Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-31-2014.pdf
PDF · 107.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/31/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a. s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, proti žalovanému X. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, štátny občan SR, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom N. R., pracovník Okresného súdu Lučenec, v konaní o zaplatenie sumy 217,77 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba o zaplatenie sumy 217,77 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 217,77 Eur počnúc od 26.02.2011 až do zaplatenia s a z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 217,77 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.02.2011 až do zaplatenia.
Uviedol, že Slovak Telecom, a. s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28 uzatvorila so žalovaným dňa 09.07.2010 Dodatok k Zmluve o pripojení Fix podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom Dodatku bolo poskytnutie služby Fix 9. Z poskytovania tejto služby vyplýva žalovanému povinnosť minimálneho mesačného zmluvného dobitia kreditu sumou 9,--Eur po dobu 24 mesiacov. V súlade s vyššie uvedeným vyvstáva záväzok žalobcu zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu, konkrétne LG POP GD 510, v súvislosti s prevzatím záväzku viazanosti. Žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol danou Zmluvou určené plnenie riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nedobíjal kredit zmluvne určeným spôsobom, teda neplnil záväzok vyplývajúci z Dodatku, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho následne vyplýva jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Na základe porušenia mu bola vystavená faktúry číslo XXXXXXXXXX splatná dňa 25.02.2011 na sumu 248,95 Eur, čo je výška zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telecom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpenie pohľadávok, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telecomu k Oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný faktúru do dnešného dňa neuhradil.
Žalobca svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, na základe čoho mu vzniklo právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný sa nezaplatením vyššie uvedenej faktúry dostal do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V zmysle bodu 3 Dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia Dodatku má žalobca právo na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Žalobca si však uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu iba v alikvotnej čiastke, a to za príslušný počet mesiacov počítaných od mesiaca, v ktorom došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaným až do mesiaca ukončenia viazanosti služby. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko si žalovaný dobil kredit v požadovanej výške iba v prvých troch mesiacoch viazanosti, ktorá bola 24 mesiacov, výška zmluvnej pokuty bude zodpovedať sume 217,77 Eur, za 21 mesiacov porušenia zmluvnej povinnosti. Vymáhanú výšku zmluvnej pokuty nepovažuje za neprijateľnú a taktiež sa odvoláva na podstatu tohto právneho inštitútu, teda na výchovný a sankčný charakter zmluvnej pokuty.
Žalobca v doplňujúcom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.05.2014 poukázal na skutočnosť, že žalovanému na základe Dodatku k Zmluve o pripojení bol právnym predchodcom predaný mobilný telefón v zľave iba za 1,--Eur, pričom nezľavnená hodnota tohto telefónu bola 159,--Eur s DPH. Podľa bodu 1 písm. d/ Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 09.07.2010 bol žalovaný povinný realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 Osobitných podmienok pre poskytovanie služby Fix, a to v stanovenej výške 9,--Eur vždy k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia. Zúčtovacie obdobie bol mesiac a vzniklo prvým dňom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti Zmluvy. Keďže Zmluva s Dodatkom bola podpísaná 09.07.2010, žalovaný si mal dobiť kredit prvýkrát najneskôr do konca augusta 2010. Podľa zistení poskytovateľa služby si žalovaný v lehote viazanosti dobil kredit iba trikrát (jedenkrát v auguste a dvakrát v septembri). V októbri 2010 si už zmluvný kredit nedobil ani raz, teda októbrom 2010 porušil Zmluvu. Preto mu Slovak Telecom, a. s. vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. S ohľadom na skutočnosť, že si žalovaný čiastočne kredit dobíjal, uplatnil žalobca v žalobe zmluvnú pokutu iba v alikvotnej časti za 21 mesiacov. Požadovanú zmluvnú pokutu v uplatnenej výške nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného bola výška zmluvnej pokuty.
Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 27.05.2014 nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili a navrhli, aby súd prejednal bez ich účasti, preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Z dôvodu, že ani šetrením polície sa nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, súd mu v zmysle § 29 ods. 2, 6 O. s. p. ustanovil pre toto konanie opatrovníka v osobe N. R., pracovníka Okresného súdu Lučenec. Opatrovník žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, hoci doručenie mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O. s. p. bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o pripojení, Dodatku k Zmluve o pripojení Fix uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou T-Mobile dňa 09.07.2010, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95 Eur, Oznámenia o postúpení pohľadávky, vyjadrenia žalobcu, karty zákazníka, Zmluvy o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 09.07.2010 právny predchodca žalobcu Slovak Telecom, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pripojení Fix v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetom Zmluvy bol program služieb Fix 9.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 09.07.2010 uzatvorili Dodatok k Zmluve o pripojení Fix. Predmetom Dodatku bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1, a to program služieb Fix 9, ďalej záväzok spoločnosti T-Mobile zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu, a to LG POP GD 510. Z uzatvoreného Dodatku tiež vyplývala povinnosť pre žalovaného zabezpečiť si minimálne mesačné zmluvné dobitie 9,--Eur s dobou viazanosti 24 mesiacov.
V bode 3 Dodatku bola zakotvená v prípade porušenia Dodatku alebo Všeobecných podmienok povinnosť žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 Dodatku, a to vo výške 248,95 Eur.
Z karty klienta, ktorú predložil do súdneho spisu žalobca je preukázané, že žalovaný od času uzavretia Zmluvy o pripojení a Dodatku k Zmluve si dobil kredit celkovo trikrát, a to jedenkrát v mesiaci august 2010 a dvakrát v mesiaci november 2010.
Dňa 08.02.2011 právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95 Eur, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu. Dátum splatnosti bol 25.02.2011.
Dňa 20.11.2013 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telecom, a. s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35763469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému.
Dňa 29.11.2013 spoločnosť Slovak Telecom, a. s. žalovanému oznámila, že postúpila všetky pohľadávky, ktoré vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXXXX9 vo výške 248,95 Eur spolu s príslušenstvom na žalobcu.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 09.07.2010, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003, účinný k 09.07.2010, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená na žalobcu, takže žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Predmetom konania je zaplatenie sumy 217,77 Eur s príslušenstvom z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty medzi účastníkmi konania v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 09.07.2010. Uvedenú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú, a preto neplatnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.
V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
V odseku 3 § 53 Občianskeho zákonníka je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe smernice číslo 93/13/ES bol ich výpočet spresnený a doplnený zákonom číslo 568/2007 Z. z..
Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.
Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: "V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd aj preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v Dodatku k Zmluve o pripojení zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.
So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012).
Na základe všetkých uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy v konaní si neuplatnil ani mu žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.