Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/41/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: O., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v K., O. XX, zastúpený spoločnosťou Q. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v K., O. XX proti povinnej: T. M., nar. X.X.XXXX, bytom v A., G. XX, o vymoženie 705,19 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom B.. P. C., J. XX, K., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.7.2012, č.k. -11, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 2.7.2012, č.k. -11 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že dňa 27.6.2012 bola súdu prvého stupňa predložená žiadosť o udelenie poverenia, zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, spis. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 4.7.2011. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), podľa a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), podľa a nasl. (ďalej len „“), podľa a , a o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“). Z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 22.1.2010 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX . (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350,00 eur a povinná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver zvýšený o poplatok za jeho poskytnutie v sume 322,00 eur. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, i keď bola označená ako úverová zmluva a bola uzavretá v zmysle a nasl. , a teda by sa malo jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami . Povinná v zmluve vyplnila údaje o obchodnom mene, mieste podnikania ako aj identifikačné číslo. Zo zmluvy však nevyplýva, že by oprávnený poskytol povinnej úver na podnikateľské účely a samotné označenie kolónky, že úver bol poskytnutý na výkon povolania nepostačuje na preukázanie toho, že by úver bol skutočne na tento účel aj použitý. Povinná vystupovala v zmluve ako spotrebiteľ, ktorý predmetnú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba a oprávnený ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby. Súd mal za to, že zmluva obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok. Podľa zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 350,00 eur, za ktorý mala zaplatiť odplatu vo výške 322,00 eur. Túto odplatu, ktorá predstavuje 92 % ceny úveru považoval súd za neprimerane vysokú. Z rozhodcovského rozsudku pritom nie je možné zistiť, ktorá suma predstavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Z uvedeného dôvodu nebolo možné oddeliť jednotlivé sumy, t.j. dovolené plnenie od plnenia právom nedovoleného. Súd prvého stupňa poukázal na . Podľa poslednej vety tohto odseku, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom

je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Základná sadzba európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania, t.j. 8.3.2011 bola vo výške 1 %, teda úroková sadzba v zmysle dohody zmluvných strán mala byť nanajvýš 9 % ročne a nie 0,25 % denne, ako bola priznaná rozhodcovským rozsudkom. Uvedený úrok predstavuje 91,25 % ročne, z čoho možno usúdiť, že úrok z omeškania je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Navyše zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto súd poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že zmenka predložená oprávneným bola vystavená na zmenkovú sumu 705,19 eura. Keďže zakazuje splnenie dlhu zmenkou a výnimkou, ak dlžná suma nedosahuje 30 % istiny z poskytnutého úveru v čase jej vyplnenia a oprávnený vyplnil zmenku vo výške celého poskytnutého úveru, konal tak v rozpore so zákonom. Súd poukázal tiež na skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok je v rozpore s ustanovením . Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje to nevykonateľnosť exekučného titulu. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril a . Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie , upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS X/XXXX. uverejnený pod č. XX/XXXX. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré musí byť v zmysle zákonnej úpravy tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym predpisom na jeho vznik. V odôvodnení rozhodnutia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k aplikácii . Súd vôbec neposudzoval okolnosti rozhodné pre vznik spotrebiteľského vzťahu a podľa názoru oprávneného na takéto posudzovanie v exekučnom konaní ani nemá priestor. Podľa vyjadrenia oprávneného rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený tiež namietal postup súdu, ktorý zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. V prípade, ak súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonať dokazovanie. Nie každý rozpor so zákonom vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, pretože v civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa

. Súd má pri rozhodovaní postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcej zásady vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Ak súd prvého stupňa konštatoval neplatnosť právneho úkonu a exekučné konanie zastavil, pozbavil oprávneného práva domáhať sa plnenia, nakoľko existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s (ďalej len „“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa , , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis, a to a , ďalej že neodôvodnil, prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú a nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej je exekučný titul súladný so zákonom.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 22.1.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350,00 eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť v 12 mesačných splátkach po 56 eur zvýšený o poplatok vo výške 322,00 eur, t.j. celkovú sumu 672,00 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom C. rameno 8, K., zo dňa 4.7.2011, č. SR XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2011 a vykonateľnosť dňa 21.7.2011.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

v ustanovení tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v , stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak teda súd prvého stupňa posudzoval exekučný titul podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, tak ho posudzoval podľa správneho predpisu.

Čo sa týka druhej odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.1.2010 je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa .

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v , a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa použije lex specialis, ktorým je v danom prípade , a iba ak ten určitú otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v , nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrhy týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa spotrebiteľským úverom je úver od 200,00 eur (6.000,00 Sk) do 20 000,00 eur (600.000,00 Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §, 2, 3 , pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.

V zmluve o úvere je iba krížikom označené, že sa úver poskytuje na výkon povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy za účelom povolania, tak tento neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinná vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má. Preto nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie .

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba ako „Zmluva o úvere“, pretože podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa a a 2 , preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Oprávnený ďalej namietal, že súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej je exekučný titul súladný so zákonom.

V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola zakotvená Dohoda o vyplnení zmenky v znení: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.

Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri

po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Podľa z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.12.2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

Podľa , v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V danom prípade oprávnený na základe zmluvy o úvere poskytol povinnej úver vo výške 350,00 eur, a preto podľa vyššie uvedeného ustanovenia mohla byť zabezpečovacia zmenka vystavená najviac na sumu 105,00 eur, čo predstavuje 30 % z poskytnutého úveru. Oprávnený však zmenku vyplnil na sumu 705,19 eura, čo je viac ako poskytnutý úver v celkovej výške. Týmto spôsobom (podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) vyplnená zmenka, je v rozpore s uvedeným ustanovením o spotrebiteľských úveroch.

Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že dohoda o vyplnení zmenky uvedená v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou v zmluve o úvere a ako taká je podľa neplatná. A preto aj zmenka aj na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v tomto konaní, boli vydané v rozpore so zákonom. Všetky vyššie uvedené skutočnosti predstavujú vady exekučného titulu, ktoré nemožno odstrániť a pre ktoré sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. Preto ak súd prvého stupňa posúdil exekučný titul podľa ako vydaný v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, posúdil ho tak v súlade so zákonnou úpravou a dôvodne žiadosť o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa a mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.