikuje , zák. o rozhodcovskom konaní. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci [ ] uviedla, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (podobne rozsudok Najvyššieho súdu SR). Mala za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, zverenej mu EP a v jeho nadväznosti zák. o rozhodcovskom konaní. Citujúc znenie prvá až tretia veta EP a znenie , zák. o rozhodcovskom konaní, uviedla ďalej, že súd v prejednávanej veci, okrem už spomínaného EP, na zistený skutkový stav aplikoval aj zák. o rozhodcovskom konaní a mala za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, lebo , zák. o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozsudok ukladá povinnosť odporujúcu dobrým mravom, ale mala za to, že cit. ust. súd nesprávne aplikoval, že súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje titul z formálnej a materiálnej stránky, že formálne preskúmavanie titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých jeho formálnych náležitostí (v prejednávanej veci rozsudok) tak, ako ich vyžaduje zák. o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Bola však toho názoru, že v rámci preskúmavania titulu po materiálnej stránke, nemôže súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ust., o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému a súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania), splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku titulu (keďže nemôže vyplývať z vady konania), že táto požiadavka materiálnej stránky titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde súd nemá možnosť inak ako z titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania, že uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného titulu (rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci (v tejto súvislosti poukázala na Nález ÚS SR , uverejnený pod č.18/2000), že v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zák. o rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom, keďže strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu, civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv a to práva na prejednanie veci, že súd v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia, ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby mu na to EP poskytol legislatívny rámec a postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom zák. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozsudkov (podľa cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zák. o rozhodcovskom konaní a poukázala na SR (jeho znenie citovala). K inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ] uviedla, že inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť je procesná vada, ktorú nemožno zahrnúť do okruhu vád taxatívne vymenovaných v , že iná vada konania je právne relevantná len vtedy, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (Krajčo, J. a kol.: , I. diel, Komentár, IV. aktualizované vydanie, Bratislava, EUROUNION,2006,str.551), že procesnou vadou v tomto zmysle je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, že súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci pokladal za preukázané a ktoré naopak preukázané v konaní neboli, zároveň musí uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie považoval za rozhodujúce a odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť ( ), že v prípade založenia rozhodnutia súdu na rozpore titulu s objektívnym právom (in concreto spotrebiteľskými zmluvami) musí súd náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, že súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je

vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik a tak neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (in concreto § 52 O. z.), že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zák. o spotrebiteľských úveroch, že sa v konaní vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie (na dokazovanie ani v exekučnom konania nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel a jeho rozhodnutie je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Tvrdila, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať § 54 ods.2 O. z. (jeho znenie citovala), že aplikácia príslušného ust. zo strany súdu si vyžaduje napevno ustáliť, či skúmaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle hypotézy skúmanej právnej normy je nutné zistiť či v danom právnom vzťahu ide o spotrebiteľa (slová „...výklad pre spotrebiteľa...“), že aplikáciou § 54 O. z., použitou súdom, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je aj vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského (argumentum ad absurdum), že súd však musí pri posudzovaní vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, uzatvárajúca zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom, že uvedené do dôsledkov, musí mať napevno zistené, že sa úver netyká jeho podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, že súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, že otáznym je, či vôbec na takéto dokazovanie v exekučnom konaní má legislatívny priestor (k odpovedi na túto otázku dospela v prvej časti odvolania), že súd takto nezohľadňoval ostatné listiny a skutočnosti, ktoré existovali v posudzovanom právnom vzťahu a na základe neúplného zistenia skutkového stavu vec posúdil podľa ust. o spotrebiteľských zmluvách. Bola toho názoru, že postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore so zásadou civilného práva a to pacta sunt servanda a, že keď posudzoval titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu titulu so zák., z uvedeného však vyplýva, čo opomenul, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je titul - podľa jeho názoru - súladný so zák. a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie, takto však nepostupoval a zjednodušene konštatoval rozpor titulu so zák. Mala za to, že nie každý rozpor so zák. automaticky vedie k neplatnosti podľa § 41 O. z., navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (napr. II.ÚS87/04 Ústavný súd Českej republiky), že v prípade, ak súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z toho dôvodu zastavil celé exekučné konanie, vlastne ju tak pozbavil domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zák., nakoľko už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe popísaného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia navrhla, podľa , napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania [ - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie potvrdil podľa , , lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Tvrdenie oprávnenej, že súd nesprávne aplikoval § 44 ods.2 EP a § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom konaní, lebo nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku ako titulu nemožno akceptovať.

Cit. § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, z ktorého súd správne vychádzal, zahŕňa v sebe prieskumný inštitút, a dáva súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ust., teda je oprávnený a súčasne aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, preto ak súd takto posudzoval rozhodcovský rozsudok, nekonal nad rámec zák.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podľa zmluvy oprávnená poskytla povinnému, v danom prípade fyzickej osobe, peňažné prostriedky a povinný sa zaviazal ich vrátiť a zaplatiť príslušný poplatok.

Vzhľadom na ust. O. z., z ktorých súd správne vychádzal, ako aj na § 52 ods.1 O. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a § 1 ods.2 zák.č.258/01 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), v ktorom sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zák. na zmluvy nevzťahuje, súd dospel k správnemu právnemu záveru, že úver poskytnutý povinnému na základe zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. a) cit. zák.č.258/01 Z. z. a že zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. § 52 ods.1 O. z. Správnosť posúdenia povahy zmluvy súdom potvrdzuje aj predmet činnosti oprávnenej, ako dodávateľa, vo výpise z obchodného registra (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), ako aj skutočnosť, že odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnená v obdobných prípadoch vystupuje opätovne.

Nemožno opomenúť, že rozhodcovský súd bol povinný v rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a že uvedená zákonná úprava dáva súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi.

Na ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní nebol vzatý zreteľ, lebo nijako nesúvisia s dôvodmi, pre ktoré bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že konanie sa ešte nekončí nebolo potrebné rozhodovať o trovách odvolacieho konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.