Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (31)Uznesenie_2R-1-2013.pdf
PDF · 104.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2R/1/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie navrhovateľa - dlžníka: GTB a.s., so sídlom SNP 1, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31 578 802, o návrhu predkladateľa - dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov a o návrhu potvrdenie plánu, takto
rozhodol:
I. N a h r á d z a súhlas skupiny č. 3: veritelia z obchodného styku a veritelia z verejného sektoru, s reštrukturalizačným plánom dlžníka zo dňa 14.3.2014, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na schvaľovacej schôdzi dňa 06.05.2014.
II. Reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia, p o t v r d z u j e.
III. U k o n č u j e reštrukturalizáciu dlžníka: GTB a.s., so sídlom SNP 1, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31 578 802.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 22.08.2013, podaným na súde dňa 22.08.2013 sa navrhovateľ - dlžník domáhal povolenia reštrukturalizácie. Svoj návrh odôvodnil tým, že z dôvodu hospodárskej krízy, poklesu objemu obratu, a dosahovanej straty z podnikateľskej činnosti (nižšia ziskovosť), sa stal platobne neschopným. K návrhu zároveň pripojil reštrukturalizačný posudok správcu: JUDr. Gabriely Bírošovej zo dňa 20.08.2013, podrobne opisujúci dôvody úpadku dlžníka a možné riešenia situácie úpadku dlžníka.
Uznesením č.k. 2R 1/2013-470 zo dňa 04.09.2013 rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka a uznesením č.k. 2R 1/2013-475 zo dňa 11.10.2013 povolil reštrukturalizáciu dlžníka.
Podaním zo dňa 12.05.2014, podaným na súde dňa 15.05.2014 dlžník navrhol súdu, aby nahradil súhlas tretej skupiny veriteľov: veritelia verejného sektora a veritelia z obchodného styku, ktorá na schvaľovacej schôdzi dňa 06.05.2014 nehlasovali za prijatie plánu a zároveň, aby súd predložený plán potvrdil.
Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.
Podľa § 151 ods. 2 ZKR, návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.
Podľa § 152 ods. 1 ZKR, Ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak, b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.
Podľa § 152 ods. 3 ZKR, o nahradení súhlasu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.
Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.
Podľa § 153 ods. 2 ZKR, Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
Podľa § 148 ods. 1 ZKR, (1) Na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.
Podľa čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, 1. Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. 2. S vnútorným trhom je zlučiteľná: a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov;
b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami; c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno. 3. Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia; b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu; c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom; e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.
Podľa čl. 108 Zmluvy o fungovaní EÚ, 1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví. Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej únie. Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia. 3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 107, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou. 4. Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku 109 rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.
Podľa § 3 zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva o skupinových výnimkách.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.
Podľa § 5 ods. 2 písm. e) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.
Súd sa oboznámil s reštrukturalizačným plánom dlžníka o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza, návrhom na potvrdenie plánu, zápisnicou o priebehu schvaľovacej schôdze, pričom vo svojom rozhodnutí vychádzal aj z ďalších skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania a zistil, že dňa 01.04.2014 schválil návrh reštrukturalizačného plánu veriteľský výbor, ktorý zároveň požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze, ktorá sa uskutočnila dňa 06.05.2014. Za prijatie plánu hlasovalo
4 skupiny veriteľov z celkového počtu 5 skupín, do ktorých boli veritelia reštrukturalizačným plánom rozdelení.
Úloha súdu v reštrukturalizačnom konaní smeruje najmä k dohľadu nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie, pričom z preskúmavacej právomoci súdu je v zásade vylúčené posudzovanie ekonomickej možnosti, či efektívnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka. Výnimkou z tejto zásady predstavuje však prípad špecifického inštitútu reštrukturalizačného konania - nahradenia súhlasu skupiny veriteľom nesúhlasiacej s plánom. Na základe uvedených konštatovaní sú formulované v ustanovení § 154 ods. 1 ZKR aj dôvody, pri naplnení ktorých súd reštrukturalizačný plán zamietne, hoc by s ním jeho účastníci súhlasili. Dôvody na zamietnutie plánu sú stanovené v tomto ustanovení v zásade taxatívne a súd pre potreby tohto rozhodnutia musí vykonať kontrolu každého z nich:
a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
Vzhľadom na skutočnosti, ktoré plynú z priebehu konania súd konštatuje, že v celom priebehu reštrukturalizačného konania nenachádza také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali podstatné porušenie ustanovení ZKR, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Tento dôvod teda naplnený nie je.
b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,
Skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z predloženého plánu a priebehu konania neindikujú prijatie záveru, že niektorému z jeho účastníkov boli poskytnuté osobitné výhody, resp. že by prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním. Tento dôvod teda naplnený nie je.
c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,
Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze plynie záver, že reštrukturalizačný plán schvaľovacou schôdzou nebol prijatý jednou skupinou veriteľov, keďže za jeho prijatie nehlasovala skupina č.3 - veritelia z obchodného styku a veritelia verejného sektora. Z uvedenej skupiny prítomní veritelia z obchodného styku hlasovali za prijatie plánu, kým veritelia z verejného sektora (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa, Daňový úrad). Dlžník v návrhu na potvrdenie plánu navrhol ich nesúhlas nahradiť rozhodnutím súdu, na čo je súd oprávnený za podmienok vymedzených v § 152 ods. 1 ZKR:
ca) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak (§ 152 ods. 1 písm. a) ZKR).
Súd v rámci rozhodovania o nahradení súhlasu skúma, či účastníci hlasujúci proti prijatiu plánu, nebudú v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade prijatia plánu, pričom vychádza z reštrukturalizačného plánu. V reštrukturalizačnom pláne je pre túto skupinu veriteľov vyhradená suma na ich uspokojenie vo výške 20% prihlásených pohľadávok, pričom existujúce právne vzťahy s dlžníkom ovplyvňuje tak modifikácia splatnosti ich existujúcich pohľadávok voči nemu ako aj modifikácia ich výšky (dostanú pätinu pôvodnej pohľadávky), pričom však pri veriteľoch zaradených do tejto skupiny, ktorí si prihlásili zabezpečovacie právo, toto nestrácajú, nakoľko v záväznej časti plánu nie je uvedená strata tohto práva (vzdanie sa zabezpečenia pohľadávok), toto zabezpečenie nestráca až do splatenia pohľadávky dlžníkom, do výšky sumy pohľadávky určenej plánom. Splatnosť pohľadávok je v záväznej časti plánu pre skupinu veriteľov č. 3 rozložená do roku 2019 (20 kalendárnych štvrťrokov, pričom každý štvrťrok budú mať vyplatených 5 % sumy pohľadávky.
V rámci nahrádzania súhlasu pri skupine veriteľov č. 3 je pred súd postavená otázka, či môže a za akých podmienok môže súd nahrádzať nesúhlas skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, ktorí zároveň nehlasujú za prijatie plánu. Súd konštatuje, že všetci veritelia, ktorí by mohli
byť poskytovateľmi štátnej pomoci (Daňové úrad, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa) hlasovali proti prijatiu plánu. Súd vychádzajúc z judikatúry ESD má za to, že má v konaniach má právomoc a povinnosť samostatne posúdiť, či v danom konaní ide o štátnu pomoc, alebo nie. Takéto posúdenie sa musí zakladať na jasných kritériách a musí prebehnúť v súlade s právom EÚ, judikatúrou ESD, ako aj predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v obdobných prípadoch, pričom aj po takomto posúdení má na zreteli, že jeho stanovisko nie je možné považovať z pohľadu budúceho preskúmania tej istej pomoci Komisiou, za záväzné.
Súd konštatuje, že v tomto prípade ide o štátnu pomoc, nakoľko štátnou pomocou nemusí byť len priame poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, definícia pomoci je širšia ako definícia dotácie, keďže zahŕňa aj také opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú obvyklé náklady podnikov (napr. vec C-143/99 Adria-Wien Pipeline GmbH e Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke GmbH proti Finanzlandesdirektion für Kärnten [2001] ECR I-6717, ods 90). Uplatnenie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania na zadlžený podnik nepredstavuje samo osebe štátnu pomoc (napr. vec C - 342/96, Španiesko v. Komisia [1999] ECR I-2459, ods. 46), avšak z konania resp. nekonania orgánov verejnej moci v takomto konaní, môže pre takýto podnik predstavovať určitú hospodársku výhodu. V prejednávanej veci môže byť štátna pomoc vyplynúť z odkladu splatnosti pohľadávok veriteľov, ktorí sú orgánmi verejnej správy, keďže týmto je dlžník v stave získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva (inak povedané, podstata tkvie v časovej hodnote peňazí).
Právo EÚ nerozlišuje medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý je v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Súd musí v tomto prípade posúdiť vec tak, aby prípadným rozhodnutím nedošlo k deformácii hospodárskej súťaže na trhu. Súd teda v prejednávanom prípade, ak má rozhodnúť o nahradení súhlasu skupiny č. 3 (a tým vlastne aj nahradiť súhlas štátnych veriteľov), musí vykonať tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve (napr. vec C-245/97, DMT, [1999] ECR I-3913, ods. 25). Súd súčasne konštatuje, že v tejto skupine veriteľov (obchodný styk a verejné sektor) aj keby sa hlasovania zúčastnili všetci veritelia z obchodného styku (nestalo sa tak) a hlasovali by za (všetci prítomní veritelia z obchodného styku tak hlasovali), nemali by dostatok hlasov na prehlasovanie štátnych veriteľov. Test spočíva v porovnaní, čo by v danej situácií za daných trhových podmienok urobil hypotetický veriteľ, ktorého cieľom by bolo získať plnenie zo svojej investície. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu, ktorý je schopný identifikovať a efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich záujmov.
Súd pri vykonávaní testu vychádza primárne z údajov uvedených v pláne, pokiaľ tieto nie sú rozporované alebo vyvracané účastníkmi konania, prípadne pokiaľ sa nejavia z bežného posúdenia ako zjavne nepodložené. Súd konštatuje, že účastníci konania (dotknutí veritelia, ani iná osoba v konaní) nenapadli zistenia a v pláne tvrdené skutočnosti o predpoklade uspokojenia účastníkov v konkurze a reštrukturalizácii.
Zo skutočností plynúcich z opisnej častí plánu vyplýva, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by sa miera uspokojenia veriteľov v skupine tri rovnala 0,- eur, nakoľko takmer všetok majetok je zabezpečený, pričom v prípade potvrdenia plánu príslušní veritelia by mali mať uspokojenú pohľadávku v rozsahu 20 % prihlásenej sumy. Na základe uvedeného by teda prijatie plánu nezhoršilo postavenie veriteľov v skupine tri, ale naopak oproti situácii vyhlásenia konkurzu by ich postavenie zlepšilo.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že veriteľ Daňový úrad si pri pohľadávkach prihlásil zabezpečovacie právo, pričom správca zaradil jeho pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky z dôvodu, že tieto by neboli uspokojené zo zálohu, nakoľko výťažok zo zálohu by maximálne postačoval na uspokojenie zabezpečeného veriteľa prvého v poradí. Uvedené zaradenie samo o sebe správne, však nespôsobuje zánik zabezpečovacieho práva.
Súd, keďže údaje uvedené v pláne neboli účastníkmi rozporované/namietané (čo do výšky výťažku v konkurze a reštrukturalizácii), zameria sa v rámci preverania splnenia podmienok § 152 ods. 1 písm. a) ZKR, na predbežné preskúmanie, či nie sú zjavne nepodložené tvrdenia uvedené v opisnej časti plánu, najmä predpokladaný rozsah uspokojenia veriteľov v konkurze. V bode 6.3 reštrukturalizačného plánu je uvedené, že účtovná hodnota majetku k 11.09.2013 bola 4.116.770,- eur, z toho 922.554,-
eur neobežný majetok a 3.193.804,- eur obežný majetok. V pláne v rámci uvedeného bodu je výťažok zo speňaženia tohto majetku predpokladaný vo výške 768.287,- eur pre oddelenú podstatu a 48.047,- eur pre všeobecnú podstatu (v prípade konkurzu), pričom uvedené výťažky by boli znížené o náklady na speňažovanie v oboch podstatách, s celkovým predpokladaným čistým výťažkom 497.634,- eur (zabezpečení veritelia) a 0,- eur ostatní veritelia. V reštrukturalizácii sa predpokladá celkové uspokojenie zabezpečených veriteľov vo výške 653.346,25 eur (100% prihlásených pohľadávok), nezabezpečení veritelia z verejného sektora a obchodného styku vo výške 365.119,89 eur (20% prihlásených pohľadávok) + zamestnanci vo výške 61.215,91 eur (100%), podriadení veritelia vo výške 19% ich prihlásených a zistených pohľadávok. Súd vyhodnotil v pláne uvádzané skutočnosti ako predbežne správne (reálne), nakoľko súd je toho názoru, že nemožno stotožniť účtovnú hodnotu majetku s jej reálnou cenou, ktorú možno dosiahnuť v prípade jeho predaja (dražba) na reálnom trhu v určitom časovom horizonte (do dvoch rokov), pričom samotný predaj (dražba), je zväčša za rádovo nižšiu cenu ako účtovná hodnota. Súd opätovne pripomína, že nemá k dispozícii v zásade iné podklady okrem reštrukturalizačného plánu (pričom na základe zisteného skutkový stavu veci), musí nevyhnutne konštatovať, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by na uspokojenie prihlásených nezabezpečených veriteľov nezostal zrejme žiaden výťažok zo speňaženia, keďže podstatná časť majetkových hodnôt dlžníka je (resp. by bola) súčasťou oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Súd súčasne konštatuje, že aj keby údaje v pláne neboli celkom správne a výťažok z majetku by bol v konkurze napr. o 500.000,- eur vyšší (v prípade, ak by sa podarilo speňažiť/vymôcť pohľadávky vo vyššej miere, alebo speňažiť hnuteľné veci za vyššiu sumu - pri iných položkách majetku súd v zásade nevidí možnú vyššiu mieru výťažku), nezmenilo by to výsledok vo vyššej miere uspokojenia veriteľov skupiny tri v reštrukturalizácii oproti konkurzu, nakoľko značná časť čistého vyššieho výťažku (po odpočítaní zvýšených nákladov - odmena atď) by šla na uspokojenie zabezpečených veriteľov a až následne zvyšok (približne 60 % z vyššieho výťažku) by šiel na uspokojenie ostatných veriteľov vo všeobecnej podstate, kde by boli zaradení aj všetci veritelia skupiny tri. Súd ďalej pripomína, že nakoľko v záväznej časti plánu nie je zmienka o tom, že zabezpečenému veriteľovi daňovému úradu zaniká zabezpečenie jeho pohľadávok (že sa ho vzdáva), toto jeho právo trvá naďalej (v rozsahu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť podľa plánu).
Súd k testu hypotetického súkromného veriteľa tiež konštatuje, že všetci súkromní veritelia (podnikateľské subjekty účastné na trhu), ktorí sa zúčastnili v rámci skupiny tri hlasovania, hlasovali za prijatie plánu.
Majetok oddelenej podstaty je teda podstate celým majetkom dlžníka vôbec (s výnimkou niekoľkých položiek - samostatné hnuteľné veci, peniaze, ktoré by zrejme boli použité/alebo výťažok z nich bezprostredne na úhradu pohľadávok proti podstate a neprejavili by sa teda na uspokojení veriteľov v rámci rozvrhu) a teda , ak je veriteľom v skupine č. 3 navrhované dlžníkom uspokojenie v rozsahu 20% zistenej sumy ich zistených pohľadávok tak ich súhlas testom trhového veriteľa prechádza, keďže v prejednávanej veci miera uspokojenia ich pohľadávok je zjavne vyššia ako by tomu bolo v hypotetickom prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (s veľkou pravdepodobnosťou by v tomto prípade neboli pohľadávky veriteľov tejto skupiny uspokojené vôbec). Ak má súd podrobiť testu ešte udržateľnosť a realizovateľnosť navrhovaných reštrukturalizačných opatrení (súd poukazuje v tejto súvislosti na Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (2004/C 244/02) a na bod 127 Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 vo veci FRUCONA (C 25/2005), tak konštatuje, že síce existuje v jeho úvahe určitá pochybnosť o udržateľnosti a realizovateľnosti navrhovaných reštrukturalizačných opatrení, ktorými sú v zásade len modifikácia pohľadávok (odpustenie časti pohľadávok veriteľov a vzdanie sa vymáhateľnosti časti pohľadávok) a metóda priebežného samostatného obchodovania dlžníka, avšak táto pochybnosť nie je takej intenzity, aby z tohto dôvodu, (vychádzajúc pritom z toho, že v prípade konkurzu by sa uspokojenie nezabezpečených veriteľov približovalo nule), súd súhlas skupiny veriteľov č. 3 svojím rozhodnutím nenahradil. Súd poznamenáva, že za účelom preskúmania stavu možného plnenia plánu priebežným obchodovaním preskúmal prílohy v podobe mimoriadnych účtovných závierok zostavovaných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (najmä účtovnú závierku k 31.03.2014), pričom zistil, že dlžník dosiahol za prvé tri mesiace roku 2014 tržby z predaja tovaru a vlastných výrobkov vo výške 492.836,- eur (po odpočítaní stavu vnútroorganizačných zásob), pri kladnom výsledku hospodárenia 4900,- eur, čo potvrdzuje vyššie uvedené závery. Súd záverom poznamenáva, že za prvé tri mesiace každého kalendárneho roku býva nižší obrat a produkcia zväčša pri podnikateľských subjektov zameraných na dodávky tovaru alebo služieb pre stavebníctvo (čo je aj prípad navrhovateľa).
cb) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou
Za prijatie plánu hlasovala väčšina skupín, a teda táto podmienka je splnená.
cc) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.
Za prijatie plánu hlasovala potrebná väčšina veriteľov v zmysle výšky ich prihlásených a zistených pohľadávok, a teda táto podmienka je splnená.
Vzhľadom k splneniu všetkých vyššie indikovaných podmienok, súd nahradil chýbajúci súhlas skupiny č. 3: veritelia z obchodného styku a verejného sektora, s reštrukturalizačným plánom dlžníka zo dňa 14.3.2014, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na schvaľovacej schôdzi dňa 06.05.2014. Ďalej vzhľadom k tejto okolnosti, tej skutočnosti, že tu nie sú dôvody na zamietnutie plánu a s ohľadom na ustanovenie §153 ods. 1 ZKR, rozhodol súd o schválení plánu, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia a zároveň o skončení reštrukturalizácie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. /