Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-33-2014.pdf
PDF · 117.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/33/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloletú Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX, (štátne občianstvo slovenské a nemecké), bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky - D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Z. F., G. T. XXXX/XX (štátne občianstvo slovenské) , a otca F. E. B., nar. XX.XX.XXXX (štátne občianstvo nemecké), trvale bytom Z. XX, A., Nemecko, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VARMUS s.r.o., Palárikova 83, Čadca, IČO 36863203, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 16P/155/2010-514 zo dňa 22.11.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať odo dňa 20.7.2010 do 29.11.2011 na výživu maloletej Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX, mesačne sumou 150,- eur. Splatné výživné za obdobie od 20.7.2010 do 29.11.2011 v sume 2.008,98 eur je otec F. E. B., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť matke D. X., nar. XX.X.XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. O trovách štátu súd rozhodne samostatným rozsudkom.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v sledovanom období od 20.7.2010 do 29.11.2011 účastníci - rodičia maloletej Q. M. T. B. boli manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené a súd v tomto konaní upravil práva a povinnosti otca k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2011.
Vo veci 16P/155/2010 súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu na čas do právoplatnosti rozvodu ich manželstva . Rodičia maloletého dieťaťa v sledovanom období spoločne nežili. Nevedeli sa vzájomne dohodnúť o výške výživného na maloleté dieťaťa, preto bolo potrebné, aby súd upravil rozsah ich vyživovacej povinnosti.
Čo sa týka výšky výživného na maloletú Q., pri stanovení výšky súd prihliadal na možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, taktiež aj na odôvodnené potreby maloletej Q. a to u všetkých účastníkov v období od 20.7.2010 do 29.11.2011.
Maloletá Q. v tomto období navštevovala l. stupeň Základnej školy v Čadci. Jej zdravotný stav bol dobrý. Priemerné mesačné náklady na stravu maloletej Q. matka vyčíslila minimálne na sumu 50,-eur, čo je pod hodnotou priemerných mesačných výdavkov na stavu uvádzaných Slovenským štatistickým úradom, kde tieto priemerne mesačne na jednu osobu činia okolo 70,- eur, pričom pri nákladoch ako ich udáva matka, by denná stravná jednota u maloletej činila 1,67.- eur. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na oblečenie a obuv u maloletej Q. na sumu 50,- eur. Maloletá nebýva často chorá, trpí len bežnými ochoreniami, avšak je potrebné jej zakúpiť kvapky od kašľa, do nosa, prípadne vitamíny, zúčastňovať na s maloletou preventívnych prehliadok či už u všeobecného detského lekára alebo zubára, za ktoré vyšetrenia je taktiež potrebné zaplatiť úhradu. Tieto náklady matka určila mesačne na sumu 10,- eur. Maloletá Q. okrem toho navštevuje krúžok kick boxu. Za tento je potrebné uhradiť mesačne úhradu v sume 30,- eur. Je potrebné zakupovať jej školské pomôcky a potreby minimálne v sume 5,- eur mesačne. Maloletá by chcela chodiť aj do ľudovej školy umenia na gitaru, ale finančné prostriedky matky jej to neumožňujú. Do týchto nákladov nie sú zahrnuté ďalšie náklady na hygienické potreby pre dieťa(napr. zubné pasty, krémy, šampóny, prášky na pranie), voľnočasové aktivity dieťaťa (napr. návšteva kina, divadla, či plavárne, prípadne zakupovanie hračiek či kníh pre dieťa a iné) podľa názoru súdu minimálne v sume 20,- eur mesačne a taktiež ani náklady na zabezpečenie bývania pre maloletú (teplá voda, elektrina, poplatky za komunálny odpad a iné). Otec výdavky maloletej nespochybnil.
Matka maloletého dieťaťa bola v sledovanom období nezamestnaná. Evidovaná na úrade práce. Jej jediným príjmom boli dávky v hmotnej núdzi vo výške 124,- eur a prídavky na dieťa v sume 22,54 eur.
Taktiež poberala aj výživné na maloletú vo výške 25,38 eur. Matka spoločne s maloletou v sledovanom období mala príjem v sume 172,53 eur, čo na matku a dieťa na každú činilo po 86,27 eur mesačne. Tieto príjmy postačovali len na úhradu nevyhnutných potrieb pre maloletú a matku a tieto sumy boli pod hranicou životného minima. Matka s maloletou bývala u svojich rodičov, ktorí jej finančne vypomáhali a za bývanie na rozdiel od matky otca nežiadali platiť nájomné. Tiež matke maloletého dieťaťa finančne vypomáhali aj ďalší rodinní príslušníci. Zo svojho príjmu matka nebola schopná zabezpečiť si vlastne bývanie a s maloletým dieťaťom bola odkázaná na bývanie u svojich rodičov v 3-izbovom byte.
Čo sa týka otca maloletého dieťaťa tento podľa zistení dožiadaným súdom v Nemecku a taktiež aj ČR a výsluchu otca v konaní pred súdom nevlastní žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty. Vlastní preukaz ťažko postihnutej osoby so stupňom postihnutia 70 % od 1.1.1999. Z tohto dôvodu mu bol z titulu nespôsobilosti pre výkon zárobkovej činnosti priznaný aj invalidný dôchodok a tento mu je vyplácaný vo výške 587,80 eur. Otec maloletého dieťaťa poberá v Nemecku dôchodok z titulu nespôsobilosti pre výkon zárobkovej činnosti a je od 1.1.1999 držiteľom preukazu ťažko postihnutej osoby. Napriek tomu na území ČR vykonával zárobkovú činnosť. Bol od 17. júna 2000 do 4.9.2010 spoločníkom a od 1.februára 2000 do 28.8.2009 konateľom a od 12.10.2009 do 13.10.2010 likvidátorom firmy MB - Euromedia s.r.o., identifikačné spisu 25851632 s predmetom podnikania fotografické práce, sprostredkovateľská činnosť, usporiadavanie a organizovanie kultúrnych a spoločenských akcií, činnosť modelingu, výroba a obchod, pričom dňa 28.8.2009 túto firmu previedol na svoju matku. Napriek tomu, že ku dňu 1.8.2011 otec už v uvedenej firme nefiguroval ani ako spoločník, ani ako konateľ a taktiež ani ako likvidátor a podľa vyjadrenia pred súdom v ČR na územie ČR prichádza len ako turista, predložil súdu potvrdenie a to dňa 1.8.2011, že 3.8.2011 bude pracovne zaneprázdnený u uvedenej firmy, nakoľko musí táto firma splniť zákazky, ktoré sú jej zverené a účasť pána F. B. je na tomto jednaní nevyhnutná a nie je ju možné nahradiť inou osobou. Taktiež otec vo svojej výpovedi uviedol, že pôsobí ako súkromný novinár. Privyrába si tým, že občas píše články do novín. Z čoho je zrejmé, že napriek tomu, že jej osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá pracovať nemôže na území Nemecka, na území ČR pracovať mohol, založil si tam firmu, v ktorej aj dlhodobo pôsobil ako konateľ, spoločník a likvidátor . Bol právoplatne odsúdený Mestským súdom v Brne č.k. 12 T 5/2009-644 zo dňa 22.2.2010 pre trestný čin vydierania a bol mu uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov a k trestu zákazu činnosti spočívajúcom v zákaze výkonu podnikateľskej činnosti a činnosti výkonných zástupcov právnických osôb s predmetom podnikania v oblasti vyhotovovania a distribúcie fotografických a filmových erotických záznamov osôb a v oblasti obchodu s takýmito materiálmi na dobu dvoch rokov (podľa vyjadrenia otca na uvedený trestný čin sa vzťahuje amnestia prezidenta ČR, pričom rozhodnutie o udelení amnestie súdu nepredložil) . Je zrejmé, že v období, keď firmu MB - Euromedia na svoju matku prevádzal, mal už vedomosť o tom, že sa voči jeho osobe vedie trestné stíhanie. Tento právny úkon súd považuje zo strany otca maloletého dieťaťa za účelový. Napriek tomu, že svoju matku vykresľuje ako tvrdú podnikateľkou, ktorá podniká na území ČR, táto pri svojom výsluchu na pojednávaní nemala ani základne vedomosti o firme MB-Euromedia, nevedela jednoznačne určiť, za koľko uvedenú firmu od otca odkúpila , boli značené rozdiely v kúpnej cene firmy, pričom uviedla, že firmu otcovi maloletého dieťaťa predala za 8 až 9 miliónov českých korún , pričom otec maloletého dieťaťa uvádzal, že ju matke predal za 100.000,- Čk. Nevedela uviesť, či firma , ktorej je vlastníčkou hospodári so ziskom alebo stratou a podľa jej vyjadrenia je cudzia štátna občianka a nemá vedomosť o hodnote českej koruny. Na jednej strane sa otec maloletého dieťa vykresľuje ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má značne obmedzené možnosti pracovať, na druhej strane tvrdí, že pracovať môže aj chce, ale mu v tom bráni sociálny systém v Nemecku. O tom, že otec pracovať môže svedčí aj tá skutočnosť, že napriek tomu, že je od 1.9.1999 osobou s ťažkým zdravotným postihnutím , pôsobil dlhoročne ako spoločník a konateľ na území ČR v dvoch firmách, z čoho je zrejmé, že pracovať môže. Naviac aj sám otec uviedol si privyrába tým, že píše súkromne články pre rôzne noviny, z čoho má taktiež určitý príjem, čiže je v jeho možnostiach a schopnostiach aj napriek tomu, že má nepriaznivý zdravotný stav, aby dostatočné prostriedky na obživu svojej dcéry zabezpečil. Okrem dôchodku vo výške 587,80 eur poberal v sledovanom období aj prídavky na maloletú Q. vo výške 184,- eur mesačne, ktoré finančné prostriedky matke maloletého dieťaťa neodovzdal, ale si ich ponechal pre svoju potrebu. Na skutočnosť, že otec bude musieť prídavky vrátiť, nakoľko ich poberal neoprávnene, súd neprihliadal, nakoľko túto skutočnosť zavinil otec tým, že prídavky na maloleté dieťa matke neodovzdal. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa uvádza, že svojej matke platí zo sumy 587,80 eur mesačne za nájom 500,- eur, toto tvrdenie súd považuje taktiež za účelové. V uvedenom byte má bydlisko aj matka otca maloletého dieťaťa, napriek tomu, že bol otec maloletého dieťaťa vyzvaný, aby súdu preukázal, aké má náklady na bývanie, tieto súdu nepredložil,
taktiež nepredložil ani listinné dôkazy preukazujúce, aké náklady na bývanie má jeho matka s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Životná úroveň matky s maloletou dcérou bola v sledovanom veľmi nízka. Žili pod hranicou biedy. Matka mala príjem okolo 173,- eur mesačne spoločne aj s maloletou dcérou, čo je značný nepomer medzi príjmom otca, ktorý pravidelne dostáva invalidný dôchodok vo výške 584,- eur. Okrem toho si príležitostne privyrába aj písaním článkov do rôznych periodík a vykonáva pracovnú činnosť aj pre firmu MB - Euromedia s.r.o., (podľa vyjadrenia otca bezplatne). Z čoho je zrejmé, že si môže zabezpečiť prostriedky na svoju obživu. Naviac otec poberal v sledovanom období aj prídavky na maloletú Q. vo výške 184,- eur, ktoré si ponechával pre vlastnú potrebu. Aj z podnetu otca bolo českými úradmi v dobe, keď žiadal maloletú Q. zveriť do svojej osobnej starostlivosti vykonané šetrenie v domácnosti otca. Zistilo sa, že táto domácnosť je zariadená nadštandartne luxusným nábytkom. Taktiež otec uviedol, že počas doby kým žil s matkou v spoločnej domácnosti všetky náklady na domácnosť hradil on, pričom len za nájom domu, v ktorom žili s matkou platil otec mesačne sumu 16.000,-Kč. Otec tvrdí, že finančne ho podporuje jeho matka, ktorá mu požičiava aj motorové vozidlo. Pokiaľ otec mesačne platí sám za nájom bytu sumu 500,- eur a poberá ako tvrdí len invalidný dôchodok v sume 587,80 je tento jeho výdavok za nájom v porovnaní s matkou nadštandardný, pričom súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že matka s maloletým dieťaťom bývala v 3-izbovom byte u svojich rodičov a týmto na nájom ničím neprispievala vzhľadom k tomu, že bola v nepriaznivej sociálnej situácii.
Pri rozhodovaní o stanovení výšky výživného súd prihliadal na to, aké boli v sledovanom období možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinných účastníkov a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a súd dospel k záveru, že napriek tomu, že otec je invalidným dôchodcom, jeho príjem je omnoho vyšší ako je príjem matky. Naviac v sledovanom období poberal aj prídavky na maloletú vo výške 184,- eur, ktoré si ponechal pre svoju potrebu .Podľa názoru súdu sa otec zbavil príjmu, ktorý mal z vykonávania podnikateľskej činnosti ako spoločník a majiteľ firmy MB - Euromedia tým, že bol právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest zákazu činnosti a spoločnosť účelovo previedol na svoju matku, pretože v dobe prevodu firmy už mal vedomosť o tom, že sa voči jeho osobe vedie trestné stíhanie. Naviac súd mal preukázané jednak z výpovede otca a taktiež aj zo správy firmy MB - Euromedia s.r.o. (č.l. 173), že otec vykonával pracovnú činnosť, teda je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si svoj príjem zvyšoval a na výživu maloletej prispieval viac ako bolo predbežným opatrením súdu určené. Súd je toho názoru, že by bolo úplne v rozpore s dobrými mravmi, aby zaviazal otca, ktorý má invalidný dôchodok v sume 584,- eur a poberal prídavky na maloleté dieťa vo výške 184,- eur, a ktorý si dokáže aj napriek tomu, že je invalidný dôchodca (dlhoročne vykonával na území ČR podnikateľskú činnosť) zaobstarať si aj publikačnou činnosťou prostriedky na svoju obživu, aby platil na výživu maloletej dcéry len sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri stanovení výšky výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, sociálnu situáciu, v ktorej sa matka maloletého dieťaťa nachádzala .Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa činí 85,- eur. Pod touto hranicou je už hranica biedy. Matka maloletého dieťaťa bola v sledovanom období nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Jej jediným príjmom boli len dávky v hmotnej núdzi v sume 124,- eur , prídavky na dieťa a výživné 25,38 eur. Iný príjem nemala. Čo sa týka sumy (150,- eur), ktorou súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa, nepovažuje túto sumu za neprimerane vysokú, nakoľko ak aj otec sumu 150,- eur na výživu maloletej zaplatí, ešte mu ostáva na jeho živobytie suma 434,- eur. Naviac si ešte privyrába publikačnou činnosťou. Taktiež profituje aj zo všetkého hnuteľného majetku, ktorý počas manželstva s matkou nadobudli. Skutočnosť, že otec, napriek tomu, že je invalidný dôchodca bol pracovne schopný a mohol vykonávať pracovnú činnosť, bola preukázaná aj z rozsudku Mestského súdu Brno, kde viaceré osoby, či už na strane svedkov vypovedali, že túto pracovnú činnosť ako producent F. B. vykonával. Napriek tomu, že má zdravotný postih je schopný pracovať (čo uviedol aj vo svojej výpovedi), pričom maloleté dieťa vzhľadom na vek túto schopnosť a možnosť nemá, je odkázané na výživu od svojho otca. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojho otca a suma, ktorú otec na výživu maloletého dieťaťa doposiaľ prispieval je v značnom nepomere medzi jeho životnou úrovňou a životnou úrovňou dieťaťa. Priznanie výživného otcovi na maloleté dieťa len v minimálnej výške by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Nepokrývalo by ani v minimálnom rozsahu odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. V prvom rade povinnosťou rodiča, aby zabezpečil svojmu dieťaťu aspoň v minimálnom rozsahu dôstojnú životnú úroveň.
Súd výživné s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal odo dňa podania návrhu matkou na vydanie predbežného opatrenia(t.j. od 20.7.2010) s dôvodov hodných osobitného zreteľa a výživné určil do 29.11.2011 nakoľko dňa 30.11.2011 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na čas po rozvode. Ku dňu 29.11.2011 mal otec zameškané výživné v sume 2.033,14 eur. Vzhľadom k tomu, že od 20.7.2010 bol otec zaviazaný platiť predbežným opatrením na maloletú Q. sumou 25,38 eur a rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 16P/155/2010 bol zaviazaný platiť na výživu maloletej Q. M. B. sumu 150,- eur, suma 2.008,98 eur činí rozdiel medzi už zaplateným výživným a výživným, ku ktorému bol otec na výživu maloletej Q. týmto rozsudkom zaviazaný. Podľa vyjadrenia matky aj otca, otec mal ku dňu 29.11.2011 výživné, ktoré mu bolo určené predbežným opatrením súdu v celom rozsahu uhradené. Platenie výživného nad rámec predbežným opatrením určeného výživného otec v tomto konaní nepreukázal. Za obdobie od 20.7.2010 do 29.11.2011 pri určení výživného 150,- eur by mal otec na výživu maloletej zaplatiť celkom sumu 2.440,44 eur a to za 12 dní mesiaca júl 2010 alikvótnu čiastku 50,08 eur, od 8 mesiaca roku 2011 do konca 10. mesiaca roku 2011 - 15 x 150,- eur sumu 2.250,- eur a za 29 dní mesiaca november r. 2011 alikvótnu čiastku 140,36 eur - celkom 2.440,44 eur. Vzhľadom k tomu, že za sledované obdobie otec zaplatil na výživnom pre maloletú sumu 25,38 eur x 17 mesiacov - t.j. 431,46 eur túto sumu od splatného výživného súd odpočítal a zaviazal ho k úhrade splatného výživného v sume 2.008,98 eur.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1, písm.a) O.s.p., na základe ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že otec F. E. B., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať za obdobie od 20.7.2010 do 29.11.2011 na výživu mal. Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX, . mesačne sumou 25,99 eur. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že otec bol v období od 20.7.2010 do 29.11.2011 schopný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 150,- eur mesačne aj napriek tomu, že otec je invalidný dôchodca a invalidný dôchodok je jeho jediným príjmom. Zaviazal otca zaplatiť zameškané výživné za vyššie uvedené obdobie vo výške 2.008,98 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 4C/150/2010-859 zo dňa 6.10.2011 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletá Q. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na výživu sumou 25,99 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2011. V konaní vedenom na okresnom súde sp.zn. 4C/150/2010 bolo preukázané, že otcov jediný príjem je dôchodok vo výške 587,80 eur, z ktorého platí nájomné vo výške 500,- eur mesačne. Okrem dôchodku nemá žiadny iný pravidelný príjem, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nie je v pracovnom pomere, nie je podnikateľom a okrem dôchodku nemá žiaden príjem. Je odkázaný na výživu svojej matky. Na základe takto zistených majetkových pomerov súd dospel k záveru, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery umožňujú otcovi platiť výživné v minimálnom rozsahu, následkom čoho ho správne zaviazal platiť výživné na dieťa vo výške 25,99 eur. Prvostupňový súd v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp.zn. 16P/155/2010 rozhodoval o výživnom v čase do rozvodu manželstva, pričom vychádzal z rovnako zistených majetkových pomerov ako súd v konaní sp.zn. 4C/150/2010 a napriek tomu zaviazal otca platiť výživné 150,- eur mesačne. Je nepochybné, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Pokiaľ by súd správne posúdil a vyhodnotil majetkové pomery otca, nemohol by dospieť k záveru, že je schopný platiť výživné vo výške 150,- eur. Okrem dôchodku nemá žiaden ďalší pravidelný príjem, nevlastní žiaden majetok a je samotný odkázaný na výživu svojej matky. Napriek tomu súd zaviazal otca platiť výživné vo výške, ktorá vzhľadom k jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom je neúmerne vysoká. Ďalšou okolnosťou, ktorá sťažuje otcovi možnosť uplatniť sa v pracovnej a zárobkovej činnosti, je jeho nepriaznivý zdravotný stav, keďže je od 1.1.1999 osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s poruchou zdravia 70 %. Ako preukázal obchodnú spoločnosť MB - Euromédia, s.r.o., so sídlom v ČR, odpredal dňa 28.8.2009 z dôvodu, že táto obchodná spoločnosť mala dlhy, ktoré nebola schopná splácať, a preto došlo k jej predaju. V čase, keď došlo k
odpredaju obchodnej spoločnosti, rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti a matka aj s maloletou dcérou opustila spoločnú domácnosť až v decembri roku 2009. Svedkyňa T. B. jasne potvrdila pred súdom, že z kúpnej ceny za prevod firmy boli vyplatené dlhy spoločnosti a táto cena nepokryla výšku dlhov. Prevod obchodnej spoločnosti s trestným stíhaním otca v ČR nemá žiaden súvis. Súd účelovo dáva do súvisu prevod obchodnej spoločnosti s trestným stíhaním otca, hoci pre takéto posúdenie skutkového stavu nemal súd prvého stupňa žiaden dôkaz. Ohľadom schopnosti otca dosiahnuť príjem z publikačnej činnosti, súd prvého stupňa zaujal nesprávny právny názor, že otec dosahuje z publikačnej činnosti a z novinárskej činnosti príjem, ktorý by zvyšoval jeho schopnosti a možnosti platiť výživné. Jeho príjem z tejto činnosti je len nepatrný, príležitostný príjem. Uviedol, že v období od 20.7.2010 do novembra 2012 nepoberal prídavky na mal. Q., pretože vyplácanie rodinných prídavkov otcovi bolo pozastavené rozhodnutím príslušného úradu v Nemecku, v zmysle ktorého bolo pozastavené vyplácanie rodinných prídavkov otcovi ku dňu 18.12.2012 a to spätne a otcovi bola uložená povinnosť vyplatené rodinné prídavky vrátiť, ktoré otec vracia úhrad vo výške 184,- eur mesačne tým spôsobom, že mu je táto suma strhávaná z jeho renty.
K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka maloletého dieťaťa. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasí, stotožňuje sa s jeho obsahom a závermi. Skutočnosti uvádzané otcom maloletého dieťaťa v odolaní sa nezakladajú na pravde a s ostatnými tvrdeniami otca nesúhlasí, nakoľko sú zavádzajúce. S minimálnym výživným určeným rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 6.10.2011 sp.zn. 4C/150/2010 súhlasila z toho dôvodu, že v čase rozvodu manželstva bola tehotná a chcela uzatvoriť manželstvo so svojim terajším manželom a taktiež chcela sa vyhnúť ďalším súdnym konaniam o zapretie otcovstva. Suma navrhovaná otcom maloletého dieťaťa titulom platenia výživného vo výške 25,99 eur je podľa jej názoru neprimeraná a nestačí na pokrytie základných potrieb maloletého dieťaťa.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že navrhuje odvolanie otca zamietnuť a rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Má za to, že v období pred rozvodom manželstva od 20.7.2010 do 30.11.2011 bolo v možnostiach a schopnostiach otca si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére mesačne v sume 150,- eur, čo bolo preukázané výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi na pojednávaní. Okresný súd Čadca rozhodol v záujme maloletej Q. M. B..
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletej, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
K námietkam odvolateľa v podanom odvolaní odvolací súd udáva, že predmetom konania vedeného pred okresným súdom pod sp.zn. 4C/150/2010 bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V uvedenom konaní bola určovaná vyživovacia povinnosť otca maloletého dieťaťa do budúcna. Predmetom predmetného konania bolo určenie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa k maloletému dieťaťu za obdobie od 20.7.2010 do 29.11.2011. Určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu za uvedené obdobie, dôvody, ako aj výšku prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí podrobne zdôvodnil. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd tak, ako konštatoval vyššie, plne stotožnil. Odvolací súd nesúhlasil s konštatovaním otca maloletého dieťaťa uvádzaným v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého boli súdmi prijaté dve protichodné rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s princípom právnej istoty. Rozhodnutie súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 4C/150/2010 a rozhodnutie v predmetnej veci nie je možné stotožňovať, i keď ide v obidvoch prípadoch o určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. Jedná sa o rozdielne časové obdobia určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa - otca maloletých detí, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.