Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sd-79-2015.pdf
PDF · 99.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/79/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, LL.M., v právnej veci navrhovateľky: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 9, XXX XX T., zastúpená: JUDr. Oľgou Jankovičovou, Muškátová 20, 821 01 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, ul. 29.augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 11.05.2015 proti rozhodnutiu odporkyne č.XXX XXX XXXX X zo dňa 16.04.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.04.2015 v znení pozmeňujúceho rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2015 a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke súd nepriznáva voči odporkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.04.2015 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 3 písm. b), § 66 ods. 3, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 2, 4 až 7 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík odporkyňa priznala navrhovateľke od 24. júna 2013 starobný dôchodok v sume 237,90 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. uvedeným rozhodnutím odporkyňa zvýšila navrhovateľke od 1. januára 2014 starobný dôchodok na sumu 246,70 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z. odporkyňa zvýšila navrhovateľke od 1. januára 2015 starobný dôchodok na sumu 251,90 EUR mesačne.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/239/2013-53 z 24. októbra 2014 boli zrušené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo 7. augusta 2013 a z 11. marca 2014, obe č. XXX XXX XXXX X o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok. Uvedené rozhodnutia boli zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu vysloveného v predmetnom rozsudku odporkyňa bola povinná zamerať pozornosť na skutočnosť, z akých dôvodov sa navrhovateľka na územie Slovenska prisťahovala, s kým žije v spoločnej domácnosti a či vzhľadom na jej zdravotný stav a majetkovú situáciu má reálnu možnosť presťahovať sa späť na územie Ruskej federácie. V prípade, ak nemá objektívnu možnosť vrátiť sa späť na územie Ruskej federácie, nepochybne sa na územie Slovenska presťahovala natrvalo.
3. Odporkyňa preto doplnila dokazovanie v zmysle právneho názoru krajského súdu a opätovne posúdila nárok navrhovateľky na starobný dôchodok. Pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok odporkyňa postupovala podľa Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení z 2. decembra 1959 (ďalej len „Dohoda“). Žiadosťou spísanou 18. júla 2013 navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku od 1. mája 2013 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Z potvrdenia prezídia Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP- BA6-330/2014-PA z 31. mája 2014 vyplýva, že navrhovateľke bol od 24. júna 2013 udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Starobný dôchodok preto odporkyňa priznala od tohto dňa v súlade s článkom 7 ods. 2 Dohody. Podľa úradnej zápisnice spísanej pobočkou Sociálnej poisťovne Bratislava 19. januára 2015, syn navrhovateľky E. P. čestne prehlásil, že z Ruskej federácie sa navrhovateľka na územie Slovenskej republiky presťahovala za účelom zlúčenia rodiny, býva s ním v spoločnej domácnosti a vzhľadom na jej vážny zdravotný stav a majetkové pomery nemá možnosť sa opätovne presťahovať späť na územie Ruskej federácie. Z ustanovení Dohody vyplýva, že na účely určenia sumy starobného dôchodku po presídlení do Slovenskej republiky sa použijú právne predpisy platné a účinné na území Slovenskej republiky v čase, kedy by navrhovateľke bol vznikol nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. V žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľka uviedla, že vychovala jedno dieťa - E., nar. 1X. novembra XXXX. Vzhľadom na uvedené dôchodkový vek dosiahla podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením veku 56 rokov, t. j. 3. marca 1999. 4. Podľa potvrdenia Dôchodkového fondu Ruskej federácie č. IP-21-2/43498 z 19.septembra 2013 bol navrhovateľke od 3. marca 1998 priznaný starobný dôchodok. Po priznaní dôchodku naďalej pracovala. Výplata starobného dôchodku podľa právnych predpisov Ruskej federácie bola zastavená od 1. mája 2013. Podľa potvrdenia Dôchodkového fondu Ruskej federácie č. IP-21-2/43498 z 19. septembra 2013 pred vznikom nároku na starobný dôchodok a po vzniku nároku na starobný dôchodok bola navrhovateľka zamestnaná u zamestnávateľa Uralelektrotiažmaš ako vedúci konštruktér. Pretože po presídlení na územie Slovenskej republiky nezískala žiadnu dobu poistenia, v súlade s článkom 5 ods. 2 Dohody, Sociálna poisťovňa zisťovala zárobky obdobných zamestnaní vykonávaných na území Slovenskej republiky v období rokoch 1989 - 1998 vo funkcii inžinier - hlavný konštruktér na oddelení transformátorov. Priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je podľa ustanovenia § 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. obdobie desať po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, t. j. roky 1989 až 1998. Zamestnávateľ R. S. oznámil mená zamestnancov, ktorí pracovali vo funkcii inžinier - konštruktér, resp. hlavného konštruktéra. Na základe takto doplneného dokazovania odporkyňa vydala napadnuté rozhodnutie.
5. Proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 11.05.2015, v ktorom nesúhlasí s vymeranou nízkou výškou starobného dôchodku priznanou od 24. júna 2013 v sume 237,90 EUR a následne zvyšovanou sumou k 01. januáru 2015 na sumu 251,90 EUR mesačne. Tvrdí, že odporkyňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci pri určovaní zárobku pri priznávaní dôchodku a samotnom priznaní dôchodku nepostupovala podľa ustanovení Dohody a zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a pri určovaní zárobku pri priznávaní dôchodku nekonala s odbornou starostlivosťou a s dobrými mravmi. Uvádza, že napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala dôchodok od 24.06.2013 z dôvodu, že Prezídium PZ úradu cudzineckej polície udelil pobyt týmto dňom. Navrhovateľka však bola fyzicky presídlená už v apríli 2013 na adresu jej trvalého bývania P. Dôkazom je to, že v súlade s čl. 7 ods. 1 Dohody jej bola v Ruskej federácii zastavená výplata dôchodku k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po presídlení, t.j. k 1.5.2013, čiže nárok na dôchodok jej vznikol dňa 01.05.2013. Navrhuje vydanie nového rozhodnutia event. zrušenia rozhodnutia súdom.
6. Odporkyňa vyjadrením zo dňa 14.07.2015 uviedla, že vzhľadom na námietky navrhovateľky je potrebné doplniť dokazovanie, preto si dovoľuje požiadať súd o poskytnutie primeranej lehoty na tento úkon. Po ukončení zisťovania bude nárok na starobný dôchodok navrhovateľky opätovne posúdený a súdu zašle obratom doplňujúce vyjadrenie k skutkovému a právnemu stavu veci.
7. Odporkyňa vydala dňa 24.07.2015 zmenové rozhodnutie k napadnutému rozhodnutiu, ktorým podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 3 písm. b), § 66 ods. 3, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 2, 4 až 7 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík navrhovateľke od 24. júna 2013 priznala starobný dôchodok v sume 258,20 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. navrhovateľke od 1. januára 2014 zvýšila starobný dôchodok na sumu 267,00 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. navrhovateľke od 1. januára 2015 zvýšila starobný dôchodok na sumu 272,20 EUR mesačne.
8. Odporkyňa vyjadrením zo dňa 28.08.2015 uviedla, že k námietke k dátumu priznania starobného dôchodku uvádza, že v konaní o nároku na starobný dôchodok nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že sa navrhovateľka na územie Slovenskej republiky presídlila skôr, než jej bol udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny, t.j. skôr ako 24.júna 2013, preto bol starobný dôchodok priznaný od tohto dátumu. Navrhovateľka mala v konaní o nároku na dôchodkovú dávku možnosť predložiť dokumenty, ktoré by preukázali, že sa na územie Slovenskej republiky presídlila skôr. To, že jej k 1.máju 2015 bola zastavená výplata dôchodkovej dávky v Ruskej federácii, nepreukazuje, či sa k tomuto dátumu skutočne nachádzala na území SR. Preto považuje túto námietku za neopodstatnenú. Navrhuje napadnuté a zmenové rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
9. Dňa 02.10.2015 podala navrhovateľka opravný prostriedok proti zmenovému rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2015, v ktorom o.i. opätovne namieta, že nárok na dôchodok navrhovateľke vznikol dňom 01.05.2013, k čomu prikladá dôkazy. Poukazuje na pečiatku v cestovnom doklade, že dňa 09.apríla 2013 sa presídlila na územie Slovenskej republiky.
10. Odporkyňa doplňujúcim vyjadrením zo dňa 02.12.2015 poukázala na to, že presídlenie navrhovateľky nepreukazuje ani fotokópia vnútorného pasu o vyradení navrhovateľky z evidencie občanov a zrušení registrácie miesta pobytu v Ruskej federácii dňa 27. marca 2013. Fotokópia vnútorného pasu preukazuje, že navrhovateľke bol zrušený pobyt na území Ruskej federácie a nie to, že sa k 1. máju 2013 zdržiavala na území SR. Uvedené tvrdenie navrhovateľky o presídlení na územie SR od 1. mája 2013 nepreukazujú ani zápisnica z 19. januára 2015 a ani zápisnica zo 16. februára 2015. V zmysle uvedeného má odporkyňa za to, že v konaní o nároku na starobný dôchodok nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že sa navrhovateľka na územie Slovenskej republiky presídlila skôr, než jej bol udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny, t. j. skôr ako 24. júna 2013, preto bol starobný dôchodok priznaný od tohto dátumu. 11. Navrhovateľka svojim podaním zo dňa 28.01.2016 zotrvala na podaných návrhoch a žiadala napadnuté rozhodnutie a zmenové rozhodnutie zrušiť. Odporkyňa rovnako zotrvala na svojich vyjadreniach podaním zo dňa 09.03.2016.
12. Odporkyňa zaslala súdu rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2015, ktorým podľa §82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľke od 1.júla 2015 zvýšila starobný dôchodok na sumu 328,90 EUR mesačne. Navrhovateľka vyjadrením zo dňa 15.04.2016 zotrvala na svojich návrhoch.
13. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľky prejednal a rozhodol podľa ust. § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 07.03.2023. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasila navrhovateľka podaním zo dňa 02.07.2021 a odporkyňa podaním zo dňa 23.06.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke dňa 25.01.2023. 14. Súd po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj s predloženými dôkazmi dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne ako aj zmenové rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť pre nedostatočné zistenie skutkového stavu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
15. Podľa. § 250q ods. 3 prvá veta O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
16. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
17. Podľa článku 2 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení (zverejnené ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 116/1960 Zb.) (ďalej len „Dohoda“) občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvalo bývajú na území druhej zmluvnej strany, sú vo všetkých otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahov postavení úplne na roveň občanom tejto zmluvnej strany, pokiaľ táto Dohoda neustanovuje inak. 18. Podľa článku 3 ods. 1 Dohody pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia sa použijú právne prepisy zmluvnej strany, na ktorej území občan býva, pokiaľ táto Dohoda neustanovuje inak. 19. Podľa článku 4 ods. 1 Dohody pri priznávaní dôchodkov a iných dávok s plne započítava doba zamestnania na území obidvoch zmluvných strán, včítane doby zamestnania oprávňujúcej na priznanie dôchodkov za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Pritom orgány sociálneho zabezpečenia započítavajú dobu zamestnania, ako aj dobu inej jemu na roveň postavenej činnosti ako vo svojom, tak aj v druhom štáte bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v každom z týchto štátov. 20. Podľa článku 5 ods. 2 Dohody občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky z priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo inej dávky v krajine, do ktorej presídlili. Rovnako sa postupuje pri výpočte dôchodku a iných dávok u občanov, ktorí presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní dôchodku alebo inej dávky. 21. Podľa článku 6 Dohody dôchodky priznávajú a vyplácajú orgány sociálneho zabezpečenia tej zmluvnej strany, na ktorej území občania, ktorí majú nárok na dôchodok, trvalo bývajú ku dňu podania žiadosti o dôchodok; dôchodky sa priznávajú za podmienok a vo výške určenej právnymi predpismi tejto zmluvnej strany. 22. Podľa článku 7 ods. 1 Dohody ak presídli dôchodca z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, zastaví orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vypláca dôchodok, výplatu dôchodku od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po presídlení. 23. Podľa článku 7 ods. 2 Dohody orgán sociálneho zabezpečenia zmluvnej strany, na ktorej územie dôchodca presídli, poskytne dôchodcovi po jeho presídlení dôchodok podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany. Nárok na dôchodok sa nebude v takomto prípade preskúmavať, ak podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany je zavedený dôchodok toho istého druhu. Starobný dôchodok sa poskytne za podmienky dosiahnutia potrebného pre výplatu. tohto dôchodku podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na ktorej územie dôchodca presídlil. 24. Podľa názoru súdu nebolo v administratívnom konaní dostatočným zistením skutkového stavu a vykonania dokazovania ustálené, kedy došlo k presídleniu navrhovateľky na územie Slovenskej republiky. 25. Súd pripomína odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Sd/239/2013 zo dňa 24.10.2014, z ktorého vyplýva, že „navrhovateľka ako onkologická pacientka sa na jar 2013 presťahovala do Bratislavy a žije v spoločnej domácnosti so svojim synom. Bol jej udelený prechodný pobyt na území SR, a to od 24.6.2013 na dobu piatich rokov (potvrdenie úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 31.5.2014) . Na území Ruskej federácie mala predať nehnuteľnosť, v ktorej žila. Odhlásila sa z pobytu v Ruskej federácii a dôchodkový fond jej zastavil vyplácanie starobného dôchodku od 1.5.2013. Podľa názoru súdu odporkyňa nesprávne stotožnila pojem „ presídli“ , obsiahnutý v čl. 7 dohody s pojmom trvalého pobytu podľa Zákona o pobyte cudzincov.Za osobu, ktorá sa presídli alebo trvalo býva na území druhej zmluvnej strany, treba podľa názoru súdu považovať osobu, ktorá sa presťahovala na územie druhej zmluvnej strany s úmyslom trvale tam žiť. Z obsahu dohody, uzavretej medzi zmluvnými stranami ešte v roku 1960, nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že za takúto osobu možno považovať len tú osobu, ktorá získala na území druhej zmluvnej strany trvalý pobyt. Je celkom nelogické čl. 7 dohody vykladať podľa zákona, ktorý bol prijatý s viac ako 40 ročným časovým odstupom. Okrem toho len výnimočne možno udeliť cudzincovi trvalý pobyt na neobmedzený čas bez skoršieho viacročného oprávneného pobytu na našom území ( porovnaj § 43 a 46 zákona o pobyte cudzincov ). Odporkyňou zastávaný právny názor predstavuje potom viacročné vylúčenie presídlených dôchodcov z nároku na dôchodkovú dávku a na ústavou garantované hmotné zabezpečenie v starobe. Nepochybne takýto cieľ zmluvné strany uzavretou dohodou o sociálnom zabezpečení nemohli sledovať. Tomu napovedá i tretí odsek čl. 7, v zmysle ktorého zmluvné strany počítali so situáciou, že presídlený dôchodca sa opätovne vráti na územie zmluvnej strany, kde pôvodne býval. Pre posúdenie relevantnej okolnosti presídlenia bude preto rozhodujúci úmysel dôchodcu žiť na území druhej zmluvnej strany, u ktorej o dôchodkovú dávku požiadal.“ 26. Súd zotrváva na právnom názore vyslovenom vo vyššie citovanom rozsudku, že za osobu, ktorá sa presídli alebo trvalo býva na území druhej zmluvnej strany, treba považovať osobu, ktorá sa presťahovala na územie druhej zmluvnej strany s úmyslom trvale tam žiť. Preto je podľa názoru súdu potrebné vykonaným dokazovaním zistiť, kedy k presťahovaniu navrhovateľky s úmyslom trvalého života na územie Slovenskej republiky došlo. Udelenie prechodného pobytu, ktorý odporkyňa uviedla ako začiatok presídlenia, nevylučuje, že k presídleniu došlo aj skôr. Navyše, aj citovaným rozsudkom, ktorým sa mala odporkyňa riadiť, bolo uvedené, že navrhovateľka sa na Slovensko prisťahovala na jar r. 2013 ako onkologická pacientka. 27. Súd poukazuje na zápisnice spísané so svedkami dňa 19.01.2015 a 16.02.2015, z ktorých obsahu vyplýva, že odporkyňa nevenovala žiadnu pozornosť vykonaniu dôkazov o tom, kedy k presídleniu navrhovateľky s úmyslom trvalo žiť na Slovensku došlo. 28. Zo žiadosti odporkyne o súčinnosť adresovanej dňa 11.12.2014 pobočke odporkyne vyplýva, že predmetom dokazovania malo byť zistenie úmyslu presťahovania sa navrhovateľky na územie SR, a nie aj dátumu, kedy k takémuto presťahovaniu došlo. Pozornosť v dokazovaní bola zameraná na dôvody presťahovania, ďalej zistenie toho, s kým žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti a či má reálnu možnosť presťahovať sa späť na územie Ruskej federácie. Súd konštatuje, že takto vykonané dokazovanie nie je vyčerpávajúce vo vzťahu ku všetkým relevantným aspektom, nakoľko nedáva odpoveď na otázku, kedy k presídleniu došlo. 29. Súd sa nestotožňuje s názorom odporkyne, že dôkazná iniciatíva a bremeno ohľadom preukázania dátumu presídlenia je výlučne na navrhovateľke. Pokiaľ odporkyňa nezamerala otázky na svedkov a dokazovanie na zistenie uvedených skutočností, takto zistený skutkový stav nie je dostačujúci a neúplné dokazovanie nemôže byť pričítané na ťarchu navrhovateľky, nakoľko je povinnosťou odporkyne zistiť všetky relevantné skutočnosti nevyhnutné na vydanie zákonného rozhodnutia vychádzajúce z úplne zisteného skutkového stavu. 30. Z uvedeného dôvodu súd zrušil napadnuté a aj zmenové rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa odstráni dôvody, pre ktoré boli rozhodnutia zrušené. 31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd s prihliadnutím na to, že navrhovateľke podľa obsahu spisu nevznikli žiadne trovy konania a ani ich náhradu nežiadala, žiadnu náhradu trov konania voči odporkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie vo veci samej nie je prípustné. (§ 250s O.s.p., 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).