Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-4C/223/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci navrhovateľky X. O., bytom Q. XXXX, J. G. I., proti odporcom 1/ T. J., 2/ S. C., obe zast. Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdkova 36, Bratislava a 3/ L. Š., bytom Q. XXXX, J. G. I., o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Návrh sa zamieta.

II. Odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka žiadala, aby súd zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v povinnosti vlastníkov parcely č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. Y. J., strpieť uloženie prepadovej šachty a vedenie kanalizačného potrubia, vedeného z parcely č. XXXX, cez parcelu č. XXXX/X, parcelu č. XXXX/ X, na parcelu č. XXXX a končiaceho na parcele č. XXXX/X, k.ú. Y. J., v prospech vlastníka domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, vrátane umožnenia vstupu v nevyhnutnom rozsahu za účelom údržby tejto kanalizácie a prepadovej šachty.

V dôvodoch návrhu uviedla, že je v k.ú. Y. J. výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXXX, ďalej pozemku na parcele č. XXXX/X k.ú. Y. J. a pozemku parcelné č. XXXX/X a tiež vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXX pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. Y. J.. Z uvedeného rodinného domu vedie kanalizácia, ktorá prechádza cez pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX a XXXX/X, kde je umiestnená jej žumpa. Na pozemku parc. č. XXXX/X sa nachádza prepadová šachta uvedenej kanalizácie. Kanalizácia prechádza cez pozemky parc. XXXX/X a XXXX, ktoré vlastnícky patria odporkyni v 3 rade, resp. odporkyniam v 1/ a 2/ rade a ako najideálnejšie riešenie danej situácie videla v odčlenení v časti parcely č. XXXX/X, kadiaľ vedie kanalizačná prípojka, s tým, že za takto odčlenenú časť je ochotná uhradiť primeranú kúpnu cenu.

Uviedla, že takýto stav pretrváva množstvo rokov a doposiaľ nevznikali v súvislosti s týmto stavom rozpory. Keďže práva zodpovedajúce vecným bremenám je možné nadobudnúť podobne ako u vlastníckeho práva aj vydržaním, domnievala sa, že v uvedenom prípade boli naplnené podmienky podobné vydržaniu, uvedené v .

Na pojednávaní dňa 06.05.2014 navrhovateľka uviedla, že dom pôvodne v roku 1974 kúpila jej matka, C.O. O., brat C. a sestra, E. C.. Predávajúcou bola S. C., rod. T., ktorá bola vlastníčkou aj okolitých pozemkov. Pri odpredaji domu ubezpečila jej rodinu, že im predáva aj časť pozemkov až po oplotenie s tým, že boli presvedčení, že na tejto časti pozemku si môžu zriadiť kanalizačnú prípojku. Jej právni predchodcovia, a ani ona nemali vedomosť o tom, že by kanalizačná prípojka viedla cez pozemok

patriaci odporkyni v 3 rade. Túto skutočnosť zistila až v priebehu minulého roku, keď bol pozemky odporkyne v 3 rade zameriavať geodet a v súvislosti s jeho zistením nastali problémy v tom smere, že ju odporkyňa v 3 rade opätovne vyzývala, aby si kanalizačnú prípojku z jej pozemkov odstránila. To bol dôvod, pre ktorý podala návrh.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, jednak z dôvodu, že kanalizačná prípojka, ako ju označuje navrhovateľka, nie je kanalizačnou prípojkou v zmysle predpisov, nakoľko ide len o rúry, ktoré vyúsťujú do žumpy tvorenej troma skružami. Vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X sa stala na základe darovacej zmluvy, keď darcom bol I. C., ktorý ju ubezpečil, že sa stala vlastníčkou aj tej časti pozemku, ktorá bola ohradená pletivom a ktorý dovtedy užívala rodina navrhovateľky. Pri uzatváraní darovacej zmluvy ju darca súčasne upozornil, že cez pozemok vedie kanalizačná prípojka patriaca navrhovateľke. Poukázala na to, že vyriešenie sporov súvisiacich s kanalizačnou prípojkou navrhovateľky je možné vybudovaním novej kanalizačnej prípojky z parcely č. XXXX, na ktorej je postavený dom navrhovateľky súp. č. XXXX, na pozemok parc. č. XXXX/X, kde má navrhovateľka ďalší dom. Na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je tiež vlastníctvom navrhovateľky, je možné vybudovať aj nový septik. Takto sa odstráni stav, za ktorého starý septik na parcele XXXX/X prestane poškodzovať pitnú vodu v okolitých studniach.

Zástupca odporcov v 1/ a 2/ rade Slovenský pozemkový fond žiadal, aby súd návrh zamietol s poukazom na skutočnosť, že v konaní nie sú označení všetci vlastníci dotknutých pozemkov. Ďalej uviedol, že nie sú naplnené podmienky podobné vydržaniu, keďže navrhovateľka nie je a nebola dobromyseľná, že jej toto právo patrí. Poukázal na to, že aj v rokoch 1974, keď sa budovala vodovodná prípojka existovali stavebné predpisy, vzťahujúce sa na zriadenie takejto stavby. Sporné je podľa neho aj to, či za daného stavu kanalizačná prípojka zodpovedá normám vzťahujúcich sa na ochranu životného prostredia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne v 3/ rade, oboznámil geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 28.09.2010, náčrt kanalizačnej prípojky v mape katastrálneho operátu, výpis z LV č. XXXX, XXXX, XXXX S. XXXX, k.ú. Y. J., vyjadrenie odporkyne v 3/ rade a vyjadrenie zástupcu odporcov v 1 a 2 rade a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka je vlastníčkou domu súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX, pozemku XXXX/X, XXXX/ X, k.ú. Y. J. a tiež spoluvlastníčkou v podiele 315/900 parcely č. XXXX/X. Z domu na pozemku parc. č. XXXX, ktorý vlastnícky patrí navrhovateľke, vedie kanalizačná prípojka cez parcelu XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X S. XXXX, ktorá vyúsťuje do žumpy umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý tiež vlastnícky patrí navrhovateľke.

Vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, orná pôda, je T. J. v podiele 3/44, S. C.Á. v podiele 1/44, ktoré sú v konaní zastúpené Slovenským pozemkovým fondom Bratislava. Ďalšou spoluvlastníčkou uvedeného pozemku v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 40/44 je odporkyňa v 3/ rade. Na tomto pozemku sa nachádza časť potrubia a prepadová šachta uvedenej kanalizácie.

Vlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, sú C. C. v podiele 162/900, I. C. v podiele 18/900, X.ě. v podiele 30/900, I. Y. v podiele 30/900, Y. Q. v podiele 60/900, C. N. v podiele 20/900, E. E. v podiele 20/900, C. N. v podiele 20/900, navrhovateľka v podiele 315/900, W. O. v podiele 45/900 a X. T. v podiele 180/900.

Vlastníkom pozemku parc. č. XXXX o výmere XXX m2, orná pôda, je I. C. v celosti, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom Bratislava.

Zo zhodného tvrdenia navrhovateľky a odporkyne v 3/ rade súd zistil, že kanalizácia bola zriadená na uvedených pozemkoch jej právnymi predchodcami v roku 1974. Rozdielne boli tvrdenia uvedených účastníkov v tom, či sa títo domnievali, že kanalizáciu stavajú na svojom pozemku, alebo na pozemku vo vlastníctve právneho predchodcu odporkyne 3/, I. C..

Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods.1 vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa ods.2 zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa ods.3 ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že návrhu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na pozemku parc. č. XXXX/X označeným odporcom v 1 až 3/ rade, a to strpieť uloženie prepadovej šachty a vedenie kanalizačného potrubia, vedeného z parcely č. XXXX, cez parcelu č. XXXX/X, parcelu č. XXXX/X, na parcelu č. XXXX a končiaceho na parcele č. XXXX/X, k.ú. Y. J. v prospech vlastníka domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, vrátane umožnenia vstupu v nevyhnutnom rozsahu za účelom údržby tejto kanalizácie a prepadovej šachty, nie je možné vyhovieť.

Vecné bremeno môže svojím rozhodnutím zriadiť súd jednak v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pri jej reálnom rozdelení k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti a tiež pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (stavebníkom) neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku, a to za náhradu v prípade, keď súd nenariadi odstránenie tejto stavby, ani ju neprikáže za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku za podmienky, že toto vecné bremeno je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

V oboch prípadoch najčastejšie ide o právo prístupovej cesty k druhej nehnuteľnosti.

Podľa 151o ods.3 v znení účinnom od 01.01.2008 môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľka ako vlastník stavby ( v danom prípade kanalizačnej prípojky ) žiada zriadiť vecné bremeno spočívajúce v strpení uloženia prepadovej šachty a kanalizačného potrubia na pozemkoch odporcov, súd takéto vecné bremeno zriadiť nemôže, nakoľko mu to zákon neumožňuje.

Z obsahu podania a výsluchu navrhovateľky, ktorá poukazovala na nerušené užívanie kanalizácie od roku 1974, súd vyvodil, že by navrhovateľka mohla právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním) v rozsahu, ako ho žiada určiť.

Ani v tomto prípade, ak by navrhovateľka žiadala určiť, že na pozemku odporcov v 1-3 rade viazne vecné bremeno, by súd návrhu nemohol vyhovieť.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predmetom konania je návrh navrhovateľky smerujúci len proti odporcom v 1-3 rade ako vlastníkom pozemku parc.č.XXXX/X na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, strpieť uloženie prepadovej šachty a vedenie kanalizačného potrubia na pozemkoch, ktoré vlastnícky patria navrhovateľke a odporcom v 1-3 rade, pričom bolo v konaní preukázané, že kanalizácia vedie aj cez ďalšie pozemky, ktoré navrhovateľke vlastnícky nepatria.

Súd zistil, že kanalizačná prípojka navrhovateľky prechádza aj cez pozemok parc.č.XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve I. C.. Tento pozemok je síce v petite návrhu uvedený, ale na tomto pozemku zriadenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, v prospech vlastníka domu s.č.XXXX, vlastníkovi pozemku parc.č.XXXX navrhovateľka nežiada, resp. nežiada určiť, že na tomto pozemku viazne vecné bremeno, a to napriek tomu, že časť kanalizačnej prípojky je na tomto pozemku umiestnená.

Za základe zisteného skutkového stavu musí súd konštatovať, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na určení, že na pozemku parc.č. XXXX/X označených odporcov v 1 až 3/ rade viaznu práva zodpovedajúce vecnému bremenu, keď takýmto určením by sa jej právne postavenie nezmenilo. Naďalej by stavba, ktorou kanalizácia, vedúca z domu s.č.XXXX, ako celok je, bola uložená aj na cudzom pozemku, ku ktorému by navrhovateľka nemala žiaden právny vzťah.

Vzhľadom na zamietnutie návrhu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, súd návrh nepreskúmaval po vecnej stránke.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého by úspešným odporcom patrila náhrada trov konania, títo si však žiadne trovy konania nevyčíslili a tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

· sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

· ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

· účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

· v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

· sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

· účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

· rozhodoval vylúčený sudca,

· súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (, , )

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.