Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/58/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, zastúpená splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o 5.408,22 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. januára 2014 č. k. - 69 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

Žiadna z účastníčok nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. a , , a , , , a a a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, vecne dôvodil najmä nepreukázaním žalobkyňou nesprávneho úradného postupu, reálnym nepreukázaním vzniku nemajetkovej ujmy a škody, chýbajúcou príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, z ktorých dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti o trovách konania rozhodnutie právne odôvodnil ust. ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne úspechom žalovanej v konaní, ktorej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila a ani nepreukázala, že jej trovy konania vznikli.

Proti tomuto rozsudku podala len žalobkyňa odvolanie s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. v znení účinnom pred prijatím a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. v znení Svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa žalobkyne súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, na zamietnutie znaleckého dokazovania nemal žiadne udržateľné dôvody, keď výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Štrasburgský súd opakovanie uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy atď. Uzavrela, že nechápe, ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore

exekučného titulu so zákonom, ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Podľa vety prvej odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, podľa odseku 2 vety druhej tohto ustanovenia ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň a napokon podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta).

Napokon podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napádaný rozsudok bol žalobkyni (jej zástupkyni s plnomocenstvom pre celé konanie, v tejto súv. por. i a č. l. 5 spisu) doručený 29. januára 2014 (tu por. doručenku na č. l. 80). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto účastníčke (neskoršej odvolateľke) začala plynúť nasledujúcim dňom (30. januára 2014) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 13. február 2014. Pretože tento deň bol štvrtok a bežný pracovný deň, 13. február 2014 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalobkyňa mohla podať včasné odvolanie (či už na Okresnom súde Trnava ako súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smerovalo; na Krajskom súde v Trnave ako na súde odvolacom či prípadne aj do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde - takýmto spôsobom teda prakticky na ktoromkoľvek okresnom súde). Nebolo pritom rozhodné, či sa odvolateľka rozhodne využiť možnosť podania odvolania priamo na súde (rozumej osobne), alebo odvolanie zašle poštou (z hľadiska zachovania lehoty na odvolanie sú totiž obe takéto možnosti zásadne rovnocenné, i keď prípadný záujem urobiť odvolanie na súde do zápisnice z povahy veci vylučuje urobenie podania za pomoci pošty), ale len to, aby najneskôr v posledný deň určenej lehoty príslušné podanie bolo podané priamo na súde alebo na poštovú prepravu. Práve táto podmienka však v prejednávanej veci nebola splnená, pretože žalobkyňa odvolanie (datované 14. februára 2014) podala osobne na súde až 17. februára 2014 (por. č. l. 81 spisu). Takéto odvolanie preto bolo oneskoreným.

Odvolaciemu súdu preto po prejednaní veci bez pojednávania podľa (nešlo tu o prejednanie veci samej a s prihliadnutím k zisteniu oneskorenosti odvolania ani o žiaden zo zákonom predpokladaných prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní odvolacieho súdu) neostalo iné, než oneskorené odvolanie odmietnuť.

O trovách odvolacieho konania rozhodnuté bolo potom podľa § a ods. 1 písm. c/ spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia, pretože výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu oneskoreným odvolaním síce zavinila žalobkyňa, žalovanej však v tomto odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli a i pre prípad opaku nebol podaný návrh na priznanie náhrady ( ), takže pre použitie ktorejkoľvek časti ust. (výnimky z pravidla podľa ods. 1 písm. c/ ustanovenia) nebol dôvod.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.