Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-71-2014.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/71/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu : Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31701914, so sídlom Bardejovská 6, Košice, zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, s.r.o., advokátom so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanej : O. X., K.. XX.X.XXXX, O. U. X, S., G. R. P. P., G. Okresného W.P. S. H., v konaní o zaplatenie 55,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 56,55 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 55,55 EUR od 21.12.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 66,32 Eur pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 17,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 12.11.2013, doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 22.11.2013, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 55,55 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručenie predžalobnej výzvy dňa 28.12.2012, 8,75 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 21.12.2012 do zaplatenia a to titulom nezaplatenia cestovného, keďže žalovaná cestovala jeho dopravným prostriedkom - autobusom dňa 20.12.2012 a nepreukázala sa kontrolórovi platným cestovným lístkom. Súčasne požadoval náhradu trov konania vo výške 66,32 eur (17,50 eur za súdny poplatok z návrhu na začatie konania + náhrada trov právneho zastúpenia v sume 48,82 eur za dva úkony právnej pomoci spolu s režijným paušálom ).
Súd vydal v konaní dňa 17.12.2013 platobný rozkaz č. k. 12Ro/687/2013 - 10, ktorý však zrušil v celom rozsahu uznesením zo dňa 20.1.2014 č. k. 12Ro/687/2013 - 13 podľa ust. § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej.
V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej bola v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní, ktorá sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.
V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 Eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, právny zástupca žalobcu aj opatrovníčka žalovaného výslovne súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd preto v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.5.2014. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 19.5.2014, t.j. v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie listinami, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 16093 zo dňa 20.12.2012, upomienkou VS č. 201216093 zo dňa 28.12.2012, poštovým podacím hárkom a Mestským prepravným poriadkom a zistil tento skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že žalovaná cestovala dňa 20.12.2012 o 6.52 hod. autobusom na linke č. 17 vo voze č. 3526 v Košiciach v úseku zastávok Kalinovská - Pod Furčovu bez cestovného lístka.
Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa žalovaná nevedela preukázať platným cestovným lístkom, bola jej ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 0,55 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 55,55 eur, t.j. 100-násobok cestovného v zmysle Mestského prepravného poriadku, ktorú povinnosť si žalovaná nesplnila. Totožnosť žalovanej revízor zistil na podklade občianskeho preukazu predloženého žalovanou.
Z výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 10.7.2012 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy cestovného vo výške 0,55 Eur , sumy úhrady - pokuty vo výške 55,- Eur ako aj na úhradu nákladov vo výške 1,70 Eur a to v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, avšak bezvýsledne.
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave účinného (ďalej len "zák. č. 168/1996 Z. z.") cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa ust. § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa ust. § 16 ods. 4,5 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením. Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 21.12.2012 predstavovala 0,75 %. Výška úrokov z omeškania v danom prípade teda zodpovedala 8,75 % ročne z dlžnej sumy (0,75 % zvýšené o 8 percentuálnych bodov teda 0,75 % + 8 percentuálnych bodov).
Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, mal súd za preukázané, že žalovaná cestovala dňa 12.11.2013 dopravným prostriedkom žalobcu - autobusom na linke č. 17 a pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,55 eur a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mala po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu. Cestovné v sume 0,55 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 55 eur (podľa Mestského prepravného poriadku) žalobcovi nezaplatila na výzvu revízora dňa 20.12.2012, žalovaná sa teda nasledujúcim dňom t.j. dňom 21.12.2012 teda dňom bezprostredne nasledujúcim pod dni, kedy cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka dostala do omeškania. Popri nároku na zaplatenie splatnej pohľadávky žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 55,55 Eur od 21.12.2012 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručovanie predžalobnej výzvy zo dňa 28.12.2012 žalovanému.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je skutkovo a právne dôvodný, preto mu vyhovel v časti uplatnenej istiny 55,55 Eur a v časti uplatnených úrokov z omeškania. V časti príslušenstva pohľadávky za náklady spojené s jej uplatnením spočívajúce v poštovnom v sume 1,70 Eur súd návrhu vyhovel len čiastočne, pretože žalobca preukázal súdu zaplatenie poštovného len vo výške 1,- Eur. Preto v prevyšujúcej časti uplatneného poštovného ( 1,70 Eur mínus 1,- Eur t.j. 0,70 Eur ) súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Trovy konania žalobcu, ktorý mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur + 1 Eur z návrhu na začatie konania a z trov právneho
zastúpenia advokátom JUDr. Petrom Frajtom za 2 úkony právnej služby, a to 1x prevzatie a príprava zastúpenia, 1x písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej.
Vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods.1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie služieb, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uskutočňovania jednotlivých úkonov právnej služby, trovy právneho zastúpenia žalobcu za tieto úkony právnej služby predstavujú sumu 48,82 Eur vypočítané ako : tarifná odmena 33,20 Eur ( 16,60 Eur x 2 úkony ) + režijný paušál 15,62 Eur ( 7,81 Eur/úkon x 2 úkony ). Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,32 Eur ( 17,50 Eur + 48,82 Eur ).
O povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania žalobcu na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).