Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-671-2013.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/671/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekárenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033 proti odporkyni C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX H. H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268 právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, 040 11 Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice v konaní o zaplatenie 1 032,47 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/210/2012-93 zo dňa 16. 07. 2013 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne titulom náhrady trov konania sumu 46,15 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, do troch dní od právoplatnosti uznesenia mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 138,44 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach vedený pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 16,21 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, vedený pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP), zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 OSP tak, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne titulom náhrady trov konania sumu 46,15 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení predmetného uznesenia vo vzťahu k trovám konania okresný súd uviedol, že odporkyni bolo možné (v zmysle ust. § 146 ods. 2 OSP) priznať náhradu trov konania, ale odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila. Vedľajší účastník na strane odporkyne si náhradu trov konania uplatnil, preto mu súd náhradu trov konania priznal; pokiaľ však ide o výšku priznaných trov konania okresný súd uviedol, že vedľajší účastník na strane odporkyne podáva opakovane právne nenáročné podania v obdobných
veciach, preto mu okresný súd s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP priznal len tretinu z požadovaných trov v sume 46,15 €.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka v podaní zo dňa 05. 08. 2013 vedľajší účastník na strane odporkyne odvolal a v podaní zo dňa 06. 08. 2013 sa proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka odvolal aj navrhovateľ.
Vedľajší účastník na starne odporkyne v odvolaní uviedol, že okresný súd svoje rozhodnutie o priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi založil na nesprávnom právnom posúdení. Zdôraznil, že výška trov vedľajšieho účastníka nedosahovala ani len výšku žalovanej pohľadávky. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávali z dvoch nevyhnutých úkonov právnej služby (príprava a prevzatie veci a vyjadrenie k žalobnému návrhu). Podľa názoru vedľajšieho účastníka súd mal v tejto veci na rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP a úplne vylúčiť aplikáciu ust. § 150 OSP, keďže na jeho použitie nebol dôvod a jeho použitie je v tomto konkrétnom prípade v rozpore s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ Cofidis K-473/00, pretože jeho použitím sa zoslabuje preventívny účinok náhrady trov konania a navrhovateľa/dodávateľa v plnej miere neodstrašuje uplatňovať si v súdnych konaniach neprijateľné zmluvné podmienky voči spotrebiteľom. Vedľajší účastník na strane odporkyne v odvolaní zdôraznil, že ak by súd znižoval nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, alebo by mu trovy konania nepriznal, navrhovateľovi by nič nebránilo podávať ďalšie nedôvodné žaloby proti spotrebiteľom spoliehajúc sa na to, že súd jeho počínanie na jeho ťarchu nezohľadní pri náhrade trov konania resp. ho zohľadní v minimálnom rozsahu, ktorý sa navrhovateľa vôbec nedotkne, tak ako je to v tomto prípade. Uviedol, že pri výklade a aplikácii ust. § 150 OSP je súd povinný mať vždy na zreteli účel súdneho konania, teda poskytovanie súdnej ochrany právam účastníkov (II. ÚS 251/2009 zo dňa 12. 11. 2009). V danom prípade bola podľa vedľajšieho účastníka činnosť vedľajšieho účastníka v súlade s účelom súdneho konania a práve v dôsledku činnosti vedľajšieho účastníka sa poskytla náležitá ochrana právam odporcu - spotrebiteľa (spotrebiteľ nebol zaviazaný na plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky). Vedľajší účastník na strane odporkyne v odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd mal pri rozhodovaní o trovách konania vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že navrhovateľ si masívne na súdoch v Slovenskej republike v tisíckach konaní uplatňuje nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, tak ako to urobil aj v tomto konaní, pričom vedome, v nie dobrej viere sústavne skúša uplatňovať si voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, čo mu umožňuje neexistencia databázy vyhlásených neprijateľných zmluvných podmienok. Ak navrhovateľ cielene a účelovo skúša proti obrovskému počtu spotrebiteľov uplatniť si svoje neopodstatnené nároky, nie je podľa názoru vedľajšieho účastníka daný žiadny rozumný a legitímny dôvod na to, aby súd navrhovateľa od náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi odbremenil. V závere odvolania vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že okresný súd nepostupoval správne, keď znížil náhradu jeho trov o dve tretiny za účelné a nevyhnutné úkony právnej služby. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zmenil tak, že navrhovateľa zaviaže zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového konania vo výške 138,44 € na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Ladislava Mikluša a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 38,52 €.
Navrhovateľ v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu v časti trov vedľajšieho účastníka uviedol, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti postupu vedľajšieho účastníka a zneužívania ust. § 93 ods. 2 až 4 OSP motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Navrhovateľ uviedol, že vedľajší účastník napriek svojmu deklarovanému predmetu činnosti sa dal zastúpiť advokátom, čo tvrdenie o účelnosti jeho účasti v tomto konaní popri paušálnych tvrdeniach o ochrane práv spotrebiteľa podľa názoru navrhovateľa spochybňuje. Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na ust. § 25 zák. č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého účelom zriadenia právnickej osoby - združenia na ochranu spotrebiteľov je okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne, alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení vedľajšieho účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred štátnymi orgánmi. Z týchto oprávnení združenia na ochranu spotrebiteľov vyplýva podľa navrhovateľa požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľom a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Aj z tohto dôvodu je podľa navrhovateľa zrejmé, že právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka odporuje účelu zákona a preto trovy takéhoto zastúpenia nemôžu splniť charakter účelnosti. Predkladanie paušálnych podaní obsahujúcich námietku premlčania nie je podľa navrhovateľa úkon právnej služby, ale výhradne administratívna činnosť. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná a zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 46,22 € vrátane DPH.
V podaní zo dňa 30. 08. 2013 sa navrhovateľ vyjadril k obsahu odvolania vedľajšieho účastníka a uviedol, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom považuje za rozporné s dobrými mravmi, predstavujúce výsledok jeho postupu a zneužívania ustanovenia § 93 ods. 2 a 4 OSP evidentne motivovaného snahu o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Zdôraznil, že v prípade právnickej osoby, ktorej deklarovaným predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov sa javí ako dôvodné predpokladať, že na realizáciu uvedenej činnosti bude táto právnická osoba dostatočne odborne a personálne vybavená a nebude sa dávať právne zastupovať advokátom. Namiesto uvedeného sa združenie dalo zastúpiť advokátom, čo domnienku o účelovosti jeho účasti v tomto konaní popri paušálnych tvrdeniach o ochrane práv spotrebiteľa podľa navrhovateľa opodstatňuje. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 220 OSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ust. § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Zo spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník na strane odporkyne - OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach vstúpil do konania oznámením o vstupe do konania v podaní zo dňa 19. 02. 2013, kde zároveň požiadal súd, aby mu doručil návrh na začatie konania s prílohami. Vo vyjadrení k návrhu zo dňa 21. 03. 2013 vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že odporkyňa dňa 20. 11. 2007 uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa (Telefónica O2 Slovakia s.r.o.) spotrebiteľskú zmluvu o pripojení, na základe ktorej boli odporkyni poskytované telekomunikačné služby. Zdôraznil, že vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľský. Uviedol, že navrhovateľ si neuplatnil nárok v trojročnej premlčacej lehote, preto vznáša námietku premlčania žalovanej sumy, v dôsledku čoho súd nemôže pre vznesenú námietku premlčania navrhovateľovi nárok priznať. Okrem uvedených skutočností poukázal vedľajší účastník na strane odporkyne na to, že uplatnená zmluvná pokuta predstavuje neprimeranú sankciu z hľadiska času, pretože dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na začiatku zmluvného vzťahu.
V podaní zo dňa 25. 04. 2013 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Žiadal, aby súd o náhrade trov vedľajšieho účastníka rozhodol tak, že mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne ustálil, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť nahradiť odporkyni, (ktorá si v konečnom dôsledku náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal) a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa, že vedľajší účastník na strane odporkyne svojím konaním v podobe právneho zastúpenia zbytočne navyšuje trovy konania, čo vedie k nehospodárnosti konania a je neúčelné, odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania, teda aj navrhovateľ. To znamená, že rovnako ako navrhovateľ má právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom. Opačný názor odporuje zásade rovnosti účastníkov konania vyjadrenej v ust. § 18 OSP. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť až potom, čo sa oboznámil s obsahom vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania k návrhu na začatie konania v podaní zo dňa 21. 03. 2013. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že späťvzatie návrhu na začatie konania je v príčinnej súvislosti s vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, v ktorom vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ teda navrhovateľ namieta vznik trov vedľajšieho účastníka, pričom zdôrazňuje, že vedľajší účastník svojim konaním v podobe právneho zastúpenia zbytočne navyšuje trovy konania, mal by predovšetkým samotný navrhovateľ pristupovať k podávaniu návrhov na začatie konania až po dôkladnom rozbore uplatnenej pohľadávky, aby sa vyhol podaniu návrhu na začatie konania tam, kde ide o nárok zjavne premlčaný. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že okresný súd nemal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia priznať, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také právne relevantné dôvody, pre ktoré by okresný súd nemal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia priznať. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom na ústavný rozmer práva na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať. Pokiaľ ide o odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne kde vedľajší účastník namietal, že okresný súd na rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP, odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je opodstatnená, pretože z obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne k návrhu na začatie konania je zrejmé, že toto vyjadrenie vychádza z konkrétnych okolností a nie je možné ho vyhodnotiť len ako paušálne podanie, vypracované bez znalosti okolností konkrétneho prípadu. V konaní neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré zákon vyžaduje pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP na rozhodovanie o trovách vedľajšieho účastníka konania.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na starne odporkyne trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP . Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v odvolacom konaní predstavuje odmena vo výške 1 -ice tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (odvolanie) priznaná podľa ust. § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2, písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (za základ tarifnej odmeny považoval odvolací súd predmet odvolania) plus 1 x režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 7,81 €; spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v odvolacom konaní predstavujú sumu 16, 21 €.
O spôsobe náhrady trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Senát krajského súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.