Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-28-2014.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Q. W. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 27. mája 2014 samosudcom JUDr. Patrikom Príbelským, PhD. t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný:
Q. W., nar. XX.XX.XXXX v Z. S., E. Y., trvale bytom Q. W., prechodne bytom K.. B. DE V., H. D. XX, XXX XX O.
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v presne nezistenom čase dňa 12.03.2012 v Z., na ulici W. X v pobočke E. R.., uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere E.. so W.. E.., a.s. na základe ktorej prevzal finančnú hotovosť vo výške 5000,- Eur, ktorú sa zavial splácať v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 138,72 Eur, pričom prvá splátka mala byť splatná dňa 25.04.2012 a posledná dňa 25.03.2017 a celkovo mal zaplatiť sumu vo výške 8323,20, do ktorej bol započítaný aj príslušný poplatok , pričom pri podpise zmluvy preukázal svoj príjem sfalšovaným rozhodnutím W. V. s číslom XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mu mal byť priznaný zvýšený výsluhový dôchodok vo výške 536,60 Eur mesačne, čo sa nezakladalo na pravde, nakoľko W. V. nie je platiteľom výsluhového dôchodku a obvinený v tom čase žiaden výsluhový dôchodok nepoberal, doposiaľ uhradil len tri splátky v celkovej výške 392,- Eur, čím spol. E. R. spôsobil škodu vo výške 5340,86 Eur.
t e d a
vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a činom spôsobil väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 222 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienky uvedenej v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd ustanovuje pri určení probačného dohľadu obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd ako súčasť probačného dohľadu ukladá obžalovanému zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému, aby poškodenej spoločnosti E. R... XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX nahradil do troch dní od právoplatnosti rozsudku škodu vo výške 5 340,86 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trnave podal dňa 3.3.2014 obžalobu na Q. W. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v podanej obžalobe.
Na základe podanej obžaloby vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, prečítaním výpovede splnomocneného zástupcu poškodeného z prípravného konania, vypočutím svedkov a prečítaním ostatných listinných dôkazov, pričom zistil nižšie uvedený skutkový a právny stav.
Obžalovaný Q. W. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci mal doručenie predvolania naň riadne vykázané, päťdňová lehota na prípravu hlavného pojednávania bola zachovaná. Spolu s predvolaním mu bola doručená obžaloba, výzva na predloženie dôkazov podľa § 240 Trestného poriadku a zároveň bol poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 252 ods. 2 Trestného priadku súd rozhodol o vykonaní hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. So súhlasom prokurátora prečítal súd výpoveď obžalovaného z prípravného konania.
Vo svojej výpovedi z prípravného konania č.l. 11-14 uviedol, že začiatkom roka 2012 ho oslovila Q. Y., či si nechce zarobiť tým spôsobom, že si obžalovaný vezme z banky úver na seba, ona ho bude splácať, pričom za toto mu sľúbila 1/4 z tých peňazí čo zoberie. Obžalovaný s touto ponukou súhlasil, pričom sa spolu s menovanou dostavili do A. Z.. Ďalej uviedol, že Q. Y. mu v aute povedala, že má pre neho potvrdenie o tom, že je poberateľom výsluhového dôchodku v sume cca 500,- EUR a aby si to zapamätal, ak by sa ho na to pýtali. Následne uviedol, že v predmetnej banke podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR so spol. E. R.., na základe ktorej prevzal finančnú hotovosť vo výške 5000,- Eur. Obžalovaný uviedol, že si bol vedomý tej skutočnosti, že potvrdenie o poberaní výsluhového dôchodku nie je pravdivé a že on nebude splácať tento úver., nakoľko bol s Q. Y. dohodnutý, že úver bude splácať ona. Zo sľúbených peňazí mu dala len približne 100,- EUR, zvyšnú sumu si prisvojila Q. Y..
Svedok poškodený X.. Y., ktorej výpoveď bola prečítaná z prípravného konania z č.l. 22-23 uviedla, že dňa 12.3.2012 v pobočke E.,.. požiadal obžalovaný o spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- EUR, pričom k žiadosti predložil svoj občiansky preukaz a preukaz zdravotnej poisťovne ako aj potvrdenie zo W. poisťovne, že je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 536,60 EUR. Na základe predložených dokladov bola posúdená jeho bonita a úver mu bol schválený. Na základe tohto bola dňa 15.3.2012 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR vo výške 5.000,- EUR, ktorý sa zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 138,72 Eur vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť splatná dňa 25.04.2012 a posledná mala byť splatná 25.03.2017. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že obžalovaný uhradil tri splátky , a to dňa 25.4.2012 vo výške 2krát 146,93 EUR a dňa 25.6.2012 vo výške 98,14 EUR, iné splátky neuhradil. Taktiež uviedla, že banka preverovala potvrdenie obžalovaného o výške jeho priemerného mesačného príjmu (potvrdenie o poberaní výsluhového dôchodku), pričom bolo zistené, že uvedené potvrdenie nie je pravé a W. V. takéto potvrdenie nikdy nevydala.
Svedkyňa Q.. S. B. uviedla zhodne ako v prípravnom konaní, že s obžalovaným ako zamestnankyňa E., U.. v Z. uzatvárala dňa 12.3.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR na sumu 5.000,- EUR. Uviedla, že k úveru musel predložiť dva doklady totožnosti, pričom predložil občiansky preukaz a preukaz zdravotnej poisťovne. Na zdokladovanie príjmu predložil potvrdenie zo W.. Po spracovaní žiadosti, vykonaní kontrol v úverovom registri a v záznamoch banky mu bol úver schválený. Ďalej uviedla, že zmluvu podpisovali dňa 15.3.2012 a v ten deň si ich obžalovaný vybral v banke na pokladni. Taktiež uviedla, že v tom období mali niekoľko prípadov, kedy na zdokladovanie príjmu boli predložené falošné potvrdenia zo W. V.. V niektorých prípadoch prišli žiadatelia o úver na pobočku sami, v iných prišli vždy s niekým. Pre odstup času si už nespomenula či obžalovaný W. prišiel sám, alebo s niekým. Ďalej uviedla, že sa jej zdá, že tá svedkyňa, ktorá je tu dnes by mohla byť Y., alebo O., avšak s odstupom času si už presne nepamätá.
Svedkyňa Q. Y. využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať
Ďalej boli prečítané ostatné listinné dôkazy a to:
- Správa sociálnej poisťovne čl. 38, 53 - 54, 59 -
- Podklady na poskytnutie úveru čl. 39 - 46
- Správy a posudky na obžalovaného čl. 68 - 71
- Úradný záznam čl. 73
- Odpis z RT čl. 94
Z prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný dňa 12.3.2012 požiadal v pobočke E., U. v Z. o poskytnutie úveru vo výške 5.000,- EUR, pričom k žiadosti predložil občiansky preukaz, kartičku poistenca a potvrdenie o príjme - rozhodnutie W. V. - ústredie zo dňa 8.12.2011 č. XXXXXXXXXX, podľa ktorého je obžalovaný poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 536,60 EUR. Následne dňa 15.3.2012 podpísal v pobočke E. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru obžalovanému vo výške 5.000,- EUR.
Zo správy W. V. - ústredie zo dňa X.XX.XXXX č.l. 38 vyplynulo, že W. V. nevypláca výsluhový dôchodok a že obžalovaný nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 19.9.2013 č.l. 68 vyplýva, že obžalovaný nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Galanta, pracovisko Sereď.
Zo správy Sociálnej poisťovne Galanta zo dňa 30.9.2013 č.l. 69 vyplýva, že obžalovaný nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni Galanta ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nemocenských dávok, dôchodku a úrazových dávok.
Zo správy Mesta Sereď zo dňa 19.9.2013 č.l. 70 vyplýva, že obžalovaný nemá na Mestskej polícii v Seredi žiadny priestupok.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 18.9.2013 č.l. 71 vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi.
Z odpisu registra trestov č.l. 94 súd zistil, že v minulosti bol obžalovaný trikrát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch sa však na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Na základe takto vykonaného dokazovania zistením skutkového stavu veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovanému plne preukázané v súlade s obžalobným návrhom prokurátora.
Pri ustaľovaní viny vychádzal súd z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní, výpovede svedkov, výpovede svedka poškodeného v prípravnom konaní a ostatných listinných dôkazov.
Obžalovaný svoju vinu priznal, keď sám uviedol, že pri žiadosti o poskytnutie úveru v E. predložil okrem iných dokladov aj potvrdenie o tom, že je poberateľ výsluhového dôchodku vo výške 536,60 Eur mesačne a tento predložil aj napriek tomu, že si bol vedomý toho, že potvrdenie o poberaní výsluhového dôchodku nie je pravdivé a obžalovaný nie je poberateľom výsluhového dôchodku. Z výpovedí svedkov bolo taktiež preukázané, že obžalovaný predložil na preukázanie svojej bonity nepravé potvrdenie o poberaní výsluhového dôchodku zo W.. Toto je potvrdzované i listinnými dôkazmi, najmä vyjadrením W. zo dňa 7.11.2013, že W. nevypláca výsluhové dôchodky, preto ani nikdy nemohla vydať predmetné potvrdenie o jeho poberaní.
Obžalovaný teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a činom spôsobil škodu, ktorú je potrebné po právnej stránke s poukazom na § 125 ods.1 Trestného zákona kvalifikovať ako škodu väčšiu.
Zavinenie zo strany obžalovaného je dané vo forme úmyslu podľa § 15 Trestného zákona.
Uvedeným konaním obžalovaný po právnej stránke naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami uvedenými v §§ 34, 36, 37, 38, Trestného zákona.
Najprv bol skúmaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Bola zistená prítomnosť poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Zároveň bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Súd teda nezistil prevahu poľahčujúcich ani priťažujúcich okolnosti.
V konkrétnom prípade súd individualizoval trest vo výmere 3 (tri) roky, pričom súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň súd ako súčasť probačného dohľadu uložil obžalovanému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Takto uložený trest považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti.
Zároveň uložil súd obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti škodu vo výške, v akej bol nárok preukázaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do pätnástich (15) dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.