Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-6-2014.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. E. V., nar. XX. XX. XXXX, mal. R. V., nar. XX. XX. XXXX a mal. U. V., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom pri matke, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, na návrh matky: U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. č. XXX, X. O. Z., za účasti otca: X. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. č. XXX, X. O. Z., prechodne F. X. XXX, T., t.č.: Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, F. XX, P. S. XXX, Z., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/257/2013-18 zo dňa 07.11.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „ Mení sa výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 4C/26/2009-48 zo dňa 21. 04. 2009 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. E. V., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 28,- Eur na sumu 40,- Eur, na mal. R. V., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 28,- Eur na sumu 30,- Eur a na mal. U. V., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 25,- Eur na sumu 30,- Eur, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 09. 2013.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 10. 2013 na mal. E. V. v sume 24,- Eur, na mal. R. V. v sume 4,- Eur a na mal. U. V. v sume 10,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k 4C/26/2009 - 48 zo dňa XX. XX XXXX bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný platením výživného na maloletú U. po 33,- Eur, na maloletého E. a R. po 28,- Eur mesačne a na maloletého U. po 25,- Eur mesačne.
Ďalej mal za skutkovo preukázané, že matka ukončila pracovný pomer dohodou, je bez príjmu a finančne jej vypomáhajú staršie deti. Inak by nebola schopná zabezpečiť výživu pre maloleté deti. Ďalej mal zistené, že syn E. je študentom 3. ročníka Strednej technickej školy v M., má výdaje, ktoré súvisia s ubytovaním na internáte, cestovným a podobne. Dcéra R. je žiačkou 9. ročníka základnej školy a chcela by pokračovať v štúdiu na zdravotnej škole, má výborné študijné výsledky. U. je žiakom 4. ročníka základnej školy. Vzhľadom na to, že sa posudzujú ako detí nachádzajúce sa v hmotnej núdzi, stravujú sa v školskej jedálni bezplatne. Matka s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, uhrádza poplatky za elektrinu v dome, býva spolu so starou matkou a bratom a títo uhrádzajú poplatky za plyn a vodu. Otec si plní vyživovaciu povinnosť, ktorá je mu stanovená zrážkami v exekučnom konaní.
Ďalej vychádzal zo zistenia, že otec maloletých detí nastúpil na výkon trestu odňatia slobody 31. 12. 2010, predpokladaný koniec trestu má stanovený na 31. 12 2027. Zdrojom jeho príjmov je invalidný dôchodok vo výške 283,70 Eur a z uvedenej sumy zostáva mu na úhradu nákladov 118,85 Eur a zostávajúca suma 164,85 Eur odsúdenému dáva sa na peňažné konto, z ktorého čerpá nákup v ústavnom bufete, úhradu liekov, dobrovoľnú úhradu pohľadávok alebo môže poslať finančné prostriedky istej osobe. Ďalej mal za preukázané, že matka maloletých ukončila pracovný pomer k 21. 10. 2013.
Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého nastala podstatná zmena pomerov na strane predovšetkým maloletých detí, ktoré fyzicky vyrástli a ich odôvodnené potreby sa zvýšili. Maloletý E. je žiakom strednej školy a medzi jeho základné výdavky patrí úhrada poplatku za internát, stravu, cestovné. Maloletá R. končí základnú školu a maloletý U. je žiakom 4. ročníka základnej školy. Zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody a poberá invalidný dôchodok vo výške 275,70 Eur, pričom sa jeho príjem mierne zvýšil, zmena pomerov nastala aj v tom, že ubudla otcovi vyživovacia povinnosť voči dcére U. určená vo výške 33,- Eur, ktorá ukončila štúdium a začala sa sama živiť.
Pri určení výživného tak zobral súd do úvahy vek detí, odôvodnené potreby, finančnú situáciu oboch rodičov a výživné zvýšil na sumu 40,- Eur u maloletého E., u maloletej R. a U. 30,- Eur mesačne počnúc mesiacom september 2013. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 10. 2013 povolil otcovi zaplatiť k rukám matky do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1, § 62 ods. 3, § 62 ods. 5, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí.
V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nebral do úvahy výdavky, ktoré má ako povinný rodič, pretože spláca pohľadávku 40,- Eur spoločnosti Orange a výživné. Z toho vyplýva, že nemá z čoho platiť, lieky sú mu sťahované automaticky, je chorý, má vysoký krvný tlak, cukrovku, má zdravotný problém s platničkami. Je v jeho záujme podieľať sa na výžive, ale nemá z čoho platiť. Nemá na zvýšenú osobnú hygienu a podobne, platí podľa možností a schopností. Nemá sumu 100,- Eur na zaplatenie zvýšeného výživného.
V odvolaní ďalej uviedol, že aj matka je povinná platiť výživné na detí, rozviedol sa aj preto, že nemieni matku podporovať v tom, že je neschopná, preto sa rozviedol. Nemá ako pomôcť deťom, nenavarí, nedá im peniaze ani jedlo.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Prvostupňový súd prihliadol na skutočnosť, že mu ubudla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k plnoletej dcére a zvýšil sa mu príjem oproti poslednej úprave.
Matka maloletých detí navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Krajský súd Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a po tom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Určené výživné prvostupňovým súdom zo strany otca zodpovedá zákonným kritériám. Prvostupňový súd správne zohľadnil možnosti oboch rodičov.
Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163 O.s.p.).Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č.36 / 2005 Z.z o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Otec v odvolaní namieta, že prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí vychádzal len z toho, že sa pomery na strane maloletých detí sa zmenili, avšak on nemá z čoho zaplatiť zvýšené výživné s prihliadnutím na splátky, ktoré z jeho invalidného dôchodku musí splácať. K tejto námietke odvolací súd udáva.
Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolností dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. Náležitým spôsobom prvostupňový súd uviedol a konkretizoval zmenu pomerov na strane oprávnených maloletých detí, ktoré súvisia s ich štúdiom na strednej a základnej škole, čomu korešpondujú zvýšené výdaje na výživu, ako aj zmenu pomerov na strane otca ako povinného s konkretizáciou jeho možností a schopností a porovnaním zárobkového príjmu v čase pôvodného rozhodovania (275,50 Eur) a v čase nového rozhodovania (283, 70 Eur). S prihliadnutím na okolnosť, že nie je povinný plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére U., ktorá sa stala schopnou samostatne sa živiť ako povinnému rodičovi. Prvostupňový súd naozaj citlivo a v súlade so zákonnými kritériami prihliadol na potreby maloletých detí a na schopnosti a možnosti otca. Otec si musí uvedomiť, že ani zvýšené výživné zďaleka nepokryje nevyhnutné potreby maloletých detí, ktoré súvisia s uspokojovaním základných životných potrieb ako je strava, ošatenie, oblečenie a následne potreby, ktoré súvisia s ich štúdiom.
Otec ďalej namietal, že prvostupňový súd neprihliadol na jeho výdaje, ktoré má v súvislosti so svojou výživou. Prvostupňový súd zhodnotil výdaje a ich obsah a zároveň je potrebné uviesť, že iné splátky na ktoré poukazuje otec sú jeho výdajom, avšak plnenie výživného má prednosť pred inými výdavkami.
Prvostupňový súd prihliadol pri určovaní rozsahu výživného i na možnosti a schopností druhého rodiča, teda matky. Podľa názoru odvolacieho súdu výdavky na výživu maloletých detí nie sú nadmerné a neprimerané. Korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša štúdium. Výživným sa nerozumejú iba náklady na stravu, ale aj náklady na kultúrny, športový, ako aj celkový spoločenský život. Výživné je osobným právom dieťaťa a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť a výživné z jej strany tak spočíva aj v poskytovaní tejto osobnej starostlivosti.
V zmysle § 28 Zákona o rodine okrem iných je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods.2 Zákona o rodine.
Prvostupňový súd určil výživné správne s prihliadnutím na všetky zákonné kritéria rozhodujúce pre zmenu rozsahu stanoveného výživného. Správne určil výšku dlžného výživného a správny bol postup prvostupňového súdu, pokiaľ povolil otcovi zaplatiť dlh na výživnom v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu splatenie uvedenej sumy neohrozí jeho výživu, nespôsobí mu väčšie ťažkosti pri príprave zabezpečenia nevyhnutných výdajov pre seba a plnenie vyživovacej povinností.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutých častiach okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. keďže ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.