Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-355-2013.pdf
PDF · 77.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/355/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky: Sociálna poisťovňa Senica, Hollého 1219, Senica, proti povinnému: ALLKAN servis, s. r. o. Štefánikova 697, Senica, o vymoženie 269,54 Eur s príslušenstvom, exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavlom Šajánkom, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, pod č. EX 2140/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 30.07.2013 pod č. k. 9Er/541/2012-11 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd predmetnú exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 41,75 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V dôvodoch napadnutého uznesenia uviedol, že prvostupňový súd dňa 15.08.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Senice č. 700-0711104912-GC04/12, 700-0711102112- GC04/12 zo dňa 15.06.2012. Následne dňa 29.05.2013 bol prvostupňovému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Prvostupňový súd následne zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) a rozhodol o trovách exekúcie s poukazom na ust. § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 01.05.2008, keď na náhradu v sume 41,75 eur (ktorú v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne špecifikoval a vyčíslil) zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží. Argumentoval tým, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného, ani sa exekúcia nezastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov a povinný, čiže subjekt, ktorý v zásade uhrádza trovy exekúcie, objektívne nemôže tieto trovy uhradiť, nakoľko v čase rozhodovania súdu o ich náhrade už neexistuje.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 4, ods. 5 Exekučného poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát toto rozhodnutie vydal s výsledkom hlasovania s pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Z obsahu spisu bolo zistené, že oprávnený sa návrhom doručeným exekútorovi dňa 25.07.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre zaplatenie sumy 269,54 Eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočky Senica pod č. 700-0711104912-GC04/12, 700-0711102112-GC04/12 zo dňa 15.06.2012. Okresný súd Senica vydal na návrh dňa 15.08.2012 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie predmetnej exekúcie pod č. 5205 * 067786.
Návrhom zo dňa 29.05.2013 exekútor súdu oznámil, že vykonaným šetrením bolo zistené, že povinný dňa 05.01.2013 bol vymazaný ex offo z obchodného registra, a preto navrhol zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Pri posudzovaní správnosti priznania, resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.
Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013 sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr. zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (porovnaj tiež uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 a sp. zn. 3 M Cdo 4/2012). Najvyšší súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že
nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
V rozhodnutiach sp. zn. 5 M Cdo 16/2011, 4 M Cdo 14/2006, 3 M Cdo 10/2011, 5 M Cdo 15/2011 Najvyšší súd vyslovil obdobný právny záver keď uviedol, že v prípade ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
I Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 375/2012 v prípade, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline, nepoprel vyššie uvedený právny záver Najvyššieho súdu SR. Krajský súd založil svoje rozhodnutie na posúdenie, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), do úvahy prichádza teda dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. To znamená, že skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bol dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto správne prvostupňový súd aplikoval v danej veci § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí na námietku sťažovateľa o nejednotných rozhodnutiach všeobecných súdov uviedol, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu SR. Podstatné je, či sú odlišné právne názory všeobecných súdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby ústavný súd do takýchto záverov zasiahol (mutatis mutandis I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08). Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti.
Z týchto dôvodov odvolací súd prehodnotil svoj doterajší právny názor v obdobných veciach a priklonil sa k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR uvedenému vo vyššie citovaných rozhodnutiach, nakoľko ide o jednotný názor všetkých občianskoprávnych senátov Najvyššieho súdu.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zastavil exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Odvolací súd sa aj v časti trov exekúcie v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý o trovách exekúcie správne rozhodol, správne uložil povinnosť k náhrade trov exekúcie oprávnenému, trovy exekúcie priznal v správnej výške podľa ust. § 14 ods. 1, 2 vyhl. č. 288/95 Z.z. a taktiež správne určil náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 vyhlášky, ako aj výpočet DPH z priznanej odmeny podľa ust. § 196 Exekučného poriadku.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.