Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-58-2014.pdf
PDF · 69.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/58/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, zastúpená splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o 5.408,22 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. januára 2014 č. k. 8C/188/2013 - 69 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .
Žiadna z účastníčok nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 3 ods. 1 písm. d/a ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ust. § 41 ods. 2 písm. i/ a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, vecne dôvodil najmä nepreukázaním žalobkyňou nesprávneho úradného postupu, reálnym nepreukázaním vzniku nemajetkovej ujmy a škody, chýbajúcou príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, z ktorých dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti o trovách konania rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne úspechom žalovanej v konaní, ktorej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila a ani nepreukázala, že jej trovy konania vznikli.
Proti tomuto rozsudku podala len žalobkyňa odvolanie s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa žalobkyne súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, na zamietnutie znaleckého dokazovania nemal žiadne udržateľné dôvody, keď výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Štrasburgský súd opakovanie uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy atď. Uzavrela, že nechápe, ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom, ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.
Žalovaná odvolací návrh nepodala.
Podľa § 204 ods. 1 vety prvej O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, podľa odseku 2 vety druhej tohto ustanovenia ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň a napokon podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta).
Napokon podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napádaný rozsudok bol žalobkyni (jej zástupkyni s plnomocenstvom pre celé konanie, v tejto súv. por. i § 49 ods. 1 O. s. p. a č. l. 5 spisu) doručený 29. januára 2014 (tu por. doručenku na č. l. 80). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto účastníčke (neskoršej odvolateľke) začala plynúť nasledujúcim dňom (30. januára 2014) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 13. február 2014. Pretože tento deň bol štvrtok a bežný pracovný deň, 13. február 2014 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalobkyňa mohla podať včasné odvolanie (či už na Okresnom súde Trnava ako súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smerovalo; na Krajskom súde v Trnave ako na súde odvolacom či prípadne aj do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde - takýmto spôsobom teda prakticky na ktoromkoľvek okresnom súde). Nebolo pritom rozhodné, či sa odvolateľka rozhodne využiť možnosť podania odvolania priamo na súde (rozumej osobne), alebo odvolanie zašle poštou (z hľadiska zachovania lehoty na odvolanie sú totiž obe takéto možnosti zásadne rovnocenné, i keď prípadný záujem urobiť odvolanie na súde do zápisnice z povahy veci vylučuje urobenie podania za pomoci pošty), ale len to, aby najneskôr v posledný deň určenej lehoty príslušné podanie bolo podané priamo na súde alebo na poštovú prepravu. Práve táto podmienka však v prejednávanej veci nebola splnená, pretože žalobkyňa odvolanie (datované 14. februára 2014) podala osobne na súde až 17. februára 2014 (por. č. l. 81 spisu). Takéto odvolanie preto bolo oneskoreným.
Odvolaciemu súdu preto po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (nešlo tu o prejednanie veci samej a s prihliadnutím k zisteniu oneskorenosti odvolania ani o žiaden zo zákonom predpokladaných prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní odvolacieho súdu) neostalo iné, než oneskorené odvolanie odmietnuť.
O trovách odvolacieho konania rozhodnuté bolo potom podľa §§ 224 ods. 1 a 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia, pretože výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu oneskoreným odvolaním síce zavinila žalobkyňa, žalovanej však v tomto odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli a i pre prípad opaku nebol podaný návrh na priznanie náhrady (§ 151 ods. 1 O. s. p.), takže pre použitie ktorejkoľvek časti ust. § 146 ods. 2 O. s. p. (výnimky z pravidla podľa ods. 1 písm. c/ ustanovenia) nebol dôvod.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.