Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-461-2013.pdf
PDF · 88.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/461/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, proti žalovanej Q. A., K., H. X, v súčasnosti na neznámom mieste, o zaplatenie 211,32 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C/200/2012-41 z 29.4.2013 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 54,64 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16.8.2009 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
V odôvodnení rozsudku, o. i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 4.3.2011, domáhal a akými skutočnosťami ju odôvodnil. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním oboznámením listinných dôkazov, tvoriacich obsah spisu, zistil skutkový stav, konkrétne, čo zistil z písomnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzavretej účastníkmi konania 15.12.2007, z listu žalobcu adresovaného žalovanej z 8.10.2009, označeného ako Odstúpenie od úverovej zmluvy, zo žaloby a, čo vyplýva z čl. V.-3 Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z § 1 ods.1,2 písm. e),§ 2 písm. a),b),§ 3 ods.1,5,§ 4 ods.1,§ 5 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, t.j. do 31.12.2007,§ 517 ods.1 prvá veta, ods.2,§ 544 ods.1,2 O. z. a § 3 ods.1 nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, ktorých znenie citoval, uviedol, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na zaplatenie 211,32 € s prísl., ktoré si uplatňoval titulom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne za preukázané, že účastníci konania v písomnej forme 15.12.2007 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebný úver 15 480 Sk (513,84 €) za účelom nákupu spotrebného tovaru, s tým, že žalobca financovanú sumu uhradí priamo na účet predajcu a, že žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 12 mesačných splátkach 1 646 Sk (54,64 €) vždy do 15.dňa každého mesiaca, počnúc od 15.1.2008, s tým, že súčet všetkých mesačných splátok je 19 752 Sk (655,65 €). Po právnej stránke predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa cit. zák.č.258/01 Z. z., predmetný vzťah totiž spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru podľa § 2 cit. zák. a zároveň nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (žalobca) a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods.1 cit. zák.) a z hľadiska všeobecných, ako aj osobitných náležitostí predpísaných § 4 ods.1 a 2 cit. zák., predmetnú zmluvu považoval za platnú. poukázal na to, že zo žaloby, ako aj z listu žalobcu - výzvy na zaplatenie dlhu je zrejmé, že sa domáhal zaplatenia 202,58 € z titulu dlžných mesačných splátok, sám však uviedol, že žalovaná mu do odstúpenia od zmluvy zaplatila 601,04 €, čo je 11 mesačných splátok úveru (54,64 € x 11), z uvedeného potom vyplýva, že mu ostala dlžná 1 z 12 dojednaných mesačných splátok úveru vo výške 54,64 €, že žalobca
nijako neozrejmil, prečo sa domáha zaplatenia vyššej sumy titulom dlžných mesačných splátok úveru, nepredložil výpis z úverového účtu žalovanej, dokumentujúceho históriu financovania a splácania úveru, z ktorého by bolo zrejmé, kedy a v akej výške splácala dojednaný úver, preto mu neostávalo iné, ako žalobu v časti, prevyšujúcej 54,64 €, t.j. v časti o zaplatenie 147,94 €, vrátane úrokov z omeškania z tejto sumy od 16.8.2009 až do zaplatenia zamietnuť. Vzhľadom „k tomu“, že žalovaná nepreukázala, že by bola zaplatila poslednú dojednanú mesačnú splátku úveru, zaviazal ju na zaplatenie 54,64 €. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty (ďalej len pokuta) 8,74 €, ako to vyplynulo z čl. V bodu 3 Všeobecných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že žalovaná je povinná zaplatiť pokutu pre prípad, ak poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, a to vo výške 8 % z každej dlžnej splátky, s ktorej úhradou sa dostala do omeškania viac než 30 dní. Keďže žalobca nepredložil výpis z úverového účtu žalovanej, dokumentujúceho históriu financovania a splácania úveru, z ktorého by bolo zrejmé, kedy a v akej výške splácala dojednaný úver, nemohol ustáliť záver v tom smere, s úhradou ktorej dlžnej splátky sa dostala do omeškania viac než 30 dní a teda, nemohol preskúmať správnosť výšky uplatnenej pokuty. Preto konštatoval, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z uvedeného dôvodu žalobu v časti o zaplatenie 8,74 € zamietol. Uviedol ďalej, že žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods.3 O. z., že už z jeho záveru, na základe ktorého zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky 54,64 € je zrejmé, že porušila svoju povinnosť uhradiť žalobcovi dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, pretože dostala sa do omeškania a žalobcovi tak podľa § 517 O. z. vzniklo právo požadovať úroky z omeškania, že omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania z titulu dlžných mesačných splátok úveru počnúc od 16.8.2009, že z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že posledná (12.) mesačná splátka úveru bola splatná 15.1.2009 a, že vzhľadom „k tomu“, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od neskoršieho dátumu, jeho žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie 54,64 € spolu s úrokom z omeškania od 16.8.2009 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania určil, vychádzajúc z § 3 ods.1 cit. nar.vl.č.87/95 Z. z., so zreteľom na to, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1 %, po zvýšení o 8 perc. bodov bola vo výške 9 % ročne a žalobca si uplatnil úroky v zák. stanovenej výške, preto jeho žalobe vyhovel. O náhrade trov konania v danom prípade rozhodol podľa § 142 ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že z výsledkov tohto konania je zrejmé, že žalobca mal úspech vo výške 25,85 % a neúspech vo výške 74,15 %, že pomer úspechu a neúspechu teda je 48,30 %, žalovaná by teda mala právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva proti žalobcovi v rozsahu 48,30 % z celkovej výšky vynaložených trov, náhradu trov konania si však neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto vyslovil, že jej náhradu trov proti žalobcovi nepriznáva.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že má za to, že súd v zmysle § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj za to, že vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, čoho sa žalobou z 25.2.2011 domáhal voči žalovanej a z akého titulu a reprodukoval časť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol, že s posúdením veci, ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov: Predložil súdu podanie z 25.6.2012 označené ako „Súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania“, ktorého prílohami boli potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a o prijatých platbách, výpis z úverového účtu žalovanej, plán amortizácie, sadzobníky poplatkov a vyčíslenie trov právneho zast. Predmetné podanie predložil súdu. Z uvedeného je zrejmé, že predložil súdu výpis z úverového účtu žalovanej. Z tohto dôvodu zastával názor, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citoval znenie prvej a druhej vety bodu III.-4.-1. VÚP a uviedol, že žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila mu do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to 601,04 €. Táto skutočnosť je zrejmá z potvrdenia o prijatých platbách a z výpisu z úverového účtu žalovanej, ktoré predložil súdu. Uhradená suma 601,04 € bola v súlade s bodom III.-4.-1. VÚP použitá na splatenie mesačných splátok úveru vo výške 453,07 € a na splatenie vyúčtovaných a zaplatených pokút a poplatkov za omeškanie so splatením mesačných splátok úveru vo výške 147,97 €. Uvedená skutočnosť je zrejmá z výpisu z úverového účtu žalovanej, ktorý predložil súdu. Žalovaná mala uhradiť 12 mesačných splátok vo výške 1 646 Sk/54,64 €, t.j. spolu celkom 19 752 Sk/655,65 €. Uhradila však titulom mesačných splátok úveru len 453,07 € a z tohto dôvodu má voči nemu neuhradené záväzky titulom dlžných mesačných splátok úveru vo výške 202,58 €. Citoval ďalej znenie bodu V.-3. VUP a uviedol, že vyúčtované a nezaplatené pokuty boli žalovanej účtované:- 1.7.2009 pokuta za omeškanie so splatením mesačnej splátky splatnej do 15.5.2009 vo výške jednorazového poplatku 4,37 € (8 % zo sumy mesačnej splátky
úveru vo výške 54,64 €);- 3.8.2009 pokuta za omeškanie so splatením mesačnej splátky splatnej do 15.6.2009 vo výške jednorazového poplatku 4,37 € (8 % zo sumy mesačnej splátky úveru vo výške 54,64 €). Vyúčtované a nezaplatené pokuty predstavujú spolu sumu 8,74 €. Dátum a výška jednotlivých účtovaných pokút a poplatkov za omeškanie so splatením mesačných splátok riadne a včas je zrejmá z výpisu z úverového účtu žalovanej, ktoré predložil súdu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zastával názor, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za to, že v konaní pred súdom dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods.1 O. s. p. a § 120 ods.1 O. s. p., ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z § 79 ods.1 O. s. p. Je toho názoru, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, všeobecné úverové podmienky, odstúpenie od úverovej zmluvy s dokladom o doručení, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a prijatých úhradách, z ktorých je zrejmý dátum a výška jednotlivých čerpaní, ako aj splátok uskutočnených žalovanou, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte, ktoré založil do súdneho spisu počas konania na súde sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v zamietnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mu mal správne priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. Súčasne si uplatňuje trovy odvolacieho konania 45,79 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie 16,50 € a trov právneho zast. v odvolacom konaní 29,29 € (úkon za odvolanie vo výške 16,60 € + režijný paušál 7,81 € + 4,88 € ako 20 % DPH zo sumy 24,41 €). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadal zrušiť rozhodnutie súdu v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 54,64 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16.8.2009 až do zaplatenia, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že, nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), pokiaľ ním bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, lebo súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok v uvedenom rozsahu, podľa § 221 ods.1 písm. f),h),ods.2 O. s. p., zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, dospejúc k právnym záverom, uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Nesprávnosť právneho posúdenia vyplýva z dôvodov, resp. skutočností v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené, lebo žalobca ozrejmil, prečo sa domáha zaplatenia vyššej sumy titulom dlžných mesačných splátok úveru, predložil výpis z úverového účtu žalovanej, dokumentujúci históriu financovania a splácania úveru, z ktorého je zrejmé, kedy a v akej výške splácala dojednaný úver a uniesol dôkazné bremeno, čoho dôkazom sú prílohy pripojené k podaniu (č.l.60) z 25.6.2012 žalobcu
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu vo veci, t. j. ohľadne nároku vo vzťahu ku ktorému bola žaloba zamietnutá, opätovne rozhodnúť.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.
Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1 Listiny a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.